Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: T. X., Z.. XX. X.

XXXX, B. B., R.. P.na Q. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29.augustač.8-10,ozvýšenieinvalidnéhodôchodku,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaodporkyne
zo dňa 9. júla 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X, K.

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. júla 2013, sp. zn. XXX XXXX XXX X
p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým vyššie uvedeným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie
invalidnéhodôchodku,keďmierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť(ďalejlenMPSZVČ)
bola síce zvýšená zo 45 % na 60 %, avšak čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.
vo vyššej sume 168,50 € mesačne patrí naďalej.

Vo včas podanom opravnom prostriedku navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím, pretože napriek percentuálnemu

zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k reálnemu zvýšeniu poberaného
invalidného dôchodku nedošlo. Z dôvodu vyskytnutia vredov na dolnej končatine žiadala priznať
MPSVZČ 70%. Správnosť výpočtu ID, či už podľa zák. č. 100/1988 Zb. alebo podľa zák. č. 461/2003
Z.z., nespochybnila.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa posudkových lekárov sa
zdravotný stav navrhovateľky od 13.6. 2013 zhoršil na úroveň invalidity s MPSVZČ 60 %. Vzhľadom k

tomu, že invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, priznaný podľa
zák. č. 100/1988 Zb., je vo vyššej sume, ako tento dôchodok určený podľa zák. č. 461/2003 Z. z., bola
žiadosť navrhovateľky o zvýšenie ID zamietnutá.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný nedôvodne.

Podľa § 70 , ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) poistenec má nárok na
invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 73 ods. 1 ZSP suma invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorá má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 263a ods. 5 prvá veta ZSP ak poistenec má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočne
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu
invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. Januára 2014, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší
alebo najvyšší.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou od
augusta 1998 podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe žiadosti navrhovateľky
o jeho zvýšenie, bola od 25. 5. 2011 uznaná čiastočne invalidnou naďalej, s MPSVZČ 45 %.

Na základe poslednej žiadosti o zvýšenie priznanej dávky, bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený

v posudku posudkového lekára MUDr. Anny Purdekovej zo dňa 18.6. 2013 tak, že čiastočná invalidita
trvá naďalej. MPSVZČ bola zvýšená zo 45 % na 60 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3. písm. c/ za
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a
dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu v rozsahu 50 % z percentuálneho rozpätia

40-50 %; so zvýšením o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia ( choroba vysokého krvného tlaku v štádiu
II, kŕčové žily ).

Zhodne bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený po podaní opravného prostriedku v posudku
posudkového lekára MUDr. Daniely Kollárikovej zo dňa 15.10. 2013.

Súd vychádzajúc z uvedených lekárskych posudkov, ako aj zo správy posudkového lekára MUDr. Anny
Ištvánovej zo dňa 20.3. 2014 a napokon i z lekárskych správ, tvoriacich súčasť administratívneho spisu
odporcu a súdneho spisu, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o objektívnom
zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky. Závery posudkových lekárov o rozhodujúcom zdravotnom

postihnutí navrhovateľky v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c/, o navýšení percentuálnej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia ( ulcera
cruris I. dx, kŕčové žily- varixy, ICHS, esenciálna hypertenzia, coxarthrosis bilat. Gr. I- II... ), i o čiastočnej
invalidite v zmysle zák. č. 100/1988 Zb. považoval za súladné s obsahom administratívneho spisu.

Navrhovateľka sa domnievala, že pre vredy na pravom predkolení, by jej mala byť zvýšená MPSVZČ
na 70 %.

S týmto názorom navrhovateľky sa súd nestotožňuje.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od ktorého priamo závisí výška invalidného dôchodku,
sa posudzuje na základe lekárskych správ s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja a liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov ( § 71, ods. 6 ZSP).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe 4 zákona (§ 71 ods. 5).
V prípade, že poistenec trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, t. j. ktorému zodpovedá najvyššia miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno považovať len
jedno z nich, a to aj vtedy, ak viaceré z postihnutí poistenca odôvodňujú rovnakú percentuálnu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú

( § 70 ods. 7 ). Ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, percentuálnu mieru poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10
% ( § 71 ods. 6 a 8 ).U navrhovateľky traja posudkoví lekári zhodne považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolesti
chrbtice - dorzalgie s priznanou percentuálnom mierou poklesu na hornej hranici percentuálneho

rozpätia, t.j. 50 %. Žiadne z početných postihnutí navrhovateľky nevykazuje takú formu alebo štádium,
ktoré by v zmysle prílohy 4 odôvodňovalo priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. To platí i v prípade postihnutia pravej dolnej končatiny navrhovateľky vredmi,
ktoré sú nepochybne bolestivým poranením, tak ako sa o ňom vyjadrovala vo svojej výpovedi
navrhovateľka. Keďže sa vredy nachádzajú len na jednej dolnej končatine, ani za toto zdravotné

postihnutie neprichádza do úvahy vyššia, než priznaná percentuálna miera poklesu. V zmysle kapitoly
IX, oddiel B, položka 5.1, choroby ciev, postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi
podľa rozsahu a opakovania pri jednostrannom postihnutí totiž percentuálny pokles predstavuje len
25 - 35 %. Až pri obojstrannom postihnutí vredmi, ktorým navrhovateľka netrpí, prichádza pri hornej
hranici percentuálneho rozpätia do úvahy vyššia, než priznaná miera, a to 60 %, z rozpätia 30-60%.
Navrhovateľka sa preto zjavne mylne domnieva, že z dôvodu recidivujúcich vredov na jednej končatine

možno priznať MPSVZČ v rozsahu 70 %.

Navrhovateľka správnosť výpočtu invalidného dôchodku, či už čiastočného podľa zák. č. 100/1988 Zb.
alebo podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nenamietala. Súd ani v tejto otázke nezistil žiadne pochybenia.

Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie, ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil
(§250q, ods. 2 O.s.p.).

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a
odporkyňa ich náhradu neuplatnila (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho
doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave,
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.