Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206789
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114206789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: E.. D. D., S.. XX.X.XXXX,
M. Q., Š. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom
so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268, zastúpený: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom v
Košiciach, Budapeštianska 8, o zaplatenie 981,76 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastník n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 10.3.2014 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 981,76 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9% ročne od 3.62012 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 21.6.2010, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.200 Eur. Žalovaný mal
mu uhradiť v 36 mesačných splátkach po 73,86 Eur, zaplatil len 1234,04 Eur.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia
sa na pojednávanie nedostavil, súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na neprimerané
vysoké úroky a civilnoprávnu úžeru, v dôsledku ktorej považoval úverovú zmluvu za neplatnú. Uviedol
tiež, že RPMN v zmluve bola v nesprávnej výške, keďže v skutočnosti činila viac a to 105,36%.
Považoval to za klamanie spotrebiteľa a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil dôsledok v
zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. a v časti svojho vyjadrenia sa zaoberá posudzovaním zmlúv v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a vedľajšieho účastníka, zmluvou o
revolvingovom úvere zo dňa 10.6.2010, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru
zo dňa 21.6.2010, oznámením o zosplatnení zo dňa 10.10.2011 s návratkou, kartou klienta a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 21.6.2010 účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8300030566. Z obsahu zmluvy

je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal najprv žalovaný ako dlžník dňa 10.6.2010 s vyplnením
údajov v bode 5 . Uvádza sa v ňom, že dlžník požaduje úver 1200 Eur, ktorý splatí 30 mesačnými
splátkami po 73,86 Eur. Celkovo tak mal zaplatiť 2.215,80 Eur. V zmluve je RPMN za úver 70,00%,
ročná úroková sadzba 70,02% a priemerná RPMN 51,49%.Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5 s výnimkou RPMN
za úver, ktorá v tejto časti je uvedená vo výške 68,25%. Veriteľ zmluvu podpísal dňa 21.6.2010. Druhá

časť zmluvy sa týkala revolvingu. K jej realizácii však nedošlo.

Bod 8 zmluvy obsahuje označenie „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka“. Nasleduje bol 8.1 s týmto textom: „predmetom tejto dohody o poskytnutí
služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok

službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok vo
výške 202,62 Eur“.

V bode 8.2 sa uvádza: „dlžník je oprávnený, nie je však povinný, požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný,

pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo pokiaľ s ním bol
skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho
potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiu potvrdenia o vedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru

alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako dva mesiace“.
Podľa karty klienta je nepochybné, že žalobca z úveru žalovanému poukázal nie 1.200 Eur, ale len
997,38 Eur, teda z dohodnutého úveru 1200 Eur zrazil poplatok za možný odklad splátok v zmysle bodu

8.1 zmluvy vo výške 202,62 Eur. Žalovaný uhradil len niektoré splátky, naposledy 31.1.2012. Celkovo
však zaplatil žalobcovi 1.234,04 Eur.

Listom zo dňa 10.10.2011 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v lehote 15 dní od doručenia
tohto oznámenia. List bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 13.10.2011.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 2.4.2010 do
10.6.2013).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzami spotrebiteľského úveru a pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/
c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.1 alebo
d/ v zmluva o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnousplatnosťou úveru a preto pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co
286/14 zo dňa 27.5.2014).

V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Uvedená informácia je totiž významná pre spotrebiteľa, najmä pre posúdenie výhodnosti

daného úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co 401/12 zo dňa 6.8.2013).

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak nebol právny úkon urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo
strany žalovaného (70,02%) a iná v akceptácii žalobcu (68,25%). Je pritom bezvýznamné, že ide o
zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN.
S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je
potrebné vyjadrenie žalobcu v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalovaný musel písomne

akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto
povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. K totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku
6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s
poukazomna§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.Žalovanýtedažalobcovibymalvrátiťlensumu
poskytnutého úveru, teda 997,38 Eur, a keďže zaplatil mu viac a to 1.234,04 Eur, žaloba je nedôvodná.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že poplatok dohodnutý v bode 8.1 zmluvy súd považuje za neprijateľnú

zmluvnú podmienku tak, ako to bolo vyslovené aj v rozsudku tohto súdu č.k. 11C 6/2014-62 zo dňa
11.4.2014, ktorý však nie je právoplatný. Súd pri tejto dohode totiž dospel k záveru o tom, že ide o hrubú
nerovnováhu práv a povinností jej účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalobca totiž žalovanému
strhol spomínaný poplatok za to, ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok, pričom by
však musel splniť ďalšie podmienky (stanovenú dobu práceneschopnosti alebo skončenie pracovného

pomeru), ale mohol by mu povoliť odklad maximálne troch splátok. Súd vyslovil tiež názor, že nie je
možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s argumentáciou, že sa týka ceny. Posudzuje
sa totiž nie cena, jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo,
čo mu nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne a teda nie len výška stanoveného
poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje takmer 17% poskytnutého úveru len

potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky. Nepochybne túto dohodu by bolo
možné vyhodnotiť ako absolútne neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ.

Súd navyše považoval za neplatnú úverovú zmluvu aj v časti dohody o úrokoch a to s poukazom na §
41, § 39 a § 3 ods. 1 OZ. Dohodnutý úrok totiž predstavoval pri úvere 70,02% p.a., pričom z internetovej

stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júni 2010 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov
bola priemerná úroková sadzba 14,90% p.a., teda viac ako štvornásobne nižšia ako v spornej zmluve.
Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Súdy už vo viacerých
rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív
zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Najvyšší súd SR v rozsudku v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých
úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tejto súvislosti možno

poukázať aj na rozsudok Krajského súd v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné
porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Preto
aj v danom prípade súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o úrokoch s poukazom na § 39 OZ v

náväznosti na § 3 ods. 1 OZ.

Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca a vedľajší účastník, žalobca vo veci úspešný nebol,
preto nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mu neprináleží. Trovy konania,
ktoré si uplatnil úspešný vedľajší účastník však súd nepovažoval za účelne vynaložené vzhľadom

na to, že argumentácia vedľajšieho účastníka, ktorý žiadal žalobu zamietnuť pre civilnoprávnu úžeru
bola nesprávna. Uvedený inštitút bol zavedený do nášho právneho poriadku až novelou Občianskeho
zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorá je účinná od 1.6.2014. Vzhľadom na intertemporálne
ustanoveniev§879rvšakniejemožnétentoinštitútpoužiťnanárokyuplatnenézprávnehovzťahu,ktorý
vznikol pred účinnosťou spomínanej novely, čo je aj tento prípad. Navyše pre jeho aplikáciu by museli

byť naplnené aj konkrétne subjektívne podmienky v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré však neboli
preukázané a objektívne ani nemohli byť vzhľadom na to, že súd nemal možnosť žalovaného vypočuť.
Navyše súd musí skonštatovať, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje aj v mnohých iných
sporoch toho istého žalobcu sú v podstate totožné a sú v ňom menené len číselné údaje týkajúce sa
konkrétnej zmluvy. To, že ide o blanketárne vyjadrenie vyplýva aj z tej skutočnosti, že v časti vyjadrenia

vedľajší účastník sa zaoberá zmluvami uzatvorenými v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., hoci v danom
prípade išlo o zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd preto považoval za nespravodlivé,
aby za takýchto okolností vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.