Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 7, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20Er/1041/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307218429
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2307218429.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, IČO : 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejárska 1, proti povinnému: 1./ JUDr. Michal
Straka, so sídlom Piešťany, Námestie 1.mája 14, správca konkurznej podstaty povinného : Z. U., F..
X.X.XXXX, T. H., A. XXX, 2./ VERONA, spol. s.r.o., IČO : 36 244 911, so sídlom Trnava, Priemyselná 1,
o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 92,94 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e uznesenie tunajšieho súdu č. k. 20Er/1041/2007-26 zo dňa 31.10.2011 a to v časti
výroku o trovách exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 20Er/1041/2010-26 zo dňa 31.10.2011, vydaným pod menom vyššieho súdneho
úradníka, tunajší súd zastavil predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadku.Súčasnepredmetnýmuznesenímtunajšísúdonáhradetrovexekučnéhokonania

rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v priebehu exekučného konania bolo
zistené, že na majetok povinného v 1.rade bol vyhlásený konkurz, ktorý v čase vydania uznesenia
ešte nebol ukončený. Súd mal teda zato, že trovy exekučného konania, ktorých náhradu súdny
exekútor požadoval, je súdny exekútor povinný prihlásiť si do prebiehajúceho konkurzu ako konkurznú
pohľadávku proti konkurznej podstate, ktorej výšku a rozsah uspokojenia bude potom prejednávať
konkurzný súd.

Dňa 9.12.2011, t.j. v zákonnej lehote, podal súdny exekútor proti vyššie uvedenému uzneseniu v
časti výroku o trovách odvolanie, v ktorom odvolaní súdny exekútor uviedol, že Okresný súd Galanta
predmetnú exekúciu síce uznesením zastavil, ale pri rozhodovaní o trovách exekučného konania sa
neriadil ustanovením § 203 Exekučného poriadku, nerozhodol o tom, kto a v akej výške zaplatí trovy
exekúcie, hoci exekučné konanie navrhol zastaviť oprávnený. Skutočnosť, že na majetok povinného

v 1.rade bol vyhlásený konkurz súdny exekútor potvrdil, pričom súčasne podotkol, že táto skutočnosť
spôsobila to, že exekúcia sa zo zákona zastavila len čiastočne, a to voči povinnému v 1.rade, avšak
voči povinnému v 2.rade, bez súčasne podaného návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného v 2.rade, by exekúcia pokračovala ďalej. Súdny exekútor ďalej vo svojom
odvolaní uviedol, že pri posudzovaní otázky priznania trov exekúcie je povinnosťou súdu zohľadniť
zmysel a účel náhrady trov exekúcie a použiť taký výklad zákona, ktorý by neporušoval základné právo

exekútora zaručené v čl. 6 ods. 1 Ústavy. Za dostatočnú ochranu tohto základného práva je potrebné
považovať interpretáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, tak aby nebola extrémna a
aby nevybočovala z medzí ústavnosti. Súd nemôže preto bez ústavne akceptovateľných dôvodov
odňať nárok (vlastníctvo) na priznanie trov exekúcie bez toho, aby správne posúdil, aký je zmysel
a účel náhrady trov exekúcie, ktoré je povinný exekútor vynaložiť v časovej a vecnej súvislosti s
exekučným konaním. Takýto postup je postupom arbitrážnym a znamená vždy porušenie základného

právaexekútoranasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySR,porušenieprávavlastniťmajetokpodľa
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd. Na záver svojho odvolania súdny exekútor uviedol, že na základe vyššie
uvedeného žiada, aby odvolací sud uznesenie Okresného súdu Galanta, sp.zn.: 20Er/l041/2007-26 zo
dňa 31.10.2011 v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi sa trovy exekúcie priznávajú

podľa predloženej špecifikácie vo výške 312,86 € a zaviazal k ich úhrade oprávneného, alebo aby
uznesenie Okresného súdu Galanta, sp. zn.: 20Er/1041/2007-26 zo dňa 31.10.2011 zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie.

Vyššie uvedené odvolanie súd následne zaslal oprávnenému, povinnému v 1.rade, cestou správcu

konkurznej podstaty a povinnému v 2.rade, na vyjadrenie v lehote 10 dní.

Na výzvu na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu reagoval iba oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení,
doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.1.2012 uviedol, že výška trov predmetného exekučného konania,
ktorú súdny exekútor požaduje k náhrade ( 312,86 € ) je podľa neho neprimerane vysoká vzhľadom k
výške pohľadávky, ktorá bola predmetom vymáhania v danej exekúcii ( 92,94 € ). Oprávnený v podanom

vyjadrení uviedol, že má zato, že nakoľko výška vymáhanej pohľadávky nepresahuje sumu 200,-€ ide
podľa ustanovenia 150 ods. 2 O.s.p. o drobný spor, kde súd môže znížiť alebo nepriznať trovy konania,
ak sú neúmerné voči uplatňovanej istine. Napokon oprávnený uviedol, že nemá k dispozícii špecifikáciu
trov súdneho exekútora a žiada odvolací súd, aby uplatnené trovy súdneho exekútora primerane znížil
k pomeru vymáhanej istiny.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bolo odvolaním sčasti napadnuté uznesenie vydané vyšším
súdnym úradníkom, pričom súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré bolo uznesenie sčasti
napadnuté, súd postupoval v zmysle vyššie uvedených a citovaných ustanovení a napadnuté uzneseniev časti výroku o trovách predmetného exekučného konania zrušil. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
tou skutočnosťou, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného v 1.rade došlo k zastaveniu exekúcie
zo zákona len v časti - len voči povinnému v 1.rade, pričom voči povinnému v 2.rade, ktorý bol na

úhradu vymáhanej pohľadávky zaviazaný spoločne a nerozdielne sa týmto exekúcia nezastavila. Bez
návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v 2.rade, by teda exekúcia
vo vzťahu k povinnému v 2.rade pokračovala ďalej. Nakoľko však oprávnený súčasne podal návrh
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v 2. rade ( ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
h) došlo k zastaveniu celej exekúcie. Preto súd by opätovnom rozhodovaní o trovách exekučného

konania, o ich výške a o tom komu uloží povinnosť ich nahradiť, bude vychádzať a zohľadní aj túto
skutočnosť, a teda bude postupovať v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, pričom tak urobí
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, kedy bude vo veci trov exekučného konania opätovne
konať a rozhodovať.
Súd v danom prípade v časti výroku o trovách exekučného konania zrušil uznesenie vydané pod menom
vyššieho súdneho úradníka a to na základe odvolania podaného zo strany súdneho exekútora, ktorému

v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.