Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113219496.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa M. H., H.. XX. XX. XXXX, C. C. C., R. K. Č.. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Korneliou
Múkerovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, ul. ČSA 25, proti odporcovi Prima
Credit,s.r.o.,sosídlomMalacky,Mierovénámestie10A,vkonanízastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti zmluvy o
záložnom práve, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 814,71 Eur, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 18. 07. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí rozhodol tak,
že Zmluva o záložnom práve č. XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX je neplatná.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a tento návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný.

Navrhovateľ vo svojom návrhu a neskôr vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhuje

rozhodnutím tunajšieho súdu určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zapísané na Správe katastra Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica,
katastrálne územie Banská Bystrica, vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX, B. R. C. Č.. X H. S., N. Č.. XX
X. C., K. Č. XXXX, S. H. S. Č.. XXX/X, XXX, XXX B. XXX/X B. S. H. K. Č. B. K.Č. T. M. N. N. XXX/XXXXX.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že ako záložca dňa 07. 12. 2012 uzavrel s odporcom ako záložným veriteľom
Zmluvu o záložnom práve č. XX/XX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnej

veci v prospech záložného veriteľa a to na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č.
XX/XX T. M. XX. XX. XXXX N. M. M. H., H.. XX. XX. XXXX, C. C. C., R. K. XX. Odporca začal výkon
záložného práva zo dňa XX. XX. XXXX, kedy oznámil navrhovateľovi začatie výkonu záložného práva
formou dražby.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca nie je oprávnený realizovať takýto výkon záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti z dôvodu, že zmluva o záložnom práve tak ako bola uzatvorená, je absolútne neplatná.

Svoj návrh ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy zdôvodnil ustanovením § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka, keďže navrhovateľ ako záložca podpísal zmluvu o záložnom práve pod nátlakom a z
donútenia. Ako dôvod uviedol, že dňa 07. 12. 2012 odporca sám bez prítomnosti iných osôb navštívil
navrhovateľa v jeho byte a bezprávnou vyhrážkou donútil navrhovateľa k podpísaniu predmetnej zmluvy.Odporca sa navrhovateľovi mal vyhrážať podaním trestného oznámenia za úverový podvod a týmto
konaním vzbudil u navrhovateľa dôvodné obavy z trestného stíhania voči svojej osobe a voči svojmu
otcovi.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého
zistil, že navrhovateľom je vlastníkom bytu nachádzajúci sa N. C. C., H. R. K. Č.. XX, v spoluvlastníckom
podiele 1/1, pričom sa jedná o byt vo vchode č. XX na prízemí, číslo bytu X.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Zmluvou o záložnom práve č. XX/XX, z ktorej zistil, že ju uzavreli
navrhovateľ a odporca vtedy označený pod obchodným menom SOS financ plus, s.r.o. so sídlom
Malacky, Legionárska 5265, kedy k zmene obchodného mena došlo podľa výpisu z obchodného registra
odporcu od 27. 02. 2014 na Prima credit s.r.o. Z uvedenej zmluvy o záložnom práve je zrejmé,
že predmetom zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k
nehnuteľným veciam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky. Táto

pohľadávka vyplýva z úverovej zmluvy č. XX/XXXX, kedy bol poskytnutý úver vo výške 16 000,-- Eur.
Dlžníkom z tohto úveru je M. H., C. C. C., R. K. Č.. XXXX/XX, H. M. XX. XX. XXXX. Jedná sa o otca
navrhovateľa.

Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom záložného práva k nehnuteľnosti je byt č. X na

prízemí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v obytnej budove súpisného čísla XXXX, postavený na parceliach
č. XXX/X, XXX, XXX B. XXX/X vo vlastníctve záložcu, t. j. navrhovateľa.

Súd ďalej vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XX/XXXX, na základe ktorej zistil, že veriteľom z
tejto zmluvy je obchodná spoločnosť SOS financ plus, s.r.o., po zmene obchodného mena odporca a

dlžníkom je M. H., H.. XX. XX. XXXX, C. C. C., R. K. XXXX/XX. Predmetom tohto úveru bolo poskytnutie
sumy 16 000,-- Eur, ktorú mal čerpať od 07. 12. 2012 s dobou splatnosti 6 mesiacov tak, že konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá ma deň 07. 06. 2013. Z článku II odsek 2 uvedenej zmluvy vyplýva,
že dlžník zároveň prehlasuje, že poskytnuté finančné prostriedky použije na vyplatenie pohľadávky
spoločnosti TORY INVEST, s.r.o. so sídlom Brezno, Štúrova 9, IČO: 46 271 368 vo výške 12 400,-- Eur.

Súd zároveň mal v konaní za preukázané, že pravosť podpisu jednak navrhovateľa ohľadne zmluvy
o záložnom práve č. XX/XXXX bola overená na Notárskom úrade JUDr. Pavla Zubáka, z ktorého
vyplýva, že navrhovateľ, ktorého totožnosť bola zistená zákonným spôsobom, kedy predložil platný
doklad totožnosti, a to občiansky preukaz č. K. XXXXXX, čo je občiansky preukaz, ktorý predložil aj v

rámci súdneho konania na pojednávaní, listinu vlastnoručne podpísal a centrálny register osvedčených
podpisov pridelil podpisu poradové číslo X.. Z uvedeného osvedčenia vyplýva, že takéto spísala dňa
XX. XX. XXXX Z. C. - pracovníčka poverená notárom JUDr. Pavlom Zubákom v Banskej Bystrici.

Skutočnosť ohľadne overenia podpisu pod zmluvu o úvere č. XX/XX vyplýva tak isto z osvedčenia o

pravosti podpisu zo dňa 07. 12. 2012, kedy bola osvedčená pravosť podpisu M. H., H.. XX. XX. XXXX,
C. C. C., R. K. XXXX/XX, ktorého totožnosť bola zistená podľa platného dokladu totožnosti občianskeho
preukazu č. G. a túto listinu pred notárom vlastnoručne podpísal, pričom centrálny register osvedčených
podpisov pridelil podpisu poradové číslo X..

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej zistil, že
účastníkmi tejto zmluvy bola obchodná spoločnosť TORY INVEST, s.r.o. so sídlom Brezno, Štúrova 9,
IČO: 46 271 368 ako veriteľ, dlžníkom z tejto zmluvy je M. H., H.. XX. XX. XXXX, R. C. C. C., R. K.
XXXX/XX. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi
vo výške 14 000,-- Eur. Zároveň došlo k dohode ohľadne lehoty na zaplatenie uvedeného úveru a to

do 25. 02. 2013.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom obchodnej spoločnosti TORY INVEST, s.r.o. so sídlom Brezno,
kde na výzvu súdu táto obchodná spoločnosť oznámila, že navrhovateľ, t. j. M. H., H.. XX. XX. XXXX
nemal uzavretú písomnú zmluvu o úvere, pričom navrhovateľ podpísal len zmluvu o zriadení záložného

práva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, z ktorého výpovede zistil, že navrhovateľ
vo svojej výpovedi teda uvádzal, že v deň, kedy došlo k podpisu zmluvy XX. XXX. XXXX bol doma sotcom a po tom, čo niekto zazvonil v tomto byte, otec išiel otvoriť a vstúpil do bytu s nejakým pánom s
tým, že spolu s otcom sa v kuchyni o niečom rozprávali. Následne ho otec zavolal do kuchyne a otec
odišiel do vedľajšej miestnosti s tým, že ten pán mu povedal, že je potrebné podpísať záložné právo.

Navrhovateľ uviedol, že sa pýtal prečo je potrebné takéto záložné právo podpísať, keďže on už vlastne
jedno záložné právo na byt mal z dôvodu inej spoločnosti. Pokiaľ teda on odmietal podpísať takúto
záložnú zmluvu, ten pán mu povedal, že pokiaľ teda takú zmluvu nepodpíše, môže ísť on a jeho otec
do väzenia za úverový podvod. Vlastne pod takouto hrozbou teda súhlasil s tým, že pôjde k notárovi
overiť podpisy. Následne odišli spolu na mestský úrad v Banskej Bystrici k notárovi, kde bola zmluva a

podpisy overené. Následne sa rozišli. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na nič iné čo by tento svedok, tento
pán hovoril, si už nespomína. Uviedol, že on úver od obchodnej spoločnosti TORY INVEST, s.r.o. nemal,
tento úver si bral jeho otec. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ten pán zrejme teda pracovník povedal, že z
ich spoločnosti došlo k vyplateniu dlhu, ktorý mal otec ako predchádzajúci a že vlastne z tohto dôvodu
musí podpísať záložnú zmluvu. Uviedol, že on tam vlastne mlčky stál v kuchyni, nechápal presne o čo
ide a vlastne vtedy, keď videl, že akosi váha, povedal mu vetu o tom, že pokiaľ sa nechce dostať do

väzenia za úverový podvod, tak by to mal podpísať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že teda pociťoval strach,
že bude podané na neho oznámenie. Uviedol, že otec mu v podstate nič nevysvetlil, nič nepovedal a
vlastne ho postavil pred hotovú vec.

Odporcavkonanípredsúdomuviedol,ženávrhnavrhovateľažiadazamietnuťakonedôvodnývzhľadom

ktomu,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno.Ztvrdeníotom,žemalodôjsťkneplatnostizáložnej
zmluvy z dôvodu akéhosi psychického donútenia pri podpise takejto zmluvy však táto skutočnosť
z vykonaného dokazovania preukázaná nebola. Takáto okolnosť a tvrdenie navrhovateľa nebolo
preukázanéjednakzvýpovedíjehosamotného,aleajzvýpovedísvedkovotom,žebyhotedaniektomal
akýmkoľvek spôsobom nútiť k podpisu takejto zmluvy. Z dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky

z úveru boli vyplatené až po podpísaní predmetných zmlúv. Zároveň odporca uviedol, že z dokazovania
vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté otcovi navrhovateľa obchodnou spoločnosťou
TORY INVEST, s.r.o. boli už vlastne v lehote splatnosti a hrozil výkon záložného práva, čo vlastne bolo
dôvodom pre oddialenie takého kroku, aby bol otcovi navrhovateľa poskytnutý úver zo strany odporcu.
V konaní bola teda preukázaná tá okolnosť, že navrhovateľ mal vedomosť o takýchto úveroch, ktoré si

bral jeho otec s tým, že by mal situáciu riešiť, aby vlastne neprišiel o byt. Uviedol ďalej, že pokiaľ by aj
existovala vyhrážka, táto nebola takej intenzity, že by bola schopná privolať alebo vyvolať u navrhovateľa
také pocity strachu a obavy, ktoré by robili zmluvu neplatnou. Zároveň si odporca uplatnil právo na
náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka a to M. H., H.. XX. XX. XXXX, otca navrhovateľa,
ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti si zobral úver vo výške 14 000,-- Eur, ktorý použil na
splatenie iných ďalších pôžičiek, ktoré mal predtým. Vie o tom, že sa ručilo bytom, ktoré vlastníkom je
jeho otec. Uviedol, že presne ani nevie povedať názov spoločnosti, od ktorej si tieto peniaze požičiaval,
pretože si to už nepamätá a nevie to uviesť. Uviedol, že tento úver vyplácal pokiaľ mal peniaze, potom

keď mu došli, už tento úver nesplácal. Uviedol, že pre vybavenie tohto úveru oslovil pani, ktorá mala
inzerátvinzertnomčasopisePardonaonavlastnevybavilavšetkyveciohľadneúveru.Uviedol,žepokiaľ
je mu predložená úverová zmluva zo súdneho spisu zo dňa XX. XX. XXXX, tak potvrdil tú skutočnosť,
že podpis pod touto úverovou zmluvou je jeho a o okolnosti ohľadne podpisu sa odohrali tak, že s
nejakým pánom sa dohodol cez telefón, že príde k nemu, čo v skutočnosti aj stalo a bola mu predložená

táto zmluva. Uviedol, že sa s ním rozprával sám, syn bol v inej izbe, pričom tento pán mu vysvetlil
zmluvy, koľko bude platiť a podobne. Uviedol, že syn vlastne nevedel o čo sa jedná. On sám potom z
kuchyne odišiel a ten pán zavolal syna do kuchyne a o niečom sa tam rozprávali. Uviedol, že nevie o
čom sa rozprávali, tento hovor nepočul, avšak rozhovor mohol trvať asi tak 10 minút, bol to normálny
hovor, nepočul žiadny zvýšený hlas alebo nejaké prejavy nesúhlasu, pričom on sám uviedol, že synovi

nepovedal, že si takýto úver berie a syn vlastne nevedel o ničom. Keď sa vrátil späť do kuchyne, boli
tam všetci traja, na synovi videl, že je akýsi zamĺknutý, zľaknutý a nechcel nič povedať. Následne zobrali
zmluvy a išli k notárovi na mestský úrad, kde sa tieto zmluvy podpisovali. Uviedol, že predpokladá,
že predchádzajúci dlh z úveru bol vyplatený, pričom on sám na ruku dostal asi 3 000,-- Eur. Žiadne
peniaze uviedol, pokiaľ si spomína, od pána z tejto obchodnej spoločnosti nedostal. Svedok ďalej vo

svojej výpovedi uviedol, že syn by mu nedovolil zobrať si pôžičku, keby sa ručilo za túto pôžičku bytom.
Uviedol, že si myslí, že syn vlastne nič nepodpisoval, pretože to vybavovala všetko tá pani, ktorú oslovil
prostredníctvom inzertného časopisu. Potom, kedy mal v úmysle si zobrať tento druhý úver, syn mu
hovoril, že si má vlastné dlhy splatiť, aby on vlastne neprišiel o byt a vtedy už vlastne vedel, že zabyt ručí týmto spôsobom. Uviedol však, že sa o tom bližšie nerozprávali, pričom vlastne oni sa vôbec
nerozprávajú a vzťahy medzi sebou neudržiavajú.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie výsluchom svedka Ľ. E., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
vie aká vec sa v súdnom konaní prejednáva, pretože pozná navrhovateľa, ktorého samozrejme videl.
Uviedol, že pracuje na základe mandátnej zmluvy pre obchodnú spoločnosť Prima credit, pred tým
SOS financ plus s tým, že vlastne predmetom jeho činností bolo vykonávanie akejsi záverečnej fázy pri
poskytnutí úveru, teda to, že dostal od konateľa spoločnosti jednak zmluvy, jednak finančné prostriedky,

lebo vtedy sa vyplácali finančné prostriedky v hotovosti, dostal telefón na klienta a postup z jeho strany
bol taký, že ho kontaktoval telefonicky a následne za týmto klientom vycestoval. Uviedol, že presne si už
nepamätá na tento konkrétny prípad, či teda telefonicky hovoril s p. H. mladším alebo starším. Uviedol,
že v ten rozhodný deň sa určite stretli, pamätal si tú skutočnosť, pričom toto uviedol vo svojej výpovedi,
že sa jednalo o jednoizbový byt na prízemí, niekde blízko centra mestského úradu. Uviedol, že tam boli
obaja teda M. H. starší aj mladší s tým, že on im predložil zmluvy, ktoré si oni prečítali a pokiaľ mali nejaké

otázky, samozrejme na to zodpovedal. Na bližšie okolnosti si už však spomenúť nevedel. Uviedol, že on
tento byt aj odfotil z dôvodu teda záložnej zmluvy a následne odišli na mestský úrad k notárovi overiť
zmluvy. Uviedol ďalej vo svojej výpovedi, že si pamätá, že z tohto úveru sa mal vyplatiť nejaký iný úver
od nebankovej spoločnosti, čo sa urobilo tak, že sa stretli so zástupcom tento nebankovej spoločnosti,
pričom na meno si nespomenul a jednalo sa o nejakého právnika z Brezna.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že konateľom obchodnej spoločnosti TORY INVEST, s.r.o. so sídlom
Brezno, Štúrova ul. č. 9 je JUDr. Branislav Škondej.

Svedok uviedol, že už nevie zodpovedať na otázku, koľko finančných prostriedkov a akým spôsobom sa

toto vyplácalo, určite však o tom existuje doklad. Uviedol, že čas, ktorý uplynul od kedy on sám prišiel do
bytu do podpisu na notárskom úrade je individuálny, avšak potvrdil tú skutočnosť, že prišiel ráno okolo
8.00 h alebo 8.30 h a pokiaľ sa ukázalo, že nie sú žiadne otázky ohľadne týchto zmlúv, zobral klientov
do auta a išli na mestský úrad. Uviedol ďalej, že prax býva aj taká, že keby si klient študoval tieto zmluvy
aj niekoľko hodín, on sám s tým vlastne nič neurobí a pokiaľ by aj nesúhlasil s podpisom takýchto zmlúv,

tak vlastne on po týchto niekoľkých hodinách vlastne musel odísť preč bez toho, aby nejakým spôsobom
takúto úverovú zmluvu uzavrel, resp. že by klienta nútil k uzavretiu prípadnej úverovej alebo inej zmluvy.
Svedok ďalej uviedol, že on vždy vysvetlí klientom pred podpisom úverových zmlúv, najmä tie dôsledky
prípadného nesplácania takéhoto úveru, pretože 90 % ich klientov sú klienti, ktorí si riešia úver od ich
spoločnosti z dôvodu, že je tu nejaká iná pohľadávka a hrozí tam napríklad dražba. Uviedol, že zrejme aj

v tomto prípade upozorňoval na to, že pokiaľ peniaze nebudú vrátené, musí sa spoločnosť poskytujúca
úver chrániť a môže dôjsť k obdobnej situácii. Zároveň vysvetľuje klientom o tom, že pôžičky od ich
spoločnosti sú drahé, sú tam vysoké úroky, sú poskytované na 6 mesiacov a vlastne tých 6 mesiacov je
na to, aby si prípadný klient situáciu vyriešil. Uviedol však, že je vždy možné komunikovať s odporcom
ohľadne prípadného zníženia splátok alebo predĺženia doby splatnosti. Uviedol, že si spomínal na to,

že pán H. mladší spomínal, že tá nehnuteľnosť sa bude predávať a zároveň klientom vysvetľuje aj
prípadnú možnosť odstúpenia od tejto zmluvy pri predčasnom splatení poskytnutého úveru. Uviedol, že
predpokladá a vychádza z toho, že M. H. mladší nebol dlžníkom, ale bol vlastníkom tohto bytu, takže
podpisoval len tú záložnú zmluvu. Uviedol, že si nespomína na žiadne otázky ohľadne tejto zmluvy,
ktorú by navrhovateľ resp. jeho otec mali. Uviedol, že si nespomína a zároveň si myslí, že je nereálne,

že by pokiaľ niekto odmietal podpísať zmluvu, by ho nejakým spôsobom k podpisu nútil a vlastne on
odíde. Uviedol, že on nie je platený za zrealizované úvery a je platený bez ohľadu či sa úver zrealizuje
alebo sa nezrealizuje. Svedok ďalej uviedol, že nie si je vedomý žiadneho takého konania, z ktorého
by vyplynul dôvod, na základe ktorého si navrhovateľ mohol myslieť, že pokiaľ by zmluvu nepodpísal,
môže sa on alebo jeho otec dostať do väzenia alebo že mu hrozí trestné stíhanie pre úverový podvod.

Uviedol, že jeho úlohou nie je skúmať trestnú stránku veci a nie si je ani vedomý žiadnej prípadnej
trestnej zodpovednosti zo strany klienta. Svedok ďalej uviedol, že on už následne nemá informáciu o
tom, či tento úver je splácaný alebo nie je splácaný.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd v prejednávanej veci konštatuje, že v danom prípade sa jedná o konanie sporové, ktoré je ovládané
zásadou prejednávacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne naúčastníkoch konania. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu
o skutočnostiach boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba
zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej

môže len priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku,
teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To
vyplýva, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd
dozvedá z prednesov účastníkov a z vykonaného dokazovania.

Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto
podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods.1 je uložená povinnosť účastníkom konania úplne tvrdiť
potrebné skutočnosti.

Povinnosťtvrdiťadôkaznápovinnosťpostihujeúčastníkovvkonaníovládanomzásadouprejednávacou,
teda v konaní spornom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok.

Ak sa súd o potrebnej skutočnosti nedozvie inak, napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia
návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil
tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednávacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou

zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia.

Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto
tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinností tvrdenia. Ak nebude
potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení

s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.

Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania, sú je povinný vykonávať iba
navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania
navrhnutého účastníkmi konania.

Vzhľadom k tomu, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy tak, ako ich predložili účastníci konania a to
aj za použitia ustanovenia § 120 ods.4 OSP musí konštatovať, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný z
dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia uvádzané v návrhu.

Z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že otec navrhovateľa M. H., H.. XX. XX. XXXX
uzatvoril s odporom úverovú zmluvu č. XX/XXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
16 000,-- Eur.

Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o záložnom

práve č. XX/XXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a to bytu, ktorého vlastníkom je navrhovateľ tak, ako to vyplýva z listu
vlastníctva č. XXXX. Súd mal ďalej vo veci za preukázané, že k podpisu jednak úverovej zmluvy, ale
aj zmluvy o záložnom práve došlo pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom v Banskej Bystrici tak, ako to
vyplýva z osvedčenia o pravosti podpisu jednak pri úverovej zmluve a jednak pri zmluve o záložnom

práve zo dňa XX. XX. XXXX.

Súd v konaní vypočul ako svedkov otca navrhovateľa a zároveň osobu, ktorá na základe mandátnej
zmluvy pre odporcu vykonávala činnosť, ktorá smerovala k uzavretiu jednak úverových zmlúv a tak isto
zmlúv o zriadení záložného práva. V konaní navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal také okolnosti

o tom, že takáto osoba bez prítomnosti iných osôb, bezprávnou vyhrážkou ho donútila k podpísaniu
predmetnej zmluvy. Z výpovedí navrhovateľa, ale tak isto jeho otca vyplynulo, že navrhovateľ strávil
určitý čas osamote s poverenou osobou, ktorá predkladala návrhy zmlúv o úvere a zriadení záložného
práva. Len z výpovedi svedka Ľ. E. vyplynulo, že všetky tri osoby teda navrhovateľ, jeho otec a Ľ. E. boli
v jednej miestnosti súčasne v jeden čas. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by aj Ľ. E. použil nátlak či

donútenie voči navrhovateľovi tak, aby tento zmluvu o záložnom práve podpísal, musel by byť prítomný
aj otec navrhovateľa, čo však navrhovateľ a tak isto jeho otec vo svojej výpovedi nepotvrdili.Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že navrhovateľ teda jednoznačným spôsobom nepreukázal
svoje tvrdenia o tom, že zmluvu o záložnom práve podpísal pod nátlakom a z donútenia teda právny
úkon neurobil slobodne tak, ako to v konaní tvrdil.

Vzhľadom k tomu, že v rámci konania navrhovateľ žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemal
a nežiadal vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení mal súd za to, že tvrdenia
navrhovateľa v konaní preukázané neboli a z dôvodu toho, že neuniesol dôkazné bremeno, potom návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore neúspešnému právo na náhradu trov konania nepriznal, naopak náhradu
trov konania priznal odporcovi, ktorý úspešný v konaní bol a právo na náhradu trov konania mal.
Trovy konania odporcu pozostávajú z trov za zaplatený súdny poplatok z odvolania voči rozhodnutiu
o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 04. 09. 2013 vo výške 33,-- Eur. Zároveň trovy konania

pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu v konaní. Tieto trovy konania sú
vyčíslenévzmyslevyhláškyč.655/2005Z.z.Jednásaotietoúkonyprávnejslužby-prípravaaprevzatie
zastúpenia dňa 03. 09. 2013 vo výške 60,08 Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur, odvolanie voči
uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie zo dňa 04. 09. 2013 vo výške 30,04 Eur, režijný
paušál vo výške 7,81 Eur, odvolanie voči uzneseniu zo dňa 05. 12. 2013 voči rozhodnutiu pod sp. zn.

13C/172/2013-56 zo dňa 17. 12. 2013 vo výške 60,08 Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 22. 05. 2014 vo výške 61,87 Eur, režijný paušál vo výške 8,04 Eur, hotové výdavky
a to cestovné za cestu Bratislava - Banská Bystrica a späť, spolu 412 km, pri spotrebe 8,5 l/100 km,
pri cene pohonných hmôt 1,486 Eur za liter predstavujú tieto náklady vo výške 127,44 Eur a náhrada
za stratu času vo výške 107,20 Eur. Ďalej je to účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 a to úkon za

právnu službu vo výške 61,87 Eur, režijný paušál vo výške 8,04 Eur, náhrada hotových výdavkov a to
cestovného za cestu Bratislava - Banská Bystrica a späť, spolu 412 km, pri spotrebe 8,5 l/100 km, pri
cene pohonných hmôt 1,457 Eur za liter predstavujú tieto náklady vo výške 126,42 Eur a náhrada za
stratu času vo výške 107,20 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia spolu s náhradou za zaplatený
súdny poplatok predstavujú sumu 814,71 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.