Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/194/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312216071
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312216071.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: B. W., nar.

X.XX.XXXX, bytom K. U..Č.. XX, XXX XX Š., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou TIMAR &
partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866296, proti odporcovi: KRAJČÍR s.r.o., so
sídlom Dlhoveská ul.č. 1411/32, 927 05 Šaľa, IČO: 36 276197, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO:
00 151 700, o zaplatenie 348,26 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti návrhu o zaplatenie sumy 179,42 Eur spolu s 8,75%-ným ročným úrokom z
omeškania počítaným zo sumy 179,42 Eur od 16.07.2012 do 30.01.2014 z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti uplatneného úroku vo výške 0,25% ročne počítaného zo sumy 348,26 Eur od
16.07.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 8,75 %-ný ročný úrok z omeškania počítaný zo sumy
179,42 Eur od 31.01.2014 do 04.02.2014, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 16. 7. 2012 v znení jeho čiastočného späťvzatia zo dňa 20. 5. 2014
žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 168,84 Eur s 8,75 percentným
ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 168,84 Eur od 16. 7. 2012 do zaplatenia a trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX. X. XXXX v Š. došlo medzi osobným motorovým vozidlom
vo vlastníctve navrhovateľa Š. T. S.: M. XXX Z., ktoré v tom čase viedol navrhovateľ a motorovým

vozidlomI.B.S.:M.XXX Z.,ktoréhovlastníkomjeodporca,ktorévtomčaseriadilkonateľodporcuR..X.
N. k dopravnej nehode a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla I. B., ktorého vodič pri spätnej
jazde na cestnom telese nevenoval dostatočnú pozornosť a nepostrehol za sebou sa nachádzajúce
vozidlo navrhovateľa a aj napriek výstražnej zvukovej signalizácii navrhovateľa narazil zadnou časťou
vozidla I. B. do prednej časti vozidla Š. T., ktorým nárazom spôsobil na vozidle navrhovateľa značné
poškodenie prednej časti. Navrhovateľ v tejto súvislosti ďalej dôvodil, že si uplatnil nárok na náhradu
škody z povinného zmluvného poistenia odporcu v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so

sídlom Dostojevského rad číslo 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151 700 a to v súlade s ustanovením § 15
ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za účelom odstránenia vzniknutej škody
na vozidle Š. T. a jeho opravy umiestnil navrhovateľ vozidlo do servisu spoločnosti AUTOKODUS s.r.o.,
so sídlom Štúrova 53, Šaľa, kde bolo vozidlo opravené dňa XX. X. XXXX, pričom navrhovateľovi bolaza opravu faktúrou číslo XXXXXXXX fakturovaná suma vo výške 1163,84 Eur, ktorej kópiu navrhovateľ
dňa 16. 7. 2010 odovzdal poisťovni pre účely šetrenia škodovej udalosti. Navrhovateľ túto sumu uhradil
v hotovosti formou dvoch splátok vo výške 815,58 Eur a 348,26 Eur. Poisťovateľ na navrhovateľom

uplatnený nárok na náhradu škody reagoval listom zo dňa 21. 7. 2012, ktorom priznal navrhovateľovi
z titulu náhrady škody poistné plnenie vo výške 815,58 Eur, pričom sumu vo výške 348,26 Eur, ktorá
predstavovala rozdiel medzi sumou skutočne vynaloženou na opravu vozidla a poskytnutým poistným
plnením navrhovateľovi nepriznal. Ako dôvod pre tento záver poisťovateľ uviedol, že vykonanou opravou
sa obvykle mení jeho technická hodnota a to v závislosti od veku vozidla, najazdených kilometrov a

rozsahu poškodenia, pričom pri oprave vozidla navrhovateľa došlo k výmene poškodeného dielu za
diel nový a na základe metodiky na stanovenie skutočnej škody na motorovom vozidle bolo vypočítané
uvedené zhodnotenie. Keďže navrhovateľ musel dať vykonať opravu vozidla z dôvodu dopravnej kolízie,
na ktorej nenesie žiadnu ťarchu zavinenia a zodpovednosti a dostáva sa do nevýhodnej pozície, nakoľko
zhodnotenie vozidla jeho opravou je mu určitým spôsobom vnútené zo strany poisťovne subjektu
zodpovedného za škodovú udalosť, navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi skutočné náklady na vykonanie opravy v plnej výške. V tejto súvislosti právne poukázal
na ustanovenie § 420 ods. 1, §427, § 428, § 442 ods. 1 a ust., § 443 Občianskeho zákonníka ako aj
nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2221/2007 zo dňa 19. 3. 2008.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu faktúru číslo XXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX
spoločnosti AUTOKODUS s.r.o., Štúrova 53, Šaľa, príjmový pokladničný doklad číslo XX/XX spoločnosti

AUTOKODUS s.r.o. zo dňa X. X. XXXX, príjmový pokladničný doklad v spoločnosti AUTOKODUS s.r.o.,
číslo X/X zo dňa X. X. XXXX, list spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 21.7.2010
adresovaný navrhovateľovi a protokol o odovzdaní faktúry pre účely riešenia poistnej udalosti zo dňa
16. 7. 2010.
K návrhu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník svojím podaním doručeným súdu dňa 9.8.2012 v

ktorom žiadal súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu
účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení vedľajší účastník ďalej
uviedol, že v prejednávanej veci nie je možné neprihliadnuť zmysle ustanovenia § 443 Občianskeho
zákonníka na amortizáciu vymenených dielov, nakoľko desaťročný chladič, svetlomet či kapota boli
v značnom štádiu svojej životnosti aj ich výmenou za nové by sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil.

Podľa jeho názoru, nikdy nesmie nastať situácia, že by poškodený profitoval z poškodenia svojho
vozidla, nakoľko toto by bol koniec prevenčnej povinnosti predchádzania škodám v zmysle ustanovenia
§ 415 Občianskeho zákonníka. Poškodení totiž nemôžu využiť poškodenie svojho vozidla na to, aby
desaťročné diely ( v značnom štádiu životnosti, respektíve už po jej uplynutí) boli vymenené za nové
bez toho, že by poškodený nebol povinný za výmenu zaplatiť ani amortizačnú zrážku. Na preukázanie

svojich tvrdení predložil Osvedčenie o evidencii motorového vozidla Š. T. S.: M. XXX Z..
Súd vyžiadal od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. spisový materiál zo šetrenia škodovej
udalosti zo dňa XX.X.XXXX , ktorá bola vedená pod číslom XXXXXXXXXX .
K vyjadreniu sa vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania sa vyjadril aj právny zástupca
navrhovateľa a to podaním doručeným súdu 14. 11. 2012, v ktorom zotrval na svojich doterajších

tvrdeniach, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina vyhlásený v konaní vedenom pod
spisovouznačkou13Cob81/2010 arozsudokKrajskéhosúdu Prešovvyhlásenývkonanívedenompod
spisovou značkou 12 CO 28/2011, ktoré rozhodnutia podľa jeho názoru priznali poškodenému právo na
náhradu škody bez ohľadu na vek vozidla a bez odpočítania takzvanej " amortizácie ". V tejto súvislosti
ďalej dôvodil, že podľa jeho názoru, pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak,

než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do
pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodený sa
v dôsledku škodovej udalosti dostal do situácie, kedy napriek tomu, že sa na rozdiel od vinníka škody
správal v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby mohol vôbec vozidlo

používať ako pred škodovou udalosťou. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že tvrdenie vedľajšieho účastníka
a o zhodnotení vozidla navrhovateľa je potrebné považovať za právne irelevantné a nesprávne, nakoľko
z rozhodovacej praxe českých i slovenských súdov v poslednom období jednoznačne vyplynul záver
v zmysle ktorého, akékoľvek poškodenie motorového vozidla je jeho nespochybniteľné znehodnotenie
a na tejto skutočnosti nič nemení ani následne vykonaná oprava.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 23. 1. 2013 právny zástupca navrhovateľa v podstate predniesol
návrh v súlade s písomne podaným a žiadal súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel. Konateľ odporcu,
Ing. Daniel Krajčír na tomto pojednávaní uviedol, že uznáva, že k dopravnej nehode došlo jeho vinou aon sám bol navrhovateľovi po vzniku škody aj nápomocný. Splnil si svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu
k poisťovni a poistnú udalosť vedľajšiemu účastníkovi nahlásil.
Vedľajší účastník na pojednávaní súdu konanom dňa 23. 1. 2013 taktiež zotrval na svojich doterajších

vyjadreniach a žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Okrem
toho poukázal na to, že je potrebné sa zaoberať aj pasívnou legitimáciou odporcu, ktorú navrhovateľ
odvodzuje podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka s poukazom na osvedčenie o evidencii,
nakoľko odporca bol držiteľom osvedčenia, avšak vlastníkom bola lízingová spoločnosť. Neskôr však už
na takejto námietke netrval a odporcu ako prevádzateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola

spôsobená škoda považoval za osobu zodpovednú za takúto škodu, čo v konečnom dôsledku vyplynulo
aj z toho, že za neho navrhovateľovi z dôvodu náhrady škody aj plnil.
Z faktúry spoločnosti AUTOKODUS s.r.o., Štúrova 53, Šaľa, číslo faktúry XXXXXXXX zo dňa XX. X.
XXXX adresovanej navrhovateľovi súd zistil, že predmetná spoločnosť fakturovala navrhovateľovi za
opravu osobného motorového vozidla Š. T. S.: M. XXX Z. sumu 1163,84 Eur. Faktúra bola splatná dňa
28. 7. 2010.

Z príjmového pokladničného dokladu číslo XX/XX zo dňa X. X. XXXX vystaveného spoločnosťou
AUTOKODUS s.r.o., Štúrova 53, Šaľa súd zistil, že navrhovateľ tejto spoločnosti dňa 9. 8. 2010 uhradil
sumu 348,26 Eur, ako úhradu faktúry číslo XXXXXXXX.
Z príjmového pokladničného dokladu číslo X/X zo dňa X. X. XXXX vystaveného spoločnosťou
AUTOKODUS s.r.o., Štúrova 53, Šaľa súd zistil, že navrhovateľ tejto spoločnosti dňa 5. 8. 2010 uhradil

sumu 815,58 Eur ako úhradu faktúry číslo XXXXXXXX.
Z listu a vedľajšieho účastníka adresovaného navrhovateľovi zo dňa 21. 7. 2010 súd zistil, že vedľajší
účastník oznámil týmto listom navrhovateľovi, že v nasledujúcich dňoch z povinného zmluvného
poistenia poisteného poukáže vedľajší účastník navrhovateľovi náhradu škody za poškodené vozidlo
vo výške 815,58 Eur na navrhovateľom uvedený účet. Z predmetného listu je ďalej zrejmé, že vedľajší

účastník náhradu škody stanovil v zmysle ustanovenia § 442 a 443 Občianskeho zákonníka vo výške
skutočnej škody 815,58 Eur s tým, že z fakturovanej ceny opravy vozidla 1163,84 Eur odpočítal
zhodnotenie vozidla opravou v sume 348,26 Eur z dôvodu, že v prípade navrhovateľa došlo pri oprave
motorového vozidla k výmene poškodeného dielu za diel nový s tým, že zhodnotenie vozidla bolo
vypočítané na základe metodiky vedľajšieho účastníka na stanovenie skutočnej škody na motorovom

vozidle.
Z protokolu o odovzdaní faktúry zo dňa 16. 7. 2010 súd zistil, že navrhovateľ odovzdal vedľajšiemu
účastníkovi pre účely likvidácie škody faktúru číslo XXXXXXXX spoločnosti AUTOKODUS s.r.o.,
Štúrova 53, Šaľa.
Zo spisu od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. týkajúceho sa šetrenia škodovej udalosti číslo

XXXXXXXXXX a to najmä z Hlásenia škodovej udalosti pre poisteného zo dňa XX. X. XXXX súd zistil,
že dňa XX. X. XXXX v Šali došlo medzi osobným motorovým vozidlom vo vlastníctve navrhovateľa Š.
T. S.: M. XXX Z., ktoré v tom čase viedol navrhovateľ a motorovým vozidlom I. B. S.: M. XXX Z.,
ktorého prevádzateľom je odporca, ktoré v tom čase riadil konateľ odporcu R.. X. N. k dopravnej nehode
a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla I. B., ktorého vodič pri spätnej jazde na cestnom

telese nevenoval dostatočnú pozornosť a nepostrehol za sebou sa nachádzajúce vozidlo navrhovateľa
a narazil zadnou časťou vozidla I. B. do prednej časti vozidla Š. T., ktorým nárazom spôsobil na vozidle
navrhovateľa poškodenie prednej časti a to prednej kapoty, prednej masky a svetla .
Z fotokópie osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla číslo M. XXXXXX v súd zistil, že
držiteľom osobného motorového vozidla evidenčného čísla M. XXX Z. je od XX. XX. XXXX odporca.

Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX súdneho znalca R.. L. V., B.., V. XXXX/X, M. zo dňa X. X.
XXXX súd zistil, že vzhľadom na technický stav príslušných skupín osobného motorového vozidla Š.
T. H. S.: M. XXX Z. pred ich poškodením dňa XX. X. XXXX, vzhľadom na náhradné diely a použitú
technológiu opravy, je z technického hľadiska možné konštatovať, že vykonaním opravy poškodenia

došlo k zmene technického stavu opravovaných skupín, a to k zlepšeniu (zhodnoteniu, nakoľko
technický stav vozidla bezprostredne pred jeho poškodením dňa XX. X. XXXX bol 20,88 % a po
oprave poškodenia 21,58 % ). Vzhľadom na technológiu použitú pri oprave (oprava výmenou dielov za
použitia rozoberateľných spojov a opravou rovnaním predného blatníka) a vzhľadom na to, že ku dňu
poškodenia bolo vozidlo v prevádzke 113,60 mesiacov, je z technického hľadiska možné konštatovať, že

vykonanímopravypoškodenianedošlokzmenehodnotykoeficientuK22-koeficientpoškodeniavozidla
haváriou. Pri nezmenenom koeficiente dopytu trhu pred poškodením K 51 a po oprave poškodenia K
52 došlo k zmene technickej a aj všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia vplyvom zlepšenia
(zhodnotenia) skupiny skriňa karosérie, výbava karosérie, motora a spojky. Všeobecná hodnota vozidlabezprostredne pred poškodením bola znalcom vyčíslená na sumu 5019 Eur, bezprostredne po
poškodení vo výške 3209 Eur a po oprave poškodenia na sumu 5188 Eur. Podľa vyjadrenia znalca,
výška škody na predmetnom osobnom motorovom vozidle predstavuje čiastku 995 Eur s DPH.

Podľa ust.§ 420 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 17.6.2010, teda ku dňu
vzniku škody ( ďalej len Občianskeho zákonníka)
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust.§ 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.
Podľa ust. § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä zo zhodných výpovedí účastníkov konania
ako aj z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a získaných od vedľajšieho účastníka súdom
mal súd za preukázané, že dňa XX. X. XXXX v meste Š. došlo k dopravnej nehode (škodovej udalosti)
a to medzi motorovým vozidlom vo vlastníctve navrhovateľa Š. T. evidenčné číslo: M. XXX Z., ktoré v
tom čase viedol navrhovateľ a motorovým vozidlom I. B. evidenčné číslo: M. XXX Z., ktoré v tom čase

riadil konateľ odporcu R.. X. N. a to v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla I. B., ktorého vodič
pri k spätnej jazde na cestnom telese nevenoval jazde dostatočnú pozornosť a nepostrehol za sebou
sa nachádzajúce vozidlo navrhovateľa v dôsledku čoho zadnou časťou vozidla I. B. narazil do prednej
časti vozidla Š. T., ktorým nárazom spôsobil na vozidle navrhovateľa poškodenie prednej časti vozidla.
V konaní bolo teda nesporné, že navrhovateľovi na jeho vozidle v dôsledku škodovej udalosti zo dňa

XX.X.XXXX vznikla škoda, za ktorú jednoznačne v celom rozsahu zodpovedal odporca. Nesporným
bolo aj to, že navrhovateľ v súvislosti s odstránením následkov škody na jeho vozidle spôsobených pri
dopravnej nehode vynaložil finančné prostriedky v celkovej výške 1163,84 Eur, z ktorej sumy vedľajší
účastník z titulu náhrady škody na jeho vozidle uhradil za odporcu čiastku 995 Eur ( 815,58 Eur + sumu
179,42 Eur) spolu s 8,75 percentným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 179,42 Eur od

16. 7. 2012 do 30. 1. 2014 v sume 24,17 Eur. Tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi konania nesporné.
Spornou zostala otázka, či navrhovateľ má nárok na preplatenie plnej výšky finančných prostriedkov
vynaložených na opravu jeho motorového vozidla, teda na náhradu škody vo výške 1163,84 Eur,
respektíve či táto suma vyjadruje skutočnú škodu ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti z vyššie
citovaného dopravnou nehodou, prípadne aká skutočná škoda vznikla pri vyššie citovanej dopravnej

nehode navrhovateľovi za náhradu, ktorej zodpovedá odporca ako subjekt, ktorého zamestnanec
predmetnú škodu porušením svojej právnej povinnosti zavinil.
V tejto súvislosti pokiaľ ide o určenie výšky škody je potrebné uviesť, že ust.§ 443 Občianskeho
zákonníka obsahuje dôležité pravidlo pre určenie výšky škody na veci. Ak má zodpovednosť za škodu
plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobení škody

prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo
výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Pri určení výšky náhrady škody sa
vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. Plnú výšku náhrady škody určenej podľa kritérií
vymedzených v predchádzajúcom odseku dostane poškodený len vtedy, keď došlo k absolútnej škode
(napr. poškodená vec sa úplne zničila alebo sa odcudzila, takže zostala nulová hodnota veci). Inak má

poškodený právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak
by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený
by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Podľa ust.§ 442 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihlapoškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému.
Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba
rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v

hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel
v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu.
Tak ako je to vyššie uvedené, zo znaleckého posudku súdneho znalca R.. L. V.,B., zohľadniac všetky
vyššie citované kritériá pre určenie výšky škody súd zistil, že v súvislosti s dopravnou nehodou
dňa XX. X. XXXX vznikla navrhovateľovi na jeho osobnom motorovom vozidle Š. T. evidenčného

čísla M. XXX Z. skutočná škoda vo výške 995 Eur s DPH. Nakoľko z vykonaného dokazovania
a to najmä zhodných výpovedí účastníkov konania v konaní bolo nesporné že vedľajší účastník
plnením za odporcu navrhovateľovi uhradil takto vzniknutú škodu v plnej výške spolu s navrhovateľom
uplatneným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 179,42 Eur od 16. 7. 2012 do 30. 1. 2014 súd
návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Súd neprihliadol na námietku právneho
zástupcunavrhovateľaktoroutentonamietalževprípadenavrhovateľabolopotrebnézaskutočnúškodu

považovať sumu, ktorú samotný navrhovateľ vyplatil spoločnosti AUTOKODUS s.r.o., nakoľko takáto
suma predstavovala len čiastku nákladov potrebných na opravu vozidla a nezohľadňovala všeobecnú
hodnotu predmetného vozidla bezprostredne pred jeho poškodením a po vykonanej oprave ako ani
skutočnosť, že vykonaním opravy poškodenia vzhľadom na náhradné diely a použitú technológiu opravy
došlo k zmene technického stavu opravovaných skupín a to k zlepšeniu. Súd taktiež neprihliadol

na námietku právneho zástupcu navrhovateľa, že akékoľvek poškodenie motorového vozidla je jeho
nespochybniteľné znehodnotenie a na tejto skutočnosti nič nemení ani následne vykonaná oprava,
nakoľko takúto námietku považovala za nepravdivú a v prejednávanej veci za právne irelevantnú. V tejto
súvislosti opätovne súd poukazuje na závery súdneho znalca, v zmysle ktorých technológia použitá pri
oprave (oprava výmenou dielov za použitia rozoberateľný spojov prípadne oprava vykonaná rovnaním

poškodeného predného blatníka motorového vozidla navrhovateľa v prejednávanej veci nemala za
následok zmenu hodnoty a koeficientu poškodenia vozidla haváriou a v konečnom dôsledku viedla
k zmene technickej a aj všeobecnej hodnoty vozidla navrhovateľa po oprave poškodenia vplyvom
zlepšenia skupín karosérie, výbavy karosérie, motora a spojky nehovoriac o tom, že v prejednávanej
veci v zmysle záverov súdneho znalca došlo opravou vozidla navrhovateľa k zlepšeniu technického

stavu jeho vozidla z 20,88 % (pred nehodou ) na 21,58 % (po oprave ).

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou mu vznikla škoda vo výške
1163,84 Eur je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou

účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno
ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd
uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný

neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto
skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.§ 120 ods.4 O.s.p neuniesol dôkazné bremeno

preukázania, že mu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.6.2010 vznikla zavinením odporcu
škoda 1163,84 Eur a nie len škoda vo výške 995 Eur ako to v konaní ustálil súdny znalec, teda, že
ním vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla boli vynaložené v plnej výške účelne na
odstránenie následkov poškodenia vozidla pri dopravnej nehode. Pokiaľ totiž výška ním vynaložených
nákladov na opravu vozidla bola vedľajším účastníkom spochybnená v tom zmysle, že nešlo výhradne

len o účelné náklady na odstránenie následkov poškodenia vozidla pri predmetnej dopravnej nehode
( ale aj o jeho zhodnotenie), bolo potrebné, aby navrhovateľ, ak chcel mať v konaní plný úspech,
preukázal svoje tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania a to, že suma 1163,84 Eur predstavuje
bez akýchkoľvek pochybností výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na
obnovenie pôvodného stavu vozidla, teda, že v tomto prípade išlo v celom rozsahu o účelné náklady

opravy lebo obnovenie do pôvodného stavu nebolo možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov
použitých pri jeho oprave tak ako to má na mysli aj ním citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky
II. ÚS 2221/2007 zo dňa 19.3.2008.Nakoľko pohľadávka navrhovateľa v rozsahu 179,42 Eur s 8,75% - tným úrokom z omeškania počítaným
zo sumy 179,42 Eur od 16.7.2012 bola vedľajším účastníkom konania na strane odporcu za odporcu
uhradená až dňa 4.2.2014, súd navrhovateľovi priznal aj právo ma zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 8,75% ročne, počítaného zo sumy 179,42 Eur od 31.1.2014 do 4.2.2014 a to v súlade s ust. §
517 ods 2 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, ktorým konanie v časti návrhu zastavil je potrebné uviesť, že navrhovateľ
na pojednávaní súdu konanom dňa 20.5.2014 zobral návrh na začatie konania v časti návrhu o

zaplateniesumy179,42Eurspolus8,75%-nýmročnýmúrokomzomeškaniapočítanýmzosumy179,42
Eur od 16.07.2012 do 30.01.2014 a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne
počítaného zo sumy 348,26 Eur od 16.07.2012 do zaplatenia späť z dôvodu, že v tejto časti bola
jeho pohľadávka uplatnená v tomto konaní počas konania súdu uhradená.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania vo vyššie citovanej časti späť, súd podľa citovaného
ustanovenia bez vyžiadania súhlasu odporcu konanie v tejto časti zastavil. Súd predpokladal súhlas
odporcu so zastavením konania vzhľadom na jeho doterajší postup v konaní.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods.2 O.s.p. a účastníkom konania nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci konania ako aj vedľajší účastník konania na
strane odporcu mali vo veci takmer rovnaký úspech ako aj neúspech. Pri rozhodovaní o trovách konania
súd prihliadol na skutočnosť, že pokiaľ ide o zastavenie konania v časti návrhu na začatie konania, ku
ktorému došlo pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pre správanie sa odporcu, ktorý počas konania

súdu navrhovateľovi zaplatil takmer 50% vymáhanej pohľadávky ( 179,42 Eur s príslušenstvom zo
žalovanej sumy 348,26 Eur) by vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov z takto zastaveného
konania podľa ust. § 146 ods.2, druhá veta O.s.p., avšak v časti v ktorej súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol ( v rozsahu 168,84 Eur s príslušným úrokom z omeškania) by vzniklo právo na
náhradu trov konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že

pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania z pohľadu práva na náhradu trov konania bol takmer
rovnaký a preto žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.