Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/278/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613206029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o, so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 26429705,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36864421 proti odporcovi: R. Ž.K., F. XXX/XX, J. o zaplatenie 648 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu

zmenkovú sumu vo výške 648 EUR, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 708 EUR od
26.2009 do 13.3.2012, zo sumy 688 EUR od 14.3.2012 do 18.4.2012, zo sumy 668 EUR od 19.4.2012
do 24.4.2012, zo sumy 648 EUR od 25.4.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy
708 EUR od 6.10.2009 do 13.3.2012, zo sumy 688 EUR od 14.3.2012 do 18.4.2012, zo sumy 668
EUR od 19.4.2012 do 24.4.2012, zo sumy 648 EUR od 25.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,36 EUR a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie pohľadávky
podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým

sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke
navrhovateľuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilodporca
dňa 10.2.2009 na zmenkovú sumu vo výške 705 EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 2.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 10.2.2009 na
uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2.6.2009. Za miesto splatenia

bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/Nariadenia č. 861/2007.Vzhľadom k tomu, že tunajší súd po podaný návrhu mal za to, že vo veci nie je príslušný konať,
postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1,
2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19

Nariadenia č. 861/2007. Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na
rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Ncb 441/2013
zo dňa 27.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V
odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci
v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že

odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď predmetom
konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o
čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí,
ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a preto
sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len
podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje

podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.
Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a
nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to
pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie
príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu

práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej
príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech
spotrebiteľa.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporom dňa 16.9.2009. s
nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu: R. Ž., F. XXX/XX, J., C..Č..: XXXXXX/XXXX

Miesto vystavenia: v Gelnici
Dátum vystavenia: 10.2.2009
Zmenková suma: 708 EUR)
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 708 EUR 0 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od

2.6.2009.
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského práva poukazujúc na právny názor
vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. 4Ncb 441/2013 zo dňa 27.6.2013.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/77/2011 zo dňa 8.4.2011 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní, podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako

povinnému na vymoženie istiny 708 Eur s príslušenstvom. Súd uvedeným uznesením žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením exekučné konanie zastavil.
Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 20423/09 zo
dňa 2.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 2.12.2010. Týmto
rozsudkombolpovinnýzaviazanýzaplatiťoprávnenémuistinu708,-eurspolusozmenkovým úrokomvo

výške 0,25 % denne zo sumy 708,- eur od 2.6.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne
zosumy708,-eurod6.10.2009dozaplateniaanahradiťtrovyrozhodcovskéhokonania vovýške217,33
eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie
zmenkovej sumy 708 Eur, aj s už vyššie uvedenými úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol na základe
zmenky vystavenej dňa 10.2.2009, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.

Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 10.2.2009. Exekučnému
súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.2.2009, uzavretá medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Na základe úverovej zmluvy bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 350 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačnýchsplátkach po 58 Eur vrátane poplatku za úver vo výške 346 Eur. Exekučný súd nevydal poverenie na
vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že
jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským. Okrem iného uviedol,

že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveruje neplatná
a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku
nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Poukázal na
to, že článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol dohodnutý jednoznačne v prospech
veriteľa a dlžník ho už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne

v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa a preto ide o neprijateľnú podmienku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva

návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré

poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať
pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo

B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia
pohľadávky a „neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.2.2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo

šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16.10.2013 predložil podľa čísla
267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii súdnemu dvoru
prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o hromadné žaloby
v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS

z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna
úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej
zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu
a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Krajský súd Prešov následne prerušil konanie do
skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke. Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský

súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto veci už vyslovil, vo svojom uznesení sp. zn. 4Ncb
441/2013 zo dňa 27.6.2013 jednoznačný názor, že tunajší súd má prednostne posudzovať nárok
uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval
a vo veci konal, a to aj s poukazom na účel Nariadenia č. 861/2007 t.j. zjednodušiť, zrýchliť a
zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu

(bod 4 Nariadenia č. 861/2007). V zmysle Nariadenia č. 861/2007 súd skúmal zjavnú neopodstatnenosť
pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami
Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie uvedené v tomto rozsudku. Súd poukazuje na článok 4 ods. 4
Nariadenia č. 861/2007, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo
veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne.

Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh
konania t.j. nezasiela odporcovi príslušné tlačivo C a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B,
pretože už z písomných informácií navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že
pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia
a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie č. 861/2007 takýto postup súdu pred článkom 5 t.j.

pred priebehom konania. Súd preto postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo
samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.

Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a

písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho
činnosti, dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup
podľa článku 5 a nasledujúcich Nariadenia č. 861/2007. Súd poukazuje na ustanovenie § 121 O.s.p.,
v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.
Súdu je známe z množstva konaní vedených tunajším súdom, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť

Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky z úverových zmlúv, v
ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery. Súd
sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho činnosti - rozhodnutiami v exekučnom konaní
tunajšieho súdu č. 13Er/77/2011 s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba dokazovať v pravom slovazmysle. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ zabezpečovala úver poskytnutý spotrebiteľovi mal

navrhovateľ možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol množstvo takýchto zmeniek
a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom činnosti, ktorý má
zapísaný v Obchodnom registri, je poskytovanie úverov resp. pôžičiek spotrebiteľom. Ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa,
nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so

spotrebiteľským právom čo zmenka zabezpečovala. V tejto súvislosti súd poukazuje na nemecký
spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti ktorého
je poskytovanie úverov.

Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho
predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa tak exekučným titulom
a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie priznanej
sumy a jej príslušenstva v exekučnom konaní. Exekučný súd však žiadosť na vydanie poverenia
zamietol a následne exekučné konanie zastavil. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené. Súd
nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval rozpor

konania oprávneného v exekučnom konaní t.j. predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi,
keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe úverovej zmluvy
poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 350 Eur, ktorý mal odporca splácať
v 12-tich mesačných splátkach po 58 Eur, zaplatil by teda celkove sumu 696 Eur. Úver zabezpečil

blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej
zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda je neplatná.
Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 350 Eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 105
Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455 Eur
a nie na sumu 708 Eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní.

Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným
ustanovenímzákonač.258/2001Z.z.,ideoúkonabsolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka
s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej
povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o

sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto
dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá
je v zmysle Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom
by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku

v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou a teda neplatnou
zmluvnou podmienkou.

Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danej veci spotrebiteľ - odporca

vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom. Znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú
aj dohodu o vyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom
navrhovateľa a text zmluvných podmienok len ťažko mohol plne pochopiť. Súdu je známe z jeho činnosti,
že úverové podmienky predchodcu navrhovateľa sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide

o pomerne dlhý text, ktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so
zmenkou.Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na
vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následne aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný,
kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom preskúmavania súdom. Súd

preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie č. 861/2007 v
článku 5 a nasledujúcich, s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia č. 861/2007 a článok 4 ods. 4
tohto nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa

spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd preskúmaval zmenku
v zmysle zákona č. 191/1995 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by
navrhovateľ úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou.
Preskúmaním zmenky z pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti.
Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím

za túto zmenku pri predložení" je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia" je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento
údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže
tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť
lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od

vystavenia". V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1Obdo/59/2010
zo dňa 26.1.2011, ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na
videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie
§ 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného
je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov

by súd žalobu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.