Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229611
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313229611.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovovu, v právnej veci
navrhovateľky: N.. H. J., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XB, U., štátny občan SR, v zastúpení:
JUDr. Miroslav Jánošík, advokát, Liptovská 2/A, P. O. BOX 67, Bratislava, proti odporcovi: N.. P. J., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XB, U., štátny občan SR, v zastúpení Niku & partners, s.r.o., so
sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XB,
U., štátny občan SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky: N.. H. J., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX a odporcu:
N.. P. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 20.09.2009 zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Senec, zv. 17, ročník 2009, str. 131, por. č. 73 rozvádza.

Načasporozvodemanželstvasúdupravujevýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu:

Súd zveruje maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorá sa bude vykonávať každoročne tak, že maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX bude v osobnej
starostlivosti:

Otca:

- od piatku 7.00 hod. v prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štvrtom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v siedmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v desiatom kalendárnom
týždni,
- od piatku 7.00 hod. v trinástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v šestnástom
kalendárnom týždni,

- od piatku 7.00 hod. v devätnástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom
druhom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom piatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom
ôsmom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v tridsiatom prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom
štvrtom kalendárnom týždni,

- od piatku 7.00 hod. v tridsiatom siedmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom
kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom treťom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom
šiestom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom deviatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v päťdesiatom
prvom kalendárnom týždni.

Matky:-odpiatku7.00hod.vštvrtomkalendárnomtýždniaždopiatku7.00hod.vsiedmomkalendárnomtýždni.
- od piatku 7.00 hod. v desiatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v trinástom kalendárnom

týždni,
- od piatku 7.00 hod. v šestnástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v devätnástom
kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom druhom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom
piatom kalendárnom týždni,

- od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom ôsmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom
prvom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v tridsiatom štvrtom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom
siedmom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom
treťom kalendárnom týždni,

- od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom šiestom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom
deviatom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v päťdesiatom prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v prvom
kalendárnom týždni nasledujúceho kalendárneho roka;

Každý z rodičov je povinný zabezpečiť odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi, ktorý maloleté dieťa
preberá do osobnej starostlivosti, pričom náklady spojené s dopravou a odovzdávanie dieťaťa
preberajúcemu rodičovi v mieste jeho bydliska je povinný zabezpečovať na vlastné náklady vždy
odovzdávajúci rodič.

Zastupovaťaspravovaťmajetokmaloletéhodieťaťa:K.J., nar.XX.XX.XXXXbudúobajarodičia.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX oboma rodičmi
sa výživné neurčuje.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX oboma rodičmi
sa styk neupravuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V spojených veciach podľa § 113 ods. 1 OSP návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným
tunajšiemu súdu dňa 27.12.2013, ktorého výlučná miestna príslušnosť je daná podľa § 88 ods. 1, písm.
a) OSP navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodnutím o osobnom stave v zmysle § 80 písm. a) OSP
manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 20.09.2009 zapísané v knihe manželstiev Matričného

úradu Senec, zv. 17, ročník 2009, str. 131, por. č. 73, rozviedol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine z
dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia .
Na čas po rozvode navrhovateľka / v tejto veci ďalej označovaná ako matka/ pôvodne v žalobnom
petite žiadala podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti k
maloletému dieťaťu schválením dohody rodičov tak, že mal. dieťa bude zverené do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, s právom oboch rodičov mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
s osobitnou úpravou styku otca s mal. dieťaťom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti a bez
určenia výživného na mal. dieťa .
Odporca/otec a kolízny opatrovník nevyužili právo vyjadriť sa k návrhu navrhovateľky/matky na základe
výzvy súdu v rámci prípravy pojednávania.

Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie dňa17.04.2014/pôvodnenariadenýtermínpojednávania
dňa 10.3.2014 bol zrušený/

Pred prednesom návrhu na rozvod na pojednávaní dňa 17.4.2014 súd vykonal v súlade s § 100 ods. 2

OSP pokus o zmierenie manželov, bezúspešne., pre odmietavý postoj oboch účastníkov .Prednesom návrhu vo veci rozvodu manželstva navrhovateľka na pojednávaní dňa 17.4. 2014 zotrvala
na jeho skutkovom vymedzení zhodne s písomne podaným návrhom, podľa ktorého manželstvo

obaja uzavreli z lásky, dobre poznali svoje povahové vlastnosti, pred sobášom už viedli spoločnú
domácnosť.Manželstvobolovzásadeharmonickédonarodeniamal.synaK.,pojehonarodenísa obaja
emocionálne vyčerpali z výkonu starostlivosti o dieťa, navrhovateľka nadobudla pocit, že odporca po
príchode z práce jej dostatočne nepomáha, ale rovnako nesúhlasil ani s pomocou príbuzných a známych
s dieťaťom. Odporca sa začal následne uzatvárať do seba, prestal s navrhovateľkou komunikovať,

čo vyvolalo u navrhovateľky citové ochladenie , v decembri 2012 s odporcom navštívili manželskú
poradňu, pokus o obnovenie spolužitia skončil neúspešne, pretože navrhovateľka si uvedomila, že z jej
strany je citové ochladenie voči odporcovi nezvratné. Úpadok vzájomnej komunikácie následne vyvolal
obojstranné odcudzenie manželov, preto sa dohodli, že manželstvo ukončia predovšetkým v záujme ich
mal. syna, voči ktorému sa dohodli na výkone spoločnej osobnej starostlivosti v znení dohody pripojenej
k žalobe .

Prednesom vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode navrhovateľka/
matka zmenila pôvodný žalobný petit, upustila od návrhu na schválenie dohody o výkone striedavej
starostlivosti oboch rodičov o mal. dieťa s odôvodnením, že po uzavretí pôvodnej dohody s otcom bude
mať miesto výkonu práce v Bruseli, na novej dohode k tejto zmene sa s otcom nedohodla.

Zmenou žaloby žiadala výkon rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode určiť
autoritatívnym rozhodnutím súdu podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine tak, že maloletý bude zverený
do jej osobnej starostlivosti ako matke, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
majetok. Otec bude povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu

v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň predniesla procesný návrh, aby styk otca s mal. dieťaťom na
čas po rozvode sa ponechal bez súdnej úpravy.

Súd túto zmenu žalobného petitu pripustil uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 17.4. 2014.

Odporca na pojednávaní dňa 17.04.2014 žiadal návrhu na rozvod manželstva s navrhovateľkou
vyhovieť, vo svojom vyjadrení potvrdil súdu navrhovateľkou tvrdený hlboký a trvalý rozvrat ich
manželstva, vrátane príčin tohto rozvratu.

So zverením maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode nesúhlasil,

trval na tom, aby súd výkon rodičovských práv a povinnosti upravil na čas po rozvode podľa ich pôvodnej
dohody, ktorú uzavrel s matkou maloletého.

Kolízny opatrovník s prihliadnutím na doterajší výkon striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté
dieťa a jeho vek, navrhol upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode prednostne

dohodou rodičov, pokus súdu o uzavretie dohody rodičov skončil bezúspešne, jeho výsledkom bolo,
že matka začala spochybňovať doterajší výkon osobnej starostlivosti otca o maloletého, nevhodnosť
pracovného a rodinného zázemia otca.
S prihliadnutím k stanovisku matky kolízny opatrovník navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom
z odboru klinickej psychológie detí a dospelých.

Následne po tomto pojednávaní navrhovateľka/matka doručila súdu dňa 25.04.2014 do konania o
rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas
po rozvode návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd do právoplatnosti
skončenia veci, dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, uložil otcovi platiť na dieťa

výživné v nevyhnutnej miere 100,- eur mesačne, styk otca s dieťaťom neupravoval, tento ponechal na
dohodurodičovsprávomotcastretávaťsasdieťaťomneobmedzenevmiestedočasnéhovyslaniamatky
v X., X., alebo v mieste bydliska otca, zároveň s návrhom, aby súd udelil matke súhlas s vycestovaním
a pobytom maloletého dieťaťa v X..

Uznesením č. k.: 51P/307/2013-45 súd vylúčil z konania o rozvod návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 29.04.2014 na konanie súdu starostlivosti o maloletých.Uznesením č. k. 51P/176/2014-3 zo dňa 30.04.2014 tunajší súd konajúci vo veci starostlivosti o
maloletého formou predbežného opatrenia dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky
s tým, že zároveň udelil matke súhlas na vycestovania a pobyt s maloletým mimo územia SR v mieste

dočasného vyslania matky na SZ EÚ X., X..

Po vylúčení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd pokračoval v konaní , na pojednávaní
dňa 08.09.2014 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu o rozvod, tomuto žiadala vyhovieť, ďalšie
návrhynavykonaniedokazovanianepredložilaaneoznačila.Rovnakozotrvalaajnazverenímal.dieťaťa

výlučne do svojej osobnej starostlivosti, potvrdila súdu, že od posledného pojednávania k dohode s
otcom maloletého nedošlo.

Odporca zhodne s návrhom navrhovateľky uviedol, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo
rozvrátené, nakoľko obaja manželia majú nové vzťahy, za príčinu rozvratu manželstva označil
rozdielnosť pováh a následnú stratu citovej náklonnosti.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému synovi K. na čas po rozvode
odporca/otec žiadal návrh matky zamietnuť. Vzájomným návrhom vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti žiadal, aby maloletý na čas po rozvode bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboma rodičmi. pričom v osobnej starostlivosti otca bude maloletý:

- Od piatku 7.00 hod. v prvom kalendárnom týždni v roku do piatku 7.00 hod. štvrtom kalendárnom
týždni v roku.
- Od piatku 7.00 hod. v siedmom kalendárnom týždni v roku do piatku v desiatom kalendárnom týždni
v roku,
- Od piatku 7.00 v trinástom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v šestnástom kalendárnom týždni,

- Od piatku 7.00 hod. v devätnástom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom druhom
kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom piatom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom ôsmom
kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v tridsiatom prvom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v tridsiatom štvrtom

kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v tridsiatom siedmom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom
kalendárnom týždni,
-Odpiatku7.00hod.vštyridsiatomtreťomkalendárnomtýždnidopiatku7.00hod.vštyridsiatomšiestom
kalendárnom týždni,

- Od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom deviatom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v päťdesiatom
prvom kalendárnom týždni,

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého:

- v štvrtom kalendárnom týždni v roku od piatku 7.00 hod. do piatku 7.00 hod. v siedmom kalendárnom
týždni v roku.
- Od piatku 7.00 hod. v desiatom kalendárnom týždni v roku do piatku v trinástom kalendárnom týždni
v roku,
- Od piatku 7.00 v šestnástom kalendárnom týždni do piatku 7.00hod. v devätnástom kalendárnom

týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom piatom
kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom ôsmom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v tridsiatom prvom
kalendárnom týždni,

- Od piatku 7.00 hod. v tridsiatom štvrtom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v tridsiatom siedmom
kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom treťom
kalendárnom týždni,
- Od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom šiestom kalendárnom týždni do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom

deviatom kalendárnom týždni,
-Odpiatku7.00hod.vpäťdesiatomprvomkalendárnomtýždnidopiatku7.00hod.vprvomkalendárnom
týždni nasledujúceho kalendárneho roka;Každýzrodičovbudepovinnýzabezpečiťodovzdaniedieťaťadruhémurodičovi,ktorýmal.dieťapreberá
do svojej osobnej starostlivosti, pričom náklady s odovzdávaním a dopravu dieťaťa do miesta bydliska
druhého rodiča zabezpečí odovzdávajúci rodič.

Počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi odporca/otec žiadal styk ponechať bez
súdnej úpravy .
Právo zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach maloletého K. navrhol súdu určiť každému
z rodičov samostatne.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi o mal. K., výživné na mal. navrhol súdom
neurčovať.

Dôvodnosť podania vzájomného návrhu otca vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k
mal. dieťaťu na čas po rozvode / ďalej len UPP/ oproti jeho predchádzajúcim ústnym vyjadreniam
odôvodnil tvrdením, že po predbežnom opatrení, ktorým bolo maloleté dieťa dočasne zverené do

starostlivosti navrhovateľky/matky a súčasne uznesením súdu bol nahradený súhlas odporcu/otca
k pobytu dieťaťa v mieste aktuálneho pobytu matky v X. - X., matka neumožnila otcovi styk s
maloletým v pravidelných a rovnako dlhých intervaloch. Otec bol s dieťaťom len v čase od 01.05.2014
do 16.05.2014 nepretržite, dovtedy si maloletého striedali v 2- týždňových intervaloch, následne bol
maloletý v starostlivosti otca v čase od 30.05. 2014 do 16.06.2014 a v čase od 11.07. 2014 do 07.08.

2014 a od 31.08.2014 do 08.09. 2014.
Počas tejto doby otec zabezpečoval maloletému osobnú starostlivosť aj prostredníctvom predškolského
zariadenia, počas čerpania dovolenky, aj prostredníctvom pomoci tretej osoby - starej matky maloletého
= matky otca. Keďže maloletý K. je na výchovné prostredie oboch rodičov zvyknutý a súčasne má právo
na oboch rodičov, a obaja rodičia majú právo na starostlivosť o maloletého, týmto spôsobom formou

striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby maloletého, 3-týždňový cyklus dieťa
zvláda, nemá s tým žiadne problémy, a pokiaľ bude režim dieťaťa nastavený na presné intervaly aj
rodičia budú si vedieť zariadiť čas a pracovné povinnosti tak, aby sa dieťaťu plnohodnotne venovali.
Otec si týmto spôsobom zabezpečil pomoc matky a zamestnávateľ mu udelil pracovný čas, aby dokázal
plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletého, súčasne si rodičia budú vedieť lepšie zariadiť

zvýšené náklady s dopravou maloletého, ktoré aktuálne na strane otca predstavujú sumu 240 eur za
mesiac.

Navrhovateľka/matka na pojednávaní dňa 08.09.2014 so vzájomným návrhom odporcu/ otca vo veci
UPP k maloletému na čas po rozvode nesúhlasila v celom rozsahu, naďalej trvala na úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode podľa jej zmeny návrhu, ktorú súd
pripustil uznesením na pojednávaní dňa 17.04.2014.

Nesúhlas so vzájomným návrhom odôvodnila tvrdením, že od posledného pojednávania dňa 17.4.2014
prebiehalo striedanie maloletého z matkinej do otcovej osobnej starostlivosti v nepravidelných

intervaloch. Sporovala tvrdenie otca, že výkon tejto striedavej starostlivosti nemal negatívny dopad na
maloletého. Matka uviedla, že nie je v prospech zdravotného stavu maloletého, aby maloletý tak často
cestoval lietadlom, v rámci doterajšieho styku bola matka s maloletým v menšom rozsahu ako otec,
pretože jej dal otec v tomto smere ultimátum. Rovnako nesúhlasila ani s tým, aby sa styk upravoval od
7.00 hod., tento čas považovala za nereálny vzhľadom na lety lietadiel, keďže lety z X. majú odlet už o

7.00 hod. ráno a lety späť zo U. do X. o 9.00 hod. ráno. Rovnako bola toho názoru, že ak bude maloletý
chorý, tak ho do lietadla chorého neposadí.

Kolízny opatrovník k vzájomnému návrhu otca predložil súdu správu o prešetrení pomerov maloletého
vykonaného dňa 26.08.2014 v domácnosti otca na adrese W. XX, U..

Na pojednávaní dňa 06.11.2014 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu o rozvod manželstva, vo
veci UPP na čas po rozvode zotrvala na zamietnutí výkonu striedavej osobnej starostlivosti o mal. dieťa
oboma rodičmi.
Odporca pokiaľ ide o rozvod manželstva žiadal návrhu navrhovateľky vyhovieť , rovnako zotrval na

tom, aby súd vo veci UPP k mal. dieťaťu na čas po rozvode rozhodol podľa jeho vzájomného návrhu a
maloletého zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom.Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP vo veci rozvodu a podľa
§ 120 ods. 2 OSP vo veci UPP na čas po rozvode.

Z výpovede navrhovateľky / čl. 64/ súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela z lásky ako slobodná,
z manželstva pochádza jedno dieťa, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, ako manželia naposledy
spoločne žili na adrese W. XX, U., kde má odporca naďalej trvalé bydlisko. Navrhovateľka na tejto adrese
nebýva od 01.07.2013, kedy sa odsťahovala k priateľovi s ktorým žije nepretržite doteraz. Navrhovateľka
je zamestnaná na Ministerstve zahraničných vecí SR, aktuálne ako vyslaný zamestnanec do X. od mája

2014, kde býva a pracuje v X., má prenajatý trojizbový byt za nájomné 1300,- eur, býva sama, navštevuje
ju priateľ, maloletý bol u navrhovateľky/matky nepretržite 7 týždňov do 24.10.2014. Od 24.10.2014 je v
starostlivosti otca na základe dohody o výkone striedavej osobnej starostlivosti, ktorá nie je schválená
súdom. Odporca pravidelne informuje navrhovateľku ohľadom maloletého cez mailovú komunikáciu,
umožňujenavrhovateľkesmaloletýmsarozprávaťcezskyperovnakoajnavrhovateľka,popresťahovaní
sa do X. navrhovateľka nevidí žiadne zmeny v správaní maloletého ako počas výkonu striedavej osobnej

starostlivosti v SR. Maloletý sa rečovo adaptoval, prispôsobil sa veľmi dobre novému prostrediu a zmene
štýlu.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, na akú dobu je uzavretý kontrakt, navrhovateľka uviedla na tri
roky.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu odporcu, či mala navrhovateľka súhlas s umiestnením maloletého

do predškolského zariadenia v X., vypovedala, že sa s odporcom vzájomne informovali, navrhovateľka
podala prihlášku, kde uviedla, že sú manželia a bola vyzvaná, aby len veľmi jednoducho mailovou
komunikáciou sprístupnila súhlas druhého rodiča a rovnako bola informovaná, že v tomto predškolskom
zariadení vzhľadom na prísny režim dochádzky nebudú rešpektovať režimu striedavej osobnej
starostlivosti 3-týždňový, následne odporca napísal, že nesúhlasí s touto MŠ v X.. Riaditeľ škôlky

informoval navrhovateľku a ona ho oboznámila s predbežným opatrením podľa ktorého má právo na
vycestovanie a pobyt s maloletým aj v X., a preto túto skutočnosť MŠ akceptovala.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, aký dôvod bol na strane maloletého prípadne iný dôvod, pre
ktorý nebol maloletý po dobu 7 týždňov počas výkonu osobnej starostlivosti matky aj v osobnom
kontakte otca, matka uviedla, že dôvodom bol nástup mal. do škôlky v septembri, týždeň po skončení

predchádzajúceho pojednávania navrhovateľka/matka informovala odporcu/otca, že maloletý nastupuje
do škôlky, následne ju otec informoval, že s nástupom maloletého do škôlky nesúhlasí, tento problém
sa už vyriešil.

Z výpovede odporcu súd zistil, že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel z lásky, z manželstva pochádza

lenmaloletý,ďalšiuvyživovaciupovinnosťnemá,manželstvoukončilitakakovypovedalanavrhovateľka.
Po odsťahovaní odporca býval a býva na W. XX, U.. Od ukončenia spolužitia / 01.07.2013/ na základe
vzájomnej dohody vykonávali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého v 3-týždňových intervaloch,
a to v zásade až do odchodu navrhovateľky do Bruselu. Po odchode navrhovateľky do X. sa nedohodli
na novej úprave na čas do rozvodu, výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého vykonávali

k termínom, ktoré určovala matka. Pred odsťahovaním matky do X. mal otec maloletého vo svojej
starostlivosti 8x v kratších alebo dlhších intervaloch podľa požiadavky matky, ktorú rešpektoval, počas
tohto obdobia sa o maloletého staral výlučne sám, iba počas letných školských prázdnin bol maloletý
u matky otca, spolu s otcom, avšak nie celý čas. Ak je maloletý u otca navštevuje MŠ Pluhová
42, Bratislava, túto začal navštevovať od 24.10.2014, ide o súkromnú MŠ, ktorá akceptuje intervaly

prítomnosti a neprítomnosti maloletého, súhlas so zmenou MŠ otec dostal. Dôvod pre ktoré otec neudelil
súhlas matke bol, že MŠ má prísnu dochádzku a čas kedy by maloletý mohol stráviť s otcom by bol
výrazne obmedzený, pretože by sa mohol realizovať iba počas štátnych sviatkov a školských prázdnin v
X., čo by narušilo kontinuálnu striedavú osobnú starostlivosť, ktorá naďalej prebieha. Otec nebol ani raz
pozrieť na MŠ v Bruseli, lebo v tom čase nemal dostatok finančných prostriedkov. Nepožiadal manželku,

abymuprípadneprispelanacestovnénáklady,abysamoholoboznámiťspomermi,vktorýchvychováva
maloletého matka, a to aj s ohľadom na to, že už má svoj vlastný život, žije s priateľom. Maloletý počas
toho, čo bol u otca sa vždy na naňho tešil, neprejavuje žiadne známky úzkosti, strachu, plaču, teší sa
na otca, akurát maloletý hovoril, keď bol u otca od 24.10.2014 do 9.11.2014, či znova bude tak dlho
len s mamou v X.. Pokiaľ ide o zamestnávateľa otca, tak zamestnávateľ mu vytvoril flexibilný pracovný

čas, o čom svedčí aj jeho potvrdenie zo dňa 04.11.2014, ktoré vo forme listinného dôkazu predložil
do podateľne súdu pred pojednávaním. Hoci otec francúzsky nevie, myslí si, že maloletý sa rečovo
neadaptoval do nového prostredia.Na otázku súdu, či otec má v súčasnosti nový vzťah, vypovedal, že áno, tento vzťah považuje za
perspektívny, trvá od mája 2014, zatiaľ spolu nevedú spoločnú domácnosť, navštevujú sa, maloletému
otec predstavil terajšiu priateľku, počas toho, čo bol maloletý u otca snažila sa byť otcova priateľka čo

najdlhšie s nimi. Maloletý jej prítomnosť v zásade akceptoval, otec nezbadal žiadne negatívne prejavy.
Na otázku súdu, ako sa správa maloletý k priateľovi matky, otec vypovedal, že mal možnosť vidieť
maloletého so súčasným priateľom matky a nevidel žiadne negatívne prejavy maloletého k priateľovi
matky.

Z dôvodu doplnenia dokazovania na návrh kolízneho opatrovníka vykonaním neformálneho pohovoru s
maloletým za asistencie detského psychológa bolo pojednávanie odročené na termín 09.02.2015.

Na pojednávaní dňa 09.02.2015 navrhovateľka/matka sa pridržiavala svojho návrhu a doterajších
prednesov vo veci UPP k maloletému na čas po rozvode.
Odporca žiadal návrhu na rozvod vyhovieť, uviedol, že v tomto smere niet sporu medzi manželmi o ich

trvalom rozvrate manželstva. Vo veci UPP k maloletému na čas po rozvode sa pridržiaval prednesu
vzájomného návrhu zo dňa 08.09.2014, pričom písomným podaním zo dňa 09.02.2015 tento rozsah
úpravy len spresnil čo do jasnosti, určitosti a právnej vykonateľnosti žalobného petitu. / čl. 84-85/
Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 09.02.2015 pre prípad, že súd manželstvo účastníkov rozvedie
sa v plnom rozsahu sa pridržiaval svojej správy zo dňa 27.1.2015./ čl.70-71/. Maloletému dieťaťu

neodporuje ani návrh UPP na čas po rozvode podľa matky ani návrh úpravy UPP na čas po rozvode
prednesený otcom. Ďalej súdu uviedol, že maloletý nepreferuje ani jeden ani druhý model, kolízny
opatrovník mal za to, že skôr z pohľadu maloletého je vhodné, aby primárne maloleté dieťa malo
zastabilizované výchovné prostredie s jedným rodičom a s druhým rodičom malo čo najširší styk.

Súd nariadil dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP len vo veci UPP na čas po rozvode doplňujúcim
výsluchom navrhovateľky/matky.

Z doplňujúceho výsluchu matky súd zistil, že maloletý má dovŕšený vek štyri roky, podľa belgického
systému navštevuje škôlku a francúzsky jazyk, MŠ bude absolvovať do konca mesiaca 06/2016,

keďže podľa belgického školského poriadku, ktorý školský model bol doporučený matke samotným
psychológom z európskej školy v Bruseli, začne maloletý v roku 2015/16 od 01.09.2015 vykonať povinnú
školskú dochádzku v X.. Matka nevedela, či to bude nultý ročník alebo I. ročník, bude v škole od 8.30
hod. do 16.00 až do piatku, školská výučba trvá do 16.00 hod. a následne je tam možnosť družiny
do 18.15 hod.. Matka nevedela metodikou výučby tohto prvého či nultého ročníka, asi základy čítania,

písania čo už aj teraz v škôlke majú. Maloletý má už teraz v škôlke ako aj nástupom do školy výučbu
vo francúzskom jazyku, preto zaradenie maloletého do súkromnej školy v SR s výučbou nemeckého
jazykaotcompovažujematkazaneefektívne.Zároveňuviedla,žeterajšiaškôlkaakoajbudúcaškolamá
dostatok prázdnin pre deti, kedy bude môcť bez problémov prebiehať osobná starostlivosť o maloletého
otcom,podľačohood16.02.do20.02.2015budemaťmaloletýprázdniny,dettood06.04.do17.04.2015,

detto od 14.05. do 15.05.2015 a ešte 02.05.2015.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či navrhovateľka požiadala riaditeľa spádovej školy o zmenu
školy, či má k tejto žiadosti udelený súhlas otca, matka vypovedala, že nepožiadala o to, lebo podľa
slovenského školského poriadku sa povinná školská dochádzka na území SR pre maloletého začne po
dovŕšení 6 rokov, čo pre maloletého znamená v školskom roku 2016/2017.

Na otázku právneho zástupcu odporcu, či týmto zaradením maloletého do systému povinnej školskej
dochádzky podľa právneho poriadku X. má aj súhlas otca dieťaťa, vypovedala, že nie, nemá súhlas otca,
má súhlas súdu, ktorý udelil súhlas s vycestovaním do aktuálneho miesta pobytu mimo územia SR.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či navrhovateľka priamo disponuje rozhodnutím belgického
súdu, resp. tunajšieho súdu, ktorým jej bol za otca udelený súhlas so zaradením maloletého do

belgického školstva, vypovedala priamo nie.

Prečítaním listín podľa § 129 ods. 1 OSP tvoriacich súdny spis, vrátane listín predložených účastníkmi
konania na pojednávaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Z potvrdenia o evidencii trvalého pobytu navrhovateľky, č.l. 5, súd zistil, že navrhovateľka má evidovaný
trvalý pobyt na území SR na adrese W.Á. XX, U..Z potvrdenia o výške mzdy navrhovateľky býv. zamestnávateľom navrhovateľky Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 23.10.2013, č.l. 6, mal súd preukázané, že navrhovateľka
mala v roku 2013 priemerný mesačný čistý príjem vo výške 832,16,- eur.

Z rodného listu maloletého dieťaťa: K. J., č.l. 7, súd zistil, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX z
matky N.. H. J., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, a otca N.. P. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX.

Zo sobášneho listu účastníkov, č.l. 8, súd zistil, že navrhovateľka s odporcom uzavrela manželstvo dňa

20.09.2009 zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Senec, zv. 17, ročník 2009, str. 131, por.
č. 73.

Z dohody rodičov o UPP na čas po rozvode, č.l. 9-11, vyhotovenej v písomnej forme bez dátumu a bez
podpisov rodičov súd z jej obsahu zistil, že rodičia sa dohodli na výkone striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého, upravili si zastupovanie a správu majetku maloletého, vyživovaciu povinnosť ako aj styk

s maloletým.

Z potvrdenia o dočasnom vyslaní navrhovateľky do zahraničia, č.l. 31, súd mal preukázané, že
navrhovateľka ako zamestnanec Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR od
01.05.2014 bude dočasne vyslaná na SZ EU Brusel vo funkcii diplomatický zamestnanec a počas

dočasného vyslania ju bude sprevádzať maloletý syn K. J..

Z rozhodnutia MŠ o prijatí maloletého do MŠ Senec zo dňa 20.05.2013, č.l. 32,33, súd zistil, že maloletý
K. J. bol prijatí do Materskej školy, Kysucká 9, Senec.

Z rozpisu mzdy odporcu od zamestnávateľa Aliter Technology, a.s., za obdobie 1/2013 až 1/2014, č.l.
34, súd zistil, že priemerná mesačná čistá mzda odporcu bola vo výške 1885,18,- eur.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky jej býv. zamestnávateľom za obdobie 01/2013 až 02/2014, č.l. 35,
súd zistil, že priemerná mesačná čistá mzda navrhovateľky bola vo výške 834,22,- eur.

Z dokladov č.l. 42,43 súd konštatuje totožnosť dôkazov, potvrdenie o dočasnom vyslaní navrhovateľky
s maloletým do X. a jeho rodný list.

Z úradného záznamu zo dňa 26.08.2014 spísaného ÚPSVa R Pezinok, pracovisko Senec č.l. 48-49,

súd zistil, že šetrením pomerov na strane otca, bytom W., U. má maloletý vytvorené veľmi dobré
podmienky pre jeho zdravý, psychický a fyzický vývin. Rodičia maloletého sa vedia dohodnúť na
striedavej starostlivosti o maloletého v režime 3-4 týždne u mamy v X. a 3-4 týždne u otca na Slovensku
Obidvaja rodičia maloletému zabezpečia MŠ.

Z rezidenčnej nájomnej zmluvy vrátane jej prekladu, č.l. 54-58 navrhovateľky v X., súd zistil, že bola
uzavretá na dobu 9 rokov dňom 01.06.2014 s nájomným vo výške 1396,- eur a s preddavkami na
spotrebu vo výške 200,- eur.

Z rozpisu potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky od 05/2014 do 09/2014 súčasným zamestnávateľom

mal súd preukázané, že navrhovateľka počas pobytu v X. má priemerný mesačný príjem vo výške
3999,64, eur.

Zo správy zamestnávateľa k flexibilite pracovnej doby odporcu, č.l. 60-61., súd zistil, že odporca má
začiatok pohyblivej pracovnej doby od 06.00 hod. 09.00 hod. a má umožnené vyrovnávanie týždenného

fondu pracovného času.

Z potvrdenia mzdy odporcu od 1/2014 do 9/2014, č.l. 62, súd zistil, že priemerná mesačná čistá mzda
odporcu bola vo výške 1535,55 eur.

Zo správy ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 27.01.2015 o vykonaní orientačného
psychologického rozhovoru s maloletým K. za prítomnosti otca a sociálnej pracovníčky, č.l. 70-71, súd
mal preukázané skutkové zistenia, ktoré boli prednesené kolíznym opatrovníkom na pojednávaní dňa
09.02.2015.Zo správy Súkromnej materskej škôlky - EKO domček predloženej odporcom na pojednávaní dňa
09.02.2015, č.l. 72, súd zistil, že adaptácia maloletého do prostredia škôlky prebehla bezproblémovo,

maloletý sa zapája do edukačných voľnočasových aktivít, a dokáže sa sústrediť, je spokojný, hravý,
komunikatívny, má osvojené základné návyky, orientuje sa samostatne a isto v priestoroch MŠ.

Z francúzskeho textu predloženého navrhovateľkou na pojednávaní dňa 09.02.2015, č.l. 73, bez
prekladu, ku ktorému vypovedala navrhovateľka, súd zistil, že sa týka dní, kedy má maloletý voľno v

MŠ, vrátane školy do budúcna tak, ako ich uviedla vo svojej výpovedi.

Na graf vývoja zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti predloženého navrhovateľkou na
pojednávaní dňa 09.02.2015, č.l. 74, súd neprihliadal.

Z potvrdenia býv. zamestnávateľa odporcu o výške mzdy od 1/2014 až vrátane 1/2015, č.l. 75, súd zistil,

že priemerná mesačná čistá mzda odporcu bola vo výške 1774,29 eur.

Zo mzdového dekrétu zamestnávateľa odporcu a oznámenia odporcu o zmene zamestnávateľa, súd
zistil, že výška mzdy počas skúšobnej doby je 2000 eur, po skúšobnej dobe 2200 eur, č.l.77.

Z potvrdenia súčasného zamestnávateľa odporcu o flexibilite pracovného času odporcu, č.l. 78, súd
zistil, že odporca má začiatok pohyblivej pracovnej doby od 06.00 hod. 09.00 hod. a má umožnené
vyrovnávanie týždenného fondu pracovného času.

Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 9.2.2015 / čl. 86-89/ potom, čo účastníci konania aj

pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP vo veci rozvodu manželstva nenavrhli ďalšie dôkazy, rovnako
aj spoločne s vyjadrením kolízneho opatrovníka nežiadali doplniť dokazovanie, vrátane doplnenia
dokazovania znaleckým posudkom pristúpil súd k záverečným prednesom.

Navrhovateľka záverečným prednesom v zastúpení právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9.2.2015

žiadala návrhu na rozvod na rozvod manželstva vyhovieť. Ďalej vo veci UPP právny zástupca uviedol,
že matka jednoznačne v priebehu konania deklarovala, že nemá problém z výkonom striedavej
osobnej starostlivosti po návrate do SR aj vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd rozhodol tak ako bol
prednesený jej návrh na UPP..

Odporca v zastúpení právneho zástupcu žiadal záverečným prednesom návrhu na rozvod vyhovieť, vo
veci UPP na čas po rozvode, navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, s návrhom
navrhovateľky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti nesúhlasil, a už vôbec nesúhlasil s tým,
aby styk nebol určený, rozsah prázdnin, ktoré uviedla navrhovateľka predstavuje približne 20 dní v
roku, je neprimerane krátka, prázdniny trvajú 1-2 dni, kedy je neefektívne, aby maloletý priletel z X..

Umiestnenie a zaradenie maloletého do belgického školského systému, vzhľadom na dočasný pobyt
maloletého v X., je odporujúce záujmom maloletého, pretože maloletý patrí pod slovenskú jurisdikciu.
Aj psychológ odporúčal pravidelnosť kontaktu otca s maloletým, opakovane žiadal, aby súd vyhlásil
výrok rozsudku tak, že určí predbežnú vykonateľnosť výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku v časti o rozvode manželstva v súlade s jeho

písomným vyjadrením zo dňa 09.02.2015, č.l. 81-85.

Záverečným prednesom kolízny opatrovník uviedol, že zo správy psychológa referátu poradensko-
psychologických služieb pracovisko Senec zo dňa 27. 1.2015 vyplýva, že pre dieťa v danom vývinovom
štádiu je dôležité stabilné rodinné prostredie, v ktorom bude tráviť väčšinu svojho času a stabilná

rovesnícka skupina. Z prihliadnutím k tejto správe sa z pohľadu psychológa nejavilo striedanie zariadení
MŠ k potrebám maloletého za najoptimálnejšie.

Po prednese záverečného stanoviska kolízneho opatrovníka vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému na čas po rozvode odporca /otec v zastúpení právneho zástupcu

prednesom voči súdu ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 9.2.2015 / čl. 88-89/ rozšíril vzájomný
návrh o eventuálny petit vo veci UPP, tak že ak nebude možné zveriť maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obom rodičom, žiadal na čas po rozvode zveriť maloleté dieťa do výlučnej osobnej
starostlivosti otca, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia, výživnématky na maloletého žiadal určiť sumou 100 eur mesačne, styk matky maloletého navrhol upraviť bez
obmedzenia.

Súd uznesením č.k.: 51P/307/2013-88 zo dňa 09.02.2015 pripustil zmenu vzájomného návrhu jeho
rozšírením o eventuálny petit v znení prednesenom právnym zástupcom odporcu na pojednávaní dňa
09.02.2015 v rámci záverečného prednesu.

Po vyhlásení uznesenia právny zástupca navrhovateľky nežiadal pojednávanie odročiť, ale žiadal celý

vzájomný návrh otca rozšírený o eventuálny petit, ako nedôvodný zamietnuť.

Kolízny opatrovník žiadal pojednávanie odročiť za účelom náležitej prípravy s prihliadnutím k záujmom
maloletého dieťaťa vo vzťahu k eventuálnemu petitu.

Následne súd uznesením č.k.: 51P/307/2013-89 zo dňa 09.02.2015 odročil pojednávanie na termín dňa

02.04.2015.

Na pojednávaní dňa 02.04.2015 / čl. 114-117/ súd s prihliadnutím k rozsahu vykonaného dokazovania
súdom na poslednom pojednávaní posúdil písomné vyjadrenia odporcu zo dňa 31.03.2015 a
navrhovateľky zo dňa 02.04.2015 ako doplnenie ich záverečných prednesov k právnej stránke veci a

vykonanému dokazovaniu, čo zhodne potvrdili súhlasom navrhovateľka aj odporca a žiadali doplniť
dokazovanie len vo vzťahu k pripojeným a predloženým listinám po poslednom pojednávaní vo vzťahu
len k úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode,

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listín predložených navrhovateľkou/matkou na pojednávaní dňa

02.04.2015, vrátane prehľadu kalendárov, ktorý bol pripojený k jej písomnému vyjadreniu.
Z originálu listiny označenej ako súhlas zo dňa 29.04.2014 súd prečítaním jej obsahu zistil, že odporca
ako otec udelil v písomnej forme súhlas navrhovateľke ako matke súhlas na jej vycestovanie aj za
maloletého syna K. a pobyt matky spoločne s maloletým v meste X., štát X. na obdobie od 16.05.2014
do 30.05.2014, preskúmaním formy udeleného súhlasu súd zistil, že súhlas bol opatrený osvedčovaciu

doložku pravosti podpisu odporcu/otca.
Dettosúdprečítanímsúhlasuotcazodňa16.06.2014,ktorýčodoformyrovnakoobsahujeosvedčovaciu
doložku pravosti podpisu odporcu/otca, súd zistil, že otec udelil súhlas matke na pobyt v meste X. od
16.06.2014 do 11.07.2014.
Ďalej súd doplnil dokazovanie prečítaním kalendára 2014/2015 pripojeného k písomnému vyjadreniu

navrhovateľky/matky, ktorý červeným zvýraznením neobsahuje v mesiaci 3/2015 žiadne červené
zvýraznenie, v mesiaci 4/2015 zvýraznenie - od 03.04. do 20.04.2015, v mesiac 5/2015 od 13.05
do 20.05.2015, v mesiaci 6/2015 neobsahuje žiadne zvýraznenie, v mesiaci 7/2015 od 03.07. do
31.07.2015, vo vzťahu k roku 2014 počínajúc mesiacom V-XII, obsahuje zvýraznené dni vo všetkých
mesiacoch, bližšie inak sa tomuto dôkazu súd nevenoval.

Z doplňujúceho výsluchu odporcu na pojednávaní dňa 02.04.2015 súd zistil, že od posledného
pojednávania maloletého syna nemal v osobnej starostlivosti od 20.02.2015 nepretržite do dňa tohto
pojednávania, v kontakte s ním bol len telefonicky, skypom, pokiaľ ide o plnenie zákonnej vyživovacej
povinnosti k maloletému túto si dobrovoľne neplnil z dôvodu, že mu súdom doposiaľ nebola určená. Na

letenky odporca maloletému prispel asi 4x.
Na otázku kolízneho opatrovníka, čo bolo dôvodom, že s maloletým bol naposledy 20.02.2015, odporca/
otec vypovedal, že zmenil zamestnanie, aktuálne je zamestnancom spoločnosti STENDEL a.s., s
príjmom 2000 eur mesačne brutto, a medzitým mal vykĺbené rameno, nebol síce dočasne PN, avšak
mal obmedzenú mobilitu v trvaní od 18.02. do 27.03.2015.

Na žiadosť matky súd udelil súhlas na jej stručné vyjadrenie k tejto výpovedi otca len poprela tvrdenie
otca ohľadom zaplatenia letenky maloletému 4x, podľa nej zaplatil maloletému letenku len 2x a
zvýraznil,žeodmietahradiťprimeraneletenkyvrátaneletenkysprievodumaloletého,pokiaľideomesiac
marec 2015 maloletý nemal školské prázdniny, avšak má vedomosť, že napriek imobilite sa odporca v
mesiaci marec lyžoval. Navrhovateľka dňa 01.04.2015 priletela na Slovensko aj s maloletým, do dňa

pojednávania 02.04.2015 jej odporca nezavolal, o tom, že týmto dňom bude navrhovateľka na území
SR ho informovala.Po vykonanom dokazovaní na dotaz súdu žiaden z účastníkov konania, vrátane právnych zástupcov
účastníkov konania a kolízneho opatrovníka nežiadali vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnosti k maloletému na čas po rozvode / skrátene upp/ doplniť dokazovanie.

Záverečným prednesom len vo veci upp po rozvode právny zástupca matky uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že matka sa nespráva despoticky a svojvoľne, je mimoriadne ústretová,
deklarovala,žepopríchodenaSRnebudemaťsostriedavouosobnoustarostlivosťouproblém.Súčasne

upozornil na skutočnosť, že v danom období matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou
a má za to, že súhlas matky, keďže sa nejedná o svojvoľne stanovisko je pre striedavú osobnú
starostlivosť nevyhnutný. V tejto súvislosti upozornil, že je dôležité, aby v prípade, že súd nariadi
striedavú osobnú starostlivosť táto striedavá osobná starostlivosť bola lepším inštitútom, ako zverenie
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle
petitu uvedeného v záverečnej časti svojho písomného vyjadrenia zo dňa 1.4.2014. / čl. 106-110/

Záverečným prednesom právny zástupca otca sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia
doručenéhosúdudňa31.03.2015./čl.99-105/.Kvyjadreniuprávnehozástupcumatkyzodňa1.4.2014./
čl. 106-110, ktoré bolo odporcovi doručené na pojednávaní 02.04.2015 uviedol, že ak matka namieta,
že otec má z jej strany umožnený styk výhradne počas prázdnin v trvaní 20 dní, ide o nepochopenie

navrhovateľky/matky v tvrdení odporcu. Odporca uviedol, že na základe rozpisu prázdnin, ktoré
navrhovateľka predložila na minulom pojednávaní súdu by v prípade zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti navrhovateľky mal odporca kontakt počas školského roka s maloletým výlučne 20 dní
spolu, pretože sama navrhovateľka uviedla na pojednávaní, že iba v rozsahu prázdnin by umožnila
styk odporcovi. Pokiaľ ide o súdom oboznámené písomné súhlasy odporcu k pobytu maloletého v X.

uviedol, že tieto boli udelené s časovým ohraničením v dobe, kedy ešte matka nepožiadala o nariadenie
predbežného opatrenia, udelením súhlasu otec chcel zachovať na strane maloletého kontakt s matkou.
Odporca nehradí letenku sprevádzajúcej osobe maloletého, pokiaľ je ním priateľ navrhovateľky, prispel
však na sprievodnú letenku krstnej matke. Po rozchode rodičov L.. J. navrhla vzhľadom na úroveň
citovej väzby maloletého k obom rodičom striedavú osobnú starostlivosť, ktorú rodičia realizovali v

trojtýždňových cykloch bez problémov najprv v týždňových a následne po odchode matky do X. v
trojtýždňových intervaloch.

Ak navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že zrealizuje v zmysle slovenského právneho poriadku zápis
maloletej do slovenskej ZŠ v mesiaci 2/2016 je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v tom čase už

maloletý v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti navrhovateľky na základe jej svojvoľného
súhlasuarozhodnutiabudenavštevovaťnultý/prvýročníkZŠvBruseli.Uvedenéjeodporujúcezáujmom
maloletého dieťaťa.

Ak právny zástupca navrhovateľky vo vyjadrení poukazuje na publikáciu z roku 2001 vo vzťahu

k striedavej osobnej starostlivosti táto je vysoko neaktuálna, /striedavá osobná starostlivosť bola
kodifikovaná v roku 2009 v právnom poriadku SR, a rovnako je aj neaktuálny graf na ktorý sa odvoláva
vo vyjadrení opäť a ktorý predložil na minulom pojednávaní. Pokiaľ odporca na minulom pojednávaní
navrholeventuálnypetitbolotopredvyhlásenímsúdu,ktorýmbolodokazovanievyhlásenézaskončené,
a preto procesný postup odporcu bol v súlade so zákonom. Odporca nebol na lyžovačke v marci lyžoval

jeden deň. Odporca maloletému dieťaťu po príchode matky na SR, nezavolal iba z dôvodu, aby dieťa
v zmysle pokynov navrhovateľky v mailoch, ktoré doložil súdu, nerozrušil. Z tabuľky realizácie styku
predložených navrhovateľkou, ktorý dôkaz bol vykonaným súdom na pojednávaní dňa 02.04.2015, z jej
obsahu vyplýva a potvrdzuje tvrdenie odporcu, že navrhovateľka výrazne zredukovala dovtedajší styk
maloletého s odporcom v roku 2015 a maloletý v súčasnosti realizuje styk s otcom iba v prípade, že

je tunajším súdom nariadené pojednávanie a navrhovateľka príde na územie SR. To, že navrhovateľka
obmedzila alebo sa snaží obmedziť kontakt odporcu s maloletým a súčasne tým narušiť aktuálne citové
väzby je aj okolnosť, že otec má kúpenú letenku na 08.05. do X. a matka sa mu vyhrážala v maili zo dňa
31.03.2015, že možno budú na výlete. Ak navrhovateľka súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou
pojejnávratezX.,nevidídôvod,prečoby užteraznebolomožnéstriedavúosobnústarostlivosťnariadiť.

Maloletý stále navštevuje MŠ a nemá povinnú predškolskú prípravu. Striedava osobná starostlivosť je
pre maloletého významná kvôli tomu, aby si zachoval rovnocenné citové väzby s oboma rodičmi, a po
návrate matky z X. sa kontinuálne zaradil so slovenského prostredia, ak to tak nebude, maloletý môže
mať vážny problém s následnou integráciou do pôvodného prostredia. Odporca má primárne záujem,aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti, t.j. aby mal zachované zákonné právo na
oboch rodičov a iba v prípade, ak súd zváži, že striedava osobná starostlivosť v danom prípade nie je
vhodnou formou starostlivosti o maloletého navrhuje, aby bolo dieťa z dôvodov uvedených vo vyjadrení

zverené do jeho osobnej starostlivosti. V takom prípade bude mať matka umožnený podstatne širší
kontakt s maloletým ako to navrhuje ona pre prípad zverenia maloletého do jej starostlivosti.

Záverečným prednesom kolízny opatrovník opätovne upriamil pozornosť na vyjadrenie maloletého na
úrade, ktorým deklaroval pozitívny vzťah k otcovi a k matke. Žiadneho z rodičov nepreferoval, vyjadril

sa, že má potrebu tráviť čas s oboma rodičmi, cestovanie do X. mu nerobilo problém, vzhľadom
k tomu, že rodičia nepodporili rodičovskú dohodu, ktorou by práva a povinnosti upravili, matka sa
vyjadrila, že so striedavou osobnou starostlivosťou nemá problém, maloletý nemá problém cestovať do
zahraničia, matka nedoložila žiadne lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé, že by mu cestovanie
letecky robilo zdravotné problémy. Kolízny opatrovník navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva zveriť
maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov aj vzhľadom k

tomu, ako sa maloletý vyjadril.

Následne súd po záverečných prednesoch vyhlásil dokazovanie za skončené , teda aj vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne
chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich príčinnej súvislosti
a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo najavo za konania, mal súd preukázané, že požiadavky kladené

zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli
naplnené.

Súd pri rozhodovaní vo veci rozvodu prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských
vzťahov tak, ako ich obaja manželia označili a popísali vo svojich prednesoch ako aj vo výpovediach a

dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú
by bolo možné spravodlivo uvažovať o jeho zachovaní.

Tým, že už obaja manželia nadviazali nové vzťahy, ich manželstvo je už len formálno-právnym zväzkom
dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S

poukazom na vyššie uvedené dospel súd k právnemu záveru, že manželstvo účastníkov už nemôže
plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak,
ako to má na mysli Zákon o rodine.V prejednávanej veci bolo napriek tomu povinnosťou súdu napomáhať upevňovaniu tohto manželstva a
rodiny a predovšetkým prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa z tohto manželstva, poskytnutím právnej
ochrany dieťaťu hlavne v prípade, kedy je ešte možné pôsobiť na manželov ako rodičov ich syna K.,

aby primárne k jeho potrebám, pretože ide o dieťa predškolského veku / nedovŕšených 5 rokov/, sa
manželia snažili riešiť narušenie svojich manželských vzťahov predovšetkým dohodou.

V tomto rozsahu súd poukazuje podporne na judikatúru NS SR, uverejnenú v Zbierke civilných
rozhodnutí R IV 1966 str. 372 a nasl., podľa ktorej rozhodujúcou skutočnosťou je vážnosť rozvratu

vzťahov medzi manželmi vo všetkých jeho funkciách:
- vo funkcii biologickej
- vo funkcii výchovnej
- vo funkcii vzájomnej pomoci
- vo funkcii ekonomickej

Záver súdu o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia prvej vety § 23 ods.
1 Zákona o rodine je odôvodnený len vtedy, ak rozvrat medzi manželmi sa javí ako neodstrániteľný,
nemenný a nenapraviteľný stav vzhľadom na dialektické zhodnotenie intenzity a trvalosti rozvratu
manželstva.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že mimomanželský pomer navrhovateľky, v dôsledku

ktorého sa odsťahovala od odporcu dňa 1.7.2013 a ktorý naďalej trvá , nemožno ani očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rovnako tak aj na strane odporcu, bol dôkazne preukázaný jeho
mimomanželský vzťah od mája 2014, tento naďalej trvá a pre ktorý nemožno ani očakávať obnovenie
manželského spolužitia.
Preto pri posudzovaní príčin , ktoré viedli k trvalého rozvratu súd ustálil tak na strane navrhovateľky ako

aj na strane odporcu porušenie základnej manželskej povinnosti byť si v manželstve verní a vytvárať
zdravé rodinné prostredie, tak ako to pre manželov vyplýva z § 18 Zákona o rodine. Povinnosť manželov
byť si verní je vyjadrením monogamie manželstva, preto sexuálna nevera, obzvlášť ak prerástla do
vzťahovej nevery v manželstve, ktorej ďalším následkom je strata záujmu na zachovaní pôvodného
ekonomickéhozabezpečeniespoločnejrodinya harmonickéhoprostrediaprespoločnúvýchovudieťaťa

z manželstva je tým kvalifikovaným rozvratom vzťahov medzi manželmi, kedy je potrebné rozhodnutím
súdu takéto manželstvo rozviesť.

S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k právnemu záveru, že manželstvo účastníkov už nemôže

plniť svoj spoločenský účel a rozvod tohto manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletého
dieťaťa z tohto manželstva. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods.
1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku
uvedené.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa§113ods.1OSPs konanímorozvodmanželstvajespojenékonanieoúpravepomerovmanželov

k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode

Podľa § 162 ods. 3 OSP na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku
rozsudku, ak by inak účastníkom hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje /čl. 3 ods.1/, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej súdmi, správnymi orgánmi alebo
zákonodarnými orgánmi.

nález Ústavného súdu ČR z 9.4.1997, sp.zn.PL.ÚS 31/96

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je
možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť
druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť

podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča,
ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie
zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného
prostredia druhého rodiča.
Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne

nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento
negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie
sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci.
Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu,
spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich

vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z
rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím
neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje
rozhodnutie.
(nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. I. ÚS 2661/10)

Pri určovaní, komu má byť dieťa zverené do výchovy, súd skúma, u ktorého z rodičov sú lepšie
podmienky na riadnu výchovu dieťaťa. Tieto podmienky súd nemôže skúmať len z hľadiska hmotného
zabezpečenia dieťaťa, ale musí venovať tiež pozornosť tomu, ktorý rodič je lepšie schopný vychovávať
dieťa, teda ktorý má lepšie schopnosti a možnosti na to, aby zabezpečil ďalší duševný a telesný
vývoj maloletého. Povinnosťou súdu je, aby vždy zistil spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením

všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov
a prostredia, v ktorom rodičia žijú. V tejto súvislosti ide najmä o objasnenie osobných a povahových
vlastností rodičov, ich zdravotného stavu a to tak telesného ako aj duševného, ich spoločenského
uplatnenia, ich vzťahu k manželstvu, rodine, deťom, starostlivosti o ne, ich životných podmienok, ako aj
povahy zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa výchove detí

a ich vzťahu k osobám, z ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosť viesť deti k správnemu
vzťahu k druhému rodičovi a pod..

Uznesenie KS v Banskej Bystrici z 16. júna 2004 sp. sn. 16CoP/37/2004.
Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou striedavej starostlivosti.

Nález ÚS ČR z 18. 8.2010 sp.zn. I US 266/10

Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú je striedavá starostlivosť
podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti
rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje

správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde k zmene starostlivosti a zvereniu dieťaťa do
výchovného prostredia druhého rodiča.
Nález ÚS z 2.11.2010 sp.zn. I US 2661/10

Nesúhlas matky zo striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na

dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívne negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí
takéto dokazovanie vykonať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo
nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o takýto iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo sa v konaní
preukáže, že ide o nesúhlas matky spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyvna záujem dieťaťa súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť také rozhodnutie vo veci samej, ktorým
návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Takýto postup je totiž v rozpore zo
základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces a súčasne zásahom do základného práva

rodiča vychovávať a starať sa o svoje dieťa ako aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu
a starostlivosť oboma rodičmi.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho
základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade

prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-
právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov,
prípadne inej osoby. Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do
výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti
dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v
záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré

z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Inými slovami,
vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme
dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v
konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť

samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým
spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.
Rozhodovanie o striedavej osobnej starostlivosti s pobytom dieťaťa na inom
kontinente
V prípade, keď je vyžadovaný zo strany štátu prostredníctvom súdu zásah do problematiky výchovy a
výživy maloletých detí, nemožno sa uspokojiť len s informáciami, ktoré strany poskytnú, ale je treba
ich dostatočným spôsobom objektivizovať, čo v súdnom konaní znamená vykonať v dostatočnom
rozsahu o ich objektivite dokazovanie. Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali

považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej
starostlivosti. Je to striedavé zverovanie dieťaťa do starostlivosti vždy jedného rodiča, kde je treba riešiť
poruchy prispôsobenia pri prechodoch. Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako
nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by
mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v

druhej. Školáci sú už omnoho viac fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív
striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu
a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Striedanie školského kolektívu
v praxi môže znamenať, že dieťa okrem normálnej rodiny príde aj o normálne vzťahy v kolektíve,
ktoré sa formujú počas celej doby školskej dochádzky. Ku všetkým týmto hľadiskám je treba pri

rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliadať a skúmať, ako bude ten ktorý typ výchovy ovplyvňovať
osobnosť konkrétnych maloletých detí. Žiadny názor či predpoklad však nemožno v otázkach výchovy
maloletých detí zovšeobecňovať (Střídavá výchova a styk s dítětem po rozchodu, PhDr. Mgr.
Jeroným Klimeš, Ph.D., 2009).

Predpokladyprezvereniedieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti
Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale
vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť

a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by
malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a
nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

Pravidelnú dochádzku dieťaťa do predškolského zariadenia nemožno preceňovať. Rozhodne ju
nemožno uprednostňovať pred časom tráveným s otcom. Podobne je to aj s prípadnými krúžkami, ktoré
dieťa bude, alebo už v mieste svojho súčasného bydliska navštevuje.Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na
dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
(nález Ústavného súdu ČR z 18. 08. 2010, sp. zn. I. ÚS 266/10)

(Rozhodnutie vychádza z mierne odlišnej právnej úpravy, avšak niektoré vyslovené závery majú
relevanciu aj pre slovenskú právnu úpravu)

Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto
rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva
alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov
maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich

dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1
ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto
prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto
rozhodnutia.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd zhodnotením vykonaných
dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti nemohol opomenúť tie okolnosti , ktoré mali podľa
úvahy súdu zásadný význam pri zmene stanoviska matky v otázke zverenia maloletého dieťaťa, od
ktorých posudzoval dôvodnosť resp. nedôvodnosť neskoršieho nesúhlasu matky so zverením mal.

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom na čas po rozvode., vrátane príčin od ktorých
matka odvodzovala svoj nesúhlas, keďže sa týkali aj samotnej zmeny pôvodného návrhu matky vo veci
úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode schválením dohody
rodičov o výkone SOS / striedavej osobnej starostlivosti/ ako aj neskoršie spochybňovanie pracovných,
bytových či osobnostných predpokladov otca s týmto výkonom starostlivosti o maloletého samotnou

matkou.

1/ Rodičia po ukončení spolužitia odsťahovaním sa matky s dieťaťom od 1.7.2013 vykonávali na
základe vzájomnej dohody režim striedavej osobnej starostlivosti o maloletého K., ktorý mal v tom čase
dovŕšený vek 3 rokov, výkon tejto osobnej starostlivosti oboma rodičmi bol realizovaný bez problémov,

bez potreby akejkoľvek zásahu súdnej moci k úprave tejto dohody, dokonca žiaden z rodičov sa ani
nedomáhal schválenia tejto dohody, prípadne pre jej nevhodnosť z pohľadu potrieb mal. dieťaťa útleho
veku autoritatívneho rozhodnutia súdom na čas do rozvodu.

2/ Samotnánavrhovateľkavžalobnomnávrhunarozvodmanželstva,doručenéhosúdudňa 27.12.2013

akceptovalanastraneotcajehoschopnosť,spôsobilosť,pripravenosť,akoajjehoosobnostné,pracovné
a aj bytové predpoklady k tomu, aby sa na čas po rozvode maloletý K. zveril do SOS oboch rodičov,
teda de fakto, aby sa v čo najlepšom záujme pre maloletého pokračovalo s výkonom striedavej osobnej
starostlivosti o maloletého aj na čas po rozvode . Rovnako z výpovede otca bolo preukázané, že SOS o
maloletého vykonávali rodičia v súlade s pôvodnou dohodou nepretržite s postupným adaptovaním sa

maloletého až na režim cca 3 týždňových intervalov až do doby odchodu navrhovateľky do X..

3/ K zásadnej zmene postojov navrhovateľky k úprave zverenia maloletého do SOS a teda v rozpore s
jej pôvodným návrhom došlo až za konania vo veci potom, čo sa matka rozhodla prijať pracovnú ponuku
od jej zamestnávateľa s tým, že od 1.5.2014 bude dočasne na dobu 3 rokov vyslaná na SZ EU Brusel,

Belgicko, kde ju bude sprevádzať aj samotný maloletý.

4/ Pri rozhodovaní matky súd musel prihliadať na skutočnosť, že matka si musela byť vedomá
skutočnosti, že v tom čase dosiahnutý vek dieťaťa 4 roky je pri posudzovaní tejto pracovnej ponuky

mimoriadne dôležitý o to viac, že pre matku nešlo o trvalé, ale len o dočasné pracovné miesto - výkon
práce mimo územia SR v trvaní troch rokov, teda sa bude sa týkať obdobia veku dieťaťa cca 7-8 rokov,
v zásade mimoriadne dôležitého pre upevňovanie a rozvíjanie citových väzieb na strane mal. dieťaťa
voči obom rodičom, prípadné ukončenie výkonu SOS oboma rodičmi, na ktorý výkon už medzičasommaloletého aj na základe súhlasu matky plne adaptovali, by predstavoval podľa úvahy súdu zásadný
zásah do jeho doterajšieho života, obzvlášť za skutkového stavu, že, ak pre takúto zásadnú zmenu
pomerov na strane dieťaťa neexistovali žiadne vážne dôvody.

5/ Súd podporne prihliadal aj na skutočnosť, že otec udelil matke predbežný súhlas s jej vycestovaním
do X. spolu s maloletým na obdobie od 16.5.2014 do 30.5.2014 a následne na obdobie od 16.5.2014
do 30.5.2014, teda nebránil matke v možnosti svojho pracovného uplatnenia a nebránil jej akceptovať

atraktívnu pracovnú ponuku dočasnej práce v cudzine bez prípadného vylúčenia možnosti výkonu
osobnej starostlivosti o maloletého aj otcom formou SOS, za predpokladu, že SOS aj počas dočasného
3 ročného pobytu matky v cudzine bude trvať len ak výkon bude primárne v súlade so záujmami
maloletého dieťaťa.

6/ Je potrebné si uvedomiť, že pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov rodičov k mal. dieťaťu na čas
po rozvode bol súd povinný zohľadniť skutočnosť, že na strane matky nešlo o trvalú zmenu pomerov,
trvalý výkon práce spolu s trvalým pobytom mimo územia SR, rovnako nešlo o nasledovanie budúceho
manžela na územie tohto štátu, s ktorým za trvania manželstva matka nadviazala mimomanželský
pomer a rovnako nešlo ani o nasledovanie žiadneho iného rodinného príslušníka matky. Pracovný pobyt

matky mimo územia SR, svojou dočasnosťou, ale aj vzdialenosťou od aktuálneho pobytu oboch rodičov
na území SR, má podľa úvahy súdu zásadný význam aj pri posudzovaní schopností a možnosti otca
na zachovaní jeho práva primeraného styku s mal. dieťaťom, právo styku rodiča, ktorému dieťa nie
je zverené do osobnej starostlivosti sa vykonáva výlučne na vlastné náklady oprávneného rodiča, tieto
náklady nemožno započítavať proti pohľadávke na výživnom na mal. dieťa, rovnako ich nemožno v

prípade súdnej úpravy styku viazať ani na povinnosť úhrady a to ani čiastočne tomu rodičovi, ktorý má
dieťa vo svojej výchove. V tomto smere preto súd ponechal bez právneho významu tvrdenie matky, že
aj na vlastné náklady umožní otcovi styk s maloletým.

7/ Mal. dieťa potom, čo rodičia ukončili spolužitie bolo na základe vzájomnej dohody plne adaptované
do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičov, táto striedavá osobná starostlivosť sa aj fakticky
vykonávala, maloletým bola plne akceptovaná, rodičia v jej výkone aj keď nepravidelne pokračovali ďalej
aj počas celého konania vo veci samej, žiaden z rodičov nepreukázal na strane druhého rodiča jeho
nevhodné bytové pomery, ktoré by ho z výkonu SOS vylučovali, na strane žiadneho z rodičov neboli

preukázané žiadne pracovné prekážky, pre ktoré by nemohli ďalej pokračovať v striedavej starostlivosti,
ani na strane matky a ani na strane otca z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že majú lepšie
schopnosti a možnosti na to, aby zabezpečili výlučne sami, bez pomoci tretích osôb pre ďalší duševný
a telesný vývoj maloletému lepšie podmienky, tu je treba poznamenať, že zo samotnej výpovede matky
bolopotvrdené,žeajpočasvýkonuSOSvčase,kedymádieťavosobnejstarostlivostijepreňupotrebná

pomoc tretích osôb /svojej matky, terajšieho partnera, krstnej matky atď. aj potom, čo sa maloletému
ukončí denný pobyt v MŠ v Brusel. rovnako aj na strane otca z jeho výpovede bolo preukázané, že počas
výkonu osobnej starostlivosti o maloletého sa na jeho výchove spolupodieľa aj súkromné predškolské
zariadenie v SR, do ktorého sa maloletý plne integroval, rovnako mu s jeho výchovou pomáha súčasná
partnerka, ako aj jeho rodičia. /matka otca/.

Na strane žiadneho z rodičov nebolo preukázané, že by mali výrazne obmedzenú faktickú možnosť
osobne sa venovať dieťaťu, i keď v tomto smere bola pozícia otca lepšia.

8/ Povinnosťou súdu rovnako bolo prihliadať z vykonaného dokazovania na osobnostné a povahové

vlastnosti oboch rodičov, z ktorých má súd za to, že otec nezneužíval výkon rodičovských práv a
povinnosti k maloletému v snahe vylúčiť matku z jeho výkonu len z dôvodu, že prijala dočasnú pracovnú
ponuku mimo územia SR, súd primárne prihliadal na nemenný záujem otca o zverenie dieťaťa do
SOS, za konania vo veci bol síce proti vôli matky rovnako rozšírený eventuálnym petitom, podľa úvahy
súdu ako dôsledok gradujúcej vzájomnej rivality rodičov, avšak bez toho, aby otec nerešpektoval

nezameniteľnosť funkcie matky vo výchove ich syna, podľa úvahy súdu z vykonaného dokazovania
bol záujem otca o jeho zverenie do SOS vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu otca ako
rodiča k dieťaťu; založený na láske k dieťaťu a snahe s matkou spolupracovať a nezapájať dieťado ich vzájomných problémov.

9/ Na strane žiadneho z rodičov nebol zistený negatívny vplyv tretích osôb, prípadne súčasných
partnerovrodičov,rovnakonebolnastranemal.dieťaťazistenýžiadenodmietavýpostojktýmtoosobám,
s pomocou ktorých rodičia participujú na výchove mal. dieťaťa, rovnako nebolo preukázané, že by tieto
osoby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali mal. dieťa v jeho vzťahu k druhému rodičovi.

10/ Záverom je potrebné uviesť, že súd venoval náležitú pozornosť samotnému vyjadreniu mal. dieťaťa,
ktorý vlastný názor dieťaťa bolo možné plne akceptovať ako primeraný jeho veku a nikým a ničím
neovplyvňovaný. Rovnako bolo potrebné prihliadať na to, že maloletý aktuálne nevykonáva povinnú
školskúdochádzku,dopredškolskéhokolektívu,kdejezaradenýčiužnazákladerozhodnutiaotca,resp.
rozhodnutia matky sa plne adaptoval, nemá žiadne škodlivé prejavy v súvislosti s cyklami striedania,

žiaden z rodičov ani neuvádzal na strane maloletého akékoľvek poruchy prispôsobovania sa maloletého
pri prechodoch z jednej do druhej MŠ.

11/ V neposlednom rade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý nemal žiadne
zdravotné / fyzické či psychické/ problémy s adaptáciou, letmi počas výkonu SOS potom, čo matka

dočasne zmenila svoj pobyt v X..

Na základe zisteného skutkového stavu, že napriek opakovanému výchovnému pôsobeniu súdu aj v

spolupráci s kolíznym opatrovníkom na rodičov ako aj s prihliadnutím k výpovedi maloletého K. za
skutkového stavu, že ku dňu meritórneho rozhodnutia vo
veci samej si podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rodičia ich úpravu primárne neriešili dohodou, a
z dôvodu, že za konania bol a v zásade až do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej zostal
zásadný rozpor v ich postojoch v otázke zverenia maloletého do výchovy jedného z rodičov, v tomto

smere preto súd primárne vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že je aktuálne vhodnejšie v záujme
maloletého dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti s určením úpravy jej výkonu tak,
ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, zároveň bez potreby určovať výživné obom rodičom, resp.
len jednému z rodičov počas výkonu SOS s tým, že počas výkonu SOS je potrebné právo zastupovať
mal. dieťaťa a spravovať jeho majetok, prislúchajúce obom rodičom upraviť tak, ako je vo výrokovej časti

rozsudku uvedené. S prihliadnutím na režim výkonu SOS nebolo potrebné osobitne upravovať aj právo
styku rodičov s mal. dieťaťom, v tomto smere súd podporne prihliadal aj na samotné prednesy rodičov,
z ktorých každý v prípade, že súd zverí dieťa do jeho osobnej starostlivosti navrhoval ponechať styk
bez súdnej úpravy.

Preto súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného
skutkového stavu tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania vo veci rozvodu súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku uvedené, pričom vo veci starostlivosti súdu o maloletých nemá podľa § 146 ods. 1, písm.
a) OSP žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, v tejto časti súdna prax výrok o náhrade
trov ani nepremieta do výrokovej časti svojho rozhodnutia.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2 OSP.

Písomnévyhotovenierozsudkubolovyhotovenévzhľadomnačasovúnáročnosťapracnosťvpredlženej

lehote, v súlade so zákonom.Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len

tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).