Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Er/791/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201480
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Výboch
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6706201480.5

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnému U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. N., H. XXXX/XX, zast. opatrovníkom
Gabrielom Erdélyim, pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej pod zn. EX 442/06 súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, na

uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 897,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v
sume 20,59 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením 11Er 791/2006-14 zo dňa 15.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/104/2010 zo dňa
23.02.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd
týmto uznesením exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu
exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý sa vykonania domáhal vykonania exekúcie na podklade
nespôsobilého exekučného titulu. Preto súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdneho
exekútora. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods.1 písmeno a/ v spojení s ustanovením § 14
ods. 2 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z.(ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora

za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v nasledovnej časovej
špecifikácii: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia v časovej špecifikácii 35 minút, spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie v časovej špecifikácii 35 minút a spracovanie vyúčtovania trov
exekúcie v časovej špecifikácii 35 minút. Za úkon spracovanie vyúčtovania trov exekúcie v časovej
špecifikácii 35 minút, súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu ide o
úkonadministratívnejpovahy,náhradazaktorýjevzmysle§25vyhláškyužzahrnutávodmenesúdneho

exekútora. Súd sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v uvedenom rozsahu časovej
špecifikácie, a na základe toho určil, že súdny exekútor na výkon exekučnej činnosti účelne vynaložil 70
minút, t.j. 1 hodina 10 minút, za čo mu priznal odmenu v sadzbe 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu, t.j.
v celkovej výške 13,28 Eur. V zmysle § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu podľa počtu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v sadzbe 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon

exekučnej činnosti, a to za
- 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
spolu vo výške 3,32 Eur, nakoľko to malo oporu v predloženom exekučnom spise. Podľa § 22 vyhlášky
si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,99 Eur za poštovné. Túto
mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to malo oporu v predloženom exekučnom

spise a v príslušných ustanoveniach vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu
vo výške 20,59 Eur, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V priebehu konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
podaním súdu doručeným dňa 07.09.2012 oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm.

c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru
Európskej únie dve prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnúť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu

úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je
rozhodnúťkonkrétnyspor,ktorýjevovýlučnejkompetenciisúdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotný
výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o
jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným
vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna

otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor,
a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v
prejednávanom spore. Účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej
judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ.

Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a
Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť
za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku oprejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí
Súdnemu dvoru (porov. napr. nález ÚS SR č.k. II. ÚS 163/2010-70 zo dňa 18.04.2012).

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí len
pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej
veci, t. j. súdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

Povinnosťpredložiťprejudiciálnuotázkunevznikávkaždomprípade.ZprimárnehoprávaEÚajudikatúry

Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť prejuduciálnu otázku, konkrétne ak
a) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie právneho základu na
rozhodnutie vo veci samej,
b) ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom, alebo o
právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na to, v akých konaniach bola
predložená (princíp „acte éclairé“), alebo ak

c) je výklad práva EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte
clair“).

Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii
a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre

ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané
a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie
sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že
začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

K prvej otázke považuje súd za potrebné na prvom mieste uviesť uznesenie súdu prvého stupňa
č.k. 11Er/791/2006-14 zo dňa 15.02.2010 ako aj uznesenie odvolacieho súdu č.k. 41CoE/104/2010
zo dňa 23.02.2011 sa vo svojom odôvodnení neopreli o argumentáciu, že jednostranný právny úkon
- splnomocnenie udelené na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej exekučnej veci

exekučnýmtitulomjeneprijateľnoupodmienkouvzmyslepríslušnýchustanovenísmernice93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, resp. v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Tu je
všakpotrebnépoukázaťnatúskutočnosť,žeposúdenieotázky,čijeniektorézmluvnéustanoveniespĺňa
kritériá neprijateľnej zmluvnej podmienky patrí do právomoci vnútroštátneho súdu. Uvedené stanovisko
zaujal Súdny dvor EU napr. vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet

Sustikné Győrfi, keď vo výrokovej časti bod 3 uviedol, že vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolomožnékvalifikovaťvzmyslečlánku3ods.1smernice93/13akonekalú.Pričomobdobnéstanovisko
Súdny dvora EU zaujal aj vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Iveta Korčokovská, keď uviedol, že
je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci

samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa
vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov
3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je
viazaný touto podmienkou. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že položenie prejudiciálnej otázky v

znení a s obsahom ako ju navrhol položiť Súdnemu dvoru EU oprávnený je hypotetické a pre právne
posúdenie danej veci nemajúce žiaden význam. Vzhľadom na právne posúdenie predmetnej exekučnej
veci v rozhodnutiach súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, v ktorých nebolo vnútroštátne
procesné a hmotné právo aplikované s odkazom na ustanovenia smernice 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je stanovisko exekučného súdu k položeniu druhej otázky

Súdnemu dvoru rovnaké ako v prípade prvej otázky. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je
rozhodnúťkonkrétnyspor,ktorýjevovýlučnejkompetenciivnútroštátnehosúdu,alezabezpečiťjednotný
výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu prvá ani druhá otázka oprávneného
nesmeruje.

Na základe uvedeného exekučný súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala
potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a
to písomne v 3 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné).