Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 7, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610205261
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5610205261.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne X.. Z. J.j, bytom v D., W. XXXX/XX, právne

zastúpenej LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36 677 175 proti žalovanému
BANKRUPTCY&RECOVERY SERVICE, k. s., so sídlom Matičné nám. 1, Čadca, správcu konkurznej
podstaty úpadcu HV Invest, s.r.o. „v konkurze" so sídlom Lipt. Mikuláš, K. Sokola 4426/8, IČO 36791377,
právne zastúpeného AK JUDr. KRALOVENSKÝ, s.r.o., Dončova 9/1445, Ružomberok, v konaní o
zaplatenie 8.550,- eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 3.000 eur spolu s úrokom z pôžičky vo výške 7 %
ročne od 9. 7. 2009 do 31. 12. 2009 z tejto sumy a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny

3.000 eur od 1. 1. 2010 do zaplatenia.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 732,06 eur, k rukám
právneho zástupcu žalobkyne LEGAL CARTEL, s. r. o., Bratislava, Ľubinská 18, IČO: 36677175.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie viacerých pôžičiek. Konkrétne
sa v konaní tunajšieho okresného súdu, pôvodne vedenom pod spisovou značkou 8C/144/2010

domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie pôžičky 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
7 % ročne z tejto istiny od 09. 07. 2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto istiny
od 01. 01. 2010 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej 09. 07.
2009. V konaní sp. zn. 8C/145/2010 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného na vrátenie pôžičky
1.700,- eur spolu s úrokom z pôžičky 7 % ročne od 02. 06. 2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
9 % ročne z tejto istiny od 11. 12. 2009 do zaplatenia a s náhradou trov konania z titulu zmluvy o pôžičke
uzatvorenej 02. 06. 2009. V konaní sp. zn. 8C/146/2010 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného

na zaplatenie istiny 2.500,- eur spolu s úrokom z pôžičky 7 % ročne z istiny 2.500,- eur od 02. 06.
2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto istiny od 11. 12. 2009 do zaplatenia
aj s náhradou trov konania, z titulu pôžičky z 02. 06. 2009. Napokon v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/147/2010 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie pôžičky 1.350,- eur spolu
s dohodnutým úrokom 7 % ročne z pôžičky 1.350,- eur od 27. 05. 2009 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania 9 % ročne z istiny 1.350,- eur od 01. 12. 2009 do zaplatenia a s náhradou trov konania, na
základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej 27. 05. 2009.

Tunajší okresný súd rozhodol o spojení veci vedenej pod sp. zn. 8C/144/2010 s vecou vedenou pod
sp.zn. 8C/147/2010 uznesením č.k. 8C/144/2010 - 11 z 28. 08. 2010, právoplatným 27. 09. 2010.
Rovnako rozhodol o spojení veci vedenej pod sp. zn. 8C/145/2010 s vecou vedenom pod sp. zn.8C/147/2010,uznesenímz28.08.2010č.k.8C/145/2010-11,právoplatným27.09.2010.Ospojeníveci
vedenej pod sp. zn. 8C/146/2010 s vecou vedenou pod sp. zn. 8C/147/2010 rozhodol tunajší okresný
súduznesenímz28.08.2010č.k.8C/146/2010-11,právoplatným27.09.2010.Všetkyspojenékonania

sú vedené ďalej pod sp.zn. 8C/147/2010.

Písomnýmpodanímz23.11.2010vzalažalobkyňažalobuspäťvčastiistiny5.550,-eurzdôvoduúhrady
tejto sumy žalovaným 05. 06. 2009 o čiastočnom zastavení konania súd rozhodol uznesením zo dňa
07.03.2012, ktoré nebolo vyhlásené na pojednávaní. Každá strana sporu navrhla prerušenie konania,

následne však navrhli bez toho aby o prerušení konania bolo rozhodnuté pokračovať v ňom.

Žalobkyňa na pojednávaniach vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že dňa 09. 07. 2009 prevodom z
jej súkromného účtu požičala žalovanému dokopy 9.000,- € na základe 3 zmlúv o pôžičke; v každej bola
pôžička 3.000,- €. Vymáha ich aj v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6C/73/2010 a 7C/145/2010.
U žalovaného boli štyria spoločníci - ona, X.. S. H., jeho manželka pani H. a pán Z. C.. Podiel každého

spoločníka vo firme bol 25 %; každý z nich firme požičiaval peniaze podľa potreby. Ona za obdobie rokov
2008-2010 k 31. 07. 2010 požičala 38.958,55 €. Asi do polovice r. 2010 boli konateľmi žalobkyňa a X..
H.. Pri právnych úkonoch do 100.000,- Sk konal každý samostatne, nad 100.000,- Sk obidvaja súčasne.
Nebránilo jej nič napísať si jednu zmluvu na 9.000,- €, ale keďže mohla konať len do 100.000,- Sk,
rozdelila sumu na 3 zmluvy, text ktorých koncipovala ona. Nevidela rozpor v tom, že zmluvu podpisovala

ako konateľ žalovaného aj ako veriteľ, pretože viedla účtovníctvo a chcela to mať urobené. Niekoľko
rokov spoločníci fungovali ako priatelia a čo sa dohodlo ústne, to aj platilo. V r. 2008 pôžičky firme v
prevažnej časti poskytoval X.. H., v roku 2009 všetci spoločníci približne rovnako. O týchto zmluvách
ostatní konatelia a spoločníci vedeli, lebo zmluvy robila aj pre Ing. H.. Dobu vrátenia pôžičky do 31. 12.
2009 určila ona, pretože vtedy mal byť dokončený projekt, na realizáciu ktorého bola firma založená.

Úročenie pôžičiek 7% bolo dohodnuté u všetkých spoločníkov bez ohľadu na to, kto peniaze požičiaval.
Nepamätá si, kto podpisoval pôžičky v r. 2008 poskytnuté firme Ing. H.. Myslí si, že ona. Zmluvy o
pôžičkách pani H.Í. pre žalovaného žalobkyňa nerobila a nevie kto ich podpisoval. Rovnako nerobila
zmluvy, týkajúce sa pána C.. Ostatní spoločníci sa mohli dozvedieť o jej pôžičkách a aj pán H. mal prístup
k účtu. Pôžička v celkovej sume 9.000,- eur z 09. 07. 2009 bola použitá na úhradu dodávateľských faktúr.

V dňoch 5. - 8. 06. 2009 všetkým štyrom spoločníkom bolo vrátených po 9.000,- eur, čo je v účtovníctve
firmy zachytená ako účtovná operácia pod názvom „čiastočné vrátenie pôžičky“. Pôžičky vo výške
1.350,- eur z 27. 05. 2009, 2.500,- eur z 02. 06.2009, 1.700,- eur z 02. 06. 2009 boli vrátené 05. 06. 2009,
preto nemali byť žalované vôbec. Neboli žalované dvojito. Predmetom súdnych konaní nie sú pôžičky
vo výške 900,- € z 12. 01. 2009, vo výške 326,- € zo 16. 01. 2009, 215,- € z 03. 05. 2010 a 345,- € z 26.

07. 2010. V konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3C/88/2010 vzala žalobu späť o vrátenie pôžičky
3.300,- € z 27. 05. 2009 a o 150,- € z 01. 06. 2009. Čiastka 9.000,- € jej bola pripísaná na účet 05. 06.
2009. Všetky zmluvy o pôžičke boli urobené písomnou formou, suma 150,- € je len čiastočným vrátením
pôžičky z 01. 06. 2009, kde bolo celkovo požičaných 900,- €. Do 09. 07. 2009 poskytla pôžičky 9.000,-
€, ktoré sú predmetom iných súdnych konaní. V súčasnosti nedisponuje výpismi z účtu žalovaného

za uvedené obdobie. Ona bola jediná účtovníčka, účtovníctvo odovzdala dohodou pánovi H. v lete
2010. Daňové priznanie za rok 2009 robila ona, sú vo všetkých účtovných dokladoch riadne zaúčtované
všetky pôžičky jej aj ostatných spoločníkov - pod číslom 365 - záväzky voči spoločníkom. Boli tam
vedené analytické účty pod č. 001, 002, 003 a 004. Takto si vedeli zistiť a zaúčtovať svoje záväzky.
Podkladom pre určenie výšky pôžičiek ostatných spoločníkov boli prichádzajúce peniaze na účty alebo

do pokladne. 45.000,- eur vložil pán H. v hotovosti, nie z účtu. Pán C. sa vyjadril, čo je preukázané
v inom súdnom konaní, že ide o pôžičku všetkých štyroch. Do konania okresného súdu Lipt. Mikuláš
sp. zn. 10C/144/2010 predkladala e-mail od pána C. potvrdzujúci, že dal S. 45.000,- €, za účelom
poskytnutia do firmy. Nikto nič nemal proti účtovnej závierke za rok 2009, ktorá bola schválená, nikto
ju nenamietal. Suma z 05. 06. 2009 vo výške 9.000,- € nepredstavovala podiel na zisku spoločníkom,

pretože takýto nárok spoločníkom nikdy nebol vyplácaný. Išlo o vrátenie jej predošlých pôžičiek, ako
uvádzala. Následne v júli 2009 všetci 4 spoločníci požičiavali po 9.000,- €firme, ona ich prevádzala 09.
07. 2009. Podiel na zisku vo firme nebol. Všetky pôžičky neboli poskytované len prevodom z účtu, ale aj
v hotovosti alebo vkladom. Spoločníci mávali pracovné stretnutia, o všetkom boli informovaní. Pokiaľ v
konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/79/2011 pán C. vypovedal, že spoločníci poskytli 45.000,-

€, to nebolo v tom.

Konateľ žalovaného Ing. H. uviedol, že peniaze požadované žalobkyňou, ako údajná pôžička z 09. 07.
2009, boli poskytnuté 05. 06. 2009 všetkým 4 spoločníkom žalobkyňou. Všetci, aj žalobkyňa, ich 09.07. 2009 vrátili približne v rovnakom termíne. Išlo o peniaze, ktoré nemali byť určené spoločníkom, ale
na dobudovanie projektu, preto aj boli vrátené. On sám žalovanému v r. 2009 požičal napr. 2,100.000,-
Sk, jeho firma 500.000,- Sk. Na obe sumy existujú zmluvy, za žalovaného podpisovala žalobkyňa. V

roku 2010 požičal sumy asi 9.000,- alebo 10.000,- €. Išlo o viac čiastočných pôžičiek bez písomných
zmlúv. Pôžičky boli vrátené tak, že z rekreačných domov, ktoré boli stavané v tomto projekte on a jeho
manželka obdržali jeden dom v hodnote 145.000,- eur, na základe dohody z valného zhromaždenia.
Domy boli dokončené v roku 2010, k prepisu na neho a manželku došlo v roku 2011. Žalobkyni teda
05. 06. 2009 prišli peniaze, ktoré 09. 07. 2009 vrátila, ale prehlásila ich za pôžičku. Poskytol zo svojho

účtu 45.000,- € na účet firmy, ktoré žalobkyňa rozúčtovala na viacero čiastkových plnení a urobila na
to zmluvy o pôžičke.

Právny zástupca žalovaného navrhol zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Poukázal na to, že žalobkyňa
vzala žalobu späť v časti účelovo z dôvodu, že nevie preukázať poskytnutie financií. Zmluva o pôžičke
z 09. 07. 2009 v skutočnosti predstavuje peniaze, ktoré mala žalobkyňa vrátiť firme, ktoré jej boli

vyplatené 05. 06. 2009. Poukázal na tvrdenia žalobkyne, v konaní tunajšieho okresného súdu sp.zn.
10C/144/2010, kde tieto skutočnosti potvrdila. Aj u ostatných spoločníkov bola platba 9.000,- € z 05.
06.2009 označená ako pôžička. Ostatní spoločníci ju nemohli odmietnuť, keďže bola zaplatená na účet.
Urobili to tak, že peniaze vrátili.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že jej návrh je dôvodný. Bolo preukázané poskytnutie pôžičky
3.000,- €, ktorá bola pripísaná žalovanému. Žalovaný svoju povinnosť pôžičku vrátiť nesplnil. Firma mala
na účte 36.000,- €, z ktorých žalobkyňa svojvoľne každému zo spoločníkov poslala po 9.000,- €, preto
boli 09. 07. 2009 tieto peniaze firme vrátené.

Z výpisu z podnikateľského účtu žalovaného č. 2624138525 z 30. 06. 2009 je preukázané, že 05.
06. 2009 bola poskytnutá internetovým prevodom pôžička na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, platba je
označená vo vzťahu k žalobkyni ako pôžička.

Z fotokópie zmluvy o pôžičke z 09. 07. 2009 súd zistil, že bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako

veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom, a jej predmetom je požičanie peňazí vo výške 3.000,- €. Podpisom
zmluvy dlžník potvrdzuje, že čiastka bola pripísaná na jeho účet v tento deň. Zmluvné strany sa dohodli
na úroku z pôžičky 7 % ročne a dobe jej vrátenia do 31. 12. 2009.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že počas tohto súdneho konania dňa 10.03.2012

bol na jeho majetok vyhlásený konkurz; správcom konkurznej podstaty je BANKRUPTCY&RECOVERY
SERVICE, k. s., so sídlom Matičné nám. 1, Čadca,.

Rozsudkomsp.zn. 10C/79/2011jepreukázané,žedňa15.12.2011,ktorýdoposiaľniejeprávoplatný,bol
žalovaný zaviazaný, aby žalobkyni zaplatil 3.422,50 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 7 % z istiny

422,55 eur od 31. 12. 2008 do 30. 06. 2009, úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 02.
12. 2009 do 31. 05. 2010, úrok z omeškania 9% ročne z istiny 422,55 eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia
a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 01. 06. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
bola žaloba zamietnutá. Ako vyplýva z dôvodov tohto rozsudku, jeho predmetom bol nárok na vrátenie
pôžičky z 27. 05. 2009 vo výške 3.300,- eur (v tejto časti bola žaloba zamietnutá), nárok na vrátenie

pôžičkyz31.12.2008vovýške422,55eur(vtejtočastibolovyhovenéžalobe),nároknavráteniepôžičky
3.000,- eur z 02. 12. 2009 (žalobe v tejto časti bolo vyhovené) a nárok na vrátenie pôžičky 3.300,- eur
na základe zmluvy z 01. 06. 2009 (žaloba zamietnutá). Podľa výpisu z účtu žalovaného dňa 01. 06. 2009
bola na jeho účet vložená pôžička od spoločníka Z. N. C. vo výške 30.000 eur s poznámkou „part of the
loan of 105.000 eur from the 4 owners“.. Napriek tvrdeniu žalobkyne, že ide o pôžičku za všetkých 4

spoločníkov, spoločník Z. N. C. vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o pôžičku vloženú v jeho mene. Nemá
vedomosť o tom, žeby niekedy niektorý spoločník jemu dal prostriedky na vloženie na účet spoločnosti v
jeho mene. Pokiaľ prostriedky na pôžičku žalovanému vkladal, išlo o prostriedky vkladané v jeho mene.
Svedkyňa O. D., účtovníčka žalovaného uviedla, že konatelia žalovaného požiadali o predĺženie lehoty
na podanie daňového priznania za rok 2010 a požiadali ju o prekontrolovanie všetkých pôžičiek, čo

vykonala podľa toho, ako jej boli predložené bankové výpisy. . Zistila, že každá pôžička, t. j. každý
vklad na bankový výpis, bol rozúčtovaný na 4 spoločníkov. Len pôžičky z 3. 5. a 26. 7. 2010, ktoré boli
vložené do pokladne a bankový vklad z 2. 12. 2009, boli výlučne vložené Ing. J.. So závermi oboznámila
konateľov žalovaného. Následne jej prikázali, aby preúčtovala pôžičky na správnu mieru, t. j. podľapostupov účtovania, podľa ktorých sa pôžičky účtujú na toho, kto ich vložil. V účtovej závierke, súvahe,
sú v položke „záväzky voči spoločníkom“ záväzky z pôžičiek uvedené voči všetkým spoločníkom jednou
sumou. Stav pôžičiek, poskytnutý žalobkyňou žalovanému k 31. 10. 2011 je 12.708,56 eura a úroky

209,04 eura. Žalobkyňa poskytla, podľa bankových výpisov, aj podľa pokladničných dokladov, pôžičku
dňa 12. 1. 2009 bankou 900 eur, 16. 1. 2009 bankou 326 eur, 23. 6. 2009 bankou 500 eur, 9. 7. 2009
bankou 9000 eur a 2. 12. 2009 bankou 10.000 eur, pričom 5. 6. 2009 jej bolo vrátených 9000 eur, ktoré z
celkovejvýškyzáväzkuodpočítala.Podľabodu2písm.a)zápisnicezvalnéhozhromaždeniaPodľabodu
2. písm. a) zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 7. 6. 2010 bola žalobkyňa odvolaná z

funkcie konateľky žalovaného. Podľa bodu 5. uvedenej zápisnice bola schválená ročná účtovná závierka
žalovaného za rok 2009 a schválené použitie zisku na krytie strán minulých období. Podľa bodu 6. písm.
a) zápisnice valné zhromaždenie schválilo, aby žalobkyňa naďalej vykonávala účtovníctvo žalovaného.
Podľa bodu 6. písm. e) zápisnice bola predmetom rokovania kontrola uznesenia z posledného valného
zhromaždenia, a to pôžičky od spoločníkov, pričom žalobkyňa sa vyjadrila, že použila prostriedky na
úhrady žalobcu a valné zhromaždenie rozhodlo, že žalobkyňa pošle prehľad dohodnutej pôžičky do 14

dní od konania valného zhromaždenia. Podľa bodu 4. zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo
dňa 3. 7. 2010 bolo uložené valným zhromaždením žalobkyni vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky
ku dňu 30. 6. 2010 a odovzdanie všetkých účtovných dokladov a firemnej dokumentácie najneskôr do
15. 7. 2010. Podľa prehľadu obratov na účtoch žalovaného zo dňa 17. 3. 2010 predstavoval zostatok
pôžičky žalobkyne žalovanému, vedenej na účte 365001, sumu 38.398,56 eura.

Zpripojenéhospisutunajšiehookresnéhosúdusp.zn.6C/73/2010-173súdzistil,žepredmetomkonania
je vrátenie pôžičky z 02. 12. 2009 vo výške 4.000,- eur a z 09. 07. 2009 vo výške 3.000,- eur. Dňa
28.02.2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalovaného zaviazal aj na vrátenie pôžičky z
09.07.2009 vo výške 3.000,- eur. Rozsudok nie je z dôvodu podaného odvolania právoplatný.

Zo spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3C/88/2010 je preukázané, že žalobkyňa vzala späť žalobu
v časti zaplatenia pôžičky 3.300,- eur z 27. 05. 2009 a 150,- eur z 01. 06. 2009 (časť z pôžičky 900,-
eur požičanej 01. 06. 2009.

Podľa § 657 občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa 658 ods 1. Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

E. P. D. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd po čiastočnom zastavení konania žalobe vyhovel v časti zaplatenia žalovanej istiny 3.000,-
eur, predstavujúcej nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému dňa 09.07.2009..
Žalobkyňa preukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke 09.07.2009 predložením jej písomného

vyhotovenia. V čase vzniku tohto právneho úkonu bola žalobkyňa zároveň štatutárnou zástupkyňou
žalovaného, a ako vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra, bola oprávnená za neho konať v
prípadeprávnychúkonovneprevyšujúcichsumu100.000,-Sk(3.319,39€),čomedziúčastníkmikonania
nebolo ani sporným. Zmluvné strany sa dohodli 09. 07. 2009 na požičaní tejto finančnej čiastky do31. 12. 2009 spolu s úrokom z pôžičky vo výške 7 % ročne, čo vyplýva z textu tejto zmluvy. Keďže
zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, poukázanie a pripísanie peňazí na účet žalovaného preukázala
žalobkyňa výpisom zo svojho účtu. Žalovaný sa bránil tvrdením, že nejde o pôžičku peňazí, ale o

vrátenie financií vyplatených žalovaným žalobkyni neprávom dňa 05. 06. 2009, ktoré práve 09. 07.
2009 žalobkyňa vrátila. Zo svedeckej výpovede účtovníčky žalovaného O. D., prednesenej v konaní
tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/79/2011 však vyplýva, že zistila rozúčtovanie každého vkladu
na bankový výpis na 4 spoločníkov, keď konatelia žalovaného jej následne prikázali preúčtovať pôžičky
na správnu mieru, teda podľa postupov účtovania na toho, kto ich vložil. Z takéhoto postupu je potom

zrejmé, že žalobkyňa 09. 07. 2009 poskytla bezhotovostným prevodom 9.000,- eur (v tomto konaní
jej bolo priznaných 3.000,- eur). Záväzky z pôžičiek sú uvedené v položke záväzky voči spoločníkom
jednou sumou. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdení o neexistencii pôžičky. Medzi
stranami sporu nebola sporná dohoda o úroku z pôžičky 7 % ročne, ktorá prislúcha žalobcovi od 09. 07.
2009, teda od požičania peňazí do doby, kedy mali byť peniaze vrátené, teda do 31. 12. 2009. Žalobkyňa
sa domáhala priznania úroku z pôžičky až do jej zaplatenia, preto súd žalobu v časti zaplatenia úroku z

pôžičky od 01.01.2010 do zaplatenia zamietol. Ďalej s žalobca domáhal priznania úroku z omeškania 9
% ročne, a to od 01.01.2010 do zaplatenia. Keďže doba splatnosti pôžičky bola dohodnutá do 31. 12.
2009, od nasledujúceho dňa, teda od 01. 01. 201o je žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku a
žalobkyni patrí právo na úrok z omeškania vo výške o 8-percentuálnych bodov vyššej, ako je úroková
sadzba E. P. D. platná k l. dňu omeškania, čo je 9 % ročne k 01. 01. 2010. Úrok z omeškania patrí

žalobcovi do zaplatenia.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Nakoľko
z uznesenia o čiastočnom zastavení konania zo dňa 07.03.2012 vyplýva, že bude v uvedenej časti
rozhodnuté o náhrade trov konania žalovaného (ktorý zastavenie konania nezavinil), v tomto rozsudku
rozhodol súd o náhrade trov konania žalobkyne ako úspešnej v konaní. Žalobkyni patrí právo na náhradu

súdneho poplatku 180 eur ( ktorý zaplatila zo žalovanej istiny 3.000,- eur) a na náhradu trov právneho
zastúpenia. Odmena za 1 úkon právnej služby je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z istiny 3.000,- eur vo výške 121,17 eur
a patrí za 4 úkony právnej služby v plnej výške (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie
žaloby, zastúpenie na pojednávaniach v dňoch 28.11.2011 a 7.3.2012) a vo výške 1 za zastupovanie

na pojednávaní dňa 25.1.2012 (odročené bez prejednania veci). Za právne úkony vykonané v r. 2010
patrí tzv. režijný paušál vo výške 14,42 eur ( 2 x 7,21 eur za prípravu a prevzatie zastúpenia, písomné
podanie žaloby), za r. 2011 je to 7,41 eur a za r. 2012 15,26 eur (2x7,63). Spolu je odmena 552,06 eur
a s náhradou súdneho poplatku sú trovy v celkovej výške 732,06 eur. Podľa § 149 ods. 1 Obč. súd. por.
neúspešného žalovaného súd zaviazal na ich zaplatenie k rukám advokáta zastupujúceho žalobkyňu.

Právo na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a s rozhodovaním o ňom súd žalobkyni nepriznal, lebo jej návrh bol právoplatne zamietnutý.
Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby tieto „čiastkové“ trovy konania, v ktorom žalobkyňa nebola
úspešná, znášal žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.