Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200088
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa J. A. Z. Č.

A. X. C. , L. F. XXX, R. P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o
úrazovú rentu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. 19539-7/2014-BA-ÚR z 22.10.2014 podľa ustanovenia § 250j
ods.2 písm.a/, d/ O.s.p.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.10.2014 č. 19539-7/2014-BA odporkyňa podľa § 88 a § 293o ods.6
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj "zákon o

sociálnom poistení") rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 19.02.1985 nemá nárok na úrazovú rentu.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že na základe výzvy a vzájomných telefonických
dohovorov zamestnancov Sociálnej poisťovne, ústredie a zamestnancov Ministerstva obrany SR sa dňa
30.09.2014 u odporkyne konalo pracovné stretnutie za účasti zástupcov Ministerstva obrany SR, Úradu
legislatívy aprávaaSociálnejpoisťovne,ústredie,odboruúrazovéhopoisteniazaúčelomzabezpečenia

dokladov preukazujúcich nárok poškodeného na úrazovú rentu. Dňa 07.10.2014 bol odporkyni doručený
list z Ministerstva obrany SR, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ mal utrpieť vo februári 1985, počas
výkonu základnej vojenskej služby v Týne nad Vltavou úraz, pri ktorom si poškodil ľavé koleno, ktoré
bolo ošetrené vo vojenskej ošetrovni a následne v nemocnici v Českých Budějoviciach. Podľa údajov
hlásenia pracovného úrazu, ktoré bolo spísané v roku 1990 Vojenským úradom pro právní zastupování v
Praze, prvú pomoc navrhovateľovi poskytol posádkový lekár vojenského útvaru 5613 Týn nad Vltavou.
Svedkovia úrazu neboli zistení a nárok na odškodnenie v mene navrhovateľa uplatnil jeho otec až

28.12.1989, takmer po piatich rokoch od vzniku úrazu. Úraz bol uznaný za pracovný rozhodnutím
riaditeľa Vojenského úradu pro právní zastupování z 25.02.1994, a to napriek tomu, že bol sporný
vo vzťahu k zodpovednosti vojenskej správy v plnom rozsahu. Výška nárokov navrhovateľa nebola
jednoznačne preukázaná a naviac zo strany povinnej osoby bola uplatnená námietka premlčania (vo
vzťahu ku skutočnosti, že navrhovateľ si uplatnil svoje nároky so značným oneskorením) a z týchto
dôvodov bolo navrhovateľovi priznané odškodnenie za bolesť len za operácie zo dňa 16.03.1988 a
13.02.1991, na základe lekárskeho posudku primára ortopédie Nemocnice s poliklinikou v Poprade.

Rozhodnutím Ministerstva obrany SR z 21.06.1994 bolo navrhovateľovi oznámené, že strata na zárobku
po dobu práceneschopnosti za obdobie od 01.01.1991 do 09.10.1991, ako aj za obdobie od 15.10.1991
do 31.04.1992 a strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01.10.1995
do 31.12.1992 nemohla byť posúdená, pretože Vojenský úrad pro právní zastupování nedostal odzamestnávateľa poškodeného správu o jeho zárobkoch. Po opätovnom domáhaní sa odškodnenia
zo strany navrhovateľa a po preskúmaní a následnom komisionálnom vyhodnotení dostupnej a
navrhovateľom dodatočne predloženej dokumentácie týkajúcej sa úrazu navrhovateľa, Ministerstvo

obrany SR prijalo záver o nepodloženosti rozhodnutia Vojenského útvaru pro právní zastupování v
Prahe a o odškodňovaní predmetného úrazu, pretože Vojenský útvar pro právní zastupování rozhodol
bez toho, aby mal k dispozícii základnú úrazovú a zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa. Navrhovateľ
sa svojich nárokov - odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj
„ušlého zárobku“ voči odporcovi Ministerstvo obrany SR a Vojenskému úradu pre právne zastupovanie

v Bratislave za obdobie od roku 1992 do roku 1997 spolu s úrokom z omeškania domáhal na súde
žalobou zo dňa 13.02.1996. V priebehu konania označil odporcu ako Slovenská republika - Ministerstvo
obrany SR zastúpenej Vojenským úradom pre právne zastupovanie. Súdny spor bol ukončený zmierom
uzavretým medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý bol schválený uznesením zo dňa 22.05.2013 č.k.
8C/30/1999-462 Okresného súdu Bratislava III (právoplatným dňa 01.07.2013 a vykonateľným dňa
17.07.2013) v znení : „Odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody za bolestné vo výške

96,25 eur a náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.000,- eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.“ Ministerstvo obrany SR oznámilo
odporkyni, že navrhovateľovi k 31.07.2006 strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
nebola vyplácaná.

Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa odporkyňa vychádzala z nasledujúcich podkladov : záznam o
pracovnom úraze doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 14.07.2014, lekárska správa
zo dňa 25.06.2014, oznámenie o predĺžení lehoty zo dňa 20.12.2013, rozhodnutie o prerušení konania
č. 19539-2/2014-BA zo dňa 27.01.2014, uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č. 8C/30/1999-462
zo dňa 22.05.2013, list Ministerstva obrany SR zo dňa 07.04.2014, list Vojenského úradu sociálneho

zabezpečeniavBratislave,záznamzrokovaniazástupcovMinisterstvaobranySRazástupcovSociálnej
poisťovne, ústredie, odbor úrazového poistenia konaného dňa 30.09.2014, list Ministerstva obrany SR
zo dňa 07.10.2014. Odporkyňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľ je vyučený
obrábač kovov, ktorý v tejto profesii pracoval pred nástupom na vojenskú službu ako aj po nej. Počas
výkonu vojenskej služby dňa 19.02.1985 utrpel pracovný úraz, pričom v zdravotnej dokumentácii sa

nenachádza doklad o preradení na inú prácu, a z tohto dôvodu navrhovateľ nepoberal stratu na zárobku,
je však poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od roku 1992. Po prehodnotení dostupnej
dokumentácie z minulosti posudkový lekár skonštatoval, že u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu
zdravotného stavu po 31.07.2006. Plánovaným prevedením endoprotézy ľavého kolena je predpoklad,
že dôjde k zlepšeniu celkovej hybnosti. U navrhovateľa ide o ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti

kolena a ďalšie uvedené ochorenia s pracovným úrazom nesúvisia. Vzhľadom k tomu, u poškodeného
nedošlo k 31.07.2006 k zhoršeniu zdravotného stavu, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej
schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 0 %. Navrhovateľ bol oboznámený s
lekárskou správou obsahujúcou posúdenie poklesu pracovnej schopnosti a jeho odôvodnenie, čo
bez námietok potvrdil svojom podpisom. Odporkyňa uzavrela, že u navrhovateľa nenastala podstatná

zmena pomerov v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 19.02.1985, a nevznikla žiadna nová právna
skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty. Po citácii ustanovenia § 83, § 88 ods.1
a § 293o ods.6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odporkyňa
rozhodla tak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti označeného
rozhodnutia odporkyne a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu ma
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s celkovým posudkom posudkového lekára
sociálneho poistenia MUDr. Vladimíra Hraška zo dňa 25.06.2014, ktorý vo svojom posudku konštatoval,
že po prehodnotení zdravotnej dokumentácie z minulosti nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu

po 31.07.2006. Poukázal na to, že v zdravotnej dokumentácii sa nachádza záznam z ortopedického
vyšetrenia zo dňa 07.07.2005, ako aj vyšetrenia zo dňa 30.05.2014, podľa ktorých má obmedzenie
ľavého kolena v rozsahu 80°, pričom ide o stredný stupeň obmedzenia. Zdôraznil, že berie 13 druhov
liekov a vzhľadom na svoj zdravotný stav má výslovný zákaz rozčuľovať sa , alebo prudko reagovať
na negatívne veci, dostáva silné epileptické záchvaty. Ďalej v opravnom v opravnom prostriedku

zdôraznil,posudkovýlekársociálnehopoisteniavôbecnebraldoúvahyznaleckýposudokMUDr.Sokola,
znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia Univerzitnej nemocnice Bratislava,
Nemocnica Ružinov, č. 15/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý bol súčasťou zdravotnej dokumentácie k
posudkovému konaniu, z ktorého výslovne vyplýva, že zranenie kolena u navrhovateľa je z chirurgickéhoa traumatologického hľadiska nutné považovať za ťažkú poruchu zdravia s trvalými následkami. Práve
v súvislosti s poškodením kolena má problémy s dlhšou chôdzou, opúchajú mu kolená, nevydrží 10
- 15 minút mať nohy v jednej polohe a potom mu trvá dlhší čas, kým ich rozhýbe. Vzhľadom na

ďalšie zdravotné problémy nemôže absolvovať ani ďalšiu operáciu kolena. Plánovaným prevedením
endoprotézy je vraj predpoklad, že dôjde k zlepšeniu celkovej hybnosti, pričom však u neho nejde
o celkovú hybnosť, ale aj o postupne vznikajúcu ťažkú artrózu ľavého kolena s trvalými bolesťami,
deformitou, trvalým poškodením všetkých chrupavkových častí ľavého kolena s nutnosťou súvislej liečby
medikamentózne, operačne alebo konzervatívne dlhodobo liekmi proti zápalu a bolesti. Nie je preto

pravda, že tento úraz nemal vplyv na ďalšie choroby a zhoršenie stavu jeho ľavého kolena. Následkom
úrazu je v dlhodobom strese z ochorenia s nemožnosťou plne aktívne žiť a pracovať a vyvinula sa u
neho depresia súvisiaca s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami po úraze. Ďalej v odvolaní uviedol, že
od roku 1992 je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, pretože kvôli zdravotnému stavu po
operáciách kolena nemohol pracovať ako obrábač kovov, ktorý musí stáť na nohách celú pracovnú dobu.
Nesúhlasilanistvrdením,ženásledkomúrazunebolpreradenánainúprácu.Odroku2002doroku2006

bol evidovaný na úrade práce z dôvodu nemožnosti nájsť si prácu kvôli zhoršenému zdravotnému stavu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2014 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla,
že navrhovateľ je vyučený obrábač kovov a základnú vojenskú službu vykonával v období od apríla
1983 do marca 1985 s miestom výkonu Týn nad Vltavou. Od 18.03.2013 je zamestnaný ako kultúrno-

športový referent v chránenej dielni a pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú do 18.03.2015.
Dňa 19.02.1985 počas výkonu základnej vojenskej služby utrpel pracovný úraz, s tým, že poistná
udalosť bola spísaná na vtedy predpísanom tlačive až v roku 1990, t.j. 5 rokov od vzniku pracovného
úrazu. Podľa „hlásenia pracovného úradu“ navrhovateľ ako automechanik opravoval motor, keď
vodič vedľa stojaceho tanku otáčal celú kabínu s hlavňou tak neopatrne, že zasiahol navrhovateľom

opravované vozidlo. Navrhovateľ chcel rýchlo zostúpiť z vozidla, pošmykla sa mu noha, ktorá sa mu
zachytila na stúpačke a pri páde z korby nákladného auta na zem utrpel úraz ľavej dolnej končatiny
v kolennom zhybe s nutnosťou opakovaných zákrokov na viacerých pracoviskách. Navrhovateľ je
čiastočne invalidný v dôsledku tohto pracovného úrazu od roku 1992. Dňa 10.01.2014 bola odporkyni
doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení v

súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Na základe tejto žiadosti odporkyňa vydala napadnuté
rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu nepriznala. Záväzným podkladom pre
vydanie rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská
Nová Ves zo dňa 25.06.2014, ktorý mieru poklesu schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty
podľa § 88 ods.1 zákona stanovil v rozsahu 0 %. Z obsahu lekárskej správy ďalej vyplýva, že v

zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nie je doklad o preradení na inú prácu, a teda navrhovateľ
nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár po
prehodnotení dostupnej dokumentácie z minulosti konštatoval, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného
stavu po 31.07.2006. Plánovaným prevedením endoprotézy ľavého kolena je predpoklad, že dôjde
k zlepšeniu celkovej hybnosti navrhovateľa. U navrhovateľa ide pritom o ľahký stupeň obmedzenia

pohyblivosti kolena a ďalšieho ochorenia s úrazom kolena nesúvisia. Na základe opravného prostriedku
navrhovateľa bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej
poisťovne Spišská Nová Ves, ktorý vo svojom posudku zo dňa 28.01.2015 nevyhovel opravnému
prostriedku navrhovateľa a z tohto dôvodu bol kompletný posudkový spis predložený posudkovej lekárke
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Poprad. Posudková lekárka ústredia v lekárskej

správe zo dňa 19.02.2015 potvrdila znenie lekárskej správy zo dňa 25.06.2014, a v časti II.- posudok
okrem iného uviedla, že u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu po 31.07.2006. Toto
stanovisko je všeobecne známe medicínske kritérium, kde normálna pohyblivosť, čiže flexia kolena je
medzi 135 - 150°, čo predstavuje ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti kolena.

Ďalej z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz za účinnosti zákona č.
65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý zodpovednosť zamestnávateľa za
škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravoval v § 190 a nasl. Ďalej uviedla, že
podľa § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,

ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.01.2004
za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82
primerane. Zákon v označenom ustanovení § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení upravuje tzv.
transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku k31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj po 31.12.2003. Odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa
na úrazovú rentu vychádzala okrem príslušných lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho
poistenia aj zo skutočností, že v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 19.02.1985 navrhovateľovi

nebola k 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Vojenského úradu pro právní zastupování č. PU 178/90-L-148-10 zo
dňa 21.06.1994, ktorý vo výroku uviedol, že navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti v období od 01.04.1994 do 31.12.z1994 nevznikla. Rovnako aj v závere listu
Ministerstva obrany SR č. ULP-1886/1995 zo dňa 03.10.2014, ktorý bol Sociálnej poisťovni, ústredie

doručenýdňa 07.10.2014,jevýslovneuvedené,ženavrhovateľovinebolak31.07.2006vyplácanástrata
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, teda navrhovateľovi nevznikol nárok na vyplácanie
úrazovej renty. V prípade poškodených, ktorým nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu v
zmysle § 272 zákona, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pretrvávajú
aj po 01.01.2004, sa na účely priznania, resp. nepriznania nároku na úrazovú rentu posudzuje
progresia následkov tohto pracovného úrazu, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa

u poškodeného do 31.12.2003. Z odborných posudkov tak posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky v Spišskej novej Vsi ako aj posudkovej lekárky ústredia Sociálnej poisťovne vyplýva, že u
navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu po 31.07.2006.

K námietke navrhovateľa v opravnom prostriedku, že posudkový lekár pobočky v Spišskej Novej Vsi

pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti nebral do úvahy znalecký posudok č. 15/2012
vypracovaný MUDr. Rudolfom Sokolom, MPH znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a
traumatológia odporkyňa uviedla, že tento posudok bol vypracovaný na podklade otázok položených
zadávateľkou Mgr. Janou Pohančeníkovou, advokátkou, ktorá zastupovala navrhovateľa v konaní o
náhradu škody vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 8C/30/1999. Uvedený znalecký

posudok nemožno považovať za objektívny dôkaz v konaní, pretože bol vypracovaný na návrh
navrhovateľa. Lekárska posudková činnosť posudkových lekárov sociálnej poisťovne bola zakotvená
priamo v zákone, pričom takáto činnosť posudkových lekárov je obligatórna. Pre Sociálnu poisťovňu,
ústredie v rámci konania o nároku na úrazovú rentu je lekárska správa príslušného posudkového lekára
s percentuálnym určením miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného záväzným podkladom, od

ktorého nie je možné sa odchýliť a ktorý nie je možné svojvoľne meniť. K ďalšej námietke navrhovateľa,
a to že s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami po pracovnom úraze súvisí takisto dlhodobý stres a
ochorenie s nemožnosťou plne aktívne žiť a pracovať, s čím súvisí aj vývoj depresie odporkyňa uviedla,
že podľa záverov posudkového lekára pobočky ako aj posudkovej lekárky ústredia uvedené ochorenia
nesúvisia s úrazom kolena. K ďalšej námietke navrhovateľa, v ktorej vyslovil nesúhlas so záverom

posudkového lekára pobočky v tom, že z dôvodu preradenia na inú prácu nepoberal náhradu za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti odporkyňa uviedla, že tak posudkový lekár pobočky
ako aj posudková lekárka ústredia uviedli, že v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza
doklad o jeho preradení na inú prácu a z uvedeného dôvodu nepoberal náhradu za stratu na zárobku.
Odporkyňa vo vyjadrení uzavrela (a to vzhľadom na vyššie popísaný postup posudkových lekárov

sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej
renty, ako aj na iné odborné správy), že u navrhovateľa nedošlo k progresii následkom pracovného
úrazu zo dňa 19.02.1985 a nebolo možné navrhovateľovi priznať vyšší percentuálny pokles pracovnej
schopnosti ako stanovených 0 %.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
administratívnom spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že odporkyňa posudzovala žiadosť o úrazovú rentu
doručenú Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 30.10.2013 podľa ustanovenia § 88 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vychádzajúc aj z lekárskej správy
posudkového lekára, podľa ktorej u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu po 31.07.2006
a plánovaným prevedením endoprotézy ľavého kolena je predpoklad, že dôjde k zlepšeniu celkovej
hybnosti. U navrhovateľa preto ide o ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti kolena a ďalšie uvedené
ochorenia nesúvisia s pracovným úrazom. Posudkový lekár na základe týchto skutočností určil mieru

poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 0 %. Odporkyňa v
závere rozhodnutia konštatovala, že u navrhovateľa nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti
s pracovným úrazom zo dňa 19.02.1985, teda nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola
dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení.Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že súčasťou žiadosti o výplatu úrazovej renty
doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 30.10.2013 je fotokópia znaleckého

posudku č. 15/2012 znalca MUDr. Rudolfa Sokola, MPH zo dňa 10.10.2012. Z jeho obsahu vyplýva,
že prvotné posúdenie klinického nálezu na ľavom kolene u navrhovateľa po úraze, jeho ošetrenie a
spôsob transportu na vojenskom útvare bolo podľa názoru znalca non lege artis, čo malo za následok
vznik ťažkých deformačných zmien, ktoré nebolo možné odstrániť ani opakovanými operáciami, stav
je trvalý a prognóza neistá. Predmetné poranenie je z chirurgického a traumatologického hľadiska

nutné považovať za ťažkú poruchu zdravia s trvalými následkami. Vznik poranenia ľavého kolena u
navrhovateľa je v príčinnom vzťahu k úrazovému deju, a došlo k nemu podľa popisu navrhovateľa
podvrtnutím pri páde na zem z vojenského vozidla pri zachytenej ľavej nohe o stupienok auta,
úsilnou nekontrolovanou rotáciou kolena smerom dovnútra a následným poškodením mäkkých častí
kolena po páde na zem rotačným, tlakovým a ťahovým mechanizmom. Takéto zranenie nechalo
výrazné trvalé následky vážneho charakteru s invalidizáciou vplyvom postupne vznikajúcej ťažkej

artrózy ľavého kolena s trvalými bolesťami, obmedzením jeho hybnosti, deformitou, trvalým poškodením
všetkých chrupavkových častí mäkkého kolena vľavo a nutnosti súvislej liečby, či už medikamentózne,
operačne alebo konzervatívne dlhodobo liekmi proti zápalu, bolesti a podporou výživy chrupavky.
Vplyvom následkov úrazu sa u poškodeného postupne vyvinula ťažká deformita ľavého kolena, funkčné
poškodenie pravého kolena z preťažovania pri odľahčovaní poškodeného kolena, vysoký krvný tlak v

súvislosti s dlhodobým stresom z ochorenia a nemožnosťou plne aktívne žiť a pracovať, takisto vývoj
depresie, ktorá tiež priamo súvisí s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami po úraze.

Napriek existencii znaleckého posudku, ktorý bol doručený odporkyni navrhovateľom spolu so žiadosťou
o úrazovú rentu, posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Vladimír Hraško v lekárskej správe,

ktorej súčasťou je aj posudok zo dňa 25.06.2014 sa závermi z tohto znaleckého posudku vo vzťahu k
následkom poškodenia zdravia u navrhovateľa nezaoberal, a konštatoval, že u navrhovateľa ide o ľahký
stupeň obmedzenia pohyblivosti kolena a ďalšie jeho ochorenia nesúvisia s úrazom kolena.

V konaní o preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov sa má vykonávať dokazovanie v miere

nevyhnutnej na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia možno považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý
tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci.

Za takýto dôkaz vedúci k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho

orgánu bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci, považuje krajský súd znalecký posudok č. 15/2012
zo dňa 10.10.2012 znalca MUDr. Rudolfa Sokola, MPH v odbore zdravotníctvo a farmácia, chirurgia a
traumatológia.

Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a

objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti sociálnej poisťovne.

Podľa ods. 3 označeného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

Podľa ods. 7 označeného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek
iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí
iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov

vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže predložený znalecký posudok ponechať
bez povšimnutia a bez toho, aby sa závermi tohto znaleckého posudku v zmysle vyššie uvedených
zásad zaoberal a z takéhoto znaleckého posudku vyvodil aj závery pre potreby posudzovanej veci.Podľa ustanovenia § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla.

Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa sa pri zisťovaní zdravotného stavu navrhovateľa následkom
pracovného úrazu, ktorý sa stal počas výkonu základnej vojenskej služby dňa 19.02.1985 nezaoberala
závermi znaleckého posudku, ktorý na preukázanie zdravotného stavu predložil navrhovateľ spolu so
žiadosťou o úrazovú rentu. Posudkoví lekári tak pobočky Sociálnej poisťovne ako aj ústredia v rámci

posudzovania zdravotného stavu dospeli k záveru, že u poškodeného nedošlo k zhoršeniu zdravotného
stavu po 31.07.2006, a u poškodeného ide o ľahký stupeň obmedzenia pohyblivosti kolena, pričom
uvedené ochorenia nesúvisia s pracovným úrazom. Miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného
na účely úrazovej renty bola stanovená v rozsahu 0 % a to bez toho, aby z ich posudkov, resp.
odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplynulo, ako sa vysporiadali s odlišnými závermi predloženého
znaleckého posudku a prečo na tieto závery zo znaleckého posudku v rámci administratívneho konania

neprihliadali.

Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 v spojení s § 250j
ods.2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude odstrániť pochybnosti o zistenom zdravotnom stave
navrhovateľa prepotrebyposúdenianárokunaúrazovúrentunajmä vovzťahukzáverompredloženého
znaleckého posudku znalca MUDr. Rudolfa Sokola, MPH, a to aj prípadne nariadením znaleckého
dokazovania na odstránenie rozporov v záveroch posudkových lekárov sociálneho poistenia a záverov
znalca a následne opätovne posúdiť nárok na úrazovú rentu a to aj s prihliadnutím na argumentáciu

odporkyne, uvedenú v jej písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2014 k opravnému prostriedku
navrhovateľa. Následne odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodní zákonom predpísaným spôsobom,
tak aby z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, ktoré skutočnosti boli podkladom pre
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití noriem, na ktorých
základe rozhodla o žiadosti navrhovateľa.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.
1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. Pretože navrhovateľ výšku trov v priebehu konania nevyčíslil

a tieto trovy nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.