Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106211750
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106211750.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Gabana a.s. v likvidácii,
Strojárska2740,06901Snina,IČO:36457132,protižalovanému:TRANSPETROL,a.s.,Šumavská38,
821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zastúpený: JUDr. Oliver Korec, Advokátska kancelária, Záhradnícka
9, 811 07 Bratislava, IČO: 31 769 969, a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného: Slovenská

republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO:
686 832, zastúpený: Krivak & Co, s.r.o., Gajova 13, 811 09 Bratislava, P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava,
o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 32Cb/38/2006-596 zo dňa 11.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/38/2006-596 zo dňa
11.11.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v sume 175,- eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného vo výške 167,78 eur a náhradu trov
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v sume
702,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
04.04.2006, doručenou na súd 05.04.2006, domáhal voči žalovanému neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia a nariadenia predbežného opatrenia.

Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 zo dňa 05.06.2006 návrh na nariadenia predbežného opatrenia
zamietol.

Žalobca v žalobe uviedol, že od 09.10.1998 je majiteľom 125 kusov akcií žalovaného - spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. v menovitej hodnote 1 akcie 1 000 000 Sk. Tieto akcie boli od 09.10.1998 do
09.12.1998 registrované na účte majiteľa cenných papierov (žalobcu) v zaknihovanej podobe. Stredisko
cennýchpapierovSRBratislava,a.s.(ďalejlen„SCP“)zaslaložalobcovilistzodňa10.12.1998označený
ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenie na nápravu zistených nedostatkov“, v

ktorom mu oznámilo, že na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
09.12.1998 pod č. j. 043/1998/SAN „odpísalo“ z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu všetkých 125kusov akcií žalovaného dňa 09.12.1998 a zároveň SCP zaslalo žalobcovi stavový výpis z účtu majiteľa
cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, ktorý už neobsahoval údaj o vlastníctve akcií žalovaného.
Zároveň SCP vykonalo „výmaz“ žalobcu aj z evidencie registra emitenta, v ktorom sú evidovaní všetci

akcionári emitenta TRANSPETROL, a.s. Bratislava. Následne dňa 10.12.1998 sa konalo mimoriadne
valné zhromaždenie žalobcu, ktoré rozhodlo o zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. Keďže
v registri emitenta, ktorý SCP odovzdalo žalovanému so stavom ku dňu 10.12.1998 už žalobca nebol
uvedený ako akcionár, lebo SCP vykonalo dňa 09.12.1998 výmaz z evidencie registra emitenta (zo
zoznamu akcionárov), žalovaný neodovzdal už listinné akcie na meno žalobcovi.

Z uvedeného vyplýva že jediným dôvodom, prečo žalovaný neodovzdal žalobcovi 125 ks listinných akcií,
bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, zo dňa 09.12.1998 č. j. 043/1998/SAN, na
základe ktorého SCP vykonalo výmaz žalobcu z evidencie registra emitenta (zo zoznamu akcionárov),
nakoľko žalovaný odovzdal listinné akcie len tým akcionárom, ktorí ku dňu 10.12.1998 boli evidovaní v
registri emitenta (žalovaného).

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.05.2002
č. k. 4Sž/143/01 zo dňa 09.12.1998, zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č.
043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podalo
Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, a to prostredníctvom generálneho

prokurátora, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.09.2003 sp. zn. M-
Sždov/11/03 odmietol. Na základe vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré zrušili nezákonné rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j.
043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a ktoré bolo jediným podkladom pre postup SCP aby „odpísalo“ akcie
z majetkového účtu žalobcu, a aj „vymazalo“ žalobcu zo zoznamu akcionárov, je možné konštatovať, že

rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 neexistuje,
hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. Žalobca poukázal pritom najmä na ustanovenia § 159 ods. 2 veta
prvá O.s.p., ktorá znie: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány“.

Žalobca poukázal na list podpredsedu vlády a ministra financií - Ivana Mikloša zo dňa 09.05.2005 číslo:

MF/14694/2005-2C, v ktorom uvádza, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do dnešného dňa
nevydalo nové rozhodnutie po zrušení rozhodnutia č. j. 043/1998/SAN z dôvodu, že akékoľvek nové
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky vo veci by nemalo žiadny právny význam, nakoľko
by sa nedotýkalo práv a povinností kontrolovaného subjektu. Z rovnakých dôvodov ani Úrad pre finančný
trh, na ktorého prešla právomoc vo veci konať nevydal nové rozhodnutie. Je teda zrejmé, že konanie

č. j. 043/1998/SAN z 09.12.1998 je skončené.

Žalobca ďalej uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.05.2002 sp. zn. 4Sž/143/01, bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
09.12.1998 zrušené a vec bola vrátená Ministerstvu financií Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Platí teda stav pred 09.12.1998, t. j., že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto má v danej veci
aktívnu legitimáciu.

Na základe výpisu z obchodného registra žalovaného, sa žalobca dozvedel dňa 21.02.2006, že dňa
22.12.2005, sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom okrem iného došlo k

zmene v orgánoch spoločnosti.

Žalobcazdôraznil,žesanemalakodozvedieťokonanímimoriadnehovalnéhozhromaždeniavzákonnej
lehote, a preto sa ho výlučne z tohto dôvodu nezúčastnil. Preto je žalobca toho názoru, že mimoriadne
valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 22.12.2005, bolo zvolané v rozpore so stanovami žalovaného

- článkom 8 bodom 8.7. a v rozpore s ust. § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto sú všetky
uznesenia prijaté na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení neplatné.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 28.07.2006, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu,žejemajiteľom125ksakciížalovanéhovmenovitejhodnote1akcie1000000Sk,nakoľkoSCP

dňa 10.12.1998 vykonalo v zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/
SAN zo dňa 09.12.1998, opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa Slovenská republika
- Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou
TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01 a v registri emitenta, a to ku dňu,keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998, čím bolo obnovené vlastníctvo štátu k týmto
akciám, ktoré boli spätne pripísané na účet Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky.

Žalovaný poukázal na to, že aj keď NS SR rozsudkom č.k. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, zrušil
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení
opatrenia, ktoré ukladá SCP uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998, predmetné
rozhodnutie nemalo bez ďalšieho za následok obnovu pôvodného stavu v evidencii cenných papierov
vedenej SCP, nakoľko rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa

09.12.1998 bol vykonaný štátny dozor voči SCP v súlade so zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch v znení neskorších predpisov, ktorý nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli
v právnom vzťahu so Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s. K oprave na účte majiteľa štátu
došlo až úkonom SCP a nie rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré bolo následne
zrušené rozhodnutím NS SR pre jeho nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a
samotnými dôvodmi sa súd nezaoberal. Preto uvedené rozhodnutie NS SR nemalo vplyv na právne

postavenie žalobcu.

Žalovaný ďalej uviedol, že tento názor potvrdil aj v rozhodnutí NS SR č.k. Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999,
v zmysle ktorého sa stav evidencie zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu, t. j. SCP ktorý
konštatuje, že „zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa totiž

nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči
osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov ani povahu
rozhodnutia o spore z týchto vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným
ani dozorným orgánom nie je zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákonom č. 600/1992 Zb. o

cenných papieroch v znení neskorších predpisov, zverená ani Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
Opatrenie kontrolného orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného
subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty.“

Žalovanýsavyjadrilkžalobevyjadrenímzodňa18.09.2006vktorompoukázalnarozhodnutieKrajského

súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 o odvolaní voči rozsudku č.k. 27Cb/70/2002 - 206 vo veci
TRADEUNION, spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s., o neplatnosť uznesení na valnom zhromaždení,
ktorý potvrdil zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu, a konštatoval, že žalobca nemohol
nadobudnúť akcie žalovaného - spoločnosti TRANSPETROL, a.s., nakoľko zrušenie rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, rozsudkom NS SR č.k.

4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, NS SR, nemalo vplyv na postavenie žalobcu, ktoré sa ani po tomto
rozhodnutí nezmenilo oproti jeho postaveniu pred jeho vydaním.

Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 v predmetnej veci kde NSSR
konštatuje, že spoločnosť TRADEUNION, spol. s r.o., nemohla platne nadobudnúť akcie žalovaného,

a preto nebola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, aby ho súd poveril zvolaním valného
zhromaždenia žalovaného.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu vyjadrením zo dňa 11.08.2008
a uviedol, že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, ktorým

zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a vec vrátil v rozsahu zrušenia NS SR,
z dôvodu namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č. k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006,
že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené základné právo sťažovateľa -

spoločnosti TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 ktorý
zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, nepredstavuje za žiadnych okolností
rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. ktorýmkoľvek

zo subjektov domáhajúcich sa nadobudnutia akcií na základe spornej exekúcie č.k. Er 3143/97, Ex
4575/97, nakoľko predmetom konania Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo výlučne rozhodovanie
o porušení práva na súdnu ochranu spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným a
nie rozhodovanie o otázke vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Uvedeným nálezomnedošlo k rozhodnutiu o tom, že spoločnosť TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným je
vlastníkom sporných akcií a ani o tom, že má právo byť zapísaná v zozname akcionárov. Ústavný súd
Slovenskej republiky nemohol relevantne preskúmavať vec, ktorá nebola predmetom ústavnej sťažnosti

a suplovať tak právomoc všeobecného súdu, ktorá mu neprináleží.

Poukázal v tejto súvislosti na trestné konanie č.k. 4T/7/2002, ktoré sa vedie na Okresnom súde v
Žiline, ďalej na konanie č.k. 2Cb/1272/2002 o určenie vlastníctva predmetných akcií na Krajskom súde
v Košiciach ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 27Cb/77/2002, predmetom ktorého

bola žaloba spoločnosti Gajus, a.s. v likvidácii (ďalší zo subjektov spornej exekúcie) o zrušenie uznesení
prijatých valným zhromaždením spoločnosti TRANSPETROL, a.s., pričom súd rozhodol tak, že žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v čase podania žaloby bol akcionárom spoločnosti
TRANSPETROL, a.s.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi a zo zmenového výpisu z účtu majiteľa

cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, zo dňa 09.10.1998, vydaného Strediskom cenných papierov
SR, Bratislava, a.s., zistil, že účet bol zriadený 25.09.1998 a majiteľom cenných papierov v počte 125,
identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, bola od 09.10.1998 obchodná spoločnosť CD a.s.,
Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 457 132 (predtým TRANSPETROL, a.s.).

Súd zistil z rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998
o uložení opatrenia, ktoré ukladá Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného
stavu platného pred 09.10.1998, evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej
republiky - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné
č. emisie: 880970000480, séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť

TRANSPETROL, a.s., a to do 3 dní od jeho doručenia. A ďalej, že opravu v zápisoch týkajúcich sa
evidencie účtu majiteľa a registra emitenta, vykoná Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., ku
dňu, keď sa chybný zápis vykonal.

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 3 Sžnč/11/2007 zo dňa 29.05.2008 vo veci navrhovateľa

TRADEUNION spol. s r.o. c/a odporcovi Národnej banke Slovenska o návrhu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, že súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci
zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998,
vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch Strediskom cenných papierov SR
Bratislava a.s. Súd konštatoval, že povinnosť konať a rozhodnúť nemohla prejsť na v poradí ďalší orgán,

do pôsobnosti ktorého patrí výkon dohľadu nad kapitálovým trhom, t. j. na Národnú banku Slovenska.

Súd zistil z oznámenia Strediska cenných papierov SR, Bratislava, a.s., zo dňa 10.12.1998, že v
zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o
uložení opatrenia, ním boli zrealizované opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa -

Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou
TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, a v registri emitenta, a to ku
dňu, keď sa chybný zápis vykonal.

Súd zistil zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364, zo dňa 10.12.1998,

vydaného Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s., že na základe rozhodnutia Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, o uložení opatrenia, vykonalo
Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa
a registra emitenta, a to ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998.

Súd zistil zo zmeny na účte majiteľa cenných papierov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a
s., zo dňa 08.04.2005, že od 01.01.1998 do 07.04.2005, spoločnosť TRANSPETROL, a.s. je emitentom
125 kusov akcií.

Súd zistil zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa

22.12.2005, že v tento deň sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili všetci
akcionári spoločnosti vlastniaci spolu 100 % akcií spoločnosti, a teda mimoriadne valné zhromaždenie
bolo uznášaniaschopné.Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 4 Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, že súd zrušil rozhodnutie Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia, ktoré ukladá
Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998,

evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky - ako jediného majiteľa
akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria
01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a.s., a to pre jeho
nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a že vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd zistil z uznesenia NS SR č.k. M-Sždov 11/03 zo dňa 25.09.2003, že súd odmietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora z 22.05.2003 č. VI./2 Pz 382/02-46, a to vo veci zrušenia rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN.

Súd zistil, z rozsudku NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že súd konal na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, vo veci TRADEUNION spol.

s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s. č.k. 34 Exre 89/04 - 73 o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné
zhromaždenie a rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a to z dôvodu, že „V predmetnom konaní nebolo tvrdené ani dokazované, že žalobca je
akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a poukázal na to, že žalobca odvodzoval nadobudnutie
vlastníctva akcií žalovaného v rámci exekučného konania.“

Súd zistil z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, vo
veci sťažnosti spoločnosti TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, z dôvodu namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že Ústavný

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené základné právo sťažovateľa - spoločnosti
TRADEUNION, spol. s r.o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005
zo dňa 28.06.2006 a vec vrátil v rozsahu zrušenia NS SR na ďalšie konanie a to z dôvodu „porušenia

princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.“

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5 Obo/180/2006 zo dňa 27.02.2008, že súd zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 č.k. 27Cb/70/2002 - 206 vo veci TRADEUNION, spol. s r.o. c/a
TRANSPETROL,a.s.,oneplatnosťuznesenianavalnomzhromaždeníavecmuvrátilnaďalšiekonanie,

a to z dôvodu, že „je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II. ÚS 159/07 - 37.

Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5Obo/20/2006 - 295 zo dňa 27.02.2008, že súd potvrdil napadnuté
uznesenieč.k.27Cb/70/2002-225KrajskéhosúduvBratislavezodňa28.12.2005,ktorýmprvostupňový

súd zamietol návrh Slovenskej republiky - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová
19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, a to z dôvodu, že je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyč.II.ÚS159/07-37zodňa11.12.2007,apretosúdužvkonanínebudeposudzovať
otázku vlastníctva akcií žalovaného žalobcom, takže dôvod, pre ktorý chcel odvolateľ vstúpiť do konania

nie je daný.

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, že súd zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I z 18.11.2004 č.k. 34 Exre 89/04 -73 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že v odôvodnení poukazuje na ústavný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.

ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a
aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a základných slobodách

najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne
s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv.Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 vo veci navrhovateľa
TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky
o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s.,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že súd zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B, a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že v odôvodnení uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre štátny orgán v
konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu.

Súd zistil z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 4T/7/2002 - 2009, vo veci že Mgr. Ing. Mgr. Ignác Ilčišin
a spol. bol uznaný za vinného pre pokračujúci trestný čin podvodu v súvislosti s nadobudnutím akcii
spoločnosti TRANSPETROL, a.s. podľa ust. § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona.

Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 5 M Obdo/1/2011 zo dňa 30.06.2011 vo veci navrhovateľa

TRADEUNION, spol. s r.o., c/a TRANSPETROL, a.s., že súd zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008 - 224 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobca
nepreukázal, že vo veci bol aktívne legitimovaný.

Súd zistil zo stanov spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa 29.04.2002, že akcie spoločnosti sú

listinnými akciami na meno a nie sú verejne obchodovateľné a na ich prevod je potrebný súhlas valného
zhromaždenia.

Súd zistil z informatívneho výpisu z obchodného registra zo dňa 11.11.2014, že spoločnosť
TRANSPETROL, a.s., vlastní 3 942 kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, ktorých menovitá

hodnota jednej akcie je 33 194 € a na ich prevod je potrebný súhlas valného zhromaždenia.

Súd vo veci nariadil dňa 11.11.2014 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a
neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu a súdu predložil faxovým

podaním zo dňa 10.11.2014 kópiu dokladu o práceneschopnosti. Žalobca však súdu nepredložil doklad
podľa § 119 ods. 3 O.s.p., a to vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje
účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd preto
pojednával a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. Súd nepovažoval za potrebné
vykonať výsluch žalobcu dožiadaním na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, nakoľko predmetom

sporu je posúdenie právnej otázky.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej

podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,

keď sa mohla o uznesení dozvedieť.Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia
obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať
práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa
osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.

Podľa § 131 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. č. v znení zmien a doplnkov, cenné papiere
na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré možno previesť rubopisom), možno
zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a

odníme ich.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby tento zákon
upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne
peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe

Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb,
ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo
zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).

Podľa§10ods.1zákonač.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátunainéosoby,rozhodnutie

o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „verejná súťaž“) alebo
verejnej dražby a rozhodnutie o privatizácii verejnou ponukou akcií vydáva vláda Slovenskej republiky
(ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže
vyhradiť.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, predmetom privatizácie nemôžu byť akcie
TRANSPETROLU, akciovej spoločnosti Bratislava a Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti,
Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje
aj na tieto akciové spoločnosti.

Povinnosťou súdu je skúmať, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote podľa ust. § 131 ods. 1 v
nadväznosti na ust. § 183 Obchodného zákonníka.

Súd mal preukázané z výpisu v obchodnom registri, že zmeny na základe uznesení prijatých na

mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 22.12.2005 boli zapísané v obchodnom registri od 21.02.2006
a preto súd tento deň považoval za rozhodný pre plynutie lehoty na uplatnenie práva žalobcu. Súd
konštatuje, že žalobca podal na súd žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote a to dňa 05.04.2006.

V konaní bolo sporné, či je žalobca akcionárom žalovaného - zapísaným v zozname akcionárov, t. j.

oprávnenou osobou, ktorá má práva spojené s akciami tejto spoločnosti najmä právo podieľať sa podľa
zákona a stanov tejto spoločnosti na jej riadení a na zisku. Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu vo veci.

Súd mal preukázané z výpisu zo zoznamu akcionárov ku dňu konania mimoriadneho valného

zhromaždenia žalovaného - t. j. ku dňu 22.12.2005, že jediným akcionárom žalovaného - spoločnosti
TRANSPETROL, a.s., v tom čase bol vedľajší účastník na strane žalovaného, t. j. Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky a že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. sú emitované ako
listinné cenné papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno žalobcu.

Súd preto dospel k záveru, že žalobca nebol v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia
zapísaný v zozname akcionárov žalovaného spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava, a preto sa vo
veci nemôže domáhať práv spojených s akciami tejto spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať iba
osoba, ktorá je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. V prípade akcií na meno však uvedenéprávo spojené s akciami je v zmysle § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka voči spoločnosti oprávnená
vykonávať iba osoba, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov. Z konania pred súdom nesporne
vyplynulo, že žalobca nebol zapísaný v zozname akcionárov žalovaného v čase konania mimoriadneho

valného zhromaždenia a tiež ani ku dňu podania žaloby.

Súd zdôraznil, že na základe rozhodnutí viacerých súdov bolo konštatované a v tom zmysle aj
rozhodnuté, že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré boli v roku 1998 prevedené zo Slovenskej
republiky na žalobcu prostredníctvom ich predaja v exekúcii, neboli účinne prevedené, pretože tak bolo

vykonané v rozpore s ust. § 114 Exekučného poriadku ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a ust. § 2 ods. 3 Exekučného poriadku ako aj ust.
§ 2 ods. 3 ods. zákona č. 192/1995 Z.z., teda nemohli byť predmetom exekúcie, keďže na základe
platnej právnej úpravy v roku 1998, akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vo vlastníctve
štátu, nebolo možné prevádzať na inú osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva
exekúciou predajom cenných papierov. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby presne vymedzil podmienky a spôsob možného prevodu majetkovej účasti štátu, čím bol
vylúčený prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov. Uvedené vylúčil aj zákon č.
192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a
akciových spoločností. Akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. teda nebolo možné ani privatizovať a
ani žiadnym iným spôsobom previesť na inú osobu, a to bez ohľadu na titul ich nadobudnutia. Exekučný

prevodakciíbolabsolútneneplatnýmprávnymúkonompodľa§37ods.2a§39Občianskehozákonníka.

Súd konštatuje, že v rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 (č.l. 283 - 288 s.sp.)
vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva
Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti

TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým
súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení sa uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre
štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku

nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento
nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS
SR ďalej konštatoval, že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom
prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom, pretože v danej
exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto

predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“

Súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, ktorý sa odvoláva v svojom
odôvodnení na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v
ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že

pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha
sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a základných slobodách najmä v tom smere, či
závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom

na niektoré zo základných ľudských práv.

Súd poukazuje zároveň nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 60/2010 - 66 zo dňa
20.01.2011, ktorý rozhodoval o sťažnosti Ministerstva hospodárstva SR vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením NS SR č. k. 3Obo/2/2007 zo dňa 21.05.2008.

Súd z predložených dôkazov žalobcom dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v danom konaní ide, a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Zdôraznil, že mu bolo dňa 25.9.2014
doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 11.11.2014. Žalobca faxovým podaním dňa
10.11.2014 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 a požiadal o odročenie

pojednávania na neskorší termín z dôvodu dočasnej práceneschopnosti likvidátora spoločnosti Z.. J.
Š., ako jediného štatutárneho zástupcu žalobcu. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že dočasná pracovná
neschopnosť je zapríčinená vysokými teplotami a začínajúcou chrípkou. Svoje podanie žalobca doručil
aj poštou a súdu bolo doručené dňa 11.11.2014.

Súdprvéhostupňaospravedlnenieneúčastižalobcunapojednávaníažiadosťoodročeniepojednávania
neakceptoval, pojednávanie neodročil a rozsudkom rozhodol o žalobe tak, že žalobu zamietol.

Žalobca nesúhlasil s postupom súdu spočívajúcom v tom, že pojednával v jeho neprítomnosti a
neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Podľa názoru žalobcu, to, že nepredložil súdu
aj doklad od ošetrujúceho lekára neznamená, že sa automaticky môže zúčastniť pojednávania. Je

všeobecne známe, že vysoké telesné teploty a chrípka nie sú ochorenia, ktoré ohrozujú život pacienta.
Sú to však také príznaky, ktoré pacientovi výrazne sťažujú pohyb mimo domácnosti, nakoľko takýto druh
ochorenia si vyžaduje kľud na lôžku, pobyt v domácnosti v teple. Ošetrujúci lekár nevydá pacientovi
potvrdenie, že zvýšená teplota a nastupujúca chrípka ohrozuje jeho život. Navyše žalobcov ošetrujúci
lekár takéto potvrdenia nevydáva, žiadny zákon mu to neukladá a pacient nemôže prinútiť ošetrujúceho

lekára, aby mu vydal potvrdenie pre súd, lebo tak to vyžaduje občiansky súdny poriadok.

Podľa názoru žalobcu súd vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodnutí o tom, že bude pojednávať v
neprítomnosti žalobcu skutočnosť, že miesto trvalého bydliska štatutárneho zástupcu žalobcu je od sídla
súdu vzdialená takmer 500 km a takáto cesta sa nedá absolvovať v jeden deň. Súd nezohľadnil ani

tú skutočnosť, že ak by žalobca aj mohol a chcel vycestovať na súdne pojednávanie, automaticky by
porušil liečebný režim a kontrolné orgány Sociálnej poisťovne by mu v prípade neprítomnosti počas
dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese trvalého bydliska odňali nemocenské dávky pre porušenie
liečebného režimu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že z predložených dôkazov žalobcom dospel k
záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide a preto nemá
aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci. Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal ďalšími dôvodmi vo veci
samej.

Žalobca je toho názoru, že otázku vlastníctva 125 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. súd
nesprávne posúdil. Súd nesprávne uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve akcií.
Žalobca predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií a to výpis z majetkového účtu z 9.10.1998 zo Strediska
cenných papierov SR, kde je vlastníctvo 125 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. zapísané na
jeho majetkovom účte.

Mal za to, že sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s dôkazom založeným v spise a to s
Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. ll. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007.

Nebolo sporné, že Ministerstvo financií SR, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa

pokúšali o zrušenie exekučného konania v širšom slova zmysle, neboli však úspešní, o čom svedčia
rozhodnutia NSSR sp. zn. 4Sž 143/01, 7 Obo 28/04, M Cdo 2/99 a KS v Bratislave sp. zn. 12Cob
180/04. Na tomto základe stav pred 9.12.1998 bol taký, že majiteľom akcií spoločnosti bol sťažovateľ
a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou.

So zreteľom na označené rozsudky najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v danom prípade došlo
k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Mal za to, že súd prvého stupňa
konal správne a v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, § 119 O.s.p. keď konal aj bez účasti žalobcu
na pojednávaní. Zdôraznil, že ust. § 119 O.s.p. bolo do právneho poriadku zaradené s účinnosťouod 1.1.2012. Toto ustanovenie výslovne vyžaduje, aby návrh na odročenie pojednávania v prípade
práceneschopnosti účastníka obsahoval v prvom rade vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka lebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.

Správnosť postupu prvostupňového súdu potvrdzuje aj judikatúra NSSR, na ktorú vedľajší účastník na
strane žalovaného poukázal a to na rozhodnutie NSSR sp. zn. 7Cdo 130/2012.

Ďalšie argumenty žalobcu, ktoré majú odôvodniť odňatie možnosti konať pred súdom sú podobne

nelogické. Zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť súdu zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o odročenie
pojednávania to, že miesto trvalého bydliska štatutárneho zástupcu je od sídla súdu vzdialené takmer
500 km. Žalobca ani neuviedol ako dôvod na odročenie pojednávania fakt, že nie je schopný dopraviť
sa do miesta konania pojednávania.

Aj keby tak urobil, fakt, že účastník nemá vhodné dopravné spojenie v deň konania pojednávania nie je

dôvodom na odročenie pojednávania, ako uvádza NSSR v rozhodnutí 5Cdo 18/2007.

Mal za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil správne daný právny stav
veci a z vykonaných dokazovaní vyvodil správny právny záver.

Aj nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007 sa prvostupňový súd podrobne
zaoberal a priklonil sa k rovnakým záverom, aké vyplývajú z rozhodnutí NSSR č.k 6M Obdo 3/2009
z 20.5.2009 a č.k. 2M Obdo 1/2008 z 28.5.2008 t.j., že právny názor ústavného súdu vyjadrený v
odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný a ústavný súd nemôže suplovať všeobecné súdy
pri rozhodovaní o hmotnoprávnych nárokoch.

Fakt, že sa účastník nezhoduje s právnym názorom súdu neznamená, že tento právny názor je
nesprávny. Prvostupňový súd svoj právny názor riadne zdôvodnil, uviedol z akých právnych predpisov
vychádzal, ako ich interpretoval, a ktorých ďalších obdobných rozhodnutí vyšších súdov v danej veci
sa pridržiaval. Rozhodnutiu prvostupňového súdu nemožno v tomto ohľade nič vytýkať a žalobca ničím

nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom nepodložil.

Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 175,- eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Vo veci rozhodol bez

nariadeniapojednávaniastým,žeoznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnejtabuli
súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní, že súd rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní,
napriek tomu, že sa na pojednávanie riadne ospravedlnil, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom
súdu prvého stupňa a poukazuje na ust. § 119 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie
pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí

obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.Vzhľadomktejskutočnosti,žežalobcatakýtolistinnýdôkazsúdunepredložil,súdvyvodilsprávnyprávny
záver, že nebol riadne ospravedlnený na pojednávanie vytýčené na deň 11.11.2014 a konal bez účasti

žalobcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že takýto postup súdu bol správny
potvrdzuje to aj judikatúra NSSR 7Cdo 130/2012 z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že zdravotný stav
účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez

ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom
uvedené musí vyplývať aj z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na absenciu takéhoto vyjadrenia
lekára, súd nekonal v rozpore so zákonom pokiaľ pojednávanie neodročil.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené zo strany
súdu prvého stupňa viackrát, keďže súd vytýčil prvý krát pojednávanie v predmetnej veci 27.3.2009.

Pojednávania, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného. Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 27.4.2010. Tohto pojednávania, sa zúčastnili
právni zástupcovia žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Pojednávanie
nebolo otvorené a bolo odročené za účelom vyhotovenia procesného rozhodnutia (rozhodnutie o návrhu
žalobcu na prerušenie konania). Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 26.10.2010. Tohto pojednávania

sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca
sa pojednávania nezúčastnil. Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené. Ďalej súd nariadil
pojednávanie na deň 23.04.2013. Tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného
a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Pojednávanie
nebolo otvorené a bolo odročené. Potom súd nariadil pojednávanie na deň 11.11.2014, ktorého sa

opätovne žalobca nezúčastnil, avšak z dôvodov, ktoré boli uvedené vyššie.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolania na strane žalobcu, odvolací súd má za to, že tieto dôvody nie sú
dôvodné a súd prvého stupňa vyhodnotil všetky rozhodnutia súdov, na ktoré sa odvolateľ v podanom
odvolaní odvoláva v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že na základe rozhodnutia
viacerých súdov bolo konštatované a rozhodnuté že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré
boli v roku 1998 prevedené zo Slovenskej republiky na žalobcu prostredníctvom ich predaja v
exekúcii, neboli účinne prevedené, pretože tak bolo vykonané v rozpore s ust. § 114 Exekučného

poriadku ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby a ust. § 2 ods. 3 Exekučného poriadku ako aj ust. § 2 ods. 3 ods. zákona č. 192/1995 Z.z.,
teda nemohli byť predmetom exekúcie, keďže na základe platnej právnej úpravy v roku 1998, akcie
emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vo vlastníctve štátu, nebolo možné prevádzať na inú
osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov.

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby presne vymedzil podmienky a
spôsobmožnéhoprevodumajetkovejúčastištátu,čímbolvylúčenýprevodprostredníctvomexekučného
prevodu cenných papierov. Uvedené vylúčil aj zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Akcie spoločnosti
TRANSPETROL, a.s. teda nebolo možné ani privatizovať a ani žiadnym iným spôsobom previesť na

inú osobu, a to bez ohľadu na titul ich nadobudnutia. Exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným
právnym úkonom podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky rozhodnutia súdov vydané v
predmetnej veci, na ktoré poukazuje odvolateľ v rámci podaného odvolania a že z týchto rozhodnutí

vyvodil správny právny záver aj pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na rozsudok NSSR č.k. 6 M Obdo/3/2009
zo dňa 20.05.2009 vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika
- Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné

zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky, ktorým súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k.
36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, sa v odôvodnení uvádza,
že „právny názor vyjadrený v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k
porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne

z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS SR ďalej konštatoval, že právny názor Ústavného
súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom
rozpore s objektívnym právom, pretože v danej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že
tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“

Odvolací súd poukazuje taktiež na rozsudok NSSR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, ktorý
sa odvoláva v svojom odôvodnení na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 197/07
zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre
konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

sústavoualebokvalifikovanoumedzinárodnouzmluvouoľudskýchazákladnýchslobodáchnajmävtom
smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym
dopadom na niektoré zo základných ľudských práv.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NSSR č.k 4Sž/143/01 zo dňa 09.12.1998, ktorým súd

zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a
vrátil mu ho na ďalšie konanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie
nemalo bez ďalšieho za následok obnovu pôvodného stavu v evidencii cenných papierov vedenej SCP,
nakoľko rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 bol
vykonaný štátny dozor voči SCP v súlade so zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení

neskorších predpisov, ktorý nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli v právnom vzťahu
so Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s.

Tento názor potvrdil aj v rozhodnutí NS SR č.k. Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999, v zmysle ktorého sa stav
evidencie zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu, t. j. SCP a ktorý konštatuje, že „zásadne výkonom

kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti
kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v
právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov ani povahu rozhodnutia o spore z týchto
vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je

zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších predpisov, zverená ani Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Opatrenie kontrolného
orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho
dopadu na iné subjekty.“

Je nesporné, že žalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov žalovaného a podľa § 156 ods. 6
Obchodného zákonníka práva spojené z akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať
iba osoba zapísaná v zozname akcionárov, a preto žalobca sa mal najskôr domáhať zápisu do
zoznamu akcionárov. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca nebol v rozhodnej dobe zapísaný v zozname
akcionárov, sa ani nemohol domáhať účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a na základe rozsiahleho dokazovania predloženými listinnými dôkazmi
na ktoré poukázal súd prvého stupňa a s ktorými sa oboznámil aj odvolací súd v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že z predložených listinných
dôkazov zo strany žalobcu je nesporné, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú

v danom prípade, ide a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom
na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si náhradu
trov konania uplatnil a bol v spore úspešný a taktiež by bol náhradu trov konania priznal aj žalovanému
ak by si bol náhradu trov konania uplatnil.Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania za dva úkony
právnej pomoci a to rokovanie s klientom dňa 11.2.2015 v zmysle ust. § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Zb.

v sume 72,92 eur za jeden úkon právnej pomoci a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej,
vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu v sume 72,92 eur za jeden
úkon právnej pomoci v zmysle § § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Zb Spolu si uplatnil vedľajší
účastník na strane žalovaného náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci v sume 145,84 eur
+ DPH. Celková náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavovala sumu 175,- eur.

Vzhľadomktejskutočnosti,ževedľajšíúčastníknastranežalovanéhobolvpredmetnomkonaníúspešný
a trovy odvolacieho konania si uplatnil v zmysle citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Zb odvolací súd
mu náhradu trov odvolacieho konania priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.