Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209446
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4315209446.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o E.. J. R., F.. XX.X.
XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: A. T., F.. XX.X.
XXXX, T. H., H. B. XXX/XX a D. R., F.. XX.X. XXXX, T. A., A. C. X, na návrh I. H., F.. XX.X. XXXX,
T. H., H. B. XXX/XX o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresného
prokurátora v Leviciach, takto

r o z h o d o l :

I. E.. J., F.. XX.X. XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti Anne Peterovej, nar.
31.3. 1960, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju
vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

II. Rodičia sú p o v i n n í prispievať na výživu mal. dieťaťa každý sumou zodpovedajúcou 30% sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 25.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred

k rukám I. H., F.. XX.X. XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia E.. J., ktorý je jej vnukom do náhradnej osobnej
starostlivosti. V návrhu ako i na pojednávaní uviedla, že matka mal. dieťaťa sa neustále uchyľuje na

určité obdobie bývať ku niekomu inému. Raz býva v jej domácnosti, inokedy u otca dieťaťa resp.
aktuálneho priateľa. V máji tohto roka bola oslovená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
či nemá záujem o starostlivosť o dieťa, keď matka bola s dieťaťom nájdená pod vplyvom alkoholu v
pohostinstve, pričom hliadka polície takúto situáciu riešila i v marci tohto roka. Matka keď je pod vplyvom
alkoholu nevie dieťaťu zabezpečiť základné potreby. Poukázala na to, že má do náhradnej osobnej
starostlivosti zverené i staršie deti matky. Odkedy sa o vnuka stará nie sú s ním žiadne problémy, len

je menej samostatný. Nechce, aby maloletý bol umiestnený do ústavu a má záujem aj naďalej sa o
neho postarať. Matka síce príde asi raz za dva týždne do jej domácnosti, zdrží sa chvíľu, ale deťom
nič neprinesie. Naposledy prišla opitá.

Otec súhlasil s podaným návrhom. Uviedol, že matka sa o dieťa riadne postarať nevie. I keď spolu žili
stalo sa, že odišla aj na dva týždne a dieťa nechala v jeho starostlivosti. Keď si matka vypije má „ túlavé

topánky“ a zmení aj správanie. Potvrdil, že matka i on pijú, ale matka pije viac. Sám syna zvykne u
navrhovateľky navštevovať, donesie mu sladkosti resp. iné veci aj navrhovateľke pomôže.

Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá opakovane bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť
neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť podanému návrhu. Poukázal na riadnu starostlivosť navrhovateľky
o dieťa, pričom v jej domácnosti sú opakovane vykonávané šetrenia. Vždy má navarené pre deti,
upratané, deti majú svoje lôžka. Zo strany rodičov navrhol určiť minimálne výživné.

Okresný prokurátor poukázal na nestarostlivosť rodičov o mal. dieťa a ich neschopnosť o dieťa sa
postarať na požadovanej úrovni. Z dokazovania mal preukázané, že obaja rodičia požívajú alkohol.
Stará matka ( navrhovateľka) sa o dieťa stará riadne, má vytvorené pre starostlivosť bytové podmienky.
Má za to, že v súčasnosti je zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v jeho najlepšom

záujme. Zo strany rodičov navrhol výživné určiť v primeranej výške.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

E.. J. pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia mali vytvorenú spoločnú domácnosť, ktorú však
matka opakovane opúšťala. Riadnu starostlivosť nezabezpečovala ani svojim starším deťom E.. I.,

F.. X.X. XXXX I. J., F.. XX.XX. XXXX, ktoré boli rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.11. 2013 č.k.
15P/178/2013-30 tiež zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Ďalšie dieťa matky
mal. Jozef, nar. 3.1. 2012 bol zverený do osobnej starostlivosti otca ( rozsudok okresného súdu Levice
zo dňa 10.11. 2015, č.k. 2P/143/2015-16).

Dňa 18.5. 2015 matka s E.. J. bola policajnou hliadkou nájdená v staničnom pohostinstve v Leviciach,
pričom bola pod vplyvom alkoholu ( 1,68 MG/K). Boli privolané sociálne pracovníčky a dieťa bolo
odovzdané sestre matky, ktorá ho priviezla do domácnosti k navrhovateľke. Už v marci 2015 matka pod
vplyvom alkoholu bola riešenia hliadkou polície.

Uznesením zo dňa XX.X. XXXX, Č..P.. XXP/XXX/XXXX-XX tunajší súd E.. J. predbežne zveril do
starostlivosti navrhovateľke a rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30% životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa do rúk navrhovateľky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.7. 2015.

Opakovanými šetreniami bolo preukázané, že navrhovateľka má v domácnosti čisto, pre deti má
pripravené jedlo. Obýva rodinný dom pozostávajúci z jednej izby a kuchyne. Každé dieťa má svoje lôžko.
V spoločnej domácnosti žije i starý otec detí ( starí rodičia nie sú manželia) ako i dve mal. deti sestry
matky E.. J.. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok 120,-EUR, rodinných prídavkov 117,60 EUR a
príspevkov pre deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Obaja rodičia sú nezamestnaní, nepoberajú dávky v hmotnej núdzi. Matka má celkove štyri vyživovacie
povinnosti a otec dve vyživovacie povinnosti nie sú vlastníkmi žiadneho majetku.

E.. J. je zdravý, zatiaľ je v celodennej starostlivosti navrhovateľky.

Podľa § 45 odsek 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 odsek 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 odsek 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 odsek 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu,
v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa vpodstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 odsek 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby

súd.

Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 81 odsek 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 155 odsek 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným
nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z
osobitného predpisu.

Súd E.. J. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke ( navrhovateľke),
nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že matka starostlivosť o dieťa zanedbávala, opakovane dieťaopúšťala a nechalo ho v starostlivosti svojej matky resp. otca dieťaťa. Pod vplyvom alkoholu nevedela
maloletému zabezpečiť ani základné potreby, pričom s dieťaťom navštevovala pohostinstvá. Otec
sám doznal, že tiež požíva alkohol, pričom o takto malé dieťa nie je schopný bez pomoci zabezpečiť

starostlivosť.

Navrhovateľka má všetky predpoklady na výkon náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré i dlhodobo
preukazuje v súvislosti so zverením ďalších štyroch detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Spôsobom svojho doterajšieho života zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude i naďalej
vykonávať v záujme E.. J. u ktorého v prípade nezáujmu starej matky by hrozilo nariadenie ústavnej
starostlivosti. Zároveň súd vo výroku rozsudku vymedzil navrhovateľke rozsah práv a povinností vo
vzťahu k mal. dieťaťu.

Zo strany rodičov určil súd výživné v súlade s § 62 odsek 3 O.s.p. t.j. v tzv „ minimálnej výške“, nakoľko

obaja sú bez príjmu, bezmajetní a majú ďalšie vyživovacie povinnosti. Takto určená výška výživného
v súčasnosti predstavuje 27,13 EUR a je povinný ju plniť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti,
schopnosti a majetkové pomery.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o

konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.