Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224753
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114224753.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa P. C., bytom L. G. XXXX/X, O., právne zastúpený
Advokátska kancelária Vaľo & Partners, s.r.o., Konštantínova 3, Prešov, proti odporcovi B. C., bytom
B. X, L., právne zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová 6748/8,
Prešov, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10C/317/2014-73 zo dňa 22.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
mesačne sumou 70,- Eur vždy do 20.dňa v mesiaci počnúc od 10.9.2014. Dlžné výživné za obdobie od
11.9.2014 do 30.4.2015 vo výške 323,- Eur, je odporca povinný splácať v mesačných splátkach po 30,-
Eur splatných spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V

prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov
konania, citoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3
Zákona o rodine a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
sa pripravuje na budúce povolanie vo forme denného štúdia, čím je splnená podmienka pre určenie

výživného v jeho prospech od odporcu, ktorý je jeho otcom. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal
z potrieb navrhovateľa, ale zároveň zo schopností a možností a majetkových pomerov odporcu. Pokiaľ
sa týka majetkových pomerov odporcu, tieto neodôvodňujú priznanie výživného v takej výške ako žiadal
navrhovateľ,lebobolopreukázanézlistinnýchdôkazov,žepríjemodporcupoodpočítanídaneanutných
odvodov sa pohybuje vo výške okolo 600,- Eur mesačne. Z tejto sumy je odporca povinný prispievať
na výživu mal. J. sumou 150,- Eur mesačne ako to vyplýva z konania vedeného na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 30P/325/2014. Taktiež má výdavky na bývanie vo výške 120,- Eur mesačne, pričom
súd vychádzal z čestného vyhlásenia jeho priateľky a nepovažoval za nutné vykonať výsluch osobne,
lebo suma je reálna a odzrkadľuje skutočné náklady spojené s bývaním v danej lokalite a v danom
čase. Podľa vedomostí súdu je primerané inkaso vo výške 240,- Eur za bývanie a z toho uhrádza
odporca 1-icu, a preto považoval to za primerané výdavky na bývanie. Taktiež odporca uviedol, že má
mesačné výdavky na stravovanie a nevyhnutné potreby vo výške 200,- Eur a pôžičky vo výške 100,-

Eur, t. j. celkom jeho výdavky predstavujú približne 570,- Eur, pričom súd dospel k záveru, že nie je v
jeho schopnostiach, možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa sumou vyššou než 70,- Eur, tak aby
bola zachovaná rovnaká zásada životnej úrovne rodičov a detí. Súd nepovažoval za primeranú sumu
300,- Eur mesačne aj napriek tomu, že navrhovateľ vydokladoval všetky svoje výdavky v sume vyššej
než súdom určené výživné. Pri stanovení vyživovacej povinnosti zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ
prehlásil pred súdom, že má finančné úspory, z ktorých financuje svoje štúdium na základe svojho

pracovného pobytu v Q., kde pracoval cca 17 mesiacov. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že samotný
navrhovateľ odmietol akýkoľvek kontakt s odporcom s poukazom na rozvodové konanie rodičov, čopodľa názoru súdu je potrebné zohľadniť. Nejedná sa o situáciu, kedy by bolo dôvodné zamietnuť
návrh na určenie vyživovacej povinnosti tak, ako to žiadal odporca, lebo len samotná skutočnosť,
že manželstvo rodičov bolo rozvedené, nemôže viesť k postoju dospelého dieťaťa v tom zmysle, že

žiada od rodiča výživné bez toho, aby sa s ním odmietal stretnúť. K určenej vyživovacej povinnosti
na mal. J. vo výške 150,- Eur súd uviedol, že pri určení tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal
zo skutkového stavu v čase rozhodovania, kedy odporca nemal inú vyživovaciu povinnosť, nakoľko v
tom čase netrvala jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa
však túto výšku takto určeného výživného na mal. J. zohľadnil. Súd zdôraznil, že odporca nemá žiaden

hnuteľný ani nehnuteľný majetok, lebo aj v súvislosti s majetkovým vyporiadaním po rozvode manželstva
došlo k prenechaniu nehnuteľností, ako aj finančných prostriedkov pre bývalú manželku odporcu, ktorá
zabezpečuje výživu aj pre navrhovateľa. Aj táto skutočnosť bola dôležitá pre posudzovanie výšky
výživného. Z tohto dôvodu súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne
sumou 70,- Eur od 10.9.2014.

Súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil otcovi splácať dlžné
výživné za obdobie od 11.9.2014 do 30.5.2015 vo výške 323,- Eur v mesačných splátkach po 30,- Eur
splatných spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok.
Dlžné výživné bolo určené za 2/3-iny mesiaca september 2014 a následne októbra 2014 až apríl 2015,
čo spolu predstavuje 443,- Eur, pričom po započítaní nesporne zaplateného výživného vo výške 120,-

Eur, činí dlžné výživné sumu 323,- Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal výšku určeného

výživného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne sumou 200,- Eur. Namietal nesprávne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
ako aj porušenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi v prospech mal. J..
Zdôraznil, že konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/325/2014 o zníženie
výživného je právoplatne skončené s tým, že návrh odporcu v tomto konanie o zníženie výživného bol

právoplatne zamietnutý vydaným rozsudkom č. k. 30P/325/2014-34 zo dňa 21.1.2015. Mal. J. je vo veku
sedemnástich rokov a určené výživné je taktiež určené na uspokojovanie nevyhnutých odôvodnených
potriebspojenýchsvýživou,akoajprípravounabudúcepovolanieazáujmovýchaktivít,vrátanetrávenia
voľného času. Ďalej poukázal na nedostatočne vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa s tým, že
k vysporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľa v prospech matky

navrhovateľa došlo len z dôvodu, že odporca bol závislý len z dôvodu ochrany rodinného majetku
vzhľadom na pretrvávajúcu negatívnu závislosť odporcu spojenú s požívaním alkoholických nápojov,
požičiavaním si finančných prostriedkov, tzv. pôžičkární, ktoré následne nesplácal, a preto veritelia
vymáhajú poskytnuté finančné prostriedky v rámci exekúcie. Zdôraznil, že v Q. si len navrhovateľ
zabezpečil finančné prostriedky na štart na vysokoškolské štúdium v O. ako na zabezpečenie bývania,

nákup počítača a pod.. Poukázal na to, že matka má nízky príjem, a preto nie je schopná mu prispievať
na zvýšené výdavky na vysokoškolské štúdium. Spochybnil čestné prehlásenie podpísané Mgr. N. L. o
platenípríspevkunabývanieodporcomvovýške120,-Eur.Uviedol,žepodľanehooverenýchinformácií,
odporca v skutočnosti býva v zamestnaneckej ubytovni Železníc Slovenska, za ktoré bývanie ako
zamestnanec neplatí žiadnu odplatu. V tomto smere spochybnil postup súdu, ktorý nevypočul priateľku

odporcu, ktorú skutočnosť si neoveril jej výsluchom. Trval na tom, že odporca je povinný prispievať mu
na výživu minimálne sumou 150,- Eur mesačne, rovnako ako na výživu jeho sestry, mal. J.. Napadnutý
rozsudok považoval v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhol ho zmeniť a návrhu vyhovieť.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že priemerná mesačná mzda podľa

predložených listinných dôkazov odporcu predstavuje 600,- Eur a jeho mesačné výdavky približne 570,-
Eur. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ sa sám vyjadril, že nechce sa s odporcom stretávať, ale len
chce, aby mu finančne prispieval. Zdôraznil, že odporca vedie usporiadaný život so svojou priateľkou, u
ktorej býva a denne dochádza do svojej práce, v ktorej pracuje približne 30 rokov. K neusporiadanému
spôsobu života uviedol, že nikdy na žiadnu závislosť liečený nebol, nie je vedený v žiadnej ambulantnej

starostlivosti. K návrhu na zníženie výživného pre mal. J. uviedol, že tento návrh podal z dôvodu
podaného návrhu na určenie výživného v tomto konaní. Trval na tom, že nebýva v zamestnaneckej
ubytovni, ale býva so svojou priateľkou N. L. od júla 2014 v jej rodinnom dome na ul. B. č. X, L., ktorej
prispieva na bývanie mesačne sumou 120,- Eur. Prehlásil, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľnýmajetok a jeho jediným príjmom je mzda vo výške 600,- Eur mesačne, pričom jeho mesačné výdavky
predstavujú 570,- Eur a odporca nemá žiadne úspory. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie je schopný
platiť vyššie výživné viac ako 50,- Eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacím dôvodmi, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
ktorej výška zodpovedá sociálnym a majetkovým pomerom rodičov.

Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal sociálne a majetkové pomery

odporcu, ako aj matky navrhovateľa, ktorá je taktiež povinná prispievať na výživu navrhovateľa. V spise
sa nenachádza opis mzdového listu za rozhodné predchádzajúce obdobie rodičov navrhovateľa, ktorí sú
obaja povinní prispievať na jeho výživu, lebo navrhovateľ doposiaľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzajúc len z predložených kópií výplatných pások odporcom, podľa
názoru odvolacieho súdu bolo zistenie nedostatočné vzhľadom na rozhodovanie o výške výživného

prvýkrát s tým, že skutkový stav nezistením všetkých rozhodných skutočností, t. j. posúdením sociálnych
a majetkových pomerov oboch povinných na výživu vo vzťahu k navrhovateľovi malo za následok, že
napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Odvolací súd uznal odvolacie námietky týkajúce sa nedostatočne
zisteného skutkového stavu, t. j. náležitého nepreverenia sociálnych a majetkových pomerov odporcu,
najmä overenia si, či odporca skutočne býva v zamestnaneckej ubytovni, za ktorú neplatí alebo finančne

prispieva Mgr. N. L., priateľke, sumou 120,- Eur, u ktorej má údajne bývať od júla 2014. Ďalej súd
neskúmal dostatočne ani výšku odôvodnených potrieb navrhovateľa vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
síce preukázal svoje výdavky, avšak súd neskúmal, či navrhovateľ nepoberá sociálne štipendium, ďalej v
akej výške mu na výživu prispieva jeho matka. Tvrdenie súdu, že navrhovateľ má finančné prostriedky z
pobytu v Q., ktoré mu slúžia na zabezpečenie vysokoškolského štúdia, nemožno považovať za správne

s prihliadnutím k tomu, že zákonná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi trvá do času,
kým dieťa nie je schopné samo živiť. Nebolo možné na túto skutočnosť prihliadať a stanoviť nižšie
výživné ako na mal. J., ktorá je vo veku sedemnástich rokov, býva v spoločnej domácnosti matky. Výškou
určeného výživného na mal. J. bol súd viazaný (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), o ktorej
skutočnosti je právoplatne rozhodnuté a bolo potrebné na túto skutočnosť prihliadať pri stanovení výšky

výživného, avšak so zachovaním zásady rovnakej životnej úrovne oboch oprávnených a odkázaných
na výživu od odporcu. Aj táto namietaná skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu bola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ Občianskeho súdneho poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku).

Nedostatočne zistený skutkový stav mal za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti
uplatneného návrhu, ako aj stanovenie výšky výživného.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o preukázanie skutočných

odôvodnených potrieb navrhovateľa na prípravu spojenú s prípravou na budúce povolanie, ako aj
doplniť dokazovanie o opisy mzdových listov odporcu za rozhodné obdobie, ako aj skúmať sociálne
a majetkové pomery matky navrhovateľa, ktorá má taktiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nemu.Ďalejjepotrebnéskúmať,akéskutočnénákladyodporcavynakladánabývanieanazákladedoplneného
dokazovania vo veci samej následne rozhodnúť.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. V danom prípade dôkazná povinnosť sa vzťahuje na oboch účastníkov konania,
ktoré svoje tvrdenia musia v konaní preukázať za účelom posúdenia náležite zisteného skutkového

stavu a následného stanovenia primeranej výšky výživného na plnoleté dieťa študujúce v zahraničí s
prihliadnutím aj na počet vyživovacích povinností a výšku určeného výživného na mal. J. mesačne vo
výške 150,- Eur.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.