Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/1282/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012206919.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, Doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného vydaného v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v znení

neskorších predpisov (ďalej len ZSI), jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.11.2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručených 3998 žalôb, ktorými sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že týmto rozhodnutím vydaným v
zmysle § 19 ods. 3 ZSI bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI
so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, zo dňa 17.09.2012 sp. zn. Spr. I-10/2012 o nesprístupnení
informácií vo veci 3998 individualizovaných žiadostí žalobcu o informáciu, či Inšpektorát SOI so
sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj disponuje v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 Z.z.) súhlasom 3998 v

žiadostiach individualizovaných fyzických osôb so spracúvaním a uchovávaním ich osobných údajov
udeleným každým jednotlivým žiadateľom. Alternatívne žalobca v podaných žiadostiach o informácie
žiadal, aby v prípade, že súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov nebol povinnej
osobe označenou fyzickou osobou udelený (prípad negatívnej odpovede na žiadosť), povinná osoba
sprístupnila informáciu, či súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov bol daný inej
organizačnej zložke Slovenskej obchodnej inšpekcie (Ústredný inšpektorát alebo inšpektorát v sídle

kraja).

Žalobca v obsahovo totožných žalobách uviedol, že o individualizovaných žiadostiach o sprístupnenie
informácie rozhodla povinná osoba súhrnne, a to prvostupňovým rozhodnutím sp. zn.: Spr. I-10/2012
zo dňa 17.09.2012. To však podľa názoru žalobcu nie je možné pre rozpor tohto postupu s § 18 ods. 2
ZSI a per analogiam § 18 ods. 1 ZSI, nakoľko o individualizovanej žiadosti zákon prikazuje rozhodnúť

individualizovane zápisom v spise (pozitívne rozhodnutie), resp. konštruovaním rozhodnutia do spisu
(negatívne rozhodnutie).

Uznesením č.k. 6S/1279/2012-12 zo dňa 25.09.2013 súd spojil na spoločné konanie veci uvedené vo
výroku tohto uznesenia o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia Ústredného inšpektorátu SOI
s tým, že toto konanie bude vedené pod sp.zn. 6S/1279/2012. Súd celkovo spojil 355 vecí.Dňa 27.11.2013 žalobca doručil súdu oznámenie o úhrade súdneho poplatku a žiadosť o vylúčenie veci
vedenej pod sp.zn. 6S/1282/2012 na samostatné konanie, nakoľko v tomto konaní žalobca uhradil súdny
poplatok vo výške 70,- €.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.. 6S/1279/2012-34 zo dňa 19.12.2013 vylúčil na samostatné
konanie vec vedenú pod sp.zn. 6S/1282/2012.

Uznesením č.k. 6S/1282/2012-20 zo dňa 16.03.2015 konanie vedené pod sp.zn 6S/1282/2012 sa

prerušilo, nakoľko krajský súd zistil, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha konanie
vedené pod sp.zn. 3Sži/35/2014, pričom v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre
rozhodovaciu činnosť súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/1282/2012.

Súd ďalej zistil, že rozhodnutím č.k. 2S/1565/2012 - 49 zo dňa 04.12.2013 Krajský súd v
Bratislave v senáte 2S napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012

a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č.
I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č.
I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 konanie zastavil. Konania vedené tunajším súdom pod sp. zn. 2S

1565/2012, 2S 1567-1631/2012, 2S 1633-1708/2012, 2S 1710-1736/2012, 2S 1738-1748/2012, 2S
1750/2012, 2S 1752-1754/2012, 2S 1756-1759/2012, 2S 1761-1762/2012, 2S 1765-2007/2012, 2S
2009-2254/2012, 2S 2256-2376/2012, 2S 2378-2449/2012, 2S 2451-2483/2012, 2S 2485-2495/2012,
2S2497-2505/2012,2S2507-2531/2012,2S2533-2545/2012,2S2550-2555/2012,2S2557-2585/2012
zastavil tiež a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 273,60 €

na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalovaný odvolanie. Najvyšší súd rozhodnutím sp.zn. 3Sži/35/2014 rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2S/1565/2012-49 zo dňa 04.12.2013 potvrdil v napadnutom výroku a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €. Žalovanému uložil, aby v ďalšom konaní
vyhodnotil,čižiadosťžalobcuoinformáciuniejevrozpores§4ods.1zákonač.122/2013Z.z.oochrane

osobných údajov, ktorý je aktuálne účinným právnym predpisom v oblasti ochrany osobných údajov.

Podľa § 246c O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane
ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to
ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok

nie je prípustný.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vyjadruje ústavnoprávny princíp, že o tej istej veci nemôže
byť rozhodnuté dvakrát (ne bis in idem). Predstavuje garanciu stability tak, aby o veciach už raz
rozhodnutých, nebolo konané a rozhodované znova.

Právna úprava prekážky rei iudicatae je vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova

V súčasnej procesnoprávnej teórií sa v intenciách ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
pri skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a
totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Oba
predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní
právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať.Druhý predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby vo vzťahu k novému konaniu zakladal
prekážku rei iudicatae, je totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti
predmetu konania "za tú istú vec je potrebné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už

právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu
veci". Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať
z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi
zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého právneho dôvodu a na podklade toho istého
skutkového stavu.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.12.2010, sp. zn. 5Sžo/150/2010 vyplýva,
že prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v
každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide predovšetkým vtedy, keď
v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie správneho orgánu a týka sa rovnakých
účastníkov konania.

Súd dospel k záveru, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/1565/2012
bolo konanie s totožnými účastníkmi konania a totožným predmetom konania s tým, že sú tu rovnaké
skutkové okolnosti preskúmavania žalobou napadnutých rozhodnutí. Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol o podanom odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu č.k. 2S/1565/2012 - 49 zo dňa
04.12.2013 tak, že toto v napadnutej časti potvrdil a teda toto konanie je právoplatne skončené, súd

postupoval podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a konanie vedené pod
sp.zn. 6S/1282/2012 v zmysle § 104 O.s.p. zastavil z dôvodu prekážky res iudicata.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo

zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.