Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310210316
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2310210316.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkýň: 1. S. R., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, 2. Ing. B. H.,
nar. XX.XX.XXXX, S. X/A, H., proti žalovanej: MUDr. Helena Sarosiová, súdna znalkyňa z odboru
zdravotníctvo, odvetvie rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia), s miestom výkonu činnosti
Komenského 10, Košice, zastúpená JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, Košice, o
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta

zo 18. decembra 2014 č.k. 23C/176/2010-377 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania účastníkov a v
napadnutej časti náhrady trov konania štátu p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilkonanie. Žalobkyniamv1.a2.radeuložilpovinnosť

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania ako trovy právneho zastúpenia v sume 45,65 eura na účet JUDr. Timey Schwarcovej a štátu
zaplatiť náhradu trov v sume 454,18 eura na účet Okresného súdu Galanta. Svoje rozhodnutie vecne
odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2014 žalobkyne oznámili, že berú
žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby je právny úkon, ktorý je vo výlučnej dispozícii žalobkýň,
žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd prvého stupňa preto konanie v súlade s ustanovením § 96

ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“) zastavil. O náhrade trov konania
súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Žalobkyne využili svoje
dispozičné právo a zobrali žalobu v celom rozsahu späť, čím z procesného hľadiska zavinili, že konanie
muselo byť zastavené. Žalovaná má teda právo na náhradu trov konania voči žalobkyniam. Advokátka
žalovanej si uplatnila náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (proti
rozhodnutiu nie vo veci samej) zo dňa 04.03.2014 v sume 69,22 eura. Súd prvého stupňa jej priznal

odmenu vyčíslenú podľa § 10 ods. 1, ods. 8 a § 13a ods.2, písm. b) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 45,65 eura (jedna polovica
základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 91,29 eura, vypočítaná z tarifnej hodnoty 2.000 eura podľa
§ 10 ods. 8 cit. vyhlášky). V súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonávaným v konaní štát zaplatil
znalcovi Národnému onkologickému ústavu v Bratislave, Klenová 1, odmenu 454,18 eura, ktorá suma
bola uhradená v celom rozsahu zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd

prvého stupňa uložil žalobkyniam, ktoré zavinili zastavenie konania, povinnosť nahradiť tieto trovy štátu,
pretože nepreukázali, že by u nich boli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa v 1. rade. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prerušil konanie o zaplatenie 45,65 eura a 454,18 eura a
prerušilajzastaveniekonania,aždoprávoplatnéhorozhodnutiaOkresnéhosúduBratislavaIII,vsúdnom
konanísp.zn.44C/199/2013.Odvolanieodôvodnilatým,ženiejedanýprávnydôvodnazaplatenie45,65

eura ako trov konania v prospech žalovanej, ktorá súdne konanie ignorovala a spôsobovala prieťahy.
Prvostupňový súd mal postupovať podľa § 146 ods. 2) 0.s.p.. S uhradením trov za znalecký posudoknie je možné súhlasiť z dôvodu, že znalecký posudok je tendenčný, účelovo nepravdivý. Predmetný
znalecký posudok je sporný, je sporná aj úhrada za takto vyhotovený znalecký posudok. O spornosti
znaleckého posudku je vedený súdny spor na Okresnom súde Bratislava III, sp.zn. 44C/199/2013. Až do

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III v predmetnej veci nie je správne požadovať úhradu 454,18
eur.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania bolo podané
oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p), preskúmal
napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správne a je potrebné ho potvrdiť (§
219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
z.č. 757/2004 Z.z.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací
súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobkyne dňa 16.10.2014 doručili súdu
prvého stupňa späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

podaním doručeným dňa 10.11.2014 súdu prvého stupňa oznámila súhlas so späťvzatím. Súd prvého
stupňa následne napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol o trovách konania účastníkov a
trovách konania štátu.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie po späťvzatí žaloby
zastavil.
Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky

nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n.

6Sžo/372/2009)
Z uvedeného je zrejmé, že s účinným späťvzatím (ako je tomu v preskúmavanej veci)je spojený výlučne
ten následok, že súd konanie zastaví. Nie je možné po späťvzatí žaloby konanie prerušiť, nie je teda
možné prerušiť ani rozhodovanie o trovách konania. Občiansky súdny poriadok ako procesná norma
upravujúca postup súdu v konaní nepozná inštitút „prerušenia zastavenia konania“. Ako je vyššie

uvedené, zastavenie konania je následkom účinného späťvzatia žaloby a tento procesný úkon súdu nie
je možné prerušiť.
V zmysle ustanovenia § 151 O.s.p. súd rozhoduje o trovách konania spravidla v rozhodnutí, ktorým
konanie končí - ako je tomu v tomto prípade. Pokiaľ zákonodarca použil pojem „spravidla“, mal tým
na mysli ods. 3 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého súd môže o trovách konania rozhodnúť do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V preskúmavanej veci sa však o takýto prípad nejedná,
nakoľko vo veci nebolo meritórne rozhodnuté. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o trovách
konania súčasne s rozhodnutím o zastavení konania. Aj z uvedeného vyplýva nemožnosť prerušiť
konanie o zaplatenie trov konania žalovanej a trov štátu.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súdprvéhostupňaotrováchkonaniaúčastníkovrozhodolsprávne-správneaplikovalustanovenie§146
ods. 2 veta prvá O.s.p., keď správne vyhodnotil späťvzatie návrhu ako procesné zavinenie zastaveniakonania. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania žalovaného), z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy

konania. Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne (§ 146 ods. 2 druhá veta). Tak je to napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby
plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci
nejednalo, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď povinnosť nahradiť trovy konania uložil
žalobkyniam podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá. Súd prvého stupňa správne ustálil

aj výšku trov právneho zastúpenia advokátkou.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania v
zmysle citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.. Rozhodujúci je výsledok konania. V preskúmavanej

veci štátu vznikli trovy zaplatením znalečného. Ako je vyššie uvedené, konanie bolo zastavené v
dôsledku procesného úkonu žalobkýň, ktorý je vyhodnotený ako ich procesné zavinenie. Žalobkyniam
preto vznikla povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré platil. Súd prvého stupňa pred zastavením
konania vyzval žalobkyne, aby mu oznámili, či u nich sú splnené predpoklady na zastavenie konania a
ak áno, aby predložili v stanovenej lehote doklad o svojich majetkových pomeroch. Súčasne žalobkyne

poučil, že ak sa nevyjadria, bude mať za to, že predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
nespĺňajú. Žalobkyňa v 1. rade oznámila súdu podaním doručeným dňa 09.12.2014, že požadované
dokladovanie majetkových pomerov je irelevantné. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol aj o
trovách štátu.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne v 1. rade

sú nedôvodné, súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, správne aplikoval zákonné ustanovenia a
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach preto
ako vecne správne potvrdil podľa citovaného ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však

neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania, preto jej ju odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.