Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200031
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111200031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou, v právnej veci navrhovateľky: D. K., nar.

XX.XX.XXXX, R. XX, zastúpená: Mgr. Matej Csenky, advokát, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporcom: 1.
Q. V., nar. XX.XX.XXXX, T. 390, 2. PCA Slovakia, s.r.o., IČO: 36 256 013, Automobilová ulica 1, Trnava,
o náhradu nákladov, náhradu ušlého zisku a náhradu nemajetkovej ujmy, v sume 17.080,65 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.01.2011, doručeným súdu dňa 03.01.2011, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 8.657,80 eura titulom ušlého

zisku, sumy 528,85 eura titulom náhrady nákladov spojených s liečením, sumy 10.000,00 eur titulom
nemajetkovej ujmy, ako aj náhrady trov konania.

Vo veci samej rozhodol prvostupňový súd rozsudkom č.k. 17C/1/2011-102 zo dňa 08.12.2011 tak, že v
rámci neho konanie uznesením v časti istiny 2.106,00 eur zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol a
odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal.

Na základe odvolania podaného navrhovateľkou proti výroku o zamietnutí návrhu rozhodoval vo veci
Krajský súd v Trnave, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo
výroku o trovách konania uznesením č.k. 23Co/108/2012-126 zo dňa 18.09.2013 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Predmetom konania po právoplatnom čiastočnom späťvzatí návrhu zostala suma 6.551,80 eura titulom
ušlého zisku, suma 528,85 eura titulom náhrady nákladov spojených s liečením a suma 10.000,00 eur

titulom nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že dňa 04.01.2008 bol navrhovateľke ako zamestnankyni odporcu
v 2. rade v areáli odporcu v 2. rade spôsobený pracovný úraz, kedy v objekte zvarovne odporkyňa v 1.
rade, ako zamestnankyňa odporcu v 2. rade ako vodička vysokozdvižného vozíka nedodržala zásady
bezpečnej práce, v dôsledku čoho nesprávnou manipuláciou pri práci s vysokozdvižným vozíkom vytrhla
podstavec zo zeme a prevrhla kontajner s kovovými výrobkami, ktoré sa pri tom vysypali a zasiahli

navrhovateľku do ľavej nohy, čím jej spôsobila ťažké pomliaždenie ľavého členkového kĺbu na vonkajšej
a prednej ploche, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti od 04.01.2008 do 14.07.2008.
Odporkyňa v 1. rade bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 2T/109/2009 zo dňa 28.12.2009
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. anavrhovateľka bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Navrhovateľka
dňa22.11.2010vyzvalaodporcuv2.radeknáhradejednotlivýchnárokov,pričomvýzvudalanavedomie
aj odporkyni v 1. rade. Odporca v 2. rade na jej výzvu nereagoval, preto podala tento návrh. Na

pojednávaní dňa 08.12.2011 zobrala navrhovateľka návrh späť v časti uplatnenej istiny 2.106,00 eur ako
náhrady ušlého zisku, pretože navrhovateľke bola za obdobie od marca 2009 do augusta 2009 priznaná
podpora v nezamestnanosti, preto si uplatňuje istinu v sume 6 551,80 eura.

K uplatnenému ušlému zisku navrhovateľka uviedla, že počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

ani po jej skončení, jej nebola uhradená strata na zárobku v zmysle ustanovení § 445, § 446, §
447 Občianskeho zákonníka, teda ušlý zisk vo výške 8.657,80 eura pozostávajúci z ušlej mzdy, o
ktorú navrhovateľka prišla v dôsledku predmetného pracovného úrazu, a síce počas trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti (od 05.01.2008 do 13.07.2008) jej bolo vyplatené nemocenské v celkovej sume
2.260,84 eura (68.110,- Sk), pričom v čase úrazu predstavovala jej mzda sumu 506,44 eura (15.257,-
Sk), a teda rozdiel medzi vyplateným nemocenským a mzdou, o ktorú navrhovateľka prišla, predstavuje

sumu 1.284,24 eura. Od mesiaca 8/2008 do konca 2/2009 ďalej trval pracovný pomer navrhovateľky u
odporcu v 2. rade, pričom s účinnosťou od 01.09.2008 došlo k zvýšeniu jej mzdy na sumu 598,69 eura,
za ktoré obdobie náhradu nepožaduje. Ku dňu 28.02.2009 bol s navrhovateľkou ukončený pracovný
pomer dohodou, pretože odporca v 2. rade nemal pre ňu v dôsledku pracovného úrazu zodpovedajúce
pracovné miesto, z toho dôvodu sa navrhovateľka musela prihlásiť na úrad práce. Opätovne sa jej

podarilo zamestnať až 16.09.2009 v spoločnosti K..K W. B..T..Y.., avšak len na čiastočný pracovný
úväzok, a to z dôvodu predmetného pracovného úrazu. Za obdobie od 03/2009 do 08/2009 požaduje
navrhovateľka náhradu ušlej mzdy v celkovej výške 3.592,14 eura (6 mesiacov pri ušlej mzde 598,69
eura) a od mesiaca 09/2009 do 08/2010 požaduje náhradu mzdy v celkovej výške 3.781,42 eura, ktorá
suma predstavuje rozdiel vyplatenej mzdy za toto časové obdobie spoločnosťou K&K W. s.r.o. v sume 3

402,86 eura a mzdou, ktorú by inak zarobila za podmienok, ktoré mala v čase, keď bola nútená ukončiť
pracovný pomer u odporcu v 2. rade (mesačná mzda 598,69 eura x 12 mesiacov, t.j. 7.184,28 eura),
pričom platnosť pracovnej zmluvy u tohto nového zamestnávateľa jej skončila 30.11.2010.

Náhradu účelných nákladov spojených s liečením v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka si

navrhovateľka uplatnila v súvislosti s cestovaním na rôzne vyšetrenia a v súvislosti s obstarávaním
liekov, ktoré boli nevyhnutné na jej liečbu, pričom tieto si uplatnila v celkovej sume 528,85 eura, ktorá
suma pozostáva z náhrady cestovného vo výške 433,17 eura a náhrady za lieky vo výške 95,68 eura.
Ďalej si navrhovateľka uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000,00 eur,
pri uplatnení ktorej vychádzala z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 13

Občianskeho zákonníka, pretože odporkyňa v 1. rade protiprávnym konaním zasiahla do osobnej sféry
navrhovateľky tým, že jej spôsobila zranenia, v dôsledku ktorých bola obmedzená v bežnom spôsobe
života.Obmedzeniebolospôsobenéjednakbolesťou,ktorousazranenieprejavilo,jednakskutočnosťou,
že navrhovateľka musela dlhodobo nosiť sadrovú dlahu, čo napokon vyústilo jej hospitalizáciou na
traumatologicko-ortopedickej klinike, kde jej bola vykonaná artroskopia členkového kĺbu dlahou. V

dôsledku zranenia a jeho liečby došlo k obmedzeniu fyzickej aktivity navrhovateľky, manuálnej práce,
pohybu a chôdze, pričom takéto obmedzenie trvalo počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti od
05.01.2008 do 13.07.2008 a trvá dodnes, nakoľko uvedený pracovný úraz zanechal u nej trvalé
následky, kedy doposiaľ je obmedzená v pohybe krívaním. Vyššie uvedeným zranením došlo k zníženiu
dôstojnosti navrhovateľky v spoločnosti. Ďalej navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že sa stala

nespôsobilou vykonávať prácu operátora logistiky, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu jej pracovného
pomeru u odporcu v 2. rade. V dôsledku pracovného úrazu je navrhovateľka obmedzená v riadnom
spôsobe života, kedy od ukončenia pracovného pomeru si nemôže nájsť vhodnú prácu, a to v dôsledku
poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 33 % spôsobenom predmetným pracovným úrazom. Pred
pracovným úrazom bola úplne zdravý človek, navyše odvedená vojačka. Uviedla, že v náhrade

nemajetkovej ujmy vidí predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti, ktoré nemôže žiadnym spôsobom
odčiniť dopady protiprávneho konania odporkyne v 1. rade, pričom treba brať do úvahy, že zranenie
zanechalo u navrhovateľky trvalé následky (napr. strata pracovnej spôsobilosti, krívanie). V dôsledku
pracovného úrazu má navrhovateľka problém nájsť si dôstojnú prácu, pričom v dôsledku ukončenia
pracovného pomeru u odporcu v 2. rade sa jej životná úroveň podstatne zhoršila, keďže v čase

pracovného pomeru u odporcu v 2. rade zarábala 500,00 - 600,00 eur a v súčasnosti to nie je ani
300,00 eur.
Odporkyňa v 1. rade sa vo veci vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 11.02.2011, kde uviedla, že s
poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je čo sa týka náhrady škody z titulu pracovnéhoúrazu pasívne legitimovaná, pričom v čase predmetného pracovného úrazu a až doposiaľ je stále v
pracovnom pomere s odporcom v 2. rade, preto v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá za
škodu spôsobenú pracovným úrazom navrhovateľky odporca v 2. rade. Uviedla, že čo sa týka ušlého

zisku,ktorýmápredstavovaťstratunazárobkunavrhovateľky, navrhovateľkaskončilapracovnýpomeru
odporcu v 2. rade dohodou 28.02.2009 a bolo jej vyplatené odstupné v sume 10 násobku jej priemerného
mesačného zárobku a má za to, že za obdobie od 03/2009 do 08/2009 navrhovateľke nevznikol nárok
na náhradu ušlej mzdy a taktiež nemá nárok na náhradu mzdy ani za obdobie od 09/2009 do 08/2010.
K nákladom spojeným s liečením uviedla, že tieto náklady navrhovateľka kvalifikovane nepreukázala.

Uplatnenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000,00 eur považuje odporkyňa v 1. rade za konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka sleduje iba vlastné obohatenie. Odporkyňa v 1. rade
nechcela svojim neúmyselným konaním spôsobiť navrhovateľke ujmu na zdraví a zníženie pracovnej
schopnosti navrhovateľky v rozsahu 33 % nie je príčinou nájsť si dôstojnú prácu. Aj keď navrhovateľka
utrpela pracovný úraz, tento žiadnym spôsobom neznížil jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Z
uvedených dôvodov žiadala odporkyňa v 1. rade návrh navrhovateľky zamietnuť.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 23.02.2011 uviedol, že navrhovateľka bola u
nich v pracovnom pomere, keď jej odporkyňa v 1. rade, ako ich zamestnankyňa, spôsobila predmetný
pracovný úraz, za ktorú škodu pri pracovnom úraze zodpovedá zamestnávateľ podľa § 195 a nasl.
Zákonníka práce, ktorá zodpovednosť je objektívna. Ďalej uviedol, že finančné nároky zamestnanca

v súvislosti so vznikom pracovného úrazu upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
podľa ktorého kombináciou nemocenského a úrazového príplatku má zamestnanec kompenzovaný
výpadok príjmu počas dočasnej práceneschopnosti spôsobenej pracovným úrazom vo výške 80 %
denného vymeriavacieho základu. V prípade poklesu pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o najmenej 10% a najviac 40 %, je z úrazového poistenia vyplácané jednorazové vyrovnanie.

Poškodený má z úrazového poistenia nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Podľa jeho informácii bolo navrhovateľke v súvislosti s predmetným pracovným úrazom
vyplatené nemocenské za dobu práceneschopnosti. Podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení
mala navrhovateľka nárok na úrazový príplatok, jednorazové vyrovnanie a náhradu za bolesť a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom odporca v 2. rade nevie, či si všetky tieto svoje nároky

uplatnila. Odporca v 2. rade má za to, že zamestnávateľ by mal plniť iba v rámci týchto všeobecne
záväzných právnych predpisov a nie je dôvod opierať sa o iné právne predpisy. Ďalej uviedol, že na
základe žiadosti navrhovateľky jej poskytol v súvislosti s odškodnením následkov pracovného úrazu
dobrovoľné finančné plnenia, a to 13. plat v sume 862,58 eura brutto a príspevok zo sociálneho
fondu pri dlhodobej práceneschopnosti v sume 165,97 eura. Po návrate do práce po skončení

práceneschopnosti dňa 14.07.2008 navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávala iba
pomocné administratívne práce, ktoré boli dočasné, za nezmenených mzdových podmienok a táto
mzda sa jej valorizovala. Nakoľko však odporca v 2. rade je výrobným podnikom, vhodné pracovné
uplatnenie pre navrhovateľku sa nepodarilo nájsť, preto s ňou dňa 27.02.2009 uzatvoril dohodu o
skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon

práce v dôsledku pracovného úrazu a k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo 28.02.2009. V súvislosti
s tým vyplatil odporca v 2. rade navrhovateľke odstupné zodpovedajúce 10 násobku priemerného
mesačného zárobku navrhovateľky v sume 8.417,85 eura aj z dôvodu finančnej kompenzácie následkov
pracovného úrazu a vyplatil jej aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 154,88 eura.
Uviedol, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa riadi výlučne

príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a finančné nároky zamestnanca upravujú príslušné
predpisy z oblasti práva sociálneho zabezpečenia, predovšetkým zákon o sociálnom poistení a zákon
o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporca v 2. rade má za
to, že zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za pracovný úraz podľa Občianskeho zákonníka,
zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz by sa mala posudzovať podľa predpisov pracovného

práva, preto navrhol, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 03.01.2011, rozsudkom sp.zn.
2T/109/2009 zo dňa 28.12.2009, výzvou zo dňa 22.11.2010, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa
04.12.2008 o nemocenských dávkach, fotokópiou poštových poukazov č.l. 17, Dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 28.08.2008, výplatnými lístkami navrhovateľky v spoločnosti K. W. B. za

mesiace 09/2009 - 09/2010, výpočtom cestovného č.l. 25, osvedčením o evidencii č.l. 26, rozhodnutiami
Sociálnej poisťovne zo dňa 02.09.2008, zo dňa 08.10.2008, zo dňa 04.03.2009, zo dňa 07.07.2009,
zo dňa 11.09.2009, hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 25.02.2009, Pracovnou
zmluvou zo dňa 06.12.2005, Dohodou o zvýšení kvalifikácie zo dňa 10.10.2007, Záznamom oregistrovanom pracovnom úraze, Protokolom Inšpektorátu práce zo dňa 01.08.2008, Výzvou Sociálnej
poisťovne č. 1/781/2008-7 zo dňa 01.10.2008, Vyúčtovaním mzdy za mesiace 6/2008, 9/2008 a 11/2008,
Zápisom z 21. rokovania škodovej komisie dňa 25.09.2008, Dohodou o skončení pracovného pomeru zo

dňa 27.02.2009, Vyúčtovaním mzdy za mesiac 2/2009, odpoveďami na lustrácie v Sociálnej poisťovni
č.l. 88-91, Oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 09.11.2011, Potvrdením Sociálnej poisťovne zo
dňa 08.11.2011, Odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2011, Odpoveďou ÚPSVaR zo dňa
11.11.2011, vyjadreniami odporcov v I. a II. rade, výsluchom účastníkov konania, ako aj ostatným
obsahom spisu, keď na ostatnom pojednávaní pojednával v neprítomnosti odporkyne v 1. rade, a to v

súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/109/2009 zo dňa 28.12.2009, právoplatného dňa
28.12.2009, vyplýva, že súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej
prokuratúry Trnava a obvinenou - odporkyňou v 1. rade a potvrdil ju v znení, že obvinená je vinná,
že dňa 04.01.2008 v presne nezistenom čase asi od 7.45 hod. do 8.30 hod. v areáli spoločnosti PCA

Slovakia, s.r.o. v objekte zvarovne ako vodička vysokozdvižného vozíka nedodržala zásady bezpečnej
práce a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 6 ods. 4 nariadenia vlády č.
395/2006 Z.z. a určené pracovné postupy pri odoberaní plného kontajnera z podstavca pripevneného
v podlahe, v dôsledku čoho nesprávnou manipuláciou pri práci s vysokozdvižným vozíkom vytrhla

podstavec zo zeme a prevrhla kontajner s kovovými výrobkami, ktoré sa pritom vysypali a zasiahli
do ľavej nohy na mieste pracujúcu zamestnankyňu (pozn. navrhovateľku), čím jej spôsobila ťažké
pomliaždenie ľavého členkového kĺbu na vonkajšej a prednej ploche, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia a
práceneschopnosti od 04.01.2008 do 14.07.2008, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na
zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej

z jej zamestnania a uloženej jej podľa zákona, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví, za čo bola
dosúdená na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého jej súd podmienečne odložil
s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka a poškodenú (pozn. navrhovateľku) odkázal s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 02.09.2008, vyplýva, že navrhovateľke bol
podľa § 85 až § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
04.01.2008 priznaný úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v
sume 384,4530 Sk za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 174,7514
Sk za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti alebo nemocenské z nemocenského poistenia.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 08.10.2008, vyplýva, že navrhovateľke
bol podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
04.01.2008 priznaný nárok na náhradu za bolesť v sume 20.150,- Sk.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 04.03.2009, vyplýva, že navrhovateľke
bol podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
04.01.2008 priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 802,63 eura,
ktorá náhrada bola vypočítaná podľa posudku posudzujúceho lekára, ktorý sťaženie spoločenského

uplatnenia navrhovateľky ohodnotil na 60 bodov.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 07.07.2009, vyplýva, že navrhovateľke
nebol podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
04.01.2008 priznaný nárok na úrazovú rentu, z dôvodu podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne,

pobočka Nitra, z 18.05.2009, má navrhovateľka zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 33 %, v
dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 11.09.2009, vyplýva, že navrhovateľke
bolo podľa § 91 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa

04.01.2008 priznané jednorazové vyrovnanie v sume 2.794,80 eura, z dôvodu, že bol u nej zistený
pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 33 %.Z Hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 25.02.2009, vydaného MUDr. Jaroslavom
Čambalíkom, vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, ktoré vzniklo v dôsledku
pracovného úrazu dňa 04.01.2008, so začiatkom liečenia 04.01.2008 a ukončením liečenia 10.07.2008,

bolo ohodnotené v počte bodov 60 s určením diagnózy: Obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vľavo
ľahké.

Z Odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, zo dňa 10.11.2011, vyplýva, že navrhovateľke bola
vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 01.03.2009 do 31.08.2009, a to za marec 2009 v sume 355,00

eur, za apríl 2009 v sume 343,50 eura, za máj 2009 v sume 355,00 eur, za jún 2009 v sume 343,50
eura, za júl 2009 v sume 355,00 eur, za august 2009 v sume 355,00 eur.

Pri výsluchu účastníka konania navrhovateľka uviedla, že náhradu nemajetkovej ujmy žiada z dôvodu,
že stále má zdravotné problémy, kríva. Nemôže vykonávať prácu na vysokozdvižnom vozíku, pretože
jej to bolo zakázané, nemôže si nájsť poriadnu prácu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“), tento zákon
vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu
nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Podľa § 2 písm. a), c) ZoSP, sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako
poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v
dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, c) úrazové poistenie ako poistenie
pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len

"pracovný úraz") a choroby z povolania.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSP, zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu
zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Podľa § 16 ZoSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú
osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ...

Podľa § 17 ods. 1 ZoSP, nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 83 ZoSP, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila
choroba z povolania.

Podľa § 85 ZoSP, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od
prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského
poistenia.

Podľa § 88 ods. 1 ZoSP, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 90 písm. a) ZoSP, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10% a najviac 40%.

Podľa § 99 ZoSP, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a)

Poznámka 60a) odkazuje na zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.Podľa § 100 ZoSP, poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne
vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe

odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe
vyjadrenia revízneho lekára.

Podľa § 177 ZoSP, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej

poisťovne.

Podľa článku 8. Základných zásad zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len „ZP“),
zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri
práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na

prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom
zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné
podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu,
tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.

Podľa § 195 ods. 1 ZP, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 198 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z

povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady
za d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto

osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh je nedôvodný, a je potrebné ho zamietnuť
v celom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov.

V časti uplatnenej náhrady ušlého zisku a náhrady nákladov spojených s liečením nemohol byť návrh

úspešný voči odporkyni v 1. rade z dôvodu, že odporkyňa v 1. rade nie je v tejto časti pasívne vecne
legitimovaná, a to s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 OZ, ako aj na ustanovenie § 195 ods. 1 ZP.
Škodanazdravíbolaspôsobenánavrhovateľkevrámcičinnostizamestnávateľa(odporcuv2.rade)jeho
zamestnancom (odporkyňou v 1. rade), t.j. osobou, ktorú zamestnávateľ pri tejto činnosti použil, a preto
sa škoda považuje za škodu spôsobenú právnickou osobou (odporcom v 2. rade). Rovnako, pasívna

vecnálegitimáciaibaodporcuv2.radevtejtočastivyplývaajzvyššiecitovanéhoustanovenia§195ods.
1 ZP, podľa ktorého za škodu vzniknutú zamestnancovi z pracovného úrazu zodpovedá zamestnávateľ.Z uvedeného vyplýva, že pasívne vecne legitimovaným v časti náhrady ušlého zisku a náhrady nákladov
spojených s liečením je iba odporca v 2. rade, voči tomuto však súd návrh rovnako zamietol, a to na tom
základe, že ho z nižšie uvedených dôvodov považoval za nedôvodný.

Navrhovateľka si v konaní uplatnila (okrem náhrady nemajetkovej ujmy) aj ušlý zisk podľa § 442
OZ a náhradu nákladov spojených s liečením podľa § 449 OZ s odôvodnením, že nároky, ktoré si
uplatňuje, nie sú totožné s tými, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci predpisov pracovného práva. S touto
argumentáciou navrhovateľky sa však nemožno stotožniť.

Zavedením úrazového poistenia zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako osobitného
systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania sa s účinnosťou od 01.01.2004 nahradilo zákonné poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania upravené zákonom č. 311/2001
Z.z. - Zákonník práce a vykonávané Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej

poisťovni. Úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má
ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo
Zákonníka práce. Preto je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii
poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom

začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16 zákona, a zaniká dňom, v ktorom
nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu (§ 24 ZoSP). Súčasná právna úprava je koncipovaná
ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú nadstavbový
charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské),
čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie

ich sumy.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pre prípad poškodenia zdravia zamestnanca pri pracovnom
úraze vytvára na rozdiel od poškodenia zdravia spôsobeného inými protiprávnymi skutočnosťami,
osobitný systém zodpovednosti postavený na princípe pre zamestnávateľa nepochybne prísnej

objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie), núti zamestnávateľa si túto zodpovednosť poistiť a
na rozdiel od iných zodpovednostných vzťahov vytvára osobitné nároky upravené v zákone č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie,
pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom. Podrobnosti o
podmienkach poskytovania týchto úrazových dávok sú uvedené v § 83 až § 101 ZoSP.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na zásadu lex specialis derogat legi generali (osobitný
zákon ruší zákon všeobecný), v prípade pracovného úrazu navrhovateľky je možné uplatniť iba osobitný

(špeciálny) systém zodpovednosti zamestnávateľa a odškodnenia navrhovateľky v zmysle zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože použitie všeobecného (generálneho) odškodnenia v
zmysle Občianskeho zákonníka je v zmysle vyššie uvedenej zásady vylúčené a zároveň by bolo v
rozpore s úmyslom zákonodarcu. Tento úmysel, t.j. vytvoriť systém zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu na zdraví spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom, je zrejmý z vyššie citovaných

ustanovení upravujúcich úrazové poistenie zamestnávateľa a vyplácanie úrazových dávok, pričom pri
týchtodávkachsújednoznačnezrejméichparalelysustanoveniami§444-449Občianskehozákonníka.

K tvrdeniu navrhovateľky, že v prípade ušlého zisku ide o nárok odlišný od nároku podľa zákona
o sociálnom poistení, súd nad rámec uvedeného (t.j. že v zmysle zásady prednosti osobitnej

úpravy pred všeobecnou nie je možné nároky posudzovať podľa ustanovení OZ) poznamenáva,
že navrhovateľke bol počas práceneschopnosti popri nemocenskom vyplácaný úrazový príplatok (§
85 ZoSP), pričom práve vyplácanie týchto dávok má v konečnom dôsledku kompenzovať ušlý zisk
navrhovateľky počas doby, keď v dôsledku pracovného úrazu nemohla pracovať. Pokiaľ ide o ušlý
zisk navrhovateľky po skončení práceneschopnosti, resp. po skončení pracovného pomeru u odporcu

v 2. rade, z dôvodu, že nedosahovala príjem, aký dosahovala pred pracovným úrazom, ušlý zisk
bol kompenzovaný v rámci úrazových dávok, a to jednorazovým vyrovnaním (§ 90 ZoSP), nakoľko
pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky bol 33%. V prípade, že by bol pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľky viac ako 40%, tento pokles by bol kompenzovaný priznaním úrazovej renty, ktorá všaknavrhovateľke rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.07.2009 priznaná nebola. Keďže však voči
tomuto rozhodnutiu navrhovateľka nepodala opravný prostriedok, nebolo toto rozhodnutie preskúmané
krajským súdom v rámci správneho súdnictva. Z uvedeného je zrejmé, že systém úrazového poistenia

je vytvorený tak, aby kompenzoval aj ušlý zisk zamestnanca poškodeného pracovným úrazom.

V prípade náhrady nákladov spojených s liečením v sume 528,85 eura v zmysle § 449 OZ, ani v tejto
časti súd nepovažuje návrh za dôvodný, a to z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko aj tento nárok
je možné uplatniť iba v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (lex specialis) ako

úrazovú dávku - náhrada nákladov spojených s liečením (§ 100 ZoSP). Odhliadnuc od uvedeného,
navrhovateľka ani neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vynaloženia týchto nákladov,
pretože nepredložila napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 OSP žiadny relevantný dôkaz o tom, že jej
takéto náklady a v tejto výške skutočne vznikli. I keby však tieto náklady preukázala, náhradu by bolo
možné poskytnúť iba v rámci postupu podľa osobitného zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
nie ňou uplatňovaným postupom podľa všeobecného ustanovenia § 449 OZ.

Na základe uvedeného mal súd za to, že osobitným postupom, t.j. uplatnením nárokov navrhovateľky
u Sociálnej poisťovne v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rozhodnutím o týchto
nárokochdošlokodškodneniunavrhovateľkyzpracovnéhoúrazuutrpenéhouzamestnávateľa(odporcu
v 2. rade), pričom v prípade nesúhlasu bolo možné napadnúť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka

Trnava odvolaním, o ktorom by rozhodovalo ústredie, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava opravným prostriedkom, o ktorom by rozhodoval krajský súd. Následné uplatnenie nárokov
podľa Občianskeho zákonníka nie je v zmysle vyššie uvedeného voči odporcovi v 2. rade možné,
nakoľko by tým bol popretý zmysel špeciálnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v prípade odškodňovania ujmy na zdraví zamestnancov, ktorú utrpeli pri pracovnom úraze, a došlo by

tým k porušeniu všeobecne platnej zásady lex specialis derogat legi generali.

Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000,00
eur v zmysle § 11 OZ s poukazom na § 13 OZ, v časti tohto nároku súd považuje za pasívne vecne
legitimovanú aj odporkyňu v 1. rade (nakoľko tu nejde o zodpovednosť za škodu), avšak uplatňovaný

nárok považuje voči obom odporcom za nedôvodný. Tento nárok navrhovateľka odôvodnila jednak
tým, že spôsobenými zraneniami bolo zasiahnuté do jej osobnej sféry, pretože v dôsledku zranení
bola obmedzená v bežnom spôsobe života, a to jednak bolesťou, dlhodobým nosením sadrovej dlahy,
obmedzením fyzickej aktivity, manuálnej práce, pohybu a chôdze, pracovný úraz na nej zanechal trvalé
následky, kedy je doposiaľ obmedzená v pohybe krívaním, nemôže si nájsť vhodnú prácu v dôsledku

poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 33%. V druhej rovine odôvodnila navrhovateľka nárok tým, že
v dôsledku krívania došlo k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti, pričom v náhrade nemajetkovej ujmy
vidí predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti.

Uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval súd za nedôvodný, nakoľko

v prípade prvej skupiny dôvodov (bolesť, obmedzená fyzická aktivita, krívanie,...) si náhradu tejto
ujmy na zdraví navrhovateľka uplatnila v Sociálnej poisťovni tým, že požiadala o úrazové dávky, a
to náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré dávky jej boli priznané
vyššie citovanými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, čím jej bola škoda na zdraví kompenzovaná.
Pokiaľ ide o odôvodnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tým, že krívaním došlo

k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti, toto tvrdenie považuje súd za účelové a ničím nepreukázané.
Navrhovateľka je tou, ktorá má povinnosť v rámci konania nejakú, pre ňu relevantnú, skutočnosť tvrdiť a
na jej preukázanie predložiť dôkaz alebo navrhnúť vykonanie dôkazu. Samotné tvrdenie navrhovateľky,
že krívaním došlo k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti, nie je spôsobilé bez ďalšieho odôvodniť
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Napriek tomu, že navrhovateľka bola poučená v

zmysle § 120 ods. 4 OSP, žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia do vyhlásenia dokazovania
za skončené nepredložila, ani nenavrhla ich vykonanie, čím neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že
skutočne k zníženiu jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti došlo, a tým viac neuniesla dôkazné
bremeno, že jej dôstojnosť bola znížená v značnej miere, čo je predpokladom pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd nárok aj v tejto časti

ako nedôvodný zamietol. Súd pritom nemohol nahradiť procesnú aktivitu navrhovateľky tým, že by
si v tomto prípade sám zabezpečil dôkaz, nakoľko nešlo o výnimočnú situáciu, kedy by v zmysle §
120 ods. 1 veta posledná OSP bolo vykonanie tohto dôkazu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci anahrádzaním dôkaznej povinnosti navrhovateľky súdom by došlo k narušeniu zásady rovnosti zbraní
medzi účastníkmi.

Zvšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúdposúdilnávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuakonedôvodný,
a preto tento zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď

v konaní úspešným odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu
trov neuplatnili.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.