Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200891
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200891.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa VANAPO, s.r.o, so sídlom Festivalová 802/9, Svidník,
IČO: 36 455 164, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Petřekom, PhD., advokátom, so sídlom Zátišie
23, Sládkovičovo, proti odporcovi Colnému úradu Prešov, so sídlom Kpt. Nálepku 4, Prešov, v konaní
o uloženie povinnosti konať a rozhodnúť, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 4. júla 2014 doplneným dňa 16. októbra 2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť, aby vo veci zloženia zábezpeky vedenej pod číslom 1096238/1/84619/2014 vydal
rozhodnutie, ktorým ukladá navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň, a to do 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.05.2014 mu bola doručená odpoveď na sťažnosť č.

1300220/1/239390/2014 zo dňa 22.05.2014, ktorou mu Finančné riaditeľstvo SR oznámilo výsledok
prešetrenia sťažnosti navrhovateľa na postup odporcu zo dňa 20.02.2014 vo veci nesprávneho postupu
vproceseuloženiapovinnostizložiťzábezpekunadaň,ktorejnámietkyvyhodnotiloakoneopodstatnené.
Tvrdil, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným v zákona č. 530/2011 Z. z. o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov“)
v spojení so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) tým, že je v

konaní nečinný. Odporca bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že v konaní nevydal rozhodnutie.

Navrhovateľ je na základe rozhodnutia odporcu registrovaný ako prevádzkovateľ skladu s
prideleným registračným a evidenčným číslom. Odporca vydal dňa 16.08.2012 rozhodnutie č.
09006238/1/1073713/2012, ktorým rozhodol o úplnom upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na daň
z dôvodu daňovej spoľahlivosti navrhovateľa. Dňa 18.02.2014 bol navrhovateľovi doručený neformálny

list č. 1096238/1/84619/2014 označený ako Výzva na zloženie zábezpeky na daň, ktorým odporca uložil
navrhovateľovi zložiť zábezpeku na daň vo výške 283.338,00 Eur s odôvodnením, že začalo konanie
vo veci podozrenia z dopustenia sa správneho deliktu podľa zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej
dani z liehu, čím podľa odporcu nastali (bližšie nešpecifikované) „iné okolnosti“, na základe ktorých
možno odôvodnene predpokladať, že daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť
daň podľa zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Keďže navrhovateľ považoval postup

odporcu za nezákonný, podal dňa 20.02.2014 sťažnosť na Finančné riaditeľstvo SR, sekcia inšpekcie
a vnútornej kontroly, Bratislava. O výsledku prešetrenia tejto sťažnosti doručilo Finančné riaditeľstvo
SR navrhovateľovi dňa 27.05.2014 odpoveď č. 1300220/1/239390/2014 zo dňa 22.05.2014, v ktorej
námietky sťažovateľa vyhodnotilo ako neopodstatnené.Citoval § 2 ods. 1 písm. f) a g), § 15 ods. 1, 8 písm. d) bod 3, § 16 ods. 1, 2, 11, 12, 17 písm. b), 18
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a § 63 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku.

Vyslovil názor, podľa ktorého právny inštitút zabezpečenia dane predstavuje efektívny nástroj správcu

dane na uspokojenie svojej verejnoprávnej pohľadávky v prípade nesplnenia primárnej povinnosti
daňového dlžníka. Zákon však podľa neho nie je rigorózny v tom zmysle, že zákonodarca normuje
možnosť úľavy vo forme upustenia od zábezpeky v prípade, ak je daňový subjekt vo vzťahu k plateniu
verejnoprávnych dávok disciplinovaný, tieto platí riadne a včas, čím sa stáva z hľadiska daňového
inkasa pre správcu dane spoľahlivým. Inými slovami, upustenie od zábezpeky na daň predstavuje akúsi

„odmenu“ a ocenenie daňovej spoľahlivosti a finančnej disciplíny daňového subjektu. Je nesporné, a
vyplýva to aj z ustanovení § 16 ods. 11 a nasl. v spojení s § 15 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov, že žiadateľ o takúto formu úľavy (upustenie od zábezpeky) je povinný splniť
celý rad rigoróznych podmienok ustanovených zákonom, pričom medzi takého podmienky patrí aj
neexistencia pohľadávok voči colným úradom, daňovým úradom, zdravotnej a sociálnej poisťovni a pod.,
a až v prípade, že daňový subjekt tieto náročné podmienky vyplývajúce zo zákona splní a colný úrad

usúdi, že je daňovo spoľahlivý (§ 16 ods. 14 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov), vydá
rozhodnutieoupusteníodpovinnostizložiťzábezpekunadaň.Navrhovateľtakýmtodaňovospoľahlivým
subjektom je, preto odporca počnúc dňom 16.08.2012 upustil od jeho povinnosti zložiť zábezpeku na
daň.

Z právneho hľadiska mal navrhovateľ za to, že konštitutívnym rozhodnutím odporcu o úplnom upustení

od povinnosti zložiť zábezpeku na daň založil odporca také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa,
na základe ktorého mohol daňový subjekt prijímať, vydávať, skladovať lieh v pozastavení dane v rámci
daňového skladu, a to bez zloženej zábezpeky na spotrebnú daň práve preto, že navrhovateľ po splnení
všetkých zákonných podmienok, bol odporcom uznaný za daňovo spoľahlivého. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného zastával názor, že ak existuje konštitutívne rozhodnutie odporcu hmotnoprávnej povahy o

upusteníodpotrebyzložiťzábezpekunadaň,nemožnotentoprávnyaskutkovýstavzmeniťneformálnou
výzvou (listom) na zloženie zábezpeky, ale je potrebné v danej veci vydať nové rozhodnutie podľa § 63
ods. 1 daňového poriadku, ktoré bude konštituovať nový právny stav, pričom takéto rozhodnutie musí
spĺňať všetky formálne a obsahové náležitosti zakotvené v § 63 daňového poriadku a musí byť riadne
odôvodnené s tým, že odporca zrozumiteľným spôsobom daňovému subjektu vyloží, v čom spočívajú

„iné okolnosti“ odôvodňujúce obavu o daňové inkaso, a teda okolnosti, na základe ktorých odporca
predpokladá, že prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 11 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona. Jednoducho povedané,
ak odporca rozhodnutím upustil od zábezpeky, je povinný rovnako vydať rozhodnutie o jej opätovnom
zložení.

Vyslovil názor, že aj keď normatívny text § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
uvádza pojem „výzva“, tento pojem nemožno zúžiť a v právnoaplikačnej praxi meniť hmotnoprávne
postavenie navrhovateľa a de facto žiadať doplnenie zábezpeky iba neformálnou výzvou. Komunikácia
neformálnym spôsobom sa môže týkať iba bežnej komunikácie medzi správcom dane a daňovým
subjektom, nie však v prípade, ak dochádza k zásahu do subjektívnych majetkových práv daňového

subjektu (a to doplnenie zábezpeky v sume 238.338,00 Eur nepochybne je), a tým zároveň aj do
hmotnoprávneho postavenia navrhovateľa. V takom prípade je jednoznačne potrebné vo veci vydať
meritórne rozhodnutie. Oporu pre tento názor navrhovateľ nachádzal v § 63 ods. 1 daňového poriadku,
podľa ktorého ukladať povinnosti možno iba rozhodnutím. S poukazom na uvedené ustanovenie mal
navrhovateľ za to, že jedinou procesnou formou, ktorou možno realizovať „znovuzloženie“ zábezpeky, je

rozhodnutie podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku s obsahovými a formálnymi náležitosťami podľa § 63
ods. 2 a nasl., pričom nie je rozhodné, či ho odporca označí ako „výzva“ a pod. Požiadavkou na opätovné
zloženie zábezpeky v plnej výške odporca ukladá povinnosť znovu zložiť zábezpeku do pôvodnej výšky,
čím vlastne konštituuje nový hmotnoprávny stav daňového subjektu, pričom zodpovedá princípu právnej
istoty, aby takéto rozhodnutie (výzva) obsahovalo všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia,

najmä aby bolo riadne odôvodnené prinajmenšom v časti týkajúcej sa pochybností smerujúcich k obave
ovymožiteľnosťdaneaabybolomožnéprotitomutorozhodnutiupodávaťopravnéprostriedky,prípadne,
aby bolo možné takéto rozhodnutie preskúmať nezávislým súdom.

Neformálna výzva, aj keď je vydaná príslušným orgánom verejnej moci, nemá autoritatívnu povahu a
záväznosťaniejevymožiteľnáprípadnýmvýkonomrozhodnutia.Vpraxidochádzakplneniu„povinnosti“

opätovne zložiť zábezpeku na daň zo strany daňového subjektu (ne)dobrovoľne, a to z dôvodnejobavy, že v prípade nedoplnenia zábezpeky v desaťdňovej lehote dochádza k zániku povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu (§ 15 ods. 8 písm. d/ zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov), a tým vlastne k zániku podnikania vo zvolenom hospodárskom segmente. Žiadosti o doplnenie

zábezpeky formou neformálnych výziev a bez ich riadneho zdôvodnenia (obava o daňové inkaso)
zvádza daňové subjekty k podozreniu zo šikanózneho konania colného úradu, ba až k podozreniu zo
zneužitia jeho právomoci, pretože požadovať nemalú finančnú sumu iba na základe neformálneho listu
a navyše bez konkretizácie relevantných dôvodov o ohrození daňového inkasa (pod hrozbou zániku
celého podnikania v rámci daňového skladu) nota bene u daňového subjektu, ktorý je na základe

rozhodnutia toho istého colného úradu daňovo spoľahlivý, je v priamom rozpore s princípom právnej
istoty a legitímnych očakávaní. V predmetnej výzve na doplnenie zábezpeky absentujú relevantné
dôkazy, ktoré by zakladali obavu odporcu z ohrozenia daňového inkasa. Poukaz odporcu vo výzve na
začaté konania vo veci správneho deliktu nemožno považovať za „inú okolnosť“ ohrozujúcu daňové
inkaso, a to za situácie, keď vo veci bolo iba začaté konanie, pretože aj pri správnom trestaní platí
trestnoprávna zásada prezumpcie neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR).

Keďže navrhovateľ považoval postup odporcu za nezákonný, podal dňa 20.02.2014 sťažnosť
na Finančné riaditeľstvo SR, sekciu inšpekcie a vnútornej kontroly, Bratislava. O výsledku
prešetrenia tejto sťažnosti doručilo Finančné riaditeľstvo SR navrhovateľovi dňa 27.05.2014 odpoveď
č. 1300220/1/239390/2014 zo dňa 22.05.2014, v ktorej námietky sťažovateľa vyhodnotilo ako
neopodstatnené. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na konanie proti

nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) na Krajský súd v Prešove, pretože tvrdí, že odporca nekoná spôsobom ustanoveným
v § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v spojení s § 63 daňového poriadku.
Nečinnosť orgánu verejnej správy vidí v tom, že odporca odmieta vo veci „znovuzloženia“ zábezpeky
na daň vydať rozhodnutie s tým, že postačuje zaslať list- neformálnu výzvu na zloženie zábezpeky

na spotrebnú daň z alkoholických nápojov. Preto sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi vydať
rozhodnutie vo veci zloženia zábezpeky.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 22.08.2014 uviedol, že na základe žiadosti
navrhovateľa po splnení zákonom stanovených podmienok dňa 10.08.2004 zaregistroval navrhovateľa
ako prevádzkovateľa daňového skladu s prideleným registračným a evidenčným číslom. Podmienky

vzniku a prevádzkovania daňového skladu upravuje zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
O zložení zábezpeky nerozhoduje správca dane, v konkrétnom prípade odporca, ale táto povinnosť
vyplýva žiadateľovi o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu priamo zo zákona. Po
splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, správca dane vykoná registráciu a žiadateľovi
vydá povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Uvedené povolenie len deklaruje už existujúci

stav, tzn. deklaruje splnenie zákonom stanovených podmienok na prevádzkovanie daňového skladu.
Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav.
Navrhovateľ podľa § 16 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov zaslal odporcovi
žiadosť zo dňa 28.06.2012 o úplné upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Aby mohol správca
dane takejto žiadosti vyhovieť, žiadateľ musí predovšetkým spĺňať zákonom stanovenú podmienku

daňovejspoľahlivosti.Naúčelyzákonaospotrebnejdanizalkoholickýchnápojovsapovažujezadaňovo
spoľahlivého prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý okrem iných zákonom stanovených podmienok
nemá nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu. Po posúdení daňovej spoľahlivosti
navrhovateľa, odporca dňa 16.08.2012 vydaným rozhodnutím zn. 09006238/1/1073713/2012 rozhodol
o úplnom upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň z liehu. Platnosť uvedeného

rozhodnutia obmedzil na dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti. Predmetné rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 22.08.2012.

Odporca evidoval u navrhovateľa za zdaňovacie obdobie január 2013, september 2013, október
2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014 a máj 2014 včas neuhradené pohľadávky
na spotrebnej dani z liehu po lehote splatnosti. Neuhradením dane v zákonom stanovenej lehote

prevádzkovateľ daňového skladu porušil základnú podmienku daňovej spoľahlivosti, ktorej splnenie
bezpodmienečne vyžaduje zákon pre upustenie od zloženia zábezpeky. Keďže navrhovateľ sa týmto
stal pre správcu dane daňovo nespoľahlivý, odporca dňa 17.02.2014 zaslal navrhovateľovi výzvu
na zloženie zábezpeky zn. 1096238/1/846619/2014, ktorú navrhovateľ akceptoval a prostredníctvom
bankovej záruky poskytnutej VÚB bankou, a.s. (záručná listina č. 009020137041 v prospech colnéhoúradu) zložil zábezpeku na daň v požadovanej výške. Uvedená banková záruka bola odporcom prijatá
dňa 06.03.2014.

Odporca bol toho názoru, že zákonom stanovená povinnosť zloženia zábezpeky na daň pretrváva

po celú dobu prevádzkovania daňového skladu. Jediným spôsobom pre dosiahnutie výnimky z tejto
povinnosti je rozhodnutie colného úradu o upustení od zloženia zábezpeky na základe žiadosti
prevádzkovateľa daňového skladu a splnenia zákonom stanovených podmienok vyžadovaných pre
upustenie od povinnosti zloženia zábezpeky. Preto v prípade, ak vzniknú iné okolnosti, napr. platobná
nedisciplinovanosť prevádzkovateľa daňového skladu, ktorému bolo rozhodnutím upustené od zloženia

zábezpeky na daň, ktoré sú v konečnom dôsledku porušením zákonom stanovených podmienok
potrebných pre upustenie od zloženia zábezpeky, je správca dane povinný v súlade s § 16 ods.
17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu na
doplnenie alebo opätovné zloženie zábezpeky na daň v stanovenej lehote. Zákon o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov nepodmieňuje výzvu na opätovné zloženie zábezpeky na daň, resp. opätovné
zloženie zábezpeky na daň vydaním ďalšieho konštitutívneho rozhodnutia, pretože povinnosť zloženia

zábezpeky na daň je stanovená priamo predmetným zákonom.

V súlade s platnými právnymi predpismi (§ 16 ods. 17 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov), ak colný úrad určil lehotu na zloženie alebo doplnenie zábezpeky na daň, prevádzkovateľ
daňového skladu je povinný zábezpeku na daň zložiť alebo doplniť v lehote a vo výške určenej colným
úradom. Rozhodnutiu, ktorým colný úrad upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň, skončí platnosť

uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí (v prípade, ak prevádzkovateľ daňového skladu neporušil
podmienky ustanovené zákonom na upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň) alebo uplynutím
lehoty, ktorú colný úrad určil vo výzve prevádzkovateľovi daňového skladu na zloženie zábezpeky na
daň (v prípade porušenia podmienok uvedených v § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických
nápojov). Rozhodnutie, ktorým colný úrad upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň, nie je potrebné

rušiť osobitným rozhodnutím, nakoľko predmetné rozhodnutie sa stáva neplatným uplynutím lehoty
určenej colným úradom na zloženie zábezpeky na daň vo výzve, na zaslanie ktorej colný úrad zaväzuje
priamo zákon, resp. dňom zloženia zábezpeky.

Navrhovateľ sa vo svojom návrhu opiera predovšetkým o § 63 ods. 1 daňového poriadku, podľa
ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno

len rozhodnutím, ktoré musí vyť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odporca však s touto argumentáciou navrhovateľa nesúhlasí, pretože jednotlivé práva a povinnosti
súvisiace priamo so zložením zábezpeky na daň, resp. s upustením od povinnosti zloženia zábezpeky
na daň upravuje priamo zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a odporca je povinný sa
uvedenýmzákonomriadiťvplnomrozsahu.Akbyzákonnápovinnosťprevádzkovateľadaňovéhoskladu

zložiť zábezpeku na daň nebola stanovená priamo hmotnoprávnym predpisom, potom by bol odporca
eventuálne povinný v danej veci vydať rozhodnutie tak, ako sa toho dožaduje navrhovateľ, avšak v
danom prípade to vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné. Z tohto dôvodu odporca navrhol, aby súd
žalobu zamietol a navrhovateľovi trovy konania nepriznal.

Návrh v predmetnej veci smeruje k zabezpečeniu ochrany práv navrhovateľa proti nečinnosti orgánu

verejnej správy súdom, a to podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.

Krajský súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preto preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s vyjadrením
odporcu, s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v

konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd
môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Súd sa v konaní v zmysle uvedených ustanovení zameriava na ochranu navrhovateľa pred nečinnosťou

orgánu verejnej správy v prípade, že tento nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom, a teda je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom
podaného návrhu.

Pod nečinnosťou možno chápať pasivitu správneho orgánu v prejednávanej veci, ak táto nie je
zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, no napriek tomu orgán verejnej moci nekoná.

Nečinnosťou môže byť opomenutie predpísaných úkonov, zbytočné prieťahy, absencia akýchkoľvek
úkonov, tvrdenie nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavenie veci listom, záznamom
a pod. namiesto rozhodnutia veci. Nečinnosť, ktorá je postupom, sa však predovšetkým prejavuje v
nedodržaní procesných lehôt ustanovených administratívnymi procesnými normami pre konkrétnu vec,
pričom tieto sa môžu predĺžiť za súčasného vyrozumenia účastníka, ktoré je poriadkovej povahy, a preto

nemá rozhodujúci vplyv na nečinnosť orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
ktorú vzhliadol v tom, že odporca odmieta vo veci zloženia zábezpeky na daň vydať rozhodnutie
s odôvodnením, že zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov nepodmieňuje výzvu na
opätovné zloženie zábezpeky na daň, resp. opätovné zloženie zábezpeky na daň vydaním ďalšieho

konštitutívneho rozhodnutia, pretože povinnosť zložiť zábezpeku na daň stanovuje priamo zákon.
Namietal, že v prípade, ak odporca konštitutívnym rozhodnutím hmotnoprávnej povahy rozhodol o
úplnom upustení od povinnosti navrhovateľa zložiť zábezpeku na daň, nemožno tento právny a skutkový
stav zmeniť neformálnou výzvou na zloženie zábezpeky, ale je v danej veci potrebné vydať nové
rozhodnutie podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého možno ukladať povinnosti alebo

priznávať práva len rozhodnutím.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou o upustenie od zábezpeky
zo dňa 28.06.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o úplné upustenie od zábezpeky na daň. Po
posúdení daňovej spoľahlivosti navrhovateľa odporca rozhodnutím č. 09006238/1/1073713/2012 zo dňa
16.08.2012 rozhodol o úplnom upustení od povinnosti daňového subjektu zložiť zábezpeku na daň.

Lehota platnosti uvedeného rozhodnutia bola odporcom určená na dva roky odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti. Výzvou zo dňa 17.02.2014 odporca podľa § 16 ods. 17 písm. b) zákona o
spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyzval navrhovateľa, aby zložil zábezpeku na daň v lehote
15 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že nastali také okolnosti, na základe ktorých
možno odôvodnene predpokladať, že daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť

daň podľa zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Zábezpeka na daň bola podľa § 16 ods.
3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov určená vo výške 283.338 Eur. Daňový subjekt
bol zároveň poučený, že ak zábezpeka na daň nebude zložená, podľa § 15 ods. 8 pís. d) bod 3
zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov desiatym dňom odo dňa uplynutia lehoty uvedenej
vo výzve zanikne povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Navrhovateľ zložil zábezpeku na daň

v požadovanej výške prostredníctvom bankovej záruky poskytnutej VÚB bankou, a.s. záručnou listinou
č. 009020137041 zo dňa 05.03.2014. Obsahom spisu je aj zápisnica Finančného riaditeľstva SR o
prešetrení sťažnosti navrhovateľa zo dňa 14.05.2014, v ktorej k jednotlivým námietkam sťažovateľa
uviedol, že odporca vyzval sťažovateľa na zloženie zábezpeky na daň zákonom predpísaným spôsobom
a v konaní napadnutom predmetnou sťažnosťou postupoval v súlade s § 16 ods. 17 písm. b) zákona

o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Napriek existencii rozhodnutia č. 09006238/1/1073713/2012zo dňa 16.08.2012, ktorým bol sťažovateľ oslobodený od povinnosti zložiť zábezpeku, vo veci výzvy na
zloženie zábezpeky na daň postupoval odporca v súlade s § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov, z ktorého je zrejmé, že zákon umožňuje uložiť povinnosť zložiť zábezpeku na daň

aj takému subjektu, u ktorého colný úrad čiastočne alebo úplne upustil od zloženia zábezpeky. V danom
prípade preto nebolo potrebné zrušiť rozhodnutie č. 09006238/1/1073713/2012 zo dňa 16.08.2012 o
upustení od zloženia zábezpeky tak, ako sa domnieval sťažovateľ. K tvrdenému nekorektnému postupu
pri predkladaní predmetnej výzvy, ktorá bola sťažovateľovi doručená dvakrát, Finančné riaditeľstvo SR
uviedlo, že vzhľadom na skutočnosť, že colníci colného úradu Prešov po doručení výzvy boli vyrozumení

o tom, že zamestnanec sťažovateľa, ktorý prevzal výzvu bol splnomocnený iba na preberanie zásielok
doručovaných Slovenskou poštou, a.s., odporca v záujme dodržania procesného postupu spojeného
s doručením zásielky túto opätovne doručil priamo do rúk konateľovi sťažovateľa. O dôvodoch
opakovaného doručenia výzvy ako aj o konkrétnom dátume, od ktorého začala plynúť zákonom
stanovená lehota na zloženie zábezpeky na daň bol sťažovateľ písomne vyrozumený oznámením č.
1096238/1/95012/2014 zo dňa 21.02.2014. Na základe výsledkov prešetrenia bola predmetná sťažnosť

navrhovateľa kvalifikovaná ako neopodstatnená.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) a g) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov na účely tohto
zákona sa rozumie daňovým skladom miesto, kde sa alkoholický nápoj na základe povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela
a prevádzkovateľom daňového skladu osoba, ktorá v rámci podnikania alkoholický nápoj na základe

povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma
alebo odosiela.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov osoba, ktorá chce prevádzkovať
daňový sklad, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu. Žiadosť musí obsahovať okrem údajov podľa osobitného predpisu

a) obchodný názov a príslušný kód kombinovanej nomenklatúry vyrábaného, spracúvaného,
prijímaného, odosielaného a skladovaného alkoholického nápoja,

b) predpokladaný ročný objem výroby alkoholického nápoja, skladovania alkoholického nápoja a predaja
alkoholického nápoja v príslušnej mernej jednotke, ak ide o podnik na výrobu alkoholického nápoja,
alebo predpokladaný ročný objem skladovania alkoholického nápoja, spracovania alkoholického nápoja

a predaja alkoholického nápoja v príslušnej mernej jednotke, ak ide o sklad alkoholického nápoja.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov žiadateľ musí spĺňať tieto
podmienky:

a) vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu,

b) zložil zábezpeku na daň podľa § 16,

c) nemá nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu,

d) nemá voči colnému úradu nedoplatky na dani osoba, ktorá je personálne prepojená alebo majetkovo
prepojená so žiadateľom, alebo osoba, ktorá bola personálne prepojená alebo majetkovo prepojená
so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti a ani osoba, ktorá zanikla a ktorá by
sa považovala za osobu personálne prepojenú alebo majetkovo prepojenú so žiadateľom, nemala v

priebehu desiatich rokov predo dňom podania žiadosti nedoplatky na dani, ktoré neboli do zániku tejto
osoby uhradené; to sa vzťahuje aj na nedoplatky na dani, ktoré boli postúpené na tretiu osobu podľa
osobitných predpisov,

e) nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie
podľa osobitných predpisov,

f) vytvorí primerané podmienky na výkon daňového dozoru v podniku na výrobu alkoholického nápoja,
ktorým je lieh,g) nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku, alebo
iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania; to sa vzťahuje aj na
zodpovednéhozástupcuafyzickúosobu,ktoráječlenomriadiacichalebokontrolnýchorgánovžiadateľa,

h) nie je v likvidácii, ani na neho nie je právoplatne vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie, potvrdené
nútené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia.

Podľa § 15 ods. 8 písm. d) bod 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov povolenie na
prevádzkovanie daňového skladu zaniká desiatym dňom odo dňa uplynutia lehoty určenej colným
úradom podľa § 16 ods. 18 na zloženie alebo doplnenie zábezpeky na daň podľa § 16 ods. 17, ak
zábezpeka na daň nebola zložená alebo doplnená v lehote určenej colným úradom.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov zložením zábezpeky na daň sa na
účely tohto zákona rozumie

a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť
vyplatiť žiadateľovi úrok,

b) banková záruka poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme,

ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov osoba, ktorá chce prevádzkovať
daňový sklad, pred vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinná zložiť zábezpeku
na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré
predpokladá uviesť do daňového voľného obehu za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych

mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického
nápoja, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa §
40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

Podľa § 16 ods. 11 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevádzkovateľ daňového skladu,
ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti

zložiť zábezpeku na daň (ďalej len „upustenie od zábezpeky“)

a) úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky,

b) čiastočne vo výške 50 %, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky.

Podľa § 16 ods. 12 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov colný úrad žiadosť podľa odseku
11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad
rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti
a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad

rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ
daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 16 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevádzkovateľ daňového skladu
podľaodseku11,ktorémucolnýúradupustilodzábezpekyaktorýchce,abymubolopovolenéupustenie

od zábezpeky na ďalšie obdobie, je povinný požiadať colný úrad o upustenie od zábezpeky najneskôr
60 dní pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky.Podľa § 16 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov na účely tohto zákona sa za daňovo
spoľahlivého považuje prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11, ktorý

a) vykazuje v súvahe z riadnej účtovnej závierky kladný rozdiel medzi majetkom a záväzkami21) vo

výške najmenej dvojnásobku priemernej mesačnej daňovej povinnosti za obdobie 12 mesiacov, za ktoré
sa zostavuje riadna účtovná závierka, a to počas

1. dvoch predchádzajúcich po sebe nasledujúcich účtovných období pred podaním žiadosti o úplné
upustenie od zábezpeky,

2. jedného účtovného obdobia pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od zábezpeky,

b) dodržuje podmienky podľa § 15 ods. 4 najmenej

1. 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie od
zábezpeky,

2. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné upustenie od
zábezpeky, a ktorý

c) sa nedopustil správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g), h), o), p), r) a v), a to

1. najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie
od zábezpeky,

2. najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné
upustenie od zábezpeky.

Podľa § 16 ods. 15 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prílohou k žiadosti podľa odseku

11 je potvrdenie preukazujúce dodržiavanie podmienok podľa § 15 ods. 4 písm. e) až h).

b) potvrdenie preukazujúce dodržiavanie podmienky podľa odseku 14 písm. b),

1. najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o úplné upustenie
od zábezpeky,

2. najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o čiastočné

upustenie od zábezpeky.

Podľa § 16 ods. 16 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevádzkovateľ daňového skladu
podľaodseku11jepovinnýnapožiadaniecolnéhoúraduspresniťúdajeuvedenévžiadostipodľaodseku
11 a v prílohách k žiadosti.

Podľa § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov colný úrad vyzve prevádzkovateľa

daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky podľa odseku
12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní
a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že

a) prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky

1. voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní,

2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa
osobitných predpisov,

b) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ
daňovéhoskladupodľaodseku11nesplníriadneavčassvojupovinnosťzaplatiťdaňpodľatohtozákona.Podľa § 16 ods. 18 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ak colný úrad určil lehotu na
zloženie alebo doplnenie zábezpeky na daň, prevádzkovateľ daňového skladu je povinný zábezpeku na
daň zložiť alebo doplniť v lehote a vo výške určenej colným úradom.

Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo stavu
veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť
vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa odseku 3

tohto ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo.

Navrhovateľ odôvodňoval nečinnosť orgánu verejnej správy predovšetkým tým, že odporca nerozhodol
o opätovnom zložení zábezpeky na daň rozhodnutím podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ktorým by

konštituoval nový právny stav, ale navrhovateľa vyzval na zloženie zábezpeky na daň len neformálnou
výzvou. Tento navrhovateľom namietaný postup správneho orgánu však súd považuje za správny a v
súlade s platnou právnou úpravou, keď z § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,
a to najmä z použitého názvoslovia, možno gramatickým výkladom dospieť k záveru, že úmyslom
zákonodarcu nebolo uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na daň podmieniť vydaním rozhodnutia,

ako sa domnieva navrhovateľ. V tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožnil s názorom odporcu
prezentovanom vo vyjadrení k podanému návrhu, v zmysle ktorého povinnosť zložiť zábezpeku na
daň zakotvuje zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v § 16 ods. 2. O tejto povinnosti
teda nerozhoduje správca dane, pretože vyplýva ex lege priamo zo zákona každej osobe, ktorá chce
prevádzkovať daňový sklad. Iba v prípade splnenia zákonnom predpokladaných podmienok (daňová

spoľahlivosť žiadateľa) môže daňový subjekt požiadať o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na
daň, o čom colný úrad rozhodne rozhodnutím, v ktorom zároveň určí aj dobu jeho platnosti. Ako ďalej
stanovuje § 16 ods. 12 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, tým však nie sú dotknuté
ustanovenia § 17 a § 18 tohto zákona zakotvujúce povinnosť colného úradu vyzvať prevádzkovateľa
daňového skladu, u ktorého čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky, aby zábezpeku na daň zložil

alebo ju doplnil v určenej lehote, čo podľa názoru súdu len posilňuje správnosť postupu odporcu, ktorý
po tom, čo navrhovateľ prestal spĺňať zákonné podmienky pre upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku
na daň, toho vyzval na jej zloženie. Ani podľa súdu totiž zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov odporcovi nevyplýva povinnosť vyzvať daňový subjekt na zloženie alebo
doplnenie zábezpeky rozhodnutím so všetkými jeho náležitosťami.

Výklad navrhovateľa, že ak existuje konštitutívne rozhodnutie colného úradu hmotnoprávnej povahy
o upustení od potreby zložiť zábezpeku na daň, nemožno tento právny a skutkový stav zmeniť
neformálnou výzvou (listom) na zloženie zábezpeky, ale je potrebné vydať nové rozhodnutie, ktoré
bude konštituovať nový právny stav, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje za právne
konformný. Povinnosť zložiť zábezpeku je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou daňovému subjektu

priamo z právneho predpisu a k upustenie od tejto povinnosti môže dôjsť len po splnení podmienok
stanovených zákonom. V prípade, že tieto podmienky platiť prestanú, daňový subjekt je povinný zložiť
zábezpeku na daň v dôsledku straty daňovej spoľahlivosti priamo zo zákona, nie v dôsledku rozhodnutia
colného úradu. Colný úrad je v zmysle platnej právnej úpravy iba povinný prevádzkovateľa daňového
skladu na jej zloženie vyzvať, nie však o nej rozhodnúť.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej v predmetnej výzve na doplnenie zábezpeky
absentujú relevantné dôvody, ktoré by zakladali obavu odporcu z ohrozenia daňového inkasa. V
nadväznosti na vyššie uvedené, ani toto tvrdenie navrhovateľa nemá oporu v zákone o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov, ktorý neukladá vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu na zloženie zábezpeky
na daň vo forme rozhodnutia so všetkými jeho formálnymi a obsahovými náležitosťami v zmysle § 63

daňového poriadku.Odporca preto postupoval správne, keď po tom, čo zistil, že u navrhovateľa nastali iné okolnosti, na
základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju
povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 16 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov,

toho vyzval na zloženie zábezpeky na daň v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

Na základe uvedeného súd zamietol návrh ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel, ale keďže súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo
zákona právo na náhradu trov konania, účastníkom nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.