Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/395/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207353
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613207353.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3C/470/2013-68 zo
dňa 30.01.2015 a proti uzneseniu č. k. 3C/470/2013-79 zo dňa 13.04.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie 20 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 46 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, §§ 3 ods. 1;

4 ods. 1 písm. a), bod 1.; 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1; 16 ods. 1; 17 ods. 2, 3; 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §§ 44 ods. 8; 243 ods. 1 Exekučného
poriadku.

Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej

lehote.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia
byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Er/484/2005 súd zistil, že žiadosť o
zmenu exekútora bola súdu doručená dňa 08.12.2010. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.1.2011
súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, ktorý bol poverený vykonávaním exekúcie, písomným

podaním dňa 01.02.2011 vyčíslil trovy exekučného konania. O žiadosti súd rozhodol uznesením
č. k. 4Er/484/2005-17 zo dňa 11.02.2011 tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy konania. Proti uvedenému uzneseniu oprávnený podaním zo dňa 15.03.2011 podal
odvolanie. Dňa 24.08.2011 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na podporu povinného a to

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Ľuda Zúbka 2, Bratislava, IČO: 42 176 778. Okresný
súd Bardejov uznesením zo dňa 05.09.2011 ustanovil povinnému Petrovi Pritokovi opatrovníka pre
konanie. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 30.11.2011 vrátil vec súdu prvého stupňa na postup
podľa § 374 ods. 4 O.s.p.. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 27.12.2012 č. k. 4Er/484/2005-40
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.03.2013.

Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012. Žaloba v pôvodnom konaní v tejto veci
bola doručená súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok

na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby
z dôvodu predčasnosti.

Prvostupňový súd preskúmal žalobcom predložený znalecký posudok č. 1/2014 vyhotoviteľa
Ekonomická univerzita v Bratislave, znalecký ústav, vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o.. Znalecký posudok považoval za posudok zadávateľa Pohotovosť, s.r.o. (žalobcu),
ktorý takto cestou znaleckého ústavu vyčíslil majetkovú škodu nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach v súvislosti

s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. So znaleckým posudkom sa nestotožnil dôvodiac, že tento
vyjadruje subjektívnu vôľu zadávateľa (žalobcu) a na základe toho vyhotoviteľ posudku tento vyhotovil.
Takto predložený znalecký posudok nemá objektívny základ na danú konkrétnu vec, tento všeobecne

vyjadruje - stanovuje majetkovú škodu žalobcu podľa jeho zadania ním predložených údajov a vyjadruje
jeho vôľu na stanovenie majetkovej škody. Súd tento stav zobral na zreteľ, s predloženým posudkom
sa nestotožnil, nakoľko bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že podnikateľské aktivity žalobcu
sú verejnosťou negatívne vnímané, boli predmetom záujmu Európskej komisie a tomu zodpovedá aj
administratívny postup v konaní exekučných súdov, pretože ide o ochranu občana spotrebiteľa už vo

vykonávacom konaní a z toho pohľadu predložený znalecký posudok nemôže tvoriť základ na náhradu
majetkovejškodypodľapožiadavkyžalobcu,pretožepredmetnýznaleckýposudoktaktobolvyhotovený.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu

exekútorajepotrebnévykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej
lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil súdu
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v
žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a
nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým rozhodnutím

o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky
smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto
okolnosti udáva len ako možné riziká, bez ich dostatočného predloženia a preukázania. Ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Konštatoval, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný

a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať

pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne

viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a
nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej

lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať

o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,
aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobcavodvolaníďalejnamietal,žeakodôkazvznikuškodypredložilznaleckýposudokč.1/2014,ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne

preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o to, že žalobca predložilznalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný
znaleckýposudok,zktoréhovyplýva,žežalobcazadalavypracovanieznaleckéhoposudkudňa1.marca
2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo

spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade
so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo

veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal rozsudok a uznesenie ako
aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 04.01.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol

nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd konštatuje:

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však

nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníalebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z.).

Zo žiadosti musí byť zrejme, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na

náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ).

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z. ).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti; ďalej len Exekučný poriadok).

Tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (§ 243 ods. 1
Exekučného poriadku).

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd konštatuje,
že s účinnosťou od 01.01.2013 bolo ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenené. Zmena
právnej úpravy bola realizovaná zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia
neobsahoval. Nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, nároky uplatnené žalobcom

bolo potrebné posúdiť v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané,
zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Odvolací súd uvádza, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 4Er/484/2005
nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k

vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, kedy
by prieťahy v konaní boli konštatované.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že v prípade, ak oprávnený
navrhne zmenu súdneho exekútora, je potrebné, aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné

úkony. Úkony vykonávané v tejto súvislosti nemožno považovať za zbytočné prieťahy.

V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, že by predstavovala porušeniepráva žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani
odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup.

Žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody, t. j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre
priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v žalobnom návrhu žiadal. Žalobcom nebol preukázaný ani
jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázala existenciu
zákonných podmienok na priznanie jej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o znalecký posudok, na ktorý poukázal žalobca v odvolaní, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom rozsudku a na tento v celom

rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa návrhu na prerušenie konania, odvolací súd
konštatuje, že zo spisu takýto návrh žalobkyne nevyplýva.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa vydania medzitýmneho rozsudku, odvolací súd
konštatuje, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd
prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhu medzitýmnym rozsudkom o základe konkrétnej veci. Ak vznik
škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovoval kto „za
škodu“ zodpovedá.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, a
preto bol postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdený.

Uznesením č. k. 3C/470/2013-79 zo dňa 13.04.2015 uložil súd prvého stupňa žalobcovi povinnosť, aby

v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je
20,- eur, podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a súdny poplatok za elektronické podanie,
ktorý je 3,- eur, podľa položky č. 20a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa poučil žalobcu o tom, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd

vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia,
a tým je odôvodnenie. Uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli
súd k jeho vydaniu. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie. Súd však uviedol,
že súdny poplatok je vyrubený v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa položky
č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na
náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie
a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na

platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v
rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Použitie
analógielegisjevprípadochvyrubeniasúdnehopoplatkunačl.59ods.2ÚstavySRvylúčené.Súdmôže

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žalobca žalobcom podaná
pred 01.10.2012. Konanie teda začalo pred 30.09.2012.Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
bez náhrady.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti časti uvedeného uznesenia odvolací súd konštatuje:

Podľa § 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestovaknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonaniaalebodovolania,

prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich
dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur.

Ak sa platí od 01.10.2012 súdny poplatok zo žaloby za náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý je v zákone
explicitne uvedený, platí sa aj poplatok za odvolanie voči rozsudku, ktorým bola žaloba v tomto type
konania zamietnutá. Odvolacie konanie je totiž samostatným konaním, začatým podaním odvolania, nie
podaním žaloby.

V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, však išlo o súdny poplatok za podané odvolanie
po 01.10.2012, pričom súd prvého stupňa správne použil položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
a vyrubil súdny poplatok za odvolanie. V uznesení súdu prvého stupňa zo dňa 13.04.2015 č. k.
3C/470/2013-79 prvostupňový súd použil správnu položku Sadzobníka súdnych poplatkov.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie 20,- eur ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná,
táto však nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešná žalobkyňa takýto návrh tiež
nepodala, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by jej náhrada trov konania nemohla byť
priznaná. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo
strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o

návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.