Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/295/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216455.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa

27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu
uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6115243) navrhol písomným podaním
spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6115243 dlžníkom: Milota Kozelnická, nar.
16. 05. 1972. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo: „EX 9113/2009“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom
ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na

tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
v znení neskorších predpisov. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je
založená povinnosť Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002

do 31. 05. 2010 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom
podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto Exekučný súd
mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie

rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až dňa 24. 10. 2011 (konanie začalo dňa 07. 09. 2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 777 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo
k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez

zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane.
Ďalej poukázal v návrhu na to, že dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu upravenej v §
40 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní je inter alia zrušenie rozhodcovského rozsudku.
K zrušeniu dochádza s cieľom autoritatívne zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku na právne

postavenie odporcu (dlžníka). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v
právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie odporcu (dlžníka)
tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam,
kde ich platné právo zaraďuje. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,

ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv
účastníka konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (v okolnostiach
prípadu cesta aplikácie § 40 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní), ktorou
súdna úprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie

je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou kontroly
rozhodcovského rozhodnutia Exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojim
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to
bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho

svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty (§ 41
Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní) a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie jemožné zo strany jeho ako veriteľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy

je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny

a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť Exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania on
nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda v sume 492,20 Eur predstavuje náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 98,44 Eur,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1

Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu. Nesprávny
úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti Exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom Exekučného

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu Exekučného súdu v zákonnej
lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť
o udelenie poverenia bola zamietnutá. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
Z tohto vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav
veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 77/02). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V konaní si z týchto dôvodov
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu) sumu 98,44 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Pred podaním
návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal
odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 14C/295/2012-16 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/295/2012, 14C/296/2012, 6C/296/2012, 14C/297/2012,
14C/298/2012, 14C/299/2012, 14C/300/2012, 14C/301/2012, 14C/302/2012, 14C/303/2012,
14C/304/2012, 14C/305/2012, 14C/306/2012, 14C/308/2012, 14C/309/2012, 14C/310/2012,

14C/311/2012 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn.
14C/295/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 k spojeným
návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom

rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vzniesla
procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkaznébremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,
kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v
ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na
odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ
ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia

na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske
súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným
číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej
informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti

SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ
nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,
kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady

preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie

rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na

účely Zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod

publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zákona č. 514/2003Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená.
Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,

ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011,
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak sú zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti

rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia

Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10.
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa
názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu
na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup

všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade
poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15

dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol
zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v

znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradnýpostup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému
postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,

právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plyniepremlčacialehotaododňadourčenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieatopo15dňovejlehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacia

doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom

na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu

odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je

možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby
sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2
a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,

v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych

pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila
list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od

slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
prejednania, ktorý podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem
uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo

dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,
že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd
Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok
popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazomna rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila

navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko

príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení
osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou
povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,
ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi

priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá
príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ
tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/296/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 3.510,14 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 702,03 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115307 dlžníkom: Jaroslav Budáč, nar. 21. 11. 1964. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4909/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 02. 2012 (konanie sa začalo dňa 12.

05. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 649 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 6C/296/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody
v sume 2.469,73 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 493,95 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115360 dlžníkom: Ľubomír Karlík, nar.20. 06. 1973. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7118/2009. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 05.
08. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 376 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/297/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 5.820,32 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.164,06 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6115375 dlžníkom: Viera Boborová, nar. 05. 11. 1967. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11293/2009. Exekučný

súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 10. 2010 (konanie sa
začalo dňa 02. 11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 337 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/298/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.561,71 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 512,34 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115444 dlžníkom: Jozef Oláh, nar. 26. 05. 1966. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11836/2009. Exekučný súd v tejtoexekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 07.
11. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 282 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/299/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.062,41 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 412,48 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 611592 dlžníkom: Juraj Gašpar, nar. 04. 09. 1965. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9892/2010. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 02. 2012 (konanie sa začalo dňa 15.
07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 585 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/300/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 570,68 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 114,14 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115952 dlžníkom: Pavel Baláž, nar. 25. 05. 1971. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10568/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 21.
07. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 413 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/301/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.079,33 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 415,87 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6116016 dlžníkom: Václav Kováč, nar. 08. 01. 1971. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4166/2010. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 16.
04. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 511 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/302/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 368,88 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 73,78 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvyoúvereč.6115568dlžníkom:ElenaMocnárová,nar.09.01.1942.Poprijatínávrhunavykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6225/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 11. 2010 (konanie sa začalo dňa 24.
05. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 178 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/303/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 6.194,58 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.238,92 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6115653 dlžníkom: Jozef Baláž, nar. 13. 06. 1981. Po prijatí návrhu na

vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8103/2009. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo
dňa 12. 08. 2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 369 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/304/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 1.683,60 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 336,72 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6770120 dlžníkom: Ivana Hričinová, nar. 11. 09. 1988. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4125/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo dňa 16.

04. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 361 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/305/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.938,31 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 587,66 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 601100262 dlžníkom: Ján Čipčala, nar. 07. 11. 1975. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4131/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 05. 2011 (konanie sa začalo dňa 01.
03. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 78 dní.V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/306/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 515,17 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 103,03 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100129 dlžníkom: Stanislav Prčka, nar. 26. 10. 1945. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6481/2011. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 10. 2011 (konanie sa
začalo dňa 21. 04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 180 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/308/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 6.659,62 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.331,92 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 601100020 dlžníkom: Jozef Bebjak, nar. 27. 05. 1974. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13285/2010. Exekučný

súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa
začalo dňa 11. 08. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 244 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/309/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 14.552,30 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 2.910,46 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v

súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku zo Zmluvy o úvere č. 607700235 dlžníkom: Roman Zelenčík, nar. 08. 10. 1980. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11506/2011.
Exekučnýsúdvtejtoexekučnejvecirozhodoložiadostisúdnehoexekútoraaždňa06.03.2012 (konanie
sa začalo dňa 20. 06. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 260 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/310/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 2.254,60 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 450,92 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 607700356 dlžníkom: Daniel Havrla, nar. 21. 10. 1983. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 15263/2012. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 09. 2012 (konanie sa začalo dňa 30.
07. 2012), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 44 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/311/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 3.072,73 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 614,55 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 607700110 dlžníkom: Pavel Kurák, nar. 19. 02. 1964. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1540/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 02. 2012 (konanie sa začalo dňa 24.

01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 392 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

Vsúdenejvecisúdnariadilpojednávanienadeň24.09.2015.Natotopojednávanieboliprávnyzástupca

navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 234 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa
predvolanie bolo doručené dňa 26. 08. 2015 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,
odporkyni bolo predvolanie doručené dňa 26. 08. 2015 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 11. 09. 2015, ktoré bolo doručené
súdu dňa 14. 09. 2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď súčasne podal i návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd
tomuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 14C/295/2012-260 zo dňa 24.

09. 2015 konanie o tomto návrhu zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia už o tomto návrhu
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súčasne týmto
podaním právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil i neúčasť na tomto pojednávaní, požiadal oodročenie tohto pojednávania na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní zaslal návrh na prerušenie
konania „do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
odporkyňa v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010. O tomto návrhu podľa neho je potrebné procesne rozhodnúť, preto
považoval svoju účasť na tomto pojednávaní za nehospodárnu. Je pravdou, že navrhovateľ v tejto
veci podal opätovný návrh na prerušenie konania zo dňa 11.09.2015, doručený súdu dňa 14.09.2015,
prostredníctvom právneho zástupcu, ale týmto návrhom na prerušenie konania žiadal prerušiť konanie
z iného dôvodu, než uviedol ako dôvod žiadosti na odročenie pojednávania, z dôvodu procesného

návrhu na prerušenie konania. Súd vyhodnotil návrh na prerušenie konania podaným navrhovateľom,
podľa obsahu a posúdil, že ide o totožný návrh, aký už v tejto veci navrhovateľ podal, a o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, preto o tomto opätovnom návrhu na prerušenie konania súd konanie
zastavil uznesením č.k. 14C/295/2012-260 zo dňa 24.09.2015. Predtým vyhodnotil žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za neopodstatnenú. Žiaden návrh na prerušenie
konania z dôvodu, ktorý uviedol právny zástupca navrhovateľa v tejto žiadosti o odročenie pojednávania,

ktorú spojil s návrhom na prerušenie konania nebol podaný. Z tohto dôvodu tento dôvod na odročenie
pojednávania súd vyhodnotil za neopodstatnený, za nedôvodný. Právny zástupca navrhovateľa sa tohto
pojednávania nezúčastnil, neúčasť síce ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania, ale súd jeho
žiadosť vyhodnotil za nedôvodnú, preto na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľa. Odporkyňa sa tohto pojednávania tiež nezúčastnila, neúčasť na pojednávaní

neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď
potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol i v neprítomnosti odporkyne. Procesne
postupoval pri prejednaní a rozhodnutí vo veci podľa § 101 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. K týmto procesným podmienkam
na konanie súd ešte dodáva, že elektronickým podaním zo dňa 23.09.2015, po tom čo vyhodnotil
žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za neopodstatnenú, túto skutočnosť
právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil podľa § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Žiadnu inú žiadosť o
odročenie pojednávania právny zástupca navrhovateľa, resp. z iného dôvodu nepodal.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),

spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)

vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp. zn. 22Er/727/2009, sp. zn. 22Er/743/2010, sp. zn. 20Er/735/2009, sp. zn. 28Er/309/2009,
sp. zn. 21Er/1321/2009, sp. zn. 28Er/711/2010, sp. zn. 20Er/1475/2010, sp. zn. 22Er/643/2010,
sp. zn. 28Er/545/2010, sp. zn. 20Er/791/2009, sp. zn. 21Er/1075/2010, sp. zn. 25Er/281/2011, sp.

zn. 31Er/92/2011, sp. zn. 21Er/1560/2010, sp. zn. 24Er/748/2011, sp. zn. 30Er/583/2012, sp. zn.
22Er/143/2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 22Er/727/2009 (EX 9113/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Milota Kozelnícka, nar. 16. 05. 1972. Tento

došiel dňa 14. 10. 2009. Výzvou zo dňa 30.11.2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na
predloženie súvisiacej zmluvy o úvere, keď táto výzva mu bola doručená dňa 07.12.2009. Na túto výzvu
reagoval oprávnený vyjadrením zo dňa 21.12.2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.12.2009, má sa na
mysli Exekučnému súdu, tak, že nepovažuje za opodstatnenú žiadosť Exekučného súdu na predloženiezmluvy o úvere. Na to ďalšou výzvou zo dňa 04.01.2010, ktorá bola doručená súdnemu exekútorovi
dňa 08.01.2010 bol súdny exekútor vyzvaný na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, keď návrh
v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania bol nezrozumiteľný. Dňa 02.02.2010 súdnemu exekútorovi

bola zaslaná opätovne táto výzva. Dňa 19.02.2010 súdny exekútor predložil opravený návrh. Ďalšou
výzvou zo dňa 09.03.2011, ktorá bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 14.03.2011 Exekučný súd
vyzval súdneho exekútora na predloženie opätovne opravy návrhu na vykonanie exekúcie, a súčasne
na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere, keď mal Exekučný súd za to, že je dôvodné preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Na túto výzvu reagoval avšak oprávnený vyjadrením zo dňa

09.06.2011, ktoré bolo doručené dňa 17.06.2011 a zaslal opravený návrh na vykonanie exekúcie.
Ďalšou výzvou zo dňa 06.07.2011, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného, tento bol
vyzvaný na opätovné predloženie súvisiacej zmluvy o úvere a to pod následkami uloženia poriadkovej
pokuty. Na túto výzvu reagoval samotný oprávnený, keď dňa 20.07.2011 predložil zmluvu o úvere.
Na to o žiadosti súdneho exekútora rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/727/2009-25 zo dňa
27.07.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 22Er/743/2010 (EX 4909/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jaroslav Budáč, nar. 21. 11. 1964. Tento

došiel dňa 16. 07. 2010. Na to Exekučný súd výzvou zo dňa 30. 07. 2010, ktorá bola realizovaná dňa
10.02.2011 a doručená súdnemu exekútorovi dňa 16.02.2011 vyzval súdneho exekútora na opravu
návrhu na vykonanie exekúcie, tiež súčasne i na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Urgenciou zo dňa 02.05.2011, ktorá bola súdnemu exekútorovi doručená
dňa 06.05.2011 bol súdny exekútor opätovne vyzvaný na predloženie opraveného návrhu na vykonanie

exekúcie, ako i na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na túto
urgenciu reagoval oprávnený podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.06.2011, keď podal opravený
návrh na vykonanie exekúcie a predložil i zmluvu o úvere včítane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. O žiadosti súdneho exekútora potom rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/743/2010-13
zodňa06.06.2011,keďžiadosťsúdnehoexekútoroudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2012.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 20Er/735/2009 (EX 7118/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ľubomír Karlík, nar. 20. 06. 1973. Tento došiel
dňa 16. 09. 2009. Výzvou zo dňa 21.09.2009, ktorá bola realizovaná dňa 26.10.2009 právny zástupca

oprávneného bol vyzvaný na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere včítane všetkých jej dodatkov,
ako aj ďalších súvisiacich dokumentov. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného dňa
03.11.2009. Na túto výzvu právny zástupca oprávneného nereagoval žiadnym spôsobom. Exekučný
súd na to uznesením č.k. 20Er/735/2009-15 zo dňa 12.03.2010 žiadosť súdneho exekútor o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2010.

Oprávnený síce podal odvolanie voči tomuto odvolaniu, ale následne ho vzal späť, preto odvolací súd
odvolacie konanie zastavil.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 28Er/309/2009 (EX 11293/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Viera Boborá, nar. 05. 11. 1967. Návrh došiel

dňa 26.11.2009. Výzvou zo dňa 27.11.2009, ktorá bola realizovaná dňa 10.12.2009 a doručená dňa
17.12.2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere. Na
túto výzvu reagoval oprávnený, keď dňa 07.01.2010 predložil zmluvu o úvere včítane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. O tejto žiadosti súdneho exekútora rozhodol Exekučný súd uznesením
č.k. 28Er/309/2009-16 zo dňa 10.06.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútor o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený voči tomuto uzneseniu podal odvolanie. Na základe tohto
odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 14CoE/142/2011-31 zo dňa
06.07.2011napadnutéuzneseniezrušilavecvrátilExekučnémusúdunaďalšiekonanie.NatoExekučný
súd opätovne o žiadosti súdneho exekútora rozhodol a to uznesením č.k. 28Er/309/2009-37 zo dňa
11.11.2011, ktorý opätovne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Toto uznesenie už nebolo napadnuté odvolaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2012.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1321/2009 (EX 11836/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef Oláh, nar. 26. 05. 1966. Tento došieldňa 14. 12. 2009. Výzvou zo dňa 22.12.2009, ktorá bola realizovaná dňa 13.01.2010 a doručená dňa
29.01.2010 bol vyzvaný Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
na predloženie súvisiaceho rozhodcovského spisu. Dňa 10.02.2010 tento súd predložil zmluvu o

úvere. Rozhodcovský spis nepredložil. Urgenciou zo dňa 11.02.2010, ktorá bola realizovaná dňa
18.03.2010 a doručená dňa 24.03.2010 tento súd bol opätovne vyzvaný na predloženie kompletného
rozhodcovského spisu. Tento predložený nebol. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 21Er/1321/2009-14
zo dňa 03.06.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Toto uznesenie napadol oprávnený odvolaním, odvolací súd uznesením č.k. 12CoE/379/2010-32 zo dňa

14.12.2010 napadnuté uznesenie potvrdil. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 01.
2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 28Er/711/2010 (EX 9892/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Juraj Gašpar, nar. 04. 09. 1965. Tento
došiel dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 10.09.2010, ktorá bola realizovaná dňa 28.02.2011 a ktorá

bola doručená dňa 07.03.2011 bol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava vyzvaný na predloženie súvisiaceho rozhodcovského rozsudku a zmenky. Dňa 07.03.2011
bola doručená žiadosť tohto súdu o predĺženie lehoty na predloženie žiadaných listín. Na to dňa
24.03.2011 tento súd predložil žiadané listiny. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 28Er/711/2010-24
zo dňa 11.04.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2012.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1475/2010 (EX 10568/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Pavlovi Balážovi, nar. 25. 05. 1971. Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola s návrhom doručená dňa 30. 09. 2010. Výzvou zo dňa

02.11.2010,ktorábolarealizovanádňa10.05.2011súdnyexekútorbolvyzvanýnapredloženiesúvisiacej
zmluvy o úvere a zmenky. Výzva bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2011. Na túto výzvu
reagoval samotný oprávnený dňa 16.06.2011, kedy predložil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a zmenku Exekučný súd na to o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č.k. 20Er/1475/2010-17 zo dňa 23.06.2011 tak, že túto žiadosť

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 22Er/643/2010 (EX 4166/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Václav Kováč, nar. 08. 01. 1971. Tento
došiel dňa 07. 06. 2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou zo

dňa 30.07.2010, ktorá bola realizovaná dňa 10.02.2011 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie
opravy návrhu na vykonanie exekúcie, súčasne na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru.Výzvaboladoručenásúdnemuexekútorovidňa14.02.2011.Natútovýzvu
exekútor nereagoval, preto o predloženie týchto listín a opraveného návrhu na vykonanie exekúcie
bol urgovaný výzvou zo dňa 02.05.2011, ktorá mu bola doručená dňa 06.05.2011. Na túto výzvu

reagoval oprávnený, keď dňa 19.07.2011 predložil opravený návrh na vykonanie exekúcie. Žiadané
listiny nepredložil. Preto právny zástupca oprávneného výzvou zo dňa 27.07.2011, ktorá mu bola
doručená dňa 01.08.2011 bol vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere. Túto zmluvu o úvere predložil
oprávnený dňa 10.08.2011 včítane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Exekučný súd na to
uznesením č.k. 22Er/643/2010-18 zo dňa 16.08.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo napadnuté odvolaním oprávneného. O odvolaní
rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.k. 41CoE/347/2011-36 zo dňa 23.11.2011
napadnuté uznesenie zrušil vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Na to Exekučný súd o
tejto žiadosti opätovne rozhodol tak, že ju zamietol a to uznesením č.k. 22Er/643/2010-42 zo dňa
07.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

41CoE/156/2013-55 zo dňa 15.05.2013. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 04. 06. 2013.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 28Er/545/2010 (EX 6225/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Elena Mocnárová, nar. 09. 01. 1942. Tento
došiel dňa 16. 07. 2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti

bolo rozhodnuté Exekučným súdom uznesením č.k. 28Er/545/2010-9 zo dňa 20.07.2010 tak, že súd
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 02.10.2010. Oprávnený podal voči tomuto uzneseniu i odvolanie, následne ho vzal
späť, preto odvolacie konanie bolo zastavené.Súd z exekučného spisu sp. zn. 20Er/791/2009 (EX 8103/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef Baláž, nar. 13. 06. 1981. Návrh spolu

so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený dňa 25. 09. 2009. Výzvou zo
dňa 29.09.2009, ktorá bola realizovaná dňa 26.10.2009 právny zástupca oprávneného bol vyzvaný na
predloženie súvisiacej zmluvy o úvere, dodatkov k tejto zmluve a ďalších súvisiacich dokumentov. Výzva
mu bola doručená dňa 03.11.2009. Na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Na to Exekučný súd
uznesením č.k. 20Er/791/2009-15 zo dňa 12. 03. 2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011. Oprávnený síce
podal odvolanie voči tomuto uzneseniu, ale nakoľko ho vzal späť, odvolací súd odvolacie konanie
zastavil.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1075/2010 (EX 4125/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ivana Hričinová, nar. 11. 09. 1988.

Tento došiel dňa 28. 05. 2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou
zo dňa 31.05.2010, bol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
vyzvaný na predloženie súvisiaceho rozhodcovského spisu, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky, keď výzva bola doručená tomuto súdu dňa 10.06.2010.
Na túto výzvu reagoval tento súd, keď dňa 30.06.2010 predložil zmluvu o úvere, a ďalšie listiny, ktoré

však boli predložené v nečitateľnej forme. Preto výzvou zo dňa 21.07.2010 bol opätovne tento súd
vyzvaný na predloženie žiadaných listín a to v čitateľnej forme. Na to bola predložená zmluva o úvere
avšak nezistiteľného dňa. Exekučný súd následne uznesením č.k. 21Er/1075/2010-22 zo dňa 01. 03.
2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 25Er/281/2011 (EX 4131/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil, že
návrhnazačatieexekúciebolpodanývočipovinnému:JánČipčala,nar.07.11.1975.Tentoboldoručený
dňa 24. 03. 2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti
rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 25Er/281/2011-10 zo dňa 31. 03. 2011 tak, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.05.2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 31Er/92/2011 (EX 6481/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Stanislav Frčka, nar. 26. 10. 1945. Tento

bol doručený dňa 03. 06. 2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
tejto žiadosti rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 31Er/92/2011-11 zo dňa 13. 06. 2011, ktorým
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 31.12.2011.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1560/2010 (EX 13285/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef Bebjak, nar. 27. 05. 1974. Tento bol
doručený dňa 20. 10. 2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výzvou
zo dňa 27.10.2010, ktorá bola realizovaná dňa 22.11.2010 bol Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava vyzvaný na predloženie rozhodcovského rozsudku, tiež

súvisiacej zmenky. Výzva bola doručená tomuto súdu dňa 26.11.2010. Dňa 03.12.2010 tento súd
požiadal o predĺženie lehoty, dňa 08.12.2010 predložil žiadané listiny na CD nosiči. Na to súd zabezpečil
vyhotovenie listín z CD nosiča. Uznesením č.k. 21Er/1560/2010-26 zo dňa 02.03.2011 na to žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučný súd zamietol. Uznesenie
napadol oprávnený odvolaním. Odvolací súd uznesením č.k. 1CoE/314/2011-50 zo dňa 23.06.2011

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Po odvolacom konaní
Exekučný súd opätovne o tejto žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením č.k. 21Er/1560/2010-54
zo dňa 22.03.2012, keď opätovne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Oprávnený i toto uznesenie napadol odvolaním. Odvolací súd opätovne toto
uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k. 1CoE/287/2012-83

zo dňa 18.09.2012. O tomto druhom odvolacom konaní Exekučný súd dňa 17.12.2012 vydal poverenie
pre súdneho exekútora.Súd z exekučného spisu sp. zn. 24Er/748/2011 (EX 11506/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Roman Zelenčík, nar. 08. 10. 1980. Tento
bol doručený dňa 18. 08. 2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O

tejto žiadosti rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 24Er/748/2011-11 zo dňa 24. 11. 2011, ktorým
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 31.03.2012.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 30Er/583/2012 (EX 15263/12 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Daniel Havrla, nar. 21. 10. 1983. Tento
bol doručený dňa 27. 08. 2012 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
tejto žiadosti rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 30Er/583/2012-11 zo dňa 31. 08. 2012, ktorým
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2013 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 16CoE/91/2013-29 zo dňa
29.05.2013, ktorým odvolací súd uznesenie Exekučného súdu potvrdil, voči uzneseniu Exekučného

súdu podal odvolanie oprávnený.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 22Er/143/2011 (EX 1540/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Pavel Kurák, nar. 19. 02. 1964. Tento
bol doručený dňa 14. 02. 2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O

tejto žiadosti rozhodol Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/143/2011-10 zo dňa 04. 03. 2011, ktorým
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 28.02.2012.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007

Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so

zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
14C/295/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie

navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu bolo v tvrdení, že k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č. 244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský

komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských

komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už

nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch, okrem jedného, kde bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie (sp.zn. 21Er/1560/2010), žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. V prípade exekučnej veci, v ktorej došlo k
vydaniu poverenia, súd preskúmaval materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so

súdnou praxou, navyše v tejto veci žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená dňa 20.10.2010, kedy už Exekučný súd nebol viazaný lehotou 15 dní, pokiaľ chcel žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. V exekučných veciach
sp.zn. 22Er/743/2010, sp.zn. 28Er/711/2010, sp.zn. 20Er/1475/2010, sp.zn. 22Er/643/2010, sp.zn.
28Er/545/2010,sp.zn.25Er/281/2011,sp.zn.31Er/92/2011,sp.zn.24Er/748/2011,sp.zn.30Er/583/2012
a sp.zn. 22Er/143/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučnému súdu

doručená až po dni 01.06.2010, teda v týchto exekučných veciach Exekučný súd nebol viazaný lehotou
15 dní, navyše vo všetkých týchto exekučných veciach došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, keď v prípade takéhoto rozhodnutia, teda keď nebolo vyhovené žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa zákona žiadna lehota neplatí. V exekučných veciach
sp.zn. 22Er/727/2009, sp.zn. 20Er/735/2009, sp.zn. 28Er/309/2009, sp.zn. 21Er/1321/2009, sp.zn.

20Er/791/2009, sp.zn. 21Er/1075/2010, síce žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená Exekučnému súdu pred dňom 01.06.2010, ale v týchto exekučných veciach Exekučný súd
nevyhovel žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, túto žiadosť zamietol, teda podľa
ustálenejsúdnejpraxevdanýchprípadochkeďžedošlokzamietavémurozhodnutiuožiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, 15-dňová zákonná lehota v takýchto prípadoch neplatí, pretože

Exekučný súd jednak nebol viazaný žiadnou lehotou vyplývajúcou zo zákona na vydanie zamietavého
rozhodnutia, navyše vo všetkých týchto prípadoch Exekučný súd preskúmaval materiálne predpoklady
„exekučného titulu“.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní (okrem jedného), od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej

škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Vo všetkých týchto prípadoch v rámci exekučného
konania súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, teda v
danom prípade 15 dňová zákonná lehota neplatí. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu. V jednom prípade došlo k vydaniu poverenia, ale
až po odvolacom konaní, keď v tejto veci tiež súd skúmal materiálne predpoklady exekučného titulu, a

teda ak došlo k vydaniu poverenia s určitým časovým odstupom, bolo to práve z tohto dôvodu, čo nie
je tiež nesprávnym úradným postupom Exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite

preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky

len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny
exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania

exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona
povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrýmimravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto
bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie
listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné

a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých
exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku,
resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských
rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných
titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské

rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď
potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.

10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013,
sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp.
zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010
Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod

odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu.

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo

mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň

23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto

návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)