Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23Cb/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202962
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2313202962.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: O. U., L.: XX

XXX XXX, s miestom podnikania Sereď, Slnečná 2983/29, zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom
so sídlom Humenné, Nám. Slobody 2, proti odporcovi: O. Z., L.: XX XXX XXX, so sídlom Námestie
republiky 1176/10, 926 01 Sereď, zast. JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom, so sídlom Trnava, Horná
č. 31, o zaplatenie 28.768,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v

sume 2 719,83 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta súdny
poplatok z návrhu v sume 381,-Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 7.2.2013 v znení jeho doplnenia,
doručeného súdu dňa 5.4. 2013 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28
768,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7. 9. 2010 až do zaplatenia, ako aj úroky vo
výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS /limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové REPO

tendre v zmysle rozhodnutia NBS zverejnené na web stránke NBS/ zo sumy 10 000,- Eur a to :
- za rok 2004 - 12 % z 10.000,- Eur = 1 200,- Eur,
- za rok 2005 - 8 % z 10.000,- Eur = 800,- Eur,
- za rok 2006 - 6 % z 10.000,- Eur = 600,- Eur,
- za rok 2007 - 9,5 % z 10.000,- Eur = 950,- Eur,
- za rok 2008 - 8,5 % z 10.000,- Eur - 850,- Eur,
- za rok 2009 - 10,5 % z 10.000,- Eur = 1 050,- Eur,

- za rok 2010-9 % z 10.000,- Eur = 900,- Eur, teda celková suma 6 350r Eur, čo predstavuje príslušné
úroky za jednotlivé roky podľa zmien úrokovej sadzby NBS.

Svojnávrhskutkovoodôvodniltým,že podnátlakomvedeniaodporcuuzavreldňaX.XX.XXXXNájomnú
zmluvu, v znení jej dodatku zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností - budova
súpisné číslo XXXX ; D. A. Č.. XX - R. A. P. S. XXXX O., V. V. A. Č.. XX R. P. S. XXX O., G. D. Z. R. D.
U. Č.. XXX A.F. P. V. G.. Ú.. Z.. Nájomné určil odporca, a to paušálnou sumou 100.000,- Sk ročne. Aj

keď neustále poukazoval na to, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré mu odporca „prenajímal,, nie je
ustálené v tom zmysle, že odporca je majiteľom týchto nehnuteľností a že určenie vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam je predmetom súdneho sporu na Okresnom súde Galanta, odporca trval na platení
nájomného. Aj keď túto skutočnosť po celý čas vedel a neoficiálne navrhovateľovi bolo oznámené, žepokiaľ nájomné platiť nebude, bude mu maximálne sťažená, resp. úplne znemožnená podnikateľská
činnosť v Meste Sereď. Z tohto dôvodu za obdobie rokov XXXX V. XXXX poukázal na účet odporcu z
titulu nájomného celkovo sumu 866 666,-Sk ( 28.768,04 Eur). Keďže spor o určenie vlastníctva k týmto

nehnuteľnostiam ešte stále prebiehal, resp. nebol právoplatné ukončený, vinkuloval ďalšie nájomné
za obdobie rokov XXXX V. XXXX v prospech Mesta Sereď na účet vo VÚB a.s. ‚ pobočka Sereď, č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Následne Okresný súd Galanta Rozsudkom č. k. 12 C 86/2005 zo dňa 13.
10. 2009 určil, že vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely č. XX - R. A. ‚. P. S. XXXX O., W. Z.Ú.. Č..
XXXX V. A.K. Č.. XX - R. P. S. XXX O.X, G. D. Z. R. D. U. Č.. XXX A. P. V. G.. Ú.. Z. M. A. O. Š.,

pričom z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že nikdy neprestala byť vlastníčkou týchto nehnuteľností.
Po vykonanom odvolacom konaní Krajský súd v Trnave Rozsudkom č.k. 10 Co 32/2010-150 zo dňa
29. 6. 2010, potvrdil citovaný rozsudok Okresného súdu Galanta vo veci samej, čím tento nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. Takýmto spôsobom, sa teda nepochybne preukázalo, že odporca získal
na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, pričom išlo o majetkový prospech získaný plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol a tento odpadol až vynesením rozsudku Okresného súdu Galanta pod

sp. zn. 12 C 86/2005, resp. jeho potvrdením Rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 10 CO 32/2010
-150 dňa 29. 6. 2010. Toto bezdôvodné obohatenie spočíva, jednak v reálne poukázaných finančných
prostriedkoch v sume 28 768,04 Eur na účet odporcu, a taktiež aj v strate, ktorá navrhovateľovi vznikla
tým, že mal na vyššie uvedenom účte vo VÚB a.s. pobočka Sereď zloženú sumu vo výške 300.000,-
Sk /10.000,- EUR/, ktorá bola vinkulovaná v prospech odporcu a s ktorou navrhovateľ nemohol voľne

nakladať, kde v tejto časti jeho strata predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby NBS za roky 2004
až 2010.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu len výpis so Živnostenského registra navrhovateľa zo
dňa 18.3.2013.

K podanému návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca svojim podaním doručeným súdu dňa 31.5.2013,
pričom žiadal súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Vo svojom vyjadrení sa k návrhu odporca vzniesol
námietku premlčania nárokov uplatnených navrhovateľom v tomto konaní, nakoľko už zo samotného

návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré poukázal v
prospech odporcu v rokoch XXXX - XXXX. Má ísť o plnenie na základe nájomnej zmluvy. Z dôvodu
hospodárnosti nemá význam sa ďalej podrobnejšie zaoberať oprávnenosťou alebo neoprávnenosťou
nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy, pretože príma facie je zrejmé, že tento nárok
navrhovateľa je premlčaný. Podľa jeho názoru právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom treba

považovať za obchodnoprávny vzťah, kde je premlčacia doba štvorročná. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia
uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.“
Keďže k plneniu zo strany navrhovateľa malo prísť v rokoch XXXX - XXXX, premlčacia doba v tomto
prípade jednoznačne uplynula. Pokiaľ ide o druhý nárok navrhovateľa, teda o právo na zaplatenie sumy

6.350,- Eur z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva „v strate, ktorá mu vznikla
tým, že mal na učte zloženú sumu vo výške 300 000,-Sk prospech odporcu a s ktorou nemohol voľne
nakladať, pričom táto strata má predstavovať dvojnásobok diskontnej sadzby NBS za roky XXXX V.
XXXX.“ , k tomuto nároku uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal odporca zaplatiť
žalovanú sumu navrhovateľovi. Okrem toho, že žalovaný titul je nezrozumiteľný a neurčitý, navrhovateľ

si tu nesplnil ani dôkazné bremeno, pretože tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal.
A má ísť o titul, ktorým sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia podotkol, že
bezdôvodného obohatenia sa možno podľa ustálenej judikatúry domáhať iba z dôvodov uvedených v
zákone (občianskom zákonníku). Skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho
zákonníka môže byť iba; - plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získanie majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov a získanie
majetkového prospechu tým, že niekto plnil za druhú osobu, hoci mala plniť táto osoba sama. V danom
prípade nejde o žiaden z dôvodov bezdôvodného obohatenia. Preto tu nejestvuje nárok navrhovateľa na
vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu istoty odporca zároveň podal taktiež námietku
premlčania aj voči tomuto nároku navrhovateľa.

Súd vo veci pripojil spisy okresného súdu Galanta sp. zn. 12C 86/2005 a sp. zn. 23C 21/2008.Na pojednávaní súdu konanom dňa 8.10. 2013 navrhovateľ v podstate predniesol svoj návrh na začatie
konaniavsúladespísomnepodanýmaokremtohozdôraznil,že vtomtoprípadepremlčaniejepotrebné
posúdiť podľa Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa

jeho názoru začala plynúť, až keď sa navrhovateľ definitívne a skutočne dozvedel o tom, že nájomná
zmluva, na základe ktorej platil odporca nájomné je neplatným právnym úkonom, ktorú skutočnosť sa
dozvedel až z Rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23C/21/2008 - 52 zo dňa 13. januára 2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23. 2. 2011. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ aj prebiehali iné
konaniaourčenievlastníckehopráva,išloourčenievlastníckehoprávavprospechp.Š.I.,nievprospech

navrhovateľa a ani prípadné určenie vlastníckeho práva v prospech p. Š. by nezaložilo domnienku o
tom, že sa navrhovateľ dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tejto súvislosti namietal, že
nakoľko citovaný rozsudok Okresného súdu Galanta bol preskúmavaný aj Krajským súdom Trnava
a tento rozhodoval po januári 2011, nemohli uplynúť premlčacie lehoty. Na prejednávanú vec žiadal
aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka a ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a nie Obchodný
zákonník, nakoľko Obchodný zákonník neobsahuje inštitút vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa

jeho názoru odporca si bol vedomý toho, že platby nájomného zo strany navrhovateľa sú bezdôvodným
obohateným, nakoľko po určitej dobe netrval na poukazovaní nájomného na jeho účet, ale súhlasil s
vinkulovanímcenynájmuvprospechodporcuvbanke.Pokiaľideonároknazaplateniesumy6.350,-Eur,
ktoré označil v návrhu ako strata, právny zástupca navrhovateľa prehlásil, že tieto nároky vyšpecifikuje
do 30 dní , pričom aj právne poukáže na to, podľa ktorého zákona si takéto nároky uplatňuje. Na

preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Dodatok ku zmluve o vkladovom účte navrhovateľa vedenom
vo VÚB a.s. Mlynské Nivy 1 , Bratislava, zo dňa 5.6.2007.

Odporca sa na tomto pojednávaní taktiež v podstate pridŕžal písomného vyjadrenia sa k návrhu.
Vzhľadom na námietky právneho zástupcu navrhovateľa na tomto pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie

v tom, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom považuje od základu za obchodno-právny
a to vzhľadom na ust. § 261 Obchodného zákonníka. Mal za zrejmé, že navrhovateľ sa svojou
žalobou domáha plnenia zo zmluvy neplatnej. V tejto súvislosti opätovne poukázal a ust. § 394 ods. 2
Obchodného zákonníka a ďalej dôvodil, že v prípade, že by sa aj mal aplikovať Občiansky zákonník a
to ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, tak nie ustanovenia o bezdôvodnom obohatení pre dôvod,

ktorý odpadol, ale o bezdôvodnom obohatení z neplatnej zmluvy. Pokiaľ by teda aj súd posudzoval
nároky podľa Občianskeho zákonníka, poukázal na ust.§ 107 ods. 1 a 2, a to najmä na ods. 2, ktorý
hovorí o objektívnej premlčacej lehote, ktorá je 3-ročná. Aj v tomto prípade, by vzhľadom na realizované
platby, nároky navrhovateľa boli premlčané v 3-ročnej lehote odo dňa keď k ním došlo. Podľa jeho názoru
je nepochybné, že zo strany navrhovateľa nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ ide o

nárok na zaplatenie sumy 6.350,-Eur odporca dôvodil, že samotný navrhovateľ takýto nárok označil ako
bezdôvodné obohatenie. Podľa jeho názoru nie je daná žiadna skutková podstata v zákone, na základe
ktorej by mu takto vykonštruovaný nárok vznikol. Nesúhlasil s tým, že by odporca súhlasil s vinkuláciou
a s ukladaním nájomného v banke na účte navrhovateľa a preto navrhovateľ ak tak konal, tak konal
svojvoľne. V tejto súvislosti zdôraznil, že odporca žaloval navrhovateľa o zaplatenie nájomného, o čom

prebiehali súdne konania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že z obsahu samotného návrhu navrhovateľa
na začatie konania ďalej vyplýva, že malo ísť o vinkuláciu na účte navrhovateľa, kde jeho vklad bol
úročený bankou a tak nie je zrejmé o akej strate navrhovateľ hovorí.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 5.12.2013 navrhovateľ pokiaľ ide o nároky na zaplatenie sumy

6.350,- Eur uviedol, že zatiaľ zvažuje, či v tejto časti zotrvá na návrhu, alebo ho zoberie späť, z
ktorého dôvodu napriek poučeniu zo strany súdu zatiaľ v tejto časti neupresňoval návrh a zotrval na
svojich doterajších tvrdeniach a právnej kvalifikácii takto uplatneného nároku. Okrem toho na rozdiel
od doterajších tvrdení uviedol, že zo strany odporcu podľa jeho názoru išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie sa v ktorom prípade je premlčacia lehota 10 ročná. Úmyselnosť konania odporcu videl v

tom, že odporca tzv. nájomné vymáhal od navrhovateľa aj v dobe keď prebiehal spor medzi odporcom
a O. Š., ktorá tvrdila, že je vlastníčkou, a nakoniec sa ukázalo, že skutočne bola vlastníčkou, pričom v
priebehu celého tohto sporu nebolo jasné, ani nebolo nikdy preukázané, že mesto Sereď je vlastníkom.
Mesto Sereď túto skutočnosť zneužilo a doslova pod nátlakom, donútilo navrhovateľa podpísať zmluvu
na základe ktorej platil, čo bolo absolútne nelegálne, pretože on ani nebol účastníkom sporu v tej dobe.

Okrem toho úmyselnosť konania odporcu videl v tom, že v jednom štádiu toho dlhého konania zrejme
neznáma osoba z vedenia mesta Sereď musela urobiť nejaký nelegálny krok a donútila Správu katastra
vydať list vlastníctva svedčiaci o vlastníctve tejto budovy v prospech mesta, a to aj napriek tomu, že
druhostupňový súd v tej dobe len zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konaniea rozhodnutie, ale nikdy nevyslovil tú skutočnosť, že mesto Sereď je vlastníkom tejto budovy. V tejto
súvislosti ďalej dôvodil, že nie je pravdepodobné, aby navrhovateľ dobrovoľne uzavrel nájomnú zmluvu,
na náklade ktorej zaplatil mestu Sereď peniaze, prípadne vinkuloval na svojom účte finančné prostriedky

v prospech odporcu. Aj takúto nedobrovoľnú vinkuláciu odporca trpel len z toho dôvodu, že už mu bolo
zrejmé,akodopadnesúdnysporovlastníctvo.Oúmyselnomkonaníodporcupodľanázorunavrhovateľa
svedčí aj skutočnosť, že zmluvu vyhotovil on a nikdy nebolo vysvetlené prečo bolo nájomné určené
paušálnou sumu 100.000,-Sk ročne, nikdy nebolo vykonané porovnanie aké je nájomné za obdobné
nebytovépriestoryvpríslušnommiesteačase,nikdynebolopostupované podľanejakejnormy,ktoráby

určovalanájomnézatakétopriestory,neboluvedenýaniparalelnýprípad,kedymestoSereďprenajímalo
iné priestory. Z takéhoto správania sa odporcu podľa názoru navrhovateľa je možné usudzovať na
jednej strane úmyselnom konaní odporcu a na druhej strane o plnení navrhovateľa pod nátlakom. Podľa
jeho názoru žiadny podnikateľ, pokiaľ nie je donútený, nezaplatí druhej strane 100.000,-Sk zo svojho
príjmu. Toto svedčí o tom , že to neboril dobrovoľne, lebo ohrozoval svoju existenciu. Žiaden podnikateľ
by dobrovoľne „ nezamrazil“ peniaze , ktoré potreboval na svoje podnikanie. Z tohto dôvodu navrhol

odročiť pojednávanie a uložiť odporcovi povinnosť oznámiť súdu, či súpis predložený navrhovateľom o
vykonaných platbách je správny a z opatrnosti navrhol súdu zistiť prípadné ďalšie možné spisy týkajúce
sporov p. Š. a odporcu. Zároveň sa zaviazal oznámiť súdu v lehote 30 dní stanovisko k uplatnenej
sume 6.350,-Eur. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Na otázku sudcu, kedy navrhovateľ
poukázal odporcovi finančné prostriedky, ktorých vydania sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia

sa odporcu uviedol, že dňa 30.01.1998 bola poukázaná čiastka 130.000,-Sk, dňa 27.02.1998 čiastka
130.000,-Sk, dňa 29.05.1998 čiastka 6.666,-Sk, dňa 30.12.1998 čiastka 100.000,-Sk, dňa 30.12.1999
čiastka 100.0000,-Sk, dňa 23.01.2001 čiastka 100.000,-Sk, dňa 14.06.2002 čiastka 20.000,-Sk, dňa
15.07.2002 čiastka 10.000,-Sk, dňa 15.08.2002 čiastka 20.000,-Sk, dňa 16.09.2002 čistka 20.000,-
Sk, dňa 15.10.2002 čiastka 20.000,-Sk, dňa 27.01.2003 čiastka 50.000,-Sk, dňa 31.01.2003 čiastka

50.000,-Sk, dňa 26.03.2004 čiastka 20.000,-Sk, dňa 23.04.2004 čiastka 20.000,-Sk, dňa 21.05.2004
čiastka 20.000,-Sk, dňa 21.06.2004 čiastka 20.000,-Sk, dňa 20.07.2004 čiastka 20.000,-Sk. V rámci
záverečnej, reči zotrval na prednesených názoroch a žiadal , aby súd rozhodol v súlade s návrhom.

Odporca na tomto pojednávaní súdu uviedol, že rozhodnutie súdu v konaní vedenom na Okresnom

súde Galanta pod sp. zn. . 12C/86/2005 bolo len deklaratórnym rozhodnutím a teda nemohlo mať
vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Objektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď sa údajne odporca bezdôvodne obohatil. Ak
by sa právny vzťah posudzoval podľa noriem občianskeho práva, táto lehota by bola trojročná. Ak by sa
posudzovala podľa noriem obchodného práva, bola by štvorročná. Určite nie však desaťročná, nakoľko

k jej aplikovaniu by mohlo prísť iba v prípade, ak by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Odporca
na pojednávaní ďalej poukázal na to že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z platieb, ktoré sám uskutočňoval v rokoch XXXX V. XXXX. Jediná osoba,
ktorámalaúmyselplatiťtakétoplatbypretobolibasámnavrhovateľ.Ďalejpoukázalnato,ženavrhovateľ
neuviedolžiadnerozhodujúceskutočnosti,zktorýchbyvyplývalaúmyselnosťbezdôvodnéhoobohatenia

sa odporcu pritom je úplne irelevantné za akých podmienok prišlo k uzatvoreniu zmluvy, pretože platby
uskutočňoval navrhovateľ sám bez akéhokoľvek úmyslu odporcu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na
zaplatenie sumy 6 350,- eura odporca dôvodil, že z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa
domáha takejto sumy ale nie sú zrejmé žiadne relevantné skutočnosti z akých by mal mať navrhovateľ
právo na zaplatenie takejto sumy. Ak by išlo o nárok na náhradu škody v takom prípade nebol

preukázaný žiaden z predpokladov náhrady škody a to najmä nebolo preukázané porušenie povinnosti
odporcu, vznik škody a ani príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a porušením povinnosti. Taktiež
nebolo preukázané zavinenie zo strany odporcu. Navrhovateľovi žiaden právny predpis neukladal
povinnosť vinkulovať peňažné prostriedky vo výške 300 000 SK na svojom účte. Pokiaľ ide o návrhy
navrhovateľa na odročenie pojednávania odporca uviedol že podľa jeho názoru je možné rozhodnúť

na tomto pojednávaní pretože všetky relevantné dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie boli už
vykonané nie je dôvod čakať na nejaké stanovisko navrhovateľa pohľadom zaplatenia sumy 6350,-
euro. Odporca ďalej prehlásil, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá a žiada súd, aby rozhodol
na tomto pojednávaní. Na otázku sudcu či právny zástupca odporcu namieta, že tak ako to uviedol
právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu navrhovateľ realizoval jednotlivé platby nájomného

v prospech odporcu tento uviedol, že sa takýmto jeho tvrdeniam nevyjadruje, avšak už zo samotných
skutkových tvrdení navrhovateľa je zrejmé, že tieto nároky sú premlčané pričom apriori netvrdí, že
tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. V rámci záverečnej reči právny zástupca odporcu sa pridržaldoterajších vyjadrení a žiadal súd, aby návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a odporcovi
priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Z výpisu zo živnostenského registra z 18. 3. 2013 súd zistil že navrhovateľ podniká pod obchodným
menom O. U. Z. O. A. Z., Z. XXXX/XX, V. H. O. P. X. X. XXXX.

Z Dodatku k zmluve o vkladovom účte uzatvorenom medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., Mlynské
Nivy 1, Bratislava a navrhovateľom zo dňa X. X. XXXX súd zistil že týmto dodatkom sa obmedzilo právo

navrhovateľa ako majiteľa účtu disponovať s vinkulovaným vkladom na jeho účte číslo XXXXXXXXXX/
XXXX so sumou 300 000 SK na dobu určitú, až do splnenia podmienky uvedenej v bode číslo 5 tohto
dodatku.Podľabodučíslo5dodatkukzmluveovkladovomúčte" vinkuláciazanikápreduplynutímdoby,
na ktorú bola zriadená za podmienky, ak bude VUB a.s. predložené potvrdenie: právoplatný rozsudok
vedený na Okresnom súde v Galante pod spisovou značkou 12 C 86/ 2005 ".

Z rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania 12 C 86/2005 - 128 zo dňa 13. októbra 2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave číslo konania 10 C o 32/2010 - 150 zo dňa 29. júna 2010 mal súd
za preukázané že súdy určili že navrhovateľka - O. Š., D. XX. X. XXXX, X. XX, N., Č. F. je vlastníčkou
nehnuteľnosti a to parcely číslo XX - R. A. P. S. XXXX O. Š., W. Z. Č. XXXX V. A. Č. XX - R. P. S. XXX
O. Š., G. D. Z.Ú. R. D. U. Č. XXX pre obec a katastrálne územie Sereď.

Zo spisu Okresného súdu Galanta spisovej značky 23C/21/2008, a to najmä zo samotného návrhu
navrhovateľa na začatie tohto konania a z Nájomnej zmluvy nachádzajúcej sa v tomto spise z 1. 11.
1999 súd zistil, že odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľovi ako nájomcovi nehnuteľnosti a
to parcelu číslo XX - R. A. P. S. XXXX O., N. D. H. A. A. Z. Z. Č. XXXX V. A. Č. XX - R. S. S. XXX

O., všetko v katastrálnom území Sereď. Odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi za predmet nájmu
nájomné vo výške 100 000 SK ročne s tým, že úhrada bude realizovaná nasledovne: nájomca uhradil
za rok 1998 nájomné vo výške 366 666 SK za rok 1999 a v ďalšie nasledujúce roky uhradí nájomca
nájomné vo výške 100 000 SK vždy do 12. mesiaca príslušného kalendárneho roka. V zmysle Dodatku
číslo 1 k nájomnej zmluve z 1. 11. 1999 z 15. 3. 2004 súd zistil, že týmto dodatkom bol zmenený článok I.

predmetnej zmluvy a to tak, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi nehnuteľnosti - časť budovy súpisné
číslo XXXX A. D. A. Č. XX - D. A. V. A. Č. XX - R. S. S. XXX O., to všetko v katastrálnom území
Sereď, ktoré sú zapísané na katastrálnom úrade v Trnave, správa katastra Galanta, na LV číslo XXX
za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Pre poriadok je ešte potrebné uviesť, že v predmetnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou 23C/21/2008 mesto Sereď

ako navrhovateľ uvádzal, že O. U. - odporca na základe vyššie citovanej nájomnej zmluvy nezaplatila
nájomné za roky 2004, 2005 a 2006.

Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania 23C/21/2008 - 52 zo dňa 13. 1. 2011
súd zistil že súd návrh mesta Z., D.O. F. Č. XXXX/XX, Z. na uloženie povinnosti O. U. Z. O. A. Z. XXXX/

XX, Z., L.: XXXXXXXX o zaplatenie sumy 9 958,18 Eura s príslušenstvom zamietol a to z dôvodu, že
z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy
medzi mestom Z. V. O. U. R. W. XX. X. XXXX a dodatku číslo 1 zo dňa 15. 3. 2004, predmetom, ktorej
bola nehnuteľnosť - časť budovy súpisné číslo XXXX A. D. A. Č. XX - D. A. V. A. Č. XX - R. P. S. XXX
metrov štvorcových v katastrálnom území Sereď nebol navrhovateľ teda O. Z., nakoľko vlastníčkou

týchto nehnuteľností v tomto období bola pani O. Š., D. XX. X. XXXX, N. X. XX N., Č. F..

Z vykonaného dokazovania, a to najmä z pripojených súdnych spisov Okresného súdu Galanta
spisovej značky 23C/21/2008 a spisovej značky 12C/86/2005, ako aj z výpovedí účastníkov konania na
pojednávaniach súdu mal súd za preukázané, že na základe Nájomnej zmluvy zo dňa X. XX. XXXX, v

znení jej dodatku číslo 1 zo dňa 15. marca 2004 uzatvorených medzi navrhovateľom ako nájomcom a
odporcom ako prenajímateľom odporca prenechala navrhovateľovi do užívania nehnuteľnosti, parcelu
číslo XX - R. A. S. S. XXXX O., N.- F. M. Č. D. H. A. A., Z. Č. XXXX V. A. Č.Z. XX - R. S. S. XXX O. Š. ,
všetko v katastrálnom území Sereď za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. V zmysle článku II.
Predmetnej nájomnej zmluvy navrhovateľ ako nájomca sa zaviazal platiť odporcovi ako prenajímateľovi

nájomné vo výške 100 000 SK za rok s tým že úhrada bude realizovaná nasledovne: nájomca uhradil za
rok 1998 nájomné vo výške 366 666 SK. Za rok 1999 a ďalšie nasledujúce, uhradí nájomca nájomné vo
výške100000SKvždydo12.mesiacapríslušnéhokalendárnehoroka.Zmluvabolauzatvorenánadobu
neurčitú od 1. 5. 1995. Na základe takto uzatvorenej nájomnej zmluvy navrhovateľ poukázal odporcovinájomné ak to dňa 30. 1. 1998 v sume 130 000 SK, dňa 27. 2. 1998 v sume 130 000 SK, dňa 29. 5. 1998
v sume 6666 SK, dňa 30. 12. 1998 v sume 100 000 SK, dňa 30. 12. 1999 v sume 100 000 SK, dňa 23. 1.
2001 v sume 100 000 SK, dňa 14. 6. 2002 v sume 20 000 SK, dňa 15. 7. 2002 v sume 20 000 SK, dňa 15.

8. 2002 v sume 20 000 SK, dňa 16. 9. 2002 v sume 20 000 SK, dňa 15. 10. 2002 v sume 20 000 SK, dňa
27. 1. 2003 v sume 50 000 SK, dňa 31. 1. 2003 v sume 50 000 SK, dňa 26. 3. 2004 v sume 20 000 SK,
dňa 23 jeho 4.2004 v sume 20 000 SK, dňa 21. 5. 2004 v sume 20 000 SK, dňa 21. 6. 2004 v sume 20 000
SK a dňa 20. 7. 2004 v sume 20 000 SK. Tieto skutočnosti vzhľadom na výpovede účastníkov konania a
listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise Okresného súdu Galanta spisovej značky 23C/21/2008

súd považoval za nesporné. Z rozsudkov vyhlásených Okresným súdom Galanta a Krajským súdom
Trnava v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod spisovou značkou 12C/86/2005, tak ako
boli vyššie citované mal súd za preukázané, že vyššie citovaná Nájomná zmluva uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporcom zo dňa 1. 11. 1999 v znení jej Dodatku číslo 1 zo dňa 15. marca 2004 bola
absolútne neplatným právnym úkonom a to z dôvodu, že v čase uzatvárania takejto zmluvy mesto Z. ako
prenajímateľ nebolo vlastníkom nehnuteľností ktoré boli predmetom nájmu. Pre poriadok je potrebné

uviesť, že aj tieto skutočnosti boli medzi sporovými stranami nesporné. Nespornou bola aj skutočnosť
že odporca sa prijatím jednotlivých platieb nájomného zo strany navrhovateľa bezdôvodne obohatil, ako
aj skutočnosť, že navrhovateľ na základe dodatku k zmluve o vkladovom účte vinkuloval v prospech
odporcunasvojomúčtevedenomvoVÚBa.s.čísloúčtuXXXXXXXXXX/XXXXsumu300000SKpočnúc
dňom 5. 6. 2007 do 7. 9. 2010 teda do dňa, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu

Galanta číslo konania 12C/86/2005 - 128 zo dňa 13. 10. 2009.

Spornou zostala otázka, podľa akého práva bolo potrebné posudzovať bezdôvodné obohatenie sa
odporcu. Či podľa noriem obchodného práva, a to jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka
alebo podľa noriem občianskeho práva, a to predovšetkým Občianskeho zákonníka. Podľa vyjadrení

sa účastníkov konania spornou zostala aj otázka, či v danom prípade išlo o úmyselné obohatenie sa
odporcu na úkor navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 5 a 6 Obchodného zákonníka platného a účinného dňa 1.11.1999 táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri vzniku je zrejmé s prihliadnutím na

všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov
1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu

primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán
postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou

práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa názoru súdu, ods. 6 vyššie citovaného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka vymedzoval
vzťah medzi Obchodným zákonníkom a občianskym zákonníkom respektíve ich aplikovateľnosť v
prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II. Štvrtej časti Obchodného zákonníka, ale ako zmluvné

typy sú upravené len v občianskom zákonníku. Obchodný zákonník ich do účinnosti novely (zákona
číslo 530/2003 Z.z.) upravoval ako takzvané absolútne neobchodné záväzkové vzťahy, pretože právna
úprava pripúšťala na tieto vzťahy aplikovať iba Občiansky zákonník ( "... Sa spravujú iba ustanoveniami
občianskeho zákonníka "), a to aj vtedy, keď takúto zmluvu uzavrú osoby uvedené v odseku 1 a 2, teda
podnikatelia navzájom, prípadne podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti so štátom, samosprávnou

územnou jednotkou alebo verejnou inštitúciou zriadenou zákonom, ak sa týka zabezpečovania
verejných potrieb. V týchto prípadoch bol režim Obchodného zákonníka vylúčený, a preto sa hovorilo
o absolútnych neobchodných záväzkových vzťahoch ( prípadne absolútnych občianskoprávnych
vzťahoch), alebo o takzvaný absolútnych nie obchodoch upravených v Občianskom zákonníku. Novelou
zákonomčíslo530/2003Z.z.došlovtomtosmerekvýraznejzmene,ktorousavyriešilsporovýkladprvej

vety odseku 6. V zmysle novej dikcie tejto vety sa použitie Občianskeho zákonníka obmedzuje na zmluvy
upravené ako zmluvné typy len v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté medzi subjektmi uvedenými
v odseku 1 a 2, ale len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type.
Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniamiObchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch. Takéto chápanie je v súlade s princípom subsidiárnej
pôsobnosti Občianskeho zákonníka, ako aj s obchodnoprávnou povahou týchto vzťahov. V tejto
súvislosti je teda pre poriadok potrebné uviesť, že, ak by účastníci konania uzatvorili platnú zmluvu o

nájme časti nehnuteľnosti dňa 1. 11. 1999, bolo by potrebné práva a povinnosti vyplývajúce z takto
uzatvorenej platnej zmluvy posudzovať podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie
podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka ako to namietal odporca. Vzhľadom na námietku
odporcu o obchodnoprávnej povahe vzťahu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 394 ods. 2)
Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína

premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka,
ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

K ustanoveniu § 394 ods.2) Obchodného zákonníka je však potrebné uviesť že, ak je zmluva neplatná
a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe neplatnej zmluvy
napĺňa skutkovú podstatu plnenia bezprávneho dôvodu ( condictio indebiti), čím vzniká zodpovednosť

za bezdôvodné obohatenie ( § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba pri práve
na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa ustanovenia § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za
následokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva
priamo zo zákona (ex lege ), a pôsobí od začiatku (ex tunc ) voči každému. Plnenie z neplatného
právneho úkonu je bezdôvodným obohatením ( § 451 OZ), ktoré sa musí vydať.

Vzhľadom na vyššie uvedené pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu súd teda dospel k záveru,
že nakoľko účastníci konania uzatvorili dňa X. XX. XXXX absolútne neplatnú Zmluvou o nájme a
následne absolútne neplatný dodatok k tejto zmluve o nájme takéto právne úkony nemali za následok
medzinimivznikzmluvnéhovzťahu,zktoréhodôvoduneobstojínámietkaodporcovžemedziúčastníkmi

konania na základe uzatvorenej zmluvy o nájme vznikol obchodnoprávny vzťah, založený práve takouto
zmluvou . Okrem toho podľa názoru súdu ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka sa týka
len určenia začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy, ale vždy
ide len o zmluvy upravené v Hlave II. časti III. Obchodného zákonníka. (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 16.5.2002, sp.zn. 25 Cdo 2250/2000, ako aj Rozsudok NS ČR zo dňa 28.3.2000

sp.zn.32 Cdo 1811/99 uverejnený v časopise Právo a podnikanie, č. 9/2001, str.30 a v rozsudku zo
dňa 14.3.2002, sp.zn. Odo 55/2001 ). Použitie tohto ustanovenia vylučuje sama skutočnosť, že právny
vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania nie je vzťahom založeným zmluvou upravenou v Hlave II.
časti III. Obchodného zákonníka. Teda podľa názoru súdu, ak Obchodný zákonník neobsahuje zvláštne
ustanovenia o premlčaní práv z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z neplatnej zmluvy je uplatnený

nárok navrhovateľa, a to aj za stavu, že na jednej strane podnikateľ a na druhej obec, treba posudzovať
podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 prvá veta občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné uviesť, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny
dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Za plnenie, kde právny
dôvod odpadol možno považovať, napríklad plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom,
čo 2. účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie základ plnenia však musí spočívať

v občianskoprávnych vzťahoch. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006
z 24. júna 2008).Podľa ustanovenia § 457 ak je zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva

sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.

Podľaustanovenia§107ods.1,2a3Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

nebolo došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

V tejto súvislosti je pre poriadok potrebné uviesť, že v danom prípade ide o kombinované premlčacie

doby, a to subjektívnu a objektívnou. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný na sebe
nezávislý je aj ďalší priebeh ich plnenia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na
to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu ak toho na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Podľa ustálenej judikatúry súdov ( R

1/1979 ) pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z neoprávneného
majetkového prospechu (§ 107 ods. 1 OZ ), správne postupujú súdy vtedy, ak sa začiatok jej uplynutia
považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy ( napríklad, keď revízne orgány vytkli organizácií
neplatnosť uzavretej zmluvy).

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj 10 ročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach,
objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. V
prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie, získané z tohto úkonu, vzniká

odsaméhovznikuprávnehoúkonu.Objektívnapremlčaciadobazačnetedaplynúťužodvznikutakéhoto
právneho úkonu. Takúto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky
pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. Totiž aj plynutie trojročnej premlčacej doby, rovnako ako
plynutie 10 ročnej premlčacej doby, začína úplne nezávisle od subjektu, uplatňujúceho právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia . Deklaratórny rozsudok nemá vplyv na existenciu hmotnoprávnych vzťahov

medzi účastníkmi konania. Preto vyhlásenie rozsudku, ktorým bolo určené, že vlastníčkou prenajatých
nehnuteľností je pani O. Š. nie je okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia
a nemožno od neho počítať plynutie objektívnej premlčacej doby ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky uverejnené v časopise Právní rozhledy číslo 11/1997 ).

Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že právo navrhovateľa na
vydanie mu bezdôvodného obohatenia v sume 28 768,04 eura sa premlčalo najneskôr dňa 21. 7. 2007,
teda uplynutím objektívnej trojročnej lehoty počítanej v tomto prípade odo dňa poskytnutia poslednej
platby nájomného navrhovateľom odporcovi, súd návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný
zamietol. Pre poriadok je však potrebné uviesť že každá platba uhradeného nájomného sa premlčala

samostatne uplynutím troch rokov odo dňa jej zaplatenia odporcovi.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie čiastky 6 350,- Eur je potrebné uviesť, že podľa názoru
súdunavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno aajnapriekpoučeniamzostranysúdupodľaustanovenia
§ 120 ods. 4 O.s.p. súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vzniklo právo na vymáhanie takejto

čiastky od odporcu. Pokiaľ si navrhovateľ predmetnú sumu uplatnil ako jeho stratu na úroku vo výške
dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy 10 000 Eur a to za rok 2004
vo výške 1200 Eur, za rok 2005 vo výške 800 Eur, za rok 2006 vo výške 600 Eur, za rok 2007 vo výške
950 Eur, za rok 2008 vo výške 850 Eur, za rok 2009 vo výške 1050 Eur a za rok 2010 vo výške 900 Eurteda spolu v sume 6350 Eur, ako je to špecifikované v podaní navrhovateľa doručeného súdu dňa 5. 4.
2013 je potrebné uviesť, že navrhovateľ nepreukázal z akého právneho dôvodu vôbec by bol odporca
povinný navrhovateľovi takýto úrok platiť. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s právnym názorom odporcu,

že navrhovateľ z vlastnej vôle vinkuloval sumu 300 000 SK na svojom vkladovom účte, a teda, pokiaľ by
bol nespokojný s úrokom ktorý mu príslušná banka za takýto vklad platila bolo by potrebné si právo na
prípadný vyšší úroku uplatniť práve u takéhoto subjektu. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že
podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že odporca je pasívne legitimovaným na vymáhanie takejto
pohľadávky. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi právo zaplatenie tejto sumy z dôvodu, že

odporca sa na jeho úkor citovanou vinkuláciou bezdôvodne obohatil, je potrebné uviesť, že ani takéto
svoje skutkové tvrdenia nepreukázal. Pre poriadok je potrebné uviesť, že takéto jeho skutkové tvrdenia
odporujú aj základom logiky. Podľa názoru súdu je totiž nelogické, aby sa odporca obohatil tým, že
navrhovateľ vinkuloval na svojom účte v banke po určitú dobu finančné prostriedky a najmä ak odporca
nie je tou bankou v ktorej tieto finančné prostriedky navrhovateľa boli uložené. Pokiaľ si navrhovateľ
uplatnil právo na zaplatenie sumy 6 350,- Eur z dôvodu nároku na náhradu škody je potrebné uviesť,

že podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým
dotknutá. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu

znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí
ju len predpokladať. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca porušil právnu povinnosť v
dôsledkuktoréhoporušeniabyakopriamynásledoktakéhotoporušeniavzniklaškoda.Pokiaľajtvrdil,že
odporca ho donútil finančné prostriedky na svojom účte vinkulovať v jeho prospech, takéto jeho tvrdenia

odporca poprel a navrhovateľ ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Pre poriadok je potrebné uviesť,
že navrhovateľ ani len neuviedol akú konkrétnu povinnosť mal podľa jeho názoru navrhovateľ porušiť
a súd z vykonaného dokazovanie taktiež nezistil, že by navrhovateľ porušil či už záväzkovú, alebo inú
právnu povinnosť. Z týchto dôvodov súd aj v tejto časti návrh navrhovateľ ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že v prejednávanej veci ide o úmyselné obohatenie sa odporcu
je potrebné uviesť, že ani na takéto jeho tvrdenia súd pri rozhodovaní vo veci neprihliadol, nakoľko
navrhovateľ v konaní napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. taktiež
nepreukázal, že by k obohateniu sa odporcu došlo úmyselným konaním odporcu nehovoriac o tom, že
v tomto prípade odporca je samosprávnym územným celkom vystupujúcej v právnych vzťahoch ako

právnická osoba za, ktorú navonok koná jej štatutárny orgán a nie je fyzickou osobou. Pri úmyselnom
konaní rozoznávame priamy úmysel a nepriamy . Tieto pojmy sú vymedzené v ust. § 15 Trestného
zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj v občianskom práve.
Pri priamom úmysle konajúci chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie
sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle konajúci priamo nechcel porušiť alebo

ohroziť záujem chránený zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo
ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle. Súd sa stotožnil s právnou
argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa že navrhovateľ aj, keď na základe neplatnej zmluvy,
avšak z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického donútenia zo strany odporcu platil
odporcovi dohodnuté nájomné, nakoľko mal záujem sporné nebytové priestory užívať na podnikateľské

účely. Okrem toho je taktiež potrebné zdôrazniť že až do právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vedeného pred Okresným súdom Galanta pod spisovou
značkou 12C/86/2005 teda do dňa 7. 9. 2010 nemal odporca skutočnú vedomosť o tom, že nie je
vlastníkom prenajímaných nehnuteľností nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového

prospechu (poznámka: teraz bezdôvodného obohatenia) sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a kto ho získal. Nie
je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. (Z IV
s. 649 ods.1).O trovách konania rozhodol súd sú v súlade s ustanovením § 100 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech súd priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie jeho práva ktoré

trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa ustanovenia § 2 § 10 C 1 § 13 ods.
3 § 15 a a § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z.
Pričom navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 28 768,04 eura s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia sa a sumy 6350 eura titulom úrokov /bezdôvodného obohatenia sa. Teda
išlo o spojenie dvoch rôznych nárokov z dvoch rozdielnych skutkových podstát, F kedy je potrebné

základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci z najvyššou hodnotou zvýšiť o jednu
tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, kto ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Tarifná odmena zo sumy 28 768,04 eura je 453,11 eura. Tarifná odmena zo zo sumy 6000 50 euro
je 220,77 eura vzhľadom na vyššie uvedené tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 526,73 eura
( 453,14 euro + 73,59 euro ( 1/3 z 220,77 eura)).

Vyčíslenie trov: Mesto Sereď
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby: 526,73 €

Úkon právnej služby Zníženie odmeny Odmena Režijný paušál

1. 22.05.2013 Príprava a prevzatie zastúpenia N 526,73 7,81
2. 28.05.2013 Vyjadrenie k žalobe N 526,73 7,81
3. 08.10.2013 Pojednávanie N 526,73 7,81
4. 05.12.2013 Pojednávanie N 526,73 7,81
Spolu: 2.106,92 € 31,24 €

2. Cestovné náhrady a náhrada za stratu času:

Počet ciest: 2
Cesty: Pojednávanie dňa: 08.10.2013, a 05.12.2013

a) Cestovné náhrady: 29,16 €
Náhrada za použitie osobného motorového vozidla Ford Mondeo, e.č. TT 716 DS za 1 cestu: 14,58 €
- Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z.
- základná náhrada za každý 1 km: 0,183 €

- dĺžka cesty Trnava - Galanta: 30 km
- základná náhrada za 1 cestu Trnava - Galanta a späť, t.j. za 2 cesty: 10,98 € (30 km x 2 x 0,183 €)
- priemerná cena PHM: 1,00 €/l (počas celého konania cena pohonných hmôt neklesla pod 1,- €/l)
- spotreba nafty: 6 l/100 km
- cena za naftu: 30 x 2 x 6 x 1,00 € / 100 = 3,6 €

- cestovné náhrady za 1 cestu spolu: 14,58 € (10,98 € + 3,6 €)
- cestovné náhrady za 2 cesty: 29,16 €

b) Náhrada za stratu času: 104,08 €
Náhradu za stratu času pri 1 ceste:

- podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 1/60 výpočtového základu t.j. 13,01 € za každú aj začatú polhodinu
straty času cesty Trnava - Galanta a späť (1 cesta tam trvá cca 35 min)
-náhradazastratačasupri1ceste(tamajspäť-4začatépolhodiny(2začatépolhodinytam,2polhodiny
späť)): 52,04 €
- náhrada za strata času pri 2 cestách: 104,08 € (2 x 52,04 €)

Celkové trovy PZ spolu
Klient: Odmena Režijný paušál Cestovné náhrady Náhrada za stratu času
Mesto Sereď 2.106,92 € 31,24 € 29,16 € 104,08 €
20% DPH 421,38 € 6,24 € 20,81 €

Spolu s DPH 2.528,30 € 37,48 € 29,16 € 124,89 €
Trovy PZ spolu 2.719,83 €

Teda celkovo trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 2.719,83 Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.