Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010835
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. septembra 2015 v Trenčíne

samosudcom JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
F. D., nar. XX.XX.XXXX v D., okres D., bytom mesto L. nad V., prechodne bytom v L. nad V., H. XXX/
XX, bez zistenia pracovného pomeru, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v
Y. na výkon trestu odňatia slobody L. nad V.,
j e v i n n ý , ž e

hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.10.2011 pod sp. zn. 3T/116/2011, právoplatným
dňa 27.10.2011, uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pričom uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 8Pp/15/2012 zo dňa 14.03.2012,
právoplatným toho istého dňa, bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola

uložená skúšobná doba 2 (dva) roky, a následne uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.
8Pp/15/2012 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 10.02.2015, bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení
sa v skúšobnej dobe a o vykonaní zvyšku trestu do výmere 6 (šesť) mesiacov, a napriek tomu, že dňa
28.02.2015 prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody do 10 kalendárnych dní od
doručenia tejto výzvy, ani po tomto dni bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody,
t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v

lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l

trestnýčinprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia§348odsek1 písmenoa) Tr.zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona a §§ 36 písmeno l), 37 písmeno m) Tr. zákona za použitia §
38 odsek 2 Tr. zákona a za použitia § 43 Tr. zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r

a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala na Okresný súd Trenčín dňa 08. júla 2015
pod č. k. 2Pv/235/15/3309-21 obžalobu na F. D., nar. XX.XX.XXXX na skutkovom základe uvedenom v

citovanej obžalobe a tak, jako je aj uvedené vo výroku tojhto rozsudku pre trestný čin prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Tr. zákona. Prokurátorka podala obžalobu
následne potom, čo Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 05. júna 2015 na verejnom zasadnutí musel
predmetnú trestnú vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania, keď obžalovaný predtým dohodnutý
a prokurátorkou navrhovaný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody fakticky odmietol, a to zápornou odpoveďou na položenú

otázku podľa § 333 odsek 3 písm. i) Tr. poiradku.

Okresný súd Trenčín následne trestným rozkazom zo dňa 06. augusta 2015 č. k. 4T/88/2015-60 uznal
obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu prečinu, za čo mu bol podľa § 348 odsek

1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 353 odsek 2 písm. a) Tr. poriadku a §§ 36 písm. l), 37
písm. m) a za použitia § 38 odsek 2 a § 43 Tr. zákona uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Citovaný trestný rozkaz v zákonom stanovenej
lehote napadol podaním odporu iba obvinený, ktorý opätovne nesúhlasil s takýmto trestom, poukazoval

na rôzne skutočnosti, ktoré majú odôvodňovať uloženie čo najmiernejšieho trestu tak, a to nespojeného
s jeho výkonom.

Vzhľadomnaskutočnosť,žebolobžalovanýmodporpodanýriadneavčas,naktoromzotrvalobžalovaný

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. Septembra 2015 aj naďalej, keď súd pritom nezistil zákonné
podmienky pre opätovné konanie o dohode o vine a treste, po prednese obžaloby prokurátorkou
bol obžalovaný I. D. súdom poučený o všetkých svojich procesných právach, vrátane možnosti urobiť
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Tr. poriadku, ako aj o účinkoch prípadného
jeho prijatého vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písm. b) a písm. c) Tr. poriadku. Obžalovaný následne

na to urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, teda uznal vinu zo spáchania
žalovaného skutku v celom rozsahu, keď svoje konanie už predtým fakticky oľutoval a
následne na všetky súdom obligatórne položené otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d),
písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Tr. poriadku zodpovedal kladne, t. j. „áno“. Po zistení stanoviska
intervenujúcej a dozorovej prokurátorky, ktorá navrhla súdu prijať takéto vyhlásenie obžalovaného a

vykonať iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, súd takéto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku prijal s tým,
že sa vykoná dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych sankciách.

To, že sa žalovaný skutok stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný F. D. preukazovali
(okreminéhovšakivprípade,žebyobžalovanýneurobilžiadnevyhláseniečipoprelsvojuvinu)ajďalšie,
v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy, a to predovšetkým relevantné listinné dôkazy
(právoplatné súdne rozhodnutia - rozsudok, uznesenia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu ako
aj o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu, riadne doručená výzva na nástup do výkonu tohto zvyšku

trestu, zápisnica polície o dodaní do výkonu tohto zvyšku trestu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo
preto možné vyhlásenie obžalovaného F. D. o uznaní viny v celom rozsahu zo spáchania žalovaného
skutkuposplneníďalšej procesnejpodmienkyvzmysle§257odsek5Tr.poriadkuprijaťa ďalejvykonať
dokazovanie vo vzťahu už iba k výroku o trestnoprávnych sankciách, keď s týmto trestným konaním
adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody spojené nebolo.

Súd po právnej stránke posúdil žalovaný skutok spáchaný obžalovaným ako dokonaný trestný čin
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Tr.
zákonavzhľadomnanaplnenievšetkýchobligatórnychštyrochformálnychznakov,vrátanemateriálnehokorektívu (materiálny znak - stupeň nebezpečnosti konania), ktorého naplnenie sa v prípade prečinov
vyžaduje.

Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa evidentne podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek
1 Tr. zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v
zmysle § 23 Tr. zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného
alebo pri rozhodovaní o trestnoprávnych sankciách. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal

obžalovaný Q. D. jednoznačne formou priameho úmyslu (dolus generalis) podľa § 15 písmeno a) Tr.
zákona. Súd pripomína, že aj v prípade akceptácie jeho obhajobných tvrdení v prípravnom konaní
o okolnostiach nenastúpenia předmětného nariadeného zvyšku trestu, by išlo o nepriamy úmysel (dolus
eventualis) podľa § 15 písm. b) Tr. Zákona. Už zo žalovaného a súdom ustáleného skutkového stavu
veci vyplýva rovnako jednozačne naplnenie aj ďalšieho formálneho znaku, t. j. objektívnej stránky
- opomenutie povinnosti obžalovaným nastúpiť predmetný zvyšok trestu v stanovenej lehote, teda

dobrovoľne, nečakajúc na nútený výkon nástupu, ktorý musel nastať v súčinnosti s Policajným zborom
v súlade so zákonom. Napokon bol naplnený aj ostatný formálny znak, a to objekt útoku, a to nerušený
výkon rozhodnutia súdnej moci, ktorý chráni žalovaná predmetný skutková podstata trestného činu. Pre
naplnenie žalovaného trestného činu, keďže ide o kategóriu prečinu musí byť naplnená aj materiálna
stránka (materiálny korektív), ktorý bol v danom prípade taktiež relevantne splnený v zmysle zákona, už

aj so zreteľom na skutočnosť, že obžalovaný sa podobného konania už v minulosti dopustil.

Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené relevantné listinné dôkazy ich prečítaním, ku
ktorým nemal obžalovaný žiadne pripomienky.

Obžalovaný podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný pre spáchanie rôznej
trestnej činnosti, vrátane zhodnej ako v prejednávanej veci, z ktorého zvyšok nevykonaného trestu
odňatia slobody obžalovaný ešte doposiaľ vykonáva. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný

je doposiaľ celkovo 4x priestupkovo riešený, pričom išlo o spáchanie rôznych priestupkov, za ktoré mu
boli ukladané sankcie - peňažné pokuty, v jednom prípade aj napomenutím. Z počiatku výkonu zvyšku
nevykonaného trestu odňatia slobody nie je obžalovaný hodnotený ústavom na výkon trestu odňatia
slobody negatívne (č. l. 24 trestného spisu). Z miesta trvalého pobytu bližšie hodnotený nie je.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu (prečin), osobu obžalovaného, okolnosti za akých došlo k jeho spáchaniu, na účel trestu, ako i na
možnosť nápravy obžalovaného.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného a možnosti jeho
nápravy a ako aj na motív jeho konania (snaha obžalovaného vyhnúť či oddialiť výkon trestu), súd dospel
k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona bolo nevyhnutné obžalovanému

uložiť iba trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, pretože doterajšie uložené takéto tresty neboli
dostatočné pre jeho nápravu. Uloženie trestu nespojeného s jeho výkonom by bolo v danom prípade
iba bezobsažnou trestnoprávnou sankciou, ktorá by nebola adekvátnym prostriedkom na dosiahnutie
potrebného účelu trestu a to nielen v rovine individuálno-preventívnom ale aj v rovine generálno-
preventívnej. Je zrejmé, že obžalovaný, o čom svedčí jeho postoj v rámci predchádzajúceho konania o

dohode o vine a treste, nie je si vedomý dostatočne dôsledkov svojho protiprávneho konania. Preto súd
obžalovanému v rámci zákonnej sadzby (0-2 roky) považoval za nutné obžalovanému
uložiť tak, ako sa domáhala aj intervenujúca a dozorová prokurátorka, ďalší (§ 43 Tr. zákona) trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorý trest je
skutočne trestom u obžalovaného primeraným. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil vyrovnaný pomer (§ 38

odsek 2 Tr. zákona) konštatovaných vo výroku tohto rozsudku poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pri zaraďovaní obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd postupoval podľa ustanovenia § 48
odsek 4 Tr. zákona a výnimočne ho zaradil na výkon trestu do najmiernejšieho ústavu, kde v súčasnejdobe vykonáva ešte zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody, z ktorého bol v minulosti súdom
podmienečne prepúšťaný. Takéto zaradenie pre dovŕšenie účelu trestu je v danom prípade postačujúce.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody spojené nebolo, preto
ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu,
kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.