Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226510
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114226510.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: N. B., D..

XX.X.XXXX, H. N. C. XX, XXX XX U., prechodne bytom D.. Z.. O. XX, XXX XX U., zastúpenej JUDr.
Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov proti žalovanému: G. B., D..
X.X.XXXX,H.N.C.XX,XXXXXU.,zastúpenémuJUDr.JCLic.TomášomMajerčákom,PhD.,advokátom
so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.9.2014 domáhala určenia manželského

výživného vo výške 50 eur mesačne počnúc od 1.10.2014 do budúcna, pričom svoj návrh odôvodnila
tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 17.4.2010 pred O. Ú. v U.. Z ich manželstva pochádza
jedno dieťa, Y. B., D.. XX.X.XXXX a toto manželstvo doposiaľ trvá, avšak dňa 26.9.2014 na Okresnom
súde Prešov podala návrh na rozvod, pričom v tejto veci prebieha na uvedenom súde konanie o rozvod
pod sp. zn. 27P/268/2014. V súčasnosti pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta v reštaurácii
H. S. U. ako obsluha hostí a na recepcii, pričom jej príjem predstavuje 1,941 eura na 1 hodinu, pričom
dohodnutý rozsah pracovného času je 20 hodín týždenne. Zároveň študuje dennou formou na základe

individuálneho študijného plánu na SOU Lipany, odbor kozmetička a momentálne je v 3.ročníku.
V ich manželstve nastali vážnejšie nezhody už od začiatku ich manželstva, keď začal manžel nadmerne
požívať alkohol, kedy sa s manželom (žalovaným) vzájomne odcudzili a prestali spolu komunikovať.
Žalobkyňa opustila ich spoločnú domácnosť 17.6.2014, kedy sa s ich dcérou vrátila bývať k svojim
rodičom na adresu C. Č.. XX S. U.. Odvtedy sa nestretávajú, komunikácia medzi nimi je len telefonická
a obsahom ich rozhovorov je len podanie návrhu na rozvod manželstva - kto a kedy tento návrh podá.
Žalovaný pracuje v spoločnosti O., Z.. F.. P.. a podľa informácii žalobkyne má mesačný príjem 500 eur.

Jej mesačné náklady presahujú jej príjmy s tým, že jej s úhradami vypomáhajú rodičia.
Žalovaný od počiatku s návrhom nesúhlasil a poukazoval hlavne na skutočnosť, že jeho oprávnené
výdavky presahujú jeho príjmy a tak nie je dôvod na určenie manželského výživného.
Žalobkyňa v záverečnom stanovisku žiadala určiť výživné do právoplatnosti rozvodu, nakoľko
manželstvo účastníkov bolo v čase tohto konania rozvedené a to z dôvodu, že bolo dostatočne
preukázané, že majetkové pomery žalovaného, ako aj životná úroveň sú nepomerne vyššie, ako životná
úroveň žalobkyne.

Žalovaný v záverečnom stanovisku uviedol, že žalobkyňa sama dobrovoľne odišla s dieťaťom zo
spoločného bytu, pričom jej nič nebráni, aby v spoločnom byte aj naďalej bývala. Jeho priemerný čistý
mesačný príjem je cca 540 eur/mesačne, pričom jeho výdavky predstavujú nevyhnutné platby, ktoré
jeho príjem presahujú.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, spisov tunajšieho
súdu sp. zn. 30P/199/2014, 30P 224/2014, 27P/268/2014 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.4.2010 a z ich manželstva pochádza maloletá Y., D.. XX.X.XXXX.
Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť dňa 17.6.2014 spolu s maloletou a odsťahovala sa do bytu
svojich rodičov, kde žije doteraz.
Dňa 21.7.2014 podal žalovaný návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverení maloletej do jeho

osobnej starostlivosti podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.sp., v ktorom žiadal, aby žalobkyňa mu odovzdala
do osobnej starostlivosti maloletú na tom skutkovom podklade, že žalobkyňa pracuje v reštaurácii H. a
ostáva v práci dlho do noci a o maloletú sa stará namiesto nej babka. V styku s maloletou mu bránia a
pritom mu upierajú jeho právo na výchovu a starostlivosť o maloletú.
Uznesením z 28. júla 2014 č.k. 30P 199/2014-14 súd vyhovel návrhu žalovaného a zveril maloletú do
jeho osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k

maloletej. Napriek vydanému predbežnému opatreniu dieťa nebolo žalovanému odovzdané a po tom,
čo žalobkyňa voči nemu podala odvolanie, sa tento sa dohodol so žalobkyňou, že táto mu umožní styk
s dcérou a následkom toho aj zobral návrh na vydanie predbežného opatrenia späť.
Dňa 14.8.2014 podal žalovaný návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, v ktorom žiadal o zverenie
maloletej do svojej výchovy avšak aj v tejto veci zobral návrh späť, a súd konanie zastavil uznesením

zo dňa 15. apríla 2015 č.k. 30P224/2015-90, nakoľko
dňa 26.9.2014 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a následnú úpravu práv a povinností
rodičov k maloletej, v ktorej žiadala o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.4.2015 č.k. 27P 268/2014-105 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, na čas po rozvode zverená maloletá do osobnej starostlivosti matky s tým, že
otcovi bol upravený styk s maloletou a bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur
mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, pričom matka požadovala výživné vo výške 150
eur mesačne. Rozsudok nadobudol čo do výroku o rozvode právoplatnosť dňa 9.6.2015, ostatné výroky

boli napadnuté odvolaniami účastníkov.
Súd v odôvodnení rozsudku čo do rozvodu skonštatoval, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené a
účastníci ani nikdy skutočnú spoločnú domácnosť neviedli a nevedia a nechcú riešiť spoločné problémy,
ani spolu komunikovať. Ich protichodné názory, postoje ako aj samotné správanie a postoje počas
prejednávania veci na súde ako aj výroky o ich spoločnom živote svedčia o tom, že nie sú schopní

spoločných kompromisov ani spoločného života.
Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že má ukončené B. S. U. a toho času je študentkou 3.ročníka denného
štúdia na Z. S. U., odbor kozmetička a z dôvodu starostlivosti o maloletú má individuálny študijný plán.
Podľa Dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 8.9.2013 žalobkyňa bola brigádničkou v Reštaurácii
H. S. U. od 8.9.2013 na dobu neurčitú pri dohodnutom rozsahu pracovného času 20 hodín týždenne a s

dohodnutou odmenou za vykonanú prácu 1hod. 1,941 eur. Jej priemerný mesačný príjem predstavoval
čistého 159 eur mesačne, pričom tam pracovala ešte v čase, keď odišla zo spoločného bytu, aj v čase,
keď podala návrh na rozvod manželstva a to do 31.1.2015, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou. Podľa vlastného tvrdenia ukončila brigádnickú činnosť, pretože jej nevyhovoval pracovný čas
a hľadá si adekvátnu prácu, aby mala svoj vlastný príjem. Jej príjem predstavujú prídavky na stravu 50

eur mesačne, hygienické potreby 10 eur, ošatenie 20 eur, paušál za telefón 36 eur, spolu vo výške 175
eur. Poberá prídavky na dieťa vo výške 23 eur. Keď odišla z bytu, zobrala len posteľ maloletej, všetky
ostatné veci nechala v byte. Platí škôlku maloletej - okolo 25 eur mesačne stojí strava a 7 eur sa platí
mesačne mestu školné a posiela aj maloletej na účet peniaze pre budúcnosť.
Je si vedomá výdavkov žalovaného, preto požiadala o také nízke výživné. O hypotekárnom úvere má

vedomosť, ale o spotrebnom úvere vedomosť nemá. Bývanie v spoločnom byte odmietla pre neustále
nezhody.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že pravý dôvod odchodu žalobkyne z práce bola skutočnosť, že jej
vyčítal neskoré príchody z práce a odmieta odvtedy bezdôvodne prijať inú prácu. Jeho výdavky sú

vyššie ako príjem a rozdiel mu vykrývajú rodičia, ktorí mu na to prispievajú. Vlastní malú rekreačnú chatu
v G., z ktorej príjem nemá. Účastníci užívali za trvania manželstva osobné motorové vozidlo zn. KIA
VENGA, ktoré zakúpil žalovaný 15.1.2014 po predaji svojho vozidla Peugeot 307 dňa 3.1.2014 za sumu4 891 eura, ku ktorej mu rodičia požičali na zaplatenie kúpnej ceny, a ktoré žalovaný predal 20.6.2014,
a ktorú sumu použil na vyplatenie dovtedajších dlhov voči svojim rodičom.

Podľa potvrdenia o poberaní prídavku na deti poberala žalobkyňa prídavky na maloletú vo výške 23,10
eura v roku 2013 a v roku 2014 vo výške 23,52 eura až do októbra 2014.
Podľa potvrdenia O. Z. s. r. o. z 18.10.2014 žalovaného čistá mzda za mesiace január - september 2014
predstavovala priemerne 581,47 eura.

Podľa predloženého SIPA za február 2015 žalovaný platí za byt 213,46 eura mesačne.

Podľa zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 3.10.2011, ktorú obidvaja účastníci uzavreli a bol im
poskytnutý hypotekárny úver vo výške 30.000 eur, žalovaný spláca tento úver vo výške 252,23 eura
mesačne.

Podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.11.2012 žalovaný uzavrel zmluvu o úvere, ktorý bol
poskytnutý vo výške 12.000 eur a spláca ho vo výške 248,40 eura mesačne, pričom z tohto úveru bolo
zakúpené zariadenie do spoločného bytu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Úlohou súdu bolo zistiť, či v čase od 30.9.2014 resp. od 1.10.2014 do právoplatnosti rozvodu účastníkov

t.j. do 9.6.2015 boli splnené zákonom stanovené dôvody pre určenie manželského výživného, a či teda
životná úroveň oboch bola v zásade rovnaká a ak nie, či je dôvodné zaviazať žalovaného na platenie
sumy, ktorá by predstavovala akési dorovnanie do tejto životnej úrovne.
V predmetnom konaní po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd konštatuje, že dôvody pre určenie
manželského výživného na žalobkyňu nezistil.

Žalobkyňa podala návrh v čase, keď pracovala ako brigádnička s príjmom 159 eura mesačne a v
návrhu na rozvod tvrdila, že žalovaný splácal pôžičku na byt a ona uhrádzala všetky náklady súvisiace
s hospodárením ich spoločnej domácnosti, vrátane stravy, energií a pod., čo sa v konečnom dôsledku
ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. Dôvod, pre ktorý ukončila brigádnický pomer a pre ktorý nemá stabilný
príjem dostatočne nevysvetlila. V čase, keď žiadala o manželské výživné ešte pracovala, požadovala

50 eur mesačne, a rovnakú sumu žiadala aj po ukončení brigádnickej činnosti k 31.1.2015.
Skutočnosť, že odišla zo spoločného bytu, v ktorom žalovaný zostal bývať a užíva aj veci, ktoré v tomto
byte sú, je potrebné zobrať do úvahy, ale urobila tak z vlastného rozhodnutia a dôvody, pre ktoré tvrdila,
že tak urobila, sa nepreukázali, nakoľko súd v rozvodovom rozsudku skonštatoval povahový nesúlad a
neschopnosť komunikovať a viesť spoločnú domácnosť zo strany oboch účastníkov konania.

Žalovaný síce v byte býva, ale tým má paradoxne aj preukázateľne vyššie objektívne výdavky - platba za
inkaso, hypotekárny úver za byt, spotrebný úver, ktoré platiť musí, lebo by inak ešte viac zaťažil oboch
účastníkov. Ak mu na rozdiel a jeho terajšie náklady prispievajú a požičiavajú jeho vlastní rodičia, je to
ich rozhodnutie ale toto nemá a nemôže mať vplyv na rozhodovanie o manželskom výživnom v tomto
konkrétnom prípade.

Životná úroveň oboch účastníkov v rozhodnom čase a zárobkové možnosti a schopnosti oboch
účastníkov neodôvodňujú iné rozhodnutie, než zamietnutie návrhu na určenie manželského výživného.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa pre
použitie tohto výnimočného ustanovenia súd považuje povahu sporného nároku aj terajšie osobné,
zárobkové a majetkové pomery neúspešnej žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.