Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14P/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210380
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712210380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci
navrhovateľky V. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., štátne občianstvo:
SR, zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický
rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti odporcovi M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, C., XXX
XX Z., štátne občianstvo: SR a štátne občianstvo: U., zastúpenému JUDr. Vierou Rubaninskou,

advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému
dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R.,
štátne občianstvo: SR, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym
opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky V. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. O., nar. XX. XX. XXXX,
uzavretédňa20.11.2010vU.,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduMVSR-osobitnámatrika

Bratislava, vo zväzku OM/73, ročník 2010, na strane 78, pod poradovým číslom 156 r o z v á d z a.

Maloletého I. O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva z v e r u j e
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať

na výživu maloletého I. O., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je o p r á v n e n ýna čas po rozvode manželstva stýkať sa s maloletým I. O., nar. XX. XX.
XXXX, za prítomnosti navrhovateľky, každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do
18.30 hod., každý párny týždeň v pondelok v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v stredu v čase od 16.00
hod. do 18.30 hod. s tým, že prevezme maloleté dieťa pred bydliskom navrhovateľky a navrhovateľke

ho na tom istom mieste odovzdá.

Odporca je počas styku s maloletým dieťaťom p o v i n n ý strpieť prítomnosť navrhovateľky.

Navrhovateľka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s odporcom riadne a včas pripraviť a odovzdať
v stanovený čas.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľka a návrhom na začatie konania zo dňa 02. 07. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa
03. 07. 2012 domáhala voči odporcovi rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzavreli dňa 20. 11.
2010 v Libliciach, ČR a súčasne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode

manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, synovi I. O., nar. XX. XX. XXXX. Návrh
odôvodnila tým, že pred uzavretím manželstva sa s odporcom poznali po dobu asi pol roka, pričom
s odporcom sa zoznámili vo R. s tým, že vo R. majú i trvalý pobyt, ona u svojich rodičov, odporca u
svojichrodičov.Dôvodomuzavretiamanželstvabolaskutočnosť,žebolatehotná,alebolatoajvzájomná
citová náklonnosť medzi nimi. Ďalším dôvodom uzavretia manželstva bola aj skutočnosť, že odporca

má aj libanonské štátne občianstvo a jeho argumentom bolo, že v prípade vycestovania do U. by zle
vyzeralo pred jeho rodinou a známymi, keby neboli zosobášení. Odporca sa v tomto čase k nej správal
slušne, mala ho rada, preto s uzavretím manželstva súhlasila. Po uzavretí manželstva prechodne bývali
v Prahe, ČR a to vzhľadom k tomu, že odporca tu mal zamestnanie. Keď pricestovali na územie SR,
bývali u rodičov odporcu. Počas jej pobytu v A. bola domácou a súčasne na materskej dovolenke. Do
A. vycestovala kvôli tomu, že potom ako uzavreli manželstvo, odporca trval na tom, aby bola s ním v

A., kde on mal prácu, preto v A. aj porodila. Predpokladala, že si tu vytvoria spoločnú domácnosť, aj
keď tu nemala veľa známych a ani svoju rodinu. Po uzavretí manželstva, po krátkom čase sa odporcovo
správanie k nej zmenilo. Rodina, ona a starostlivosť o syna, to ho veľmi nezaujímalo. O maloletého syna
sa väčšinou starala a stará ona. Odporca sa snažil od začiatku, ako uzavreli manželstvo, oddeliť ju od
celej jej rodiny. Na druhej strane však vyžadoval, aby jej každý mesiac rodičia posielali 200,- Eur na

nájom. Odporca bol k nej arogantný, agresívny, fyzicky ju napádal, čo môže doložiť aj jedným lekárskym
potvrdením.Vminulostinebolanaošetrení.Myslelasi,žeodporcaupustíodtakýchtoútokov.Častomala
modriny, čo vie potvrdiť aj jej sestra, ako aj jej rodičia. Odporcovi vytýkala jeho správanie, následne na čo
sajejonzačalvyhrážať,žekeďnebudesnímžiť,žejejzoberiesynastým,žeonamôžeodísť.Neskôrsa
dozvedel, že o ich zlom spolunažívaní povedala svojim rodičom, čím odporca bol ešte viac agresívnejší.

Odporca sa vo väčšej miere staral vždy, aby mal na cigarety a na benzín a to do motorového vozidla,
ktoré zakúpili na polovicu jej a jeho rodičia. Nutnosť motorového vozidla argumentoval tým, že keď bola
tehotná, tak ju musel voziť, avšak odporca toto motorové vozidlo používal pre svoje potreby so svojimi
priateľmi, a ona ho využívala len zriedkavo. Niekoľkokrát odporcovi naznačila, že podá žiadosť o rozvod,
s čím on nesúhlasil, bol agresívny a vyhrážal sa jej, že bude žiadať, aby syn bol zverený do jeho výchovy.

Narušené vzťahy medzi nimi sa vyhrotili dňa 24. 06. 2012, kedy opätovne odporca na ňu zaútočil, fyzicky
ju napadol a nadával jej aj pred synom, čo sa dialo aj v minulosti. Preto telefonovala svojim rodičom,
pričom ju jej otec odviezol z A. do R., keďže situácia v manželstve sa už nedala zvládať. Odporca ju
neustále napádal, urážal ju, ponižoval, pričom nič sa v ich spolužití nezmenilo. Už v mesiaci apríl 2012
chcela podať žiadosť o rozvod, no pod vplyvom rodičov odporcu, ako aj svojich rodičov dala odporcovi

druhú šancu, aby sa zmenil v správaní voči nej a začal sa viac zaujímať o rodinu a syna. Zmena v
odporcovom správaní nenastala, preto sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva. Čo sa týka ich
spoločného hospodárenia, odporca jej zobral i materský príspevok, ktorý mu musela odovzdávať. Tieto
peniaze používal pre svoju potrebu. Zobral jej aj pôrodné vo výške 24.000,- Čk. Tvrdil, že ho minul v
U., avšak financie na letenky do U. im dal jej otec a náklady na pobyt v U. zase hradil otec odporcu.

Tieto peniaze použil odporca len pre seba. Vrámci spolužitia vznikali problémy medzi nimi aj po intímnej
stránke, čo bol dôsledok správania sa odporcu voči nej. Naďalej už nebola schopná znášať príkoria
zo strany odporcu, jeho ponižovanie a fyzické útoky. Preto podala návrh na rozvod manželstva. Má za
to, že ich manželské vzťahy sú dlhodobo a vážne narušené. Rozvrat je trvalý a nemožno očakávať
obnovenie ich manželského spolužitia. Preto žiadala manželstvo rozviesť. Maloletého syna žiadala na

čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné pre maloletého syna zo strany
odporcu žiadala určiť v sume 160,- Eur mesačne, styk odporcu s maloletým synom žiadala upraviť tak,
aby tento bol oprávnený stýkať sa s maloletým synom po vzájomnej dohode bez obmedzenia. Súčasne
žiadala priznať náhradu trov konania.

V priebehu súdneho konania navrhovateľka upravila návrh tak, že žiadala pre maloletého syna určiť
výživné zo strany odporcu v sume 150,- Eur mesačne, keď ďalej požadovala upraviť styk odporcu
s maloletým synom na čas po rozvode manželstva tak, ako bol tento upravený vrámci predbežného
opatrenia nariadeného Krajským súdom v Banskej Bystrici, uznesením č.k. 16CoP/6/2013-88 zo dňa
16. 01. 2013 vo veci Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14P/25/2012 s tým, aby odporca bol oprávnený

stýkať sa s maloletým synom za jej prítomnosti každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od
16.00 hod. do 18.00 hod.Odporca najprv s rozvodom manželstva nesúhlasil. Mal za to, že v ich prípade nie sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva. V mesiaci marec tohto roku obnovili s navrhovateľkou spolužitie,
asi 3 týždne spolu opätovne žili v A., intímne sa počas tohto obdobia stýkali. Navrhovateľka však po

3 týždňoch opätovne z A. odišla, keď dôvodom na jej odchod bola okolnosť, že on mal vycestovať na
kongres do L., navrhovateľka so synom nechcela zostať v A. sama, preto ju odviezol k rodičom. Má
za to, že síce v ich manželstve je kríza, ale nie je tu taký stupeň rozvratu, ktorého intenzita by napĺňala
podmienky na rozvod manželstva. Podľa neho kríza možno nastala preto, že navrhovateľka odišla s ním
do A., tu porodila, bola tu sama, túto situáciu ťažšie po psychickej stránke znášala, keď odišla od rodiny.

Žiadal, aby súd poskytol jemu a navrhovateľke lehotu k obnoveniu manželského spolužitia s možnosťou
využitia odbornej terapie, keď v záujme ich maloletého syna je, aby im bola daná možnosť obnoviť
manželské spolužitie. Medzičasom ukončil svoj pracovný pomer v A., z A. trvalo odišiel, momentálne
žije u svojich rodičov. Chce sa podieľať na starostlivosti a na výchove o maloletého syna, a preto sa
rozhodol vrátiť domov. Je pravdou, že po podaní návrhu na rozvod manželstva boli manželské vzťahy,
ako aj vzťahy v širšej rodine narušené. Podľa neho sa však situácia momentálne zmenila v tom smere,

že širšia ich rodina medzi sebou komunikuje, jeho sestra navštevuje maloletého I. rovnako i jeho rodičia
sa stretávajú s jeho maloletým synom za prítomnosti navrhovateľky, pričom sú vyvíjané spoločné aktivity.
Pred uzavretím manželstva nevedel, že navrhovateľka trpí istými psychickými problémami. Keď sa o
nich dozvedel, a keď ich zistil, akceptoval to. Odborné poradenstvo s navrhovateľkou nevyužili skôr,
pretože žili v A., a nemali dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie tohto odborného poradenstva.

Žili len z jeho príjmu.

Navrhovateľka s poskytnutím lehoty na obnovenie manželského spolužitia nesúhlasila. Problémy
v manželskom spolužití pretrvávali od uzavretia manželstva. Už keď bola tehotná sa prejavovalo
odporcove „tyranské“ neznesiteľné správanie voči nej. Mala snahu manželstvo zachovať, lebo očakávali

s odporcom narodenie dieťaťa. Nabádala odporcu už vtedy, keď žili v A., aby vyhľadali manželskú
psychologickú poradňu, mali na to finančné prostriedky, odporca však tvrdil, že jeho správanie v
partnerskom vzťahu je normálne, odmietol návštevu manželskej psychologickej poradne. Mal za to, že v
manželstve manželka musí poslúchať, a keď neposlúcha, tak ju treba biť. Návrh na rozvod manželstva
podala po uvážení, situácia v partnerskom vzťahu nie je tak stabilizovaná, aby mala záujem na obnovení

spolužitia. Je pravdou, že vzťahy medzi ňou a širšou rodinou odporcu sa zlepšili, tiež je pravdou, že
odporca prisľúbil, že zmení svoje správanie, prehodnotí svoje správanie, preto aj za ním odišla do A.
v marci tohto roku, kde však nastala „katastrofa“. Po troch týždňoch z A. odišla, opäť pre neznesiteľné
správanie sa odporcu voči nej. Preto nesúhlasila s poskytnutím lehoty na obnovenie manželského
spolužitia.

Vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom
obnovy manželského spolužitia, odporca sa v priebehu súdneho konania pripojil k rozvodu manželstva.
Súhlasil so zverením maloletého syna na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, výživné žiadal určiť pre maloletého syna v sume 100,- Eur mesačne, čo sa týka úpravy

styku, žiadal upraviť svoj styk s maloletým synom na čas po rozvode manželstva v širšom rozsahu,
než tento bol upravený v rámci predbežného opatrenia, žiadal ho upraviť na každý týždeň v stredu od
9.00 hod. do štvrtka do 17.00 hod., na každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod., ďalej počas každých letných prázdnin na prvý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele
do 17.00 hod., na prvý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., ďalej

počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod., počas
Vianočných sviatkov párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a počas Vianočných
sviatkov v nepárny rok od 28. 12. od 9.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Je v
záujme maloletého syna, aby jeho styk s ním bol čo najširší. Styk s maloletým synom žiadal upraviť bez
prítomnosti navrhovateľky.

Navrhovateľka súhlasila s rozšírenou úpravou styku odporcu s maloletým synom na čas po rozvode
manželstva oproti predbežnému opatreniu tak, aby odporca bol oprávnený stýkať sa s maloletým synom
nad rámec predbežného opatrenia tiež za jej prítomnosti každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do
18.00 hod. Súhlasila s výškou výživného pre maloletého syna v sume 100,- Eur mesačne, tak ako to

navrhoval odporca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový
a právny stav:Účastníci uzavreli manželstvo dňa 20. 11. 2010 v U., v Českej republike, ich manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/73, ročník 2010,

na strane 78, pod poradovým číslom 156. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, odporca je
slovenským štátnym občanom a súčasne libanonským štátnym občanom, navrhovateľka má arménsku
národnosť, odporca má slovenskú národnosť, u obidvoch z manželov ide o manželstvo prvé. Posledné
spoločné bydlisko mali manželia na území ČR, v R. údolí XX/XXXX, XXX XX A. 4, a na území SR C.
XXX/XX, C., XXX XX Z.. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa, maloletý syn I. O., nar. XX.

XX. XXXX.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 5P/250/2012 sa navrhovateľka domáhala
voči odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého syna do jej osobnej
starostlivosti a súčasne uloženia povinnosti odporcovi platiť na jeho výživu výživným v sume 100,- Eur
mesačne od 01. 09. 2012 s tým, že Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 5P/250/2012-9 zo dňa 23. 08.

2012 toto predbežné opatrenie nariadil a predbežným opatrením zveril maloletého I. O., nar. XX. XX.
XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom odporcovi uložil povinnosť platiť na jeho výživu
výživným v sume 100,- Eur mesačne od 01. 09. 2012, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukámnavrhovateľky.Totouznesenieonariadenítohtopredbežnéhoopatrenianadobudloprávoplatnosť
dňa 07. 10. 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho č.k.

13CoP/80/2012-41 zo dňa 24. 09. 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.
5P/250/2012-9 zo dňa 23. 08. 2012, keď Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodoval o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/250/2012-9 zo dňa 23. 08. 2012.

Odporca sa v súdnom konaní o rozvode manželstva domáhal tiež návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia zo dňa 20. 08. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 20. 08. 2012 úpravy styku s maloletým
synom I., nar. 11. XX. XXXX, keď o tomto jeho návrhu bolo rozhodnuté Okresným súdom Zvolen,
uznesením č.k. 14P/25/2012-45 zo dňa 14. 09. 2012 a to tak, že súd nariadil predbežným opatrením, že
odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým synom I. za prítomnosti matky, teda navrhovateľky každý
víkend v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v prevyšujúcej časti návrh odporcu na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keď zamietol návrh odporcu, že je oprávnený stýkať sa s
maloletým synom bez prítomnosti matky, teda navrhovateľky dňa 25. 12. 2012 v čase od 9.00 hod. do
18.00 hod., tiež návrh odporcu aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého syna
sumou 100,- Eur mesačne, keď na základe odvolania navrhovateľky, i odporcu proti tomuto uzneseniu
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 16CoP/6/2013-88 zo dňa 16. 01. 2013

zmenil toto uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 14P/25/2012-45 zo dňa 14. 09. 2012 a to tak, že
nariadil predbežné opatrenia, podľa ktorého odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým synom za
prítomnosti navrhovateľky každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že v prevyšujúcej časti návrh odporcu, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým synom počas
každej soboty v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. v neprítomnosti matky, ďalej aby matka bola povinná v

prípade, ak styk nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, telefonicky túto skutočnosť oznámiť otcovi
najneskôr 24 hodín pred začatím styku a ďalej, ktorým požadoval uložiť matke povinnosť v stanovenom
čase maloletého riadne pripraviť aj s potrebnými vecami a odovzdať v stanovený čas otcovi zamietol.

Z výsluchu navrhovateľky, ako účastníčky konania súd zistil, že z A. odišla preto, lebo ich spolužitie s

odporcom bolo zlé, ich manželstvo si neplnilo svoje atribúty. Ona sa starala o maloletého I., odporca
ráno odišiel do práce, vracal sa večer, najedol sa, potom odchádzal za kamarátmi, vracal sa domov aj
po polnoci, keď už ona spala. Ráno jej vyčítal, prečo na neho nepočkala. Boli také situácie, že sa celý
deň sama starala o maloletého I., odporca od nej požadoval také veci, ako je varenie, upratovanie, čo
samozrejme manželka mala plniť a patrí to k manželským povinnostiam, ale na druhej strane odporca

si neplnil manželské povinnosti svoje. Boli situácie, keď od nej niečo vyžadoval, pričom chcel, aby to
spravila ihneď. Ponižoval ju pred kamarátmi, tiež pred svojou rodinou. Nadával jej v súkromí. Tiež sa
stalo, že neskoro v noci si domov priviedol kamaráta, požadoval od nej, aby im spravila čaj, hoci bola
po celom dni unavená a vyčerpaná. Vyčítal jej také veci, že nie je nič napečené a podobne. Najviac ju
urážali jeho nadávky. V A., kým z A. neodišla, žili rok a 9 mesiacov. Zoznámili sa tu vo R., pred uzavretím

manželstva sa poznali pol roka. Manželstvo uzatvárala preto, že bola tehotná, ale mala odporcu i rada.
Odporca počas spolužitia ju i fyzicky napádal, bil ju. Polícii to neoznámila, pretože sa bála. Teraz v marci
sa vrátila za ním do A. preto, lebo chcela dať manželstvu šancu. Verila, že odporca sa zmení. Vzťah
obnovili i po intímnej stránke. Z A. opätovne odišla preto, lebo ju odporca udrel, udrel ju silno do zátylku.Predchádzala tomu hádka. Požadoval od nej, aby mu vyprala bundu, že odchádza do L.. Tiež od nej
požadoval,abymuopralaiďalšieoblečenie.Odporcavšaknemalvdomácnostipráčku,žiadal,abymuto
opralaručne.Onamávšakproblémyschrbticou.Chcel,abytourobilaihneď,pretovznikolproblém.Vždy

musela robiť všetko, čo požadoval hneď, teda v tej chvíli, keď to od nej žiadal. Ona mu i v tomto prípade
vysvetlila, že ju bolí chrbát, že to urobiť nemôže. Predtým, než ju udrel do zátylku, urobil tiež gesto voči
jej nohe, kričal na ňu, že je neschopná, že nevie nič spraviť. Na to ju udrel, preto z A. opätovne odišla.
Pre problémy v manželstve začala od septembra minulého roka navštevovať psychologickú ambulanciu.
Predtým sa liečila i v psychiatrickej ambulancii. Psychiatrickú ambulanciu navštevovala 2 alebo 3 roky,

naposledy to bolo začiatkom minulého roka. V tomto ohľade je však jej zdravotný stav už ustálený.
Návrh na rozvod manželstva si rozmyslela, obnoviť spolužitie s odporcom už nechce. Odporcovi dala
druhú šancu, nechce, aby sa to už zopakovalo. S odporcom sa snaží komunikovať, to je všetko. City
k nemu sa vytratili. Odporca by si mal uvedomiť, čo robí, a prečo s ním už nechce obnoviť manželské
spolužitie. Pevne sa rozhodla, keď si myslí, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z
Prahy opätovne odišla zo strachu, že jej odporca ublíži.

Zvýsluchuodporcuakoúčastníkakonaniasúdzistil,žeterazakojedomasasnavrhovateľkoustretávajú
každý deň, buď u nich, alebo u navrhovateľky, sú v denno-dennom kontakte. Podľa neho od začiatku
tohto roku vzťahy sa medzi nimi zlepšujú. Ako náhle sú však na ich vzťah tlaky, či už právne, alebo z
rodiny, či je už to z rodiny z jeho strany, alebo z rodiny zo strany navrhovateľky, situácia sa zhorší. Pred

uzavretím manželstva asi tak 2 roky s navrhovateľkou pár krát „randili“. Videl, že navrhovateľka tento
ich vzťah berie vážne, on vedel, že ide do A., tak vzťah ukončili. Potom bol na štúdiu v L., následne
vzťah obnovili. Manželstvo uzatvoril preto, že navrhovateľka bola tehotná, tiež tu boli tlaky i z jednej, i
druhej rodiny, že keď je tehotná, tak by mali uzavrieť manželstvo, čo on akceptoval. Ich vzťahu on chcel
dať istý čas, keby navrhovateľka nebola tehotná, v tom čase by určite manželstvo s ňou neuzatvoril.

Navrhovateľka nemala žiadne skúsenosti vo vzťahu. Vždy si myslela, že je to ideálne, a že nemôže
vzniknúť žiadna hádka. Preto chcel dať šancu vzťahu. Po uzavretí manželstva išli bývať natrvalo do A..
G. bol I. malý, tak ich rodiny navštevovali v A., potom skoro každé dva týždne chodili sem, zdržiavali
sa u jeho rodičov. V tomto období v ich vzťahu neboli žiadne problémy, a ak boli, boli minimálne. Nebol
však pripravený vzťah hneď riešiť manželstvom, lebo predtým celý čas študoval a cestoval. Keď prišlo

dieťa, všetci z toho boli nadšení, ale vtedy sa začal zdravotný stav navrhovateľky zhoršovať. Nechcel
však rozoberať zdravotný stav navrhovateľky, bola tu však snaha z jeho strany tento stav riešiť. Boli
situácie, že navrhovateľka sa nevedela dostať z bežných situácií, napríklad z takej, keď obarila syna.
Oni to akceptovali, keď doplnil, že to akceptoval on a jeho rodina. Pri starostlivosti o syna jej pomáhal.
Boli situácie, keď prišiel z práce počas dňa aj 3-krát cez deň domov, aby navrhovateľke pomohol. S

navrhovateľkou sa dohodli, že ona bude zabezpečovať starostlivosť o syna a že bude mať na starosti
ešte nejaké práce, on mal na starosti byrokratické veci, nákupy, pomáhal navrhovateľke v domácnosti
s domácimi prácami, i keď to bolo väčšinou cez víkend. Stávalo sa, bolo to 2-krát alebo 3-krát do
týždňa, keď na polhodinu alebo hodinu odišiel z domu, na stretnutia s kolegami z práce, ale bolo to
v období, keď syn spal. Inak venoval zvyšok celého času navrhovateľke a synovi, chodievali spolu na

návštevy, na výlety. Hospodárili tak, že on sa väčšinou staral o peniaze. Skúsil raz nechať väčšiu čiastku
peňazí navrhovateľke, ale zle to dopadlo. Minula 12.000,- Kč za týždeň, čo bol rozpočet na mesiac.
Preto povedal, že peniaze dajú dokopy. Povedal jej, že nejakú čiastku z materskej mu dá a nejakú si
nechá.Finančnevtomtoobdobíimpomáhalaijehorodina.Navrhovateľkamalanadštandardnéfinančné
nároky. Všetky výdavky spojené s domácnosťou hradil on. Chcela napríklad ísť do väčšieho bývania, i

keď predtým bývali v peknom hoteli. Mesačné nájomné tu činilo 20.000,- Kč. Keď z A. odišla, nechala
ho samého, aby ešte 3 mesiace platil takéto vysoké nájomné. Čo sa týka pôrodného, toto mu dala. On z
jej účtu peniaze vyberať nemohol, lebo nemal dispozičné oprávnenie, rovnako navrhovateľka nemohla
z jeho účtu vyberať peniaze, lebo nemala oprávnenie nakladať s jeho účtom. Peniaze z pôrodného boli
použité na to, aby si kúpili 3 letenky do U., kde išli krstiť syna. Nie je pravdou, že peniaze na pobyt a na

letenky im dali jeho a jej rodičia. Potom síce nejaké peniaze spätne im dali, ale na letenky a na pobyt
boli použité peniaze z pôrodného. Potvrdil, že s navrhovateľkou mali problémy v intímnej oblasti, ale
podľa neho to bolo v norme. Priznal sa, že má prchkú povahu a bolo veľa stresových situácií, pri ktorých
zvyšoval hlas. Poprel však, žeby navrhovateľku niekedy fyzicky napadol. Stále je proti tomu, aby chlap
udrel ženu. Takto ho vychovával otec. V sebaobrane sa stalo, že ju „štrajchol“. Išlo o poslednú situáciu v

A.. V podstate išlo o maličkosť, teda o pranie vecí. Navrhovateľka sedela na posteli, bol tu tlak, lebo on
na druhý deň odchádzal do L.. Prosil ju, aby mu oprala veci, že on to nestíha. Ona mu na to povedala, že
mu ich neoperie, nejak sa zvláštne cítila. Syn bol vedľa, hral sa. On ju potiahol za nohu, aby išla vedľa,
že je tam malý, že spolu zoberú tie veci na pranie, ona mu na to povedala, že to robiť nebude. Bral toako uzavretú vec a ďalej to neriešil. Zohol sa k počítaču, ona zozadu, keď to nečakal pristúpila a vyliala
mu horúci čaj na hlavu. Nevedel, čo sa robí, bolo to ako krv, otočil sa, ona bola za ním, roztvoril ruku,
resp. ruky a takto ju „štrajchol“. „Štrajchol“ ju rukou do zátylku, pretože už bola otočená. Navrhovateľka

však neodišla z A. preto, čo uviedla, ale preto, že on odchádzal do L. a nechcela zostať v A. so synom
sama. Z L. sa vrátil na Slovensko, všetko bolo medzi nimi v poriadku. Dokonca v ten víkend išiel spať
k nim, alebo ona k nim, veril, že idú pokračovať ďalej a dohoda bola taká, že po L. sa vráti s ním do
A.. Keď sa vrátil z L. povedala, že tu chce zostať, lebo tu má doktorov, plávanie, s čím súhlasil, len aby
bola psychicky v poriadku. Keby neprišiel termín predvolania v rozvode, podľa neho by bolo medzi nimi

všetko v poriadku. Navrhovateľka stále hovorí o týraní, ale keby bola týraná, nebola by za celý čas 7-
krát na dovolenke, chodila po svete, bola v U., keby to tak bolo, tak by niekto niečo už o tom týraní
vedel. Po tomto všetkom, čo sa stalo aj tak navrhovateľku ľúbi a váži si ju. Myslí si, že ona to pociťuje
rovnako, len je nerozhodná. Nemá celkom vyvážené názory. Kým žili v A., po narodení syna sa u nej
začal zhoršovať zdravotný stav, začala uprednostňovať ako matka syna. Bolo mu to ľúto, voči nemu
nemala prejavy lásky. Situáciu v manželstve zhoršovalo i to, že do manželstva neustále zasahovala

jej rodina, najmä jej sestra. Je pravdou, že kým žili v A., navrhla návštevu manželskej psychologickej
poradne. Spočiatku to nepovažoval za potrebné, neskôr by na to aj pristúpil, ale keď videl, koľko to stojí,
tak od toho upustil. Ďalší problém bol v tom, že nemali kde nechať syna. Čo najviac naštrbilo jeho vzťah
voči nej bolo to, že on sa tiež lieči na kožné ochorenie, belie biologickú liečbu. Navrhovateľka sa nikdy
nezaujímala, či v tomto ohľade nepotrebuje pomoc. Nateraz z A. natrvalo odišiel, býva u rodičov. So

synom sa stretávajú v podstate každý deň, a to i na viac hodín, vždy je to za prítomnosti navrhovateľky.
Nakoľko navrhovateľka počas súdneho konania odmietala návštevu manželskej psychologickej poradne
za účelom obnovenia manželského spolužitia, zmenil svoj postoj, nechce ju do vzťahu nejako nútiť a
preto súhlasil s rozvodom manželstva.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadal. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden
z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18 a 19), a že toto
správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu (intenzita nemusí byť vždy závislá aj na dĺžke) spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou

o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva
rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských
vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel,
pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia, a ak pri tom
bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania súd zistil, že v manželstve účastníkov je rozvrat, pričom
tento rozvrat je vážny a intenzívny. Účastníci uzavreli manželstvo po polročnej známosti, za ktorú
dobu dobre nespoznali svoje povahové vlastnosti, svoje názory na život, na manželské spolužitie.
Obidvaja manželia ako rozhodujúci fakt, ktorý ich viedol k uzavretiu manželstva uviedli skutočnosť, že

navrhovateľka bola tehotná. Boli tu tlaky tak z jednej, ako i z druhej rodiny uzavrieť manželstvo, čo
potvrdili zhodne obidvaja manželia. Navrhovateľka uvádzala, že uzatvárala manželstvo s odporcom
i preto, že ho mala rada, odporca uvádzal, žeby toto manželstvo s navrhovateľkou neuzavrel, keby
táto nebola tehotná, s navrhovateľkou sa dobre nepoznali, navrhovateľka podľa neho nemala žiadneskúsenostivovzťahu,pretochceldaťichvzťahučas,alepodtlakomsvojejrodiny,irodinynavrhovateľky,
keďže bola táto tehotná, uzavreli manželstvo. Súd je názoru, že už tu bola základná chyba na strane
obidvoch manželov, keď títo uzatvárali manželstvo nie z presvedčenia, že chcú byť spolu, vytvárať

rodinu, spoločne sa podieľať na radostiach i starostiach v manželstve, ale bolo to preto, že navrhovateľka
bola tehotná. Nepochybne ďalej zaťažujúcim faktorom pre manželský vzťah bola i skutočnosť, že
manželia sa odsťahovali žiť do A., kde odporca pracoval, ďaleko od svojich rodín. Navrhovateľka tu
aj porodila, pochopiteľne potrebovala po pôrode pomoc, pomoc od svojej rodiny, i od rodiny odporcu,
keďže odporca pracoval, a sama zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletého syna, a keď

ju nemala, bolo to záťažou pre jej psychiku, čo sa odrážalo i na partnerskom spolužití. Ďalšou
skutočnosťou, ktorá ovplyvnila partnerský vzťah bola skutočnosť, že manželia pochádzajú z rôznych
kultúr, a každý z nich má iné predstavy o manželských povinnostiach, partnerských povinnostiach a
rodinných povinnostiach, čo vyvolávalo medzi manželmi rozpory. Odporca potvrdil, že má „prchkú“
povahu, a že nie vždy problémové situácie zvládal bez kriku, čo u navrhovateľky, keďže žila sama
bez rodiny, bez priateľov prirodzene vyvolávalo strach. Upla sa na maloletého syna. Venovala mu

celodennú starostlivosť, a keďže nemala pomoc od rodiny, a odporca bol v práci, ako mladá matka
nezvládala vždy všetky domáce práce, čo jej odporca vyčítal. Odporca mal však zvoliť iný prístup,
navrhovateľke viac pomáhať, viac sa o ňu starať, menej sa venovať kolegom z práce vo večerných
hodinách. Tiež bolo jeho povinnosťou zľaviť z nárokov na navrhovateľku, keď mal za to, že táto nezvláda
bežné situácie. Odporcovi tiež začalo vadiť, že navrhovateľka sa upla na syna a jemu venuje menej

pozornosti. Všetky tieto okolnosti narušili partnerský vzťah, čo sa odrazilo i v intímnej oblasti, čo potvrdili
obidvaja manželia. Hádky viedli k rôznym „schválnostiam“ medzi manželmi, čo bolo napokon i pri
obnovení manželského spolužitia, resp. pri pokuse o obnovenie manželského spolužitia v marci tohto
roku. Manželia dlhodobo pre narušené vzťahy žijú oddelene, a to od 24. 06. 2012, čo je už dlhé obdobie
na to, aby si ujasnili svoje postoje v manželstve. Síce na krátky čas počas tohto obdobia sa snažili

obnoviť manželské spolužitie a to v marci tohto roku, ale bezúspešne. Navrhovateľka, ako prezentovala,
city k odporcovi nemá, berie ho len ako otca svojho dieťaťa. Odporca síce v konaní uvádzal, že ľúbi
navrhovateľku, ale keďže táto sa rozhodla neobnoviť manželské spolužitie, a keďže on ju nechce nútiť
do vzťahu, pripojil sa k rozvodu manželstva. Navrhovateľka počas súdneho konania odmietla využiť
manželskú psychologickú poradňu za účelom obnovenia manželského spolužitia, prezentovala postoj

rozviesť sa. Dokladala správu z psychologickej ambulancie R. s.r.o., T. S. XX, XXX XX N. N., PhDr.
Kochaníková Zita zo dňa 03. 05. 2013, z ktorej súd mal preukázané, že táto je v psychoterapeutickej
starostlivosti od 18. 09. 2012 s diagnózou: posttraumatická stresová porucha, ako následok faktu
fyzického a psychického týrania zo strany manžela počas ich vzájomného spolužitia. Zo správy vyplýva,
že fakt predlžovania manželského spolužitia by navrhovateľku znovu len sekundárne retraumatizoval.

Týmto navrhovateľka preukázala, že partnerský vzťah by ju naďalej zaťažoval, je v jej záujme, ako i
v záujme maloletého dieťaťa, keď vzťahy medzi rodičmi po podaní návrhu na rozvod manželstva boli
značne narušené, čoho dôsledkom bol celý rad návrhov na nariadení predbežného opatrenia ohľadne
predbežnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z
manželstva, aby sa už situácia stabilizovala, keď potom bolo dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť

a manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviesť. Súd má za to, že za súčasného skutkového stavu
sa nejaví reálne obnovenie manželského spolužitia medzi manželmi, i keď odporca sa z A.y natrvalo
prisťahoval ku svojim rodičom. Intenzita narušenia vzťahov medzi manželmi je hlboká, dlhotrvajúca,
keď navrhovateľka za žiadnych okolností obnoviť manželské spolužitie nemienila, manželia sa nevedeli
dohodnúť v základných otázkach vedenia manželského spolužitia, a to ani v otázke hospodárenia, ani v

otázke výchovy o dieťa, o domácnosť, keď nezhody boli medzi nimi aj pri rozdelení úloh v manželstve .
Navrhovateľka tvrdila, že odporca okrem toho, že jeho správaním psychicky trpela, ju aj fyzicky napádal,
ale svoje tvrdenie súdu nepreukázala, ohľadne tohto tvrdenia dokladovala jedinú lekársku správu zo
dňa 16. 04. 2012 Nemocnice s poliklinikou Praha, Itálska 560/37, ohľadne jej chirurgického vyšetrenia,
z ktorej vyplýva, že sa tohto dňa ustanovila na chirurgické vyšetrenie zo subjektívnym údajom, že pred

4 dňami nechcene bola udretá manželom do ľavej tváre, pričom mala bolesti pri hryzení. Objektívne pri
chirurgickom vyšetrení mala zistenú palp. bolestivosť v oblasti oboch temporomand. kĺbov bilaterálne,
pohyby bolestivé, neveľký odtok uhlu a bolestivosť mandibuly vľavo. Boli jej doporučené ľadové obklady
akontrolapritrvaníobtiažov.Navrhovateľka,akosamauviedla,trestnéoznámenienaodporcunepodala,
nikdy k incidentom neprivolala políciu, len z tejto jedinej správy nemožno uzavrieť, že preukázala svoje

tvrdenia o fyzickom týraní zo strany odporcu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je však hlboká,
vážna a dlhotrvajúca, preto súd za súhlasu obdivoch manželov manželstvo rozviedol a to i napriek
tomu, že z manželstva účastníkov pochádza dieťa v útlom veku. Na jeho pomeroch sa totiž rozvodom
manželstva rodičov nič nemení, pretože rodičia žijú dlhodobo oddelene, a to od 24. 06. 2012 až navýnimkukrátkehoobnoveniamanželskéhospolužitiapočastrochtýždňovvmarci2013,ktorésaskončilo
neúspešne. Nakoľko súd medzi manželmi hodnotí rozvrat za intenzívny a vážny, rovnako i za trvalý,
pričom sa javí tento stav ako nenapraviteľný vzhľadom na vyjadrenie obidvoch manželov, návrhu na

rozvod manželstva vyhovel.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 a ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obdivom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletému synovi účastníkov konania rozhodol tak, že maloletého I. zveril do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľka
žiadala na čas po rozvode manželstva syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti, v tomto ohľade podala
i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, keď súd jej návrhu vyhovel a predbežným opatrením

uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/250/2012-9 zo dňa 23. 08. 2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/80/2012-41 zo dňa 24. 09. 2012 jej maloletého syna
zveril do osobnej starostlivosti. Od tejto predbežnej úpravy nenastala žiadna zmena, navrhovateľka
stále zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého syna, a to celodennú, kolízny opatrovník nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletého syna, odporca súhlasil so zverením

maloletého syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky, kolízny opatrovník doporučil maloleté dieťa
zveriť na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď rešpektujúc
vôľu rodičov a doporučenie kolízneho opatrovníka, keď súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti
navrhovateľky o maloletého syna, maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá túto fakticky i zabezpečuje odvtedy, ako s odporcom nežijú v spoločnej

domácnosti. Výchovné prostredie maloletého syna účastníkov konania sa po rozvode manželstva
nemení, ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06. 05 .2013, navrhovateľka, ktorá ja
na materskej dovolenke žije s maloletým synom v domácnosti tiež so svojou matkou, O. O., ktorá je
zamestnaná ako zubná lekárka. Obývajú rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky.Matka, teda navrhovateľka s maloletým synom obývajú jednu z izieb v dome, využívajú šatník ako úložný
priestor, domácnosť v čase šetrenia bola udržiavaná v dokonalej čistote a poriadku. Navrhovateľka
má teda vytvorené podmienky pre ďalšie zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého

syna. Za zistenia týchto skutkových okolností potom súd zveril maloletého syna účastníkov konania do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to na čas
po rozvode manželstva rodičov. Ešte súd dodáva, že momentálne nebolo v súdnom konaní tvrdené,
a ani preukázané, žeby navrhovateľka trpela a liečila sa na závažné psychiatrické ochorenie, ktoré by
vylučovalo možnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa.

O rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva
súd rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletého syna sumou 100,- Eur
mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Rodičia sa
na takejto výške výživného pre maloletého syna dohodli, navrhovateľka má príjem z rodičovského
príspevku, keď tento poberá od 01. 10. 2012, ako súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Zvolen zo dňa 09. 04. 2013, tento poberá toho času v sume 190,- Eur mesačne, tiež poberá
rodinné prídavky na maloletého, žiaden iný príjem nemá, nepoberá dávky a príspevky v hmotnej
núdzi, ako súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 12. 04. 2013,
nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani cenný hnuteľný majetok. Žije v domácnosti svojej matky, keď
začiatkom tohto mesiaca jej prispela na domácnosť sumou 100,- Eur, inak jej doteraz na domácnosť

ničím neprispievala. Pôžičky, úvery nespláca žiadne, neplatí ani žiadne poistky. Maloletému synovi
zabezpečuje celodennú starostlivosť, tento nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie. Odporca
prispieva na výživu maloletého syna podľa predbežného opatrenia sumou 100,- Eur mesačne. Odporca
je momentálne podľa svojho vyjadrenia zamestnaný u V.-V.y, o.p.f., U. XXX/X, XXX XX A. X na základe
„dohody“, keď z tohto má príjem približne 200,- Eur netto mesačne, žiaden iný príjem nemá. U tohto

zamestnávateľa skončil riaden pracovný pomer na základe Dohody o rozviazaní pracovného pomeru
zo dňa 13. 02. 2013, ktorú dokladal, podľa ktorej mu skončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa
dohodou ku dňu 30. 04. 2013 bez uvedenia dôvodu. Ako sám uviedol, preto nedostal ani odstupné
po skončení pracovného pomeru, lebo pracovný pomer bol skončený z jeho podnetu. Pracovný pomer
skončil preto, lebo sa chce podieľať na výchove maloletého syna. Podľa potvrdenia Úradu práce ČR,

KrajskápobočkaprehlavnémestoPrahazodňa02.05.2013bolvevidenciiuchádzačovozamestnanie,
resp. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02. 05. 2013 stále. U tohto zamestnávateľa dosahoval
čistý mesačný príjem 28.129,- Kč tak, ako súd zistil zo správy tohto jeho bývalého zamestnávateľa
zo dňa 08. 04. 2013. Odporca uviedol, že žiaden iný príjem, než z dohody nemá, nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Nespláca žiadne pôžičky, pre seba platí životné poistenie 53,-

Eur mesačne. Má prisľúbené zamestnanie u C., doposiaľ prísľub nebol splnený. Vyživovaciu povinnosť
si voči synovi plní v rozsahu 100,- Eur mesačne podľa predbežného opatrenia. Žije s rodičmi, týmto
neprispieva na výdavky s bývaním, ani so stravou. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči
maloletému synovi, žiadne iné vyživovacie povinnosti nemajú. Rodičia sa napokon v priebehu súdneho
konania dohodli na výške výživného pre maloletého syna v sume 100,- Eur mesačne, keď vzhľadom na

túto ich dohodu, keďže rodičia sa dohodli na výške výživného, potom súd rozhodol o rozsahu vyživovacej
povinnosti odporcu voči synovi na čas po rozvode manželstva v rozsahu 100,- Eur mesačne. Vzhľadom
na vek maloletého dieťaťa takéto výživné je primerané nateraz jeho potrebám. Zodpovedá i terajším
schopnostiam odporcu, ktorý má v súčasnosti čistý mesačný príjem 200,- Eur, i keď nezanedbateľným
faktom je skutočnosť, že sám skončil pracovný pomer, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem

28.129,- Kč. Tu však netreba opomenúť, že tento pracovný pomer skončil preto, že sa chce podieľať
na výchove a na starostlivosti o maloletého syna, a keďže pracoval v Prahe, v ČR, nebolo možné inak
uvedené riešiť, než skončením tohto pracovného pomeru a vrátením sa natrvalo na územie SR, do
bydliska maloletého syna.

Na úprave styku odporcu s maloletým synom sa účastníci konania nevedeli dohodnúť. Navrhovateľka
žiadala upraviť styk odporcu s maloletým synom na čas po rozvode manželstva tak, ako bol tento
upravený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/6/2013-88 zo dňa 16. 01. 2013, teda
aby odporca bol oprávnený stýkať sa s maloletým synom každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v
časeod16.00hod.do18.00hod.zajejprítomnosti,navyšekaždýpárnytýždeňvstreduod16.00hod.do

18.00 hod. za jej prítomnosti. Odporca žiadal upraviť styk s maloletým synom na každý týždeň v stredu
od 9.00 hod. do štvrtka do 17.00 hod., na každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod., počas každých letných prázdnin prvý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00
hod., na prvý augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočnýchsviatkov každý párny rok od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. počas Vianočných sviatkov
v párny rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a počas Vianočných sviatkov v nepárny
rok od 28. 12. od 9.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Navrhoval teda širšiu úpravu

styku, ako navrhovateľka, keď podľa neho je to v záujme maloletého syna. Aj pri takejto úprave styku
navrhovateľka bude mať väčší časový priestor na trávenie so synom, ako on. Ak by bol styk so synom
upravený len cez víkend, a to každý druhý víkend, nemal by možnosť byť cez týždeň so synom. Podľa
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sa styk realizuje doteraz za prítomnosti navrhovateľky,
navrhovateľka však určuje ako bude tento styk prebiehať, teda ako sa využije čas počas vymedzenej

doby jeho styku so synom, on to vždy rešpektoval, keďže chcel, aby styk prebiehal bezproblémovo.
Nie sú u neho však žiadne okolnosti, ktoré by mali obmedzovať jeho rodičovské práva v tom, žeby sa
nemohol stýkať so synom podľa ním navrhovanej úpravy. Nevidí žiaden dôvod, aby styk bol realizovaný
za výlučnej prítomnosti navrhovateľky. Odvolací súd rozhodoval o úprave styku vtedy, keď ešte žil a
pracoval v Prahe, od tohto času sa však skutkové okolnosti zmenili, prácu v Prahe ukončil, pricestoval
natrvalo na územie SR, preto nie je dôvod, aby sa styk nerealizoval v širšom rozsahu. Pracuje doma

na dohodu, žije u rodičov, počas styku s maloletým synom má vytvorené vhodné bytové podmienky pre
realizáciu tohto styku. Styk prebieha so synom doposiaľ rôzne, stalo sa, že nevidel syna i dva týždne,
ale stalo sa, že so synom bol aj každý deň, stalo sa tiež, že boli spolu ako rodina na celodennom výlete,
pričom styk vždy prebieha za prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľka by si však mala uvedomiť, že on
má tiež rodičovské práva, ktoré sú také isté, ako rodičovské práva navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka v

súdnom konaní poukazuje, že sa „dobíja“ k maloletému synovi, no bohužiaľ iným spôsobom sa k dieťaťu
nevie dostať. Dieťa nie je majetok navrhovateľky, na výchove syna majú právo podieľať sa obidvaja
rodičia. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom
podľa návrhu odporcu, neodporučil upraviť tento styk cez letné prázdniny, nakoľko ide o dieťa v pomerne
útlomveku,ktoréešteprázdninynemá,tieždoporučil,abystykodporcusmaloletýmsynombolupravený

cez víkendy nie od piatku, ale od soboty, v inom doporučil návrhu odporcu na úpravu styku vyhovieť.
Odporca tak bude mať vytvorený väčší priestor na posilňovanie vzťahov a väzieb s maloletým synom,
lebo doteraz tento priestor na to nebol. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že maloletý syn nebol u
odporcu ani celý deň sám, nie to cez noc, maloletý už nie je vo veku, aby nemohol mať vytvárané vzťahy
aj so širšou rodinou odporcu. Ide o chlapca, ktorý možno časom bude mať bližšie záujmy s odporcom

ako mužom, keď v tomto prípade podľa neho je už prítomnosť navrhovateľky pri styku zbytočná.

Na základe vykonaného dokazovania súd upravil styk odporcu s maloletým synom na čas po rozvode
manželstva tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým synom za prítomnosti navrhovateľky
každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý párny týždeň

v pondelok v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. s tým,
že odporca prevezme maloletého syna pred bydliskom navrhovateľky a navrhovateľke ho na tom istom
mieste odovzdá. Maloletý syn účastníkov konania je pomerne v útlom veku, dosiahol len 2 roky veku a
nepochybnejefixovanýnanavrhovateľku,akomatku.Navrhovateľkasícevkonanípotvrdila,žemaloletý
syn má pozitívny vzťah k odporcovi ako k otcovi, ako i to, že odporca má maloletého syna rád, ale

rodičia by si mali uvedomiť, najmä odporca, že maloletý syn odvtedy, ako ukončili s navrhovateľkou
spolužitie dňa 24. 06. 2012 je takmer stále s navrhovateľkou, podľa súdneho rozhodnutia o predbežnej
úprave styku s maloletým synom, tento bol oprávnený stýkať sa s maloletým synom každý nepárny
týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti navrhovateľky,
ako rodičia uviedli, styk odporcu s maloletým synom vždy neprebiehal podľa tejto predbežnej súdnej

úpravy, ale podľa vzájomnej dohody rodičov, avšak vždy sa realizoval za prítomnosti navrhovateľky. Táto
predbežná súdna úprava styku je z januára 2013, odporca trvalo žil a pracoval v A. do konca apríla
2013, na územie SR, do bydliska svojich rodičov sa vracal každé dva týždne. Od apríla 2013, resp. od
mája 2013 je pomerne veľmi krátka doba na to, aby súd upravil styk odporcu s maloletým synom podľa
jeho návrhu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odvtedy ako rodičia spolu nežijú, teda od júna

2012 maloletý syn prespal len raz v domácnosti odporcu a to bez prítomnosti navrhovateľky, avšak
proti vôli navrhovateľky a to za skutkových okolností, ktoré predchádzali vydaniu predbežných opatrení
o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému synovi, keď tieto
okolnosti boli posudzované pri tejto predbežnej úprave rodičovských práv a povinností. Bolo to v auguste
2012, teda takmer pred rokom a v období, keď vzťahy medzi rodičmi boli silno narušené. Nepochybne

išlo o nevhodný spôsob vynucovania si zo strany odporcu kontaktu s maloletým synom, keď konflikt
medzi rodičmi bol riešený i za účasti príslušného policajného orgánu. Takáto situácia nemohla rozhodne
dobre vplývať na maloleté dieťa, a preto odporca nemôže dôvodiť, že maloletý syn v tom čase prespal v
jeho domácnosti bez akýchkoľvek problémov. Obidvaja rodičia by si mali uvedomiť, že svoje rodičovsképráva by mali realizovať v záujme svojho maloletého syna, keď súd pri rozhodovaní o úprave styku
mal na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Častejšie styk odporcu s maloletým synom
prebieha len od mája tohto roku, avšak vždy za prítomnosti navrhovateľky. Je v záujme maloletého

dieťaťa, aby si toto ďalej zvykalo na častejší kontakt s odporcom, avšak vzhľadom na jeho pomerne
útly vek a doterajšiu situáciu je dôvodné, aby tento styk stále prebiehal za prítomnosti navrhovateľky.
Navrhovateľka zabezpečuje maloletému synovi celodennú starostlivosť, odporca pracuje doma, na
dohodu, teda rodičia si môžu svoje povinnosti prispôsobiť úprave styku s maloletým synom. Nakoľko
odporca sa natrvalo vrátil na územie SR, a nakoľko je v záujme maloletého, aby na jeho výchove sa

podieľal aj odporca, súd oproti predbežnej úprave styku odporcu s maloletým synom tento styk rozšíril,
ponechal ho na každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu od 16.00 hod., nie však do 18.00 hod., ale
do 18.30 hod., keď podľa názoru súdu navrhovateľka, i keď tento styk bude prebiehať do 18.30 hod.,
bude mať dostatok času po styku, aby maloletého pripravila k večernému spaniu, keď takáto súdna
úprava styku vyplýva z predbežnej úpravy styku, ďalej tento styk rozšíril na každý párny týždeň a to
v pondelok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., aby maloletý syn

bol u odporcu, resp. s odporcom v doobedňajších hodinách, a keďže odporca pracuje na dohodu a
vykonáva si pracovné povinnosti doma, môže ich výkon prispôsobiť tomuto styku, takto odporca sa bude
stýkať s maloletým aj počas pracovného týždňa, pričom pri tejto úprave styku súd bral zreteľ i na režim
maloletého dieťaťa, ktoré v poobedňajších hodinách spáva, preto v poobedňajších hodinách styk môže
byť realizovaný len od 16.00 hod. do večerných hodín, avšak tento styk bude prebiehať za prítomnosti

navrhovateľky, aby maloletý syn si zvykol na častejšiu prítomnosť odporcu. Ak styk bude prebiehať
bezproblémovo, nič nebráni odporcovi, aby po uplynutí primeranej doby požiadal o zmenu tejto úpravy
bez prítomnosti navrhovateľky. Čo sa týka úpravy podľa návrhu odporcu, vzhľadom k tomu, že nejde
o školopovinné dieťa, nebol dôvod upravovať styk odporcu počas prázdnin, a zatiaľ ani počas sviatkov
v takom rozsahu, ako navrhoval odporca, pretože ako súd už dôvodí, maloletý syn si musí zvyknúť na

častejšiu prítomnosť odporcu, nateraz nie je vhodné, aby maloletý syn trávil u odporcu i noc a to bez
prítomnosti navrhovateľky, keďže častejšie styk odporcu so synom prebieha len od mája tohto roku.
Úlohou navrhovateľky však bude okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku
s odporcom vytvárala priaznivé podmienky na styk odporcu s maloletým synom a to hlavne vedením
maloletého k tomu, aby mal správny vzťah k odporcovi, a aby sa postupne vytvárali podmienky pre

rozšírenie tohto styku, keďže dieťa má právo, aby na jeho výchove participoval i odporca ako druhý
rodič. Plnenie rodičovských rolí má totiž odraz i v tom, ako sa rodičia vedia dohodnúť na starostlivosti
a výchove maloletého dieťaťa i po rozvode manželstva. Takto upravený styk môže za výdatnej snahy
rodičov prebiehať bezproblémovo, rodičia majú vhodné podmienky pre zabezpečenie realizácie tohto
styku v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti na strane maloletého dieťaťa,

zohľadňujúc jeho vek, vzťah k rodičom, denný režim, ako aj vzhľadom na okolnosti na strane rodičov,
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, súd rozhodol o úprave styku
odporcu s maloletým synom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd ešte dodáva,
že počas styku je na odporcovi, ako určí čas styku na využitie, pričom navrhovateľka je povinná tomuto
sa prispôsobiť.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku tak,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka síce v súdnom konaní navrhla,
aby jej súd priznal náhradu trov konania, zohľadnil pritom dôvody, pre ktoré podala návrh na rozvod
manželstva, ako aj jej sociálne pomery, keďže je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je

rodičovský príspevok, avšak v konaní o rozvod manželstva platí zásada vyplývajúca z ustanovenia §
144 O.s.p., že v konaní o rozvod manželstva si každý z účastníkov hradí trovy konania sám. Podmienky
pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci súd nezistil. Vzhľadom na príčiny, ktoré súd
vyhodnotil ako príčiny rozpadu manželstva, tiež vzhľadom na to, že navrhovateľka v súdnom konaní
nepreukázala všetky okolnosti, ktoré ju viedli k rozvodu manželstva, tiež vzhľadom k tomu, že odporca

tiež toho času nemá príjem odlišný od navrhovateľky, obidvaja účastníci sú finančne podporovaní zo
strany svojich rodín, ich pomery teda nie sú výrazne odlišné, preto súd rozhodol, že každý z nich si trovy
konania bude znášať sám.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§
204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).