Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200058
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Ing. J. B.,
trvale bytom H. XX, XXX XX Q. K., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so
sídlomRačianska66,83102Bratislava,protižalovanémuFinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 07. novembra 2012 pod č. 1100902/1126190/2012/CI na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej

časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v Prešove zo dňa 22. júna 2011
( správne má byť 22. júna 2012 ) pod sp. zn. 9006231/1/1047866/2012 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie
konanie a priznať trovy konania.

V žalobe žalobca argumentoval tým, že považuje rozhodnutie za nezákonné a nezákonnosť vyššie
uvedených rozhodnutí podľa žalobcu je spôsobená tým, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so
zákonom, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdili.
Nezákonným spôsobom boli porušené podľa žalobcu jeho práva, hlavne s poukazom na to, že konanie
bolo začaté z úradnej povinnosti podľa § 2 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. a v takom prípade platí

vyhľadávacia zásada ( § 34 zákona č. 511/1992 Zb.) a správca dane aktívne zisťuje skutočnosti
smerujúce k preukázaniu protiprávneho konania žalovaného pričom je povinný dbať, aby skutočnosti
boli zistené čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. ). Nesprávnosť záverov žalovaného
žalobca vidí v porušení ustanovenia § 1a písm. c), § 5 ods. 5, § 29 ods. 1,3 a 8, § 34 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb.

Podľa žalobcu procesná iniciatíva bola v rukách správcu dane, ktorý vykonáva vyhľadávaciu činnosť
podľa ustanovenia § 34 zákona č. 511/1992 Zb., s cieľom preukázať prípadné protiprávne konania,

pričom musí dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.). Ide tu o rovinu „nachádzania“, kedy správca
dane zisťuje, či daňová povinnosť vôbec vznikla a ak vznikla, zisťuje a overuje podklady pre správne
určenie dane. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno o vlastných
tvrdeniach daňového subjektu platí v tých etapách daňového konania, kedy skutkovým základom je
tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti, ťažiskovo vo vyrubovacom konaní s poukazom
na ustanovenie § 38 zákona č. 511/1992 Zb., kedy je predkladané daňové priznanie, v ktorom daňovýsubjekt tvrdí skutočnosti relevantné pre určenie dane a je povinný podľa § 29 ods.8 zákona č. 511/1992
Zb. toto tvrdenie v prípade pochybností preukázať. V konaní začatom z úradnej povinnosti však vyššie
uvedené neplatí a procesná iniciatíva je na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie, vyhľadáva

dôkazy, vykonáva v súlade so základným cieľom správy daní správne zistiť a určiť daň a zabezpečiť
ich úhradu. Viazaný je pritom povinnosťou podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 511/1 992 Zb.
dbať, aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, čo v konečnom
dôsledku znamená povinnosť a zodpovednosť správu dane nielen za spravodlivé konanie ale aj za
jeho spravodlivý výsledok. Daňový subjekt v konaní začatom na podnet správcu dane nie je povinný

„dokazovať“ tvrdenia správcu dane najmä za situácie, keď na podporu svojich tvrdení predložil účtovné
doklady, paragóny z registračnej pokladne vydanej predajcom K.K. - NOBA -SMOKER K..

Protiprávnosť konania žalobcu podľa neho nebola preukázaná.

Podľa žalobcu pri konaní, ktoré vedie z úradnej povinnosti správca dane pri podozrení z porušovania
daňových predpisov je správca dane povinný ustáliť predmet dokazovania, teda to, čo chce pomocou
dôkazných 1 prostriedkov dokázať.

V danej právnej veci je predmetom dokazovania skutočnosť, či je pôvod liehu, legálny a jeho
nadobudnutie v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu.

Ak by žalovaný dôsledne sledoval predmet dokazovania, bol pri preukazovaní legálnosti pôvodu a
spôsobu nadobudnutia liehu povinný primárne zistiť, či boli spotrebiteľské balenia liehu vyrobené a
uvedené do daňového voľného obehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z., a či bol opatrený pravými

kontrolnými známkami a či bola výrobcom odvedená spotrebná daň.

Ak boli spotrebiteľské balenia liehu opatrené pravými kontrolnými známkami, platí právna domnienka,
spotrebiteľské balenia liehu boli v súlade so zákonom uvedené do daňového voľného obehu (§ 10 ods.3
zákon. č. 105/2004 Z/z.) rovnako platí, že za spotrebiteľské balenia liehu bola zaplatená a odvedená
daň (§ 12 ods. písm. a. v spojení s § 13 ods.1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z.

Žalovaný sa podľa názoru žalobcu nezaoberal týmito skutočnosťami, pretože ak boli spotrebiteľské
balenia liehu opatrené pravými kontrolnými známkami a v konaní nebolo preukázané, že došlo k
nelegálnej výrobe SBL a ich označeniu falošnými známkami ( a rovnako nebolo preukázané, že
spotrebná daň nebola odvedená - nebolo preukázané, že došlo k daňovému úniku na spotrebnej dani).
Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, akú právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 105/2004

Z.z. o spotrebnej dani z liehu žalobca porušil. Protiprávne konanie nebolo žalobcovi preukázané, ak
keďže nie je naplnený znak protiprávnosti, nemožno uplatňovať zodpovednosť za konanie, ktoré sa po
formálnej stránke podobá správnemu deliktu.

Podľa žalobcu v daňovom konaní v procese dokazovania nebol dodržaný zákonný postup podľa
ustanovenia § 2 ods.1 zákona v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb., bolo porušené právo na

spravodlivý proces podľa článku 46 ods.1 v spojení s čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd. Zároveňžalobcapoukázalnato,ževdaňovom
konaní nebolo zákonným spôsobom zistené, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia
liehu.

Správca dane vykonal dokazovanie Zápisnicou o ústnom pojednávaní zn. 32911/2007-6682-INT zo dňa

5.12. 2007 so zamestnancom, daňového subjektu Ing. V. B., ktorý v Zápisnici uviedol, že ; odberateľa
s obchodným menom J. B., Q. K. nemá daňový subjekt NOBA-SMOKER vo svojej evidencii Povolení
na predaj SBL a pokladničné predložené daňovým subjektom nezodpovedajú formou a náležitosťami
používanými našimi registračnými pokladnicami.

K zákonnosti tohto dôkazného prostriedku žalobca uviedol, že žalobca bol v konaní ukrátený na svojom

právezúčastniťsaústnehopojednávaniaaklásťsvedkoviB.otázkytak,akomutogarantujeustanovenie
§ 15 ods.5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. ktoré je v kontexte s ústavne garantovaným právom na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 v spojení s či. 48 ods.2 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Správca dane vykonal dokazovanie Zápisnicou zn. 4496/2007-6091-INT zo dňa 02.03.2007, v ktorej

fakturantka p. X. uviedla, že firma K. V. realizuje predaj tovaru len prostredníctvom fakturácie a prirozvoze nepoužívajú elektronické pokladnice. K tomuto dôkazu žalovaný rovnako uvádza, že žalobca
bol ukrátený na svojom práve zúčastniť sa ústneho pojednávania a klásť svedkyni X. otázky tak, ako
mu to garantuje ustanovenie § 15 ods.5 planie) zákona č. 511/1992 Zb. ktoré je v kontexte s ústavne

garantovaným právom na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 48 ods,2 Ústavy SR a čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rovnako výpoveď pracovníčky Daňového riaditeľstva SR Ing. T. F., že K. V. nebola pridelená pokladňa
s číslom, ktoré by sa začínalo na 645 vo svojom dôsledku neznamená, že žalobca nepreukázal pôvod
a spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom o spotrebnej dani z liehu, ale opätovne potvrdzuje

názor žalobcu, že dochádza k úniku na DPH a dani z príjmov, porušovateľom zákona o dar; z príjmov
ani dani o DPH však nie je v žiadnom prípade žalobca.

V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pri obvyklej obozretnosti v obchodných vzťahoch nemohol odhaliť
a zistil že registračná pokladňa nie je „evidovaná“ na daňovom úrade.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 08. marca 2013 vyjadril žalovaný, ktorým poukázal
na právny a skutkový stav konania, ako aj na vydané rozhodnutie a vyjadril sa k jednotlivým námietkam

žalobcu v žalobe, na základe ktorých navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Colný úrad Prešov, Oddelenie výkonu a
podpory dňa 22. júna 2011 ( správne má byť 22. júna 2012 ) pod sp. zn. 9006231/1/1047866/2012 vydal
rozhodnutie o uložení pokuty, v ktorom rozhodol, že uznáva daňový subjekt fyzickú osobu oprávnenú
na podnikanie J. B., trvalý pobyt: H. XX, Q. K., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567

zodpovednou zo spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č.
530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, pretože pri
daňovom dozore vykonanom dňa 17. augusta 2007 v čase o 11:00 hod. v garáži so súpisným číslom
XXXX, nachádzajúcom sa v Q. K. pri H. ulici bol u neho zistený tento alkoholický nápoj ( lieh ):

Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov

v litroch alkoholu kontrolnej

známky

Slivka jemná 1,0 40% 20601101000400 9 KASICO a.s.

ktoréhopôvodaspôsobnadobudnutiadaňovýsubjektnevedelpreukázaťvsúladesuvedenýmzákonom
a ktorý sa u neho nachádzal bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Za

uvedený správny delikt Colný úrad Prešov podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.
z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov ukladá fyzickej osobe - J. B.
trvalý pobyt H. XX, Q. K., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 pokutu vo výške 1.659,- Eur.
Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovsplatnávlehote15dníododňanadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokutu v celkovej výške 1659,- eur je daňový subjekt povinný uhradiť
na účet vedený v Štátnej pokladnici s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal
z dokladov, ktoré sú obsahom spisu ako aj odôvodnenia rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že colníci Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu Poprad vykonali dňa 17.08.2007 v

čase o 11:00 hod. daňový dozor na mieste podnikania daňového subjektu t. j. na adrese H. XX, XXX
XX Q. K. a v skladovom priestore daňového subjektu t. j. v garáži so súpisným číslom XXXX. Výkon
daňového dozoru bol zameraný na držbu liehu, spôsob nadobudnutia liehu a kontrolu označovania
spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou. V rámci daňového dozoru boli v garáži so súpisným
číslom XXXX v Q. K. zistené tieto spotrebiteľské balenia lienu:Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov
v litroch alkoholu kontrolnej

známky

Slivka jemná 1,0 40% 20601101000400 9 KASICO a.s.

Daňový subjekt ako doklad preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL predložil doklady
z príručnej registračnej pokladnice DKP 6451020431973003 zo dňa 25.06.2007. ktoré podľa údajov na
nich uvedených mali byť vydané predajcom - fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie K. V. - NOBA
- SMOKER, Trenčín, IČO: 32286066, DKP 1020431973, ktorý je držiteľom povolenia na predaj liehu ev.
č. 667130600036 zo dňa 28.9.2006. Výrobcom zisteného liehu je podľa etikiet právnická osoba OBELIS

spol. s r.o. Na honech 11/2915, Zlín, ČR.

Za účelom preverenia dokladov z príručnej registračnej pokladnice DKP 6451020431973003
predložených účastníkom konania ako dokladov preukazujúceho pôvod a spôsob nadobudnutia
zistených SBL. Colný úrad Prešov, Stanica colného úradu Poprad listom zn. 73908/2007-6292 zo dňa
26.11.2007 dožiadal Colný úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania v účtovníctve subjektu K. V.

- NOBA - SMOKER Trenčín. IČO: 32286066, DIČ: 1020431973, ako údajného pôvodcu predmetných
dokladov.

Colný úrad Trenčín, ako miestne príslušný správca dane pre daňový subjekt K. V. - NOS-SMOKER na
základe vyjadrenia povereného zástupcu majiteľa K. V. zistil, že odberateľ s obchodným menom J. B.,
H. XX, Q. K. IČO: 4071584í. DIČ: 1015432271 K. V. - NOBA • SMOKER vo svojej evidencii povolení

na predaj SBL. Pokladničné doklady predložené J. B., H. XX, Q. K. IČO: 40715841, DIČ: 1015432271
nezodpovedajú formou ani náležitosťami nim používanými registračnými pokladnicami.

Na základe vyššie uvedeného správca dane skonštatoval, že predmetné daňové doklady neboli stavené
K. V. - NOBA - SMOKER. Kasárenská 345, Trenčín,

Colný úrad Prešov mal dôvodné podozrenie, že zistené SBL súvisia s porušením daňových predpisov,

Colný úrad Prešov, Stanica colného úradu Poprad zistené SBL zabezpečil vydaním Rozhodnutia o
zabezpečení zn. 51017/2007-6292 zo dňa 18.08.2007, v ktorom daňový subjekt vyzval SMOKER
Trenčín, aby do 15 dní od jeho doručenia preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia zistených
SBL s poučením, že inak rozhodne o prepadnutí zistených SBL v prospech štátu. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2007. Vykonal rozsiahle dokazovanie výsledkom

ktorého bolo spochybnenie dokladov predložených daňovým subjektom. Na základe tohto dokazovania
Colný úrad Prešov, SCÚ Poprad dňa 20.03.2009 vydal rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie včas
podaným odvolaním napadol právny zástupca daňového subjektu. Colné riaditeľstvo preskúmalo
dôvody podaného odvolania a dňa 13.01.2011 vydalo Rozhodnutie zn. 25906/2009, ktorým odvolaním
napadnuté Rozhodnutie CÚ Prešov, SCÚ Poprad zn. 15162/2009-6292 zo dňa 20.03.2009 potvrdilo.

Predmetné rozhodnutie CRSR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2011. Žalobca podal žalobu dňa
17.02.2012, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako
aj zákonnosť rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. V predmetnej veci Krajský
súd Prešov do vydania tohto rozhodnutia nevydal rozhodnutie. Dôvodom pre vydanie rozhodnutí o
zabezpečeníaprepadnutízistenýchSBLbolinasledujúceskutočnosti.,ktoréspochybňujúhodnovernosť

účtovných dokladov predložených daňovým subjektom ako dokladov preukazujúcich pôvod a spôsob
nadobudnutia zistených SBL:

a) Registračná pokladnica DKP: 6451020431973003 sa vo firme K. V. - NOBA - SMOKER, kasarenská
345,91105Trenčín,IČO:32286066nenachádza.Firmaaninepoužívatakýtypregistračnejpokladnice,
ktorý by vydáva! pokladničné doklady v takej forme v akej sú predložené preverované pokladničné

doklady zo dňa 25.06.2007. Existenciu príručnej registračnej pokladne DKP: 6451020431973003
popiera aj zoznam registračných pokladní firmy predložený správcovi dane, ktorý tvorí prílohu k Zápisnici
o miestnom zisťovaní zn. 17530/2009-6638. Podľa vyjadrenia majiteľa firmy - p. K. V., jeho firma
daňovým subjektom predložené pokladničné doklady zo dňa 25.06.2007 nevystavila.b) Ing. V. B. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zn. 32911/2007-6682-INT zo dňa 05.12.2007 uviedol,
že odberateľa s obchodným menom J. B., H. XX, Q. K.. DIC: 1020003567, nemá firma K. V. - NOBA
- SMOKER vo svojej evidencii povolení na predaj SBL Pokladničné doklady predložené daňovým

subjektom nezodpovedajú svojou formou ani náležitosťami pokladničným dokladom používaným v ich
registračných pokladniciach.

c) Fakturantka firmy K. V. - NOBA - SMOKER - Ing. A. X. v Zápisnici o miestnom zisťovaní
zn. 4496/2007-6091-íh'T zo dňa 02.03.2007 okrem iného uviedla, že predaj tovaru realizujú len
prostredníctvom fakturácie, pri rozvoze tovaru ich zamestnanci nepoužívajú elektronické pokladne a pri

nákupe tovaru v ich prevádzke využívajú 6 pokladní v počítačovej sieti.

d) Z odpovede Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica zn. i/231/56339/2009 zo dňa 01.06.2009
vyplýva, že elektronická registračná pokladnica s DKP: 8451020431973003 nie je registrovaná na
žiadnom daňovom úrade v SR. Taktiež daňový úrad Dubnica nad Váhom vo svojom podaní označenom
ako „Odpoveď na žiadosť o súčinnosť“ zn. 668/420/11426/07/Pše zo dňa 09.03.2007 uvádza, že pod
číslom DKP' 6451020431973003 nie je na daňovom úrade Dubnica nad Váhom registrovaná žiadna

elektronická registračná pokladnica.

e) Podľa vyjadrenia pracovníčky Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Trenčín - p. Ing. T. F., uvedeného
v podaní zaslanom elektronickou poštou dňa 08.08.2007 ma firma K. V. všetky registračné pokladne
(spolu 33) registrované na Daňovom úrade Dubnica nad Váhom, pod starým DIČ; (č ERP napr.
6686009246529033). Firme K. V. pridelil DIČ: 1020431973 Daňový úrad Dubnica nad Váhom, ktorý mu

aj prideľuje čísla pokladne, ale s novým DIČ nemá evidovanú žiadnu pokladňu. Ma Trenčín má daňový
subjekt K. V. pridelené DIČ: 103248/731 z dôvodu registrácie na závislú činnosť, ale v registri nemá
jedinú pokladnicu a ani ju nemôže mať. lebo je to dubnický subjekt. Pani Ing. T. F. preverením v registri
zistila, že mu určite nebolo (ani omylom) zaevidované číslo pokladne, ktoré by začínalo na 645.

V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene

a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.
(ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z.") v znení platnom a účinnom v čase porušenia predpisov: „Správneho
deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s
týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo
ktorý sa u nej nachádzaj a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.“ Na

základe vyššie uvedeného vzniklo dôvodné podozrenie o tom, že daňový subjekt porušil ustanovenie §
47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. Colný úrad poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, 4 zákona
č. 563/2009 Z.z., ako aj na obsah ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa
colného úradu z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
vyplýva, že vierohodnosť dokladov (faktúr, výdavkových dokladov, príjmových dokladov a pod.) svojho

účtovníctva ako záznamov, ktoré je povinný viesť preukazuje daňový subjekt.

K meritu veci uviedol, že daňový subjekt síce predložil doklady na preukázanie pôvodu a spôsobu
nadobudnutia zistených SBL, avšak len predloženie takýchto dokladov samo o sebe nestačí. Takýto
doklad musí, okrem iného, vierohodne preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Obchodný prípad
(obchodnoprávny vzťah) musí mať subjekty, ktoré sú identifikovateľné a musia mať oprávnenie

obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom odberu a dodávky. Len v takom prípade je možné považovať
preukázanie potrebných dokladov za vierohodné ako pre daňové konanie, tak na preukázanie pôvodu
a spôsobu nadobudnutia tovaru.

Ďalej sa colný úrad zaoberal otázkou, ktorej vzhľadom na meritum veci, t.j. uznanie resp. neuznanie
zodpovednosti z deliktu nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia zistených SBL, vyriešenie

považuje Colný úrad Prešov za podstatné je, či daňový subjekt preukázal alebo nepreukázal právne
relevantným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia SBL. Správny orgán má za to, že daňový subjekt
nepreukázal v daňovom konaní vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, nakoľko subjekt uvedený
na dokladoch nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru, t.j. daňový subjekt nepreukázal, že
dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť TATRA-el, s.r.o., resp. osoba oprávnená konať za

túto spoločnosť. Poukázal na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na
ustanovenie § 10 ods. 1, ako aj § 32 ods. 1 písm. a). Ako je z posudzovaného prípadu zrejmé, najmä
z dokladov predložených odvolateľom, predloženú faktúru nemožno považovať za relevantný daňovýúčtovný doklad, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, činnosť spoločnosti TATRA-el, s.r.o. resp. konanie
neznámej osoby alebo osôb bolo jednoznačne spochybnené a teda chýba účastník obchodného vzťahu.

Colný úrad Prešov zdôraznil skutočnosť, že pod zákonnosťou pôvodu SBL, resp. spôsobu ich

nadobudnutia sa nebude pre účely zákona č. 105/2004 Z. z. rozumieť iba postup daňového subjektu pri
samotnejkúpeSBL,alevovšeobecnostiakékoľveknakladaniespredmetnýmiSBLdaňovýmsubjektom,
jeho dodávateľom, či tretími osobami pred dodaním SBL daňovému subjektu. Daňový subjekt z pozície
svojho dôkazného bremena sa mohol liberovať, resp. zabrániť prepadnutiu predmetných SBL, ak by
jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL v súlade so

zákonom č. 105/2004 Z. z., poprípade skutočnosť, že zistené SBL pochádzajú od údajného dodávateľa
TATRA-el, s.r.o. Daňový subjekt bol pritom povinný preukazovať svoje tvrdenia bez akýchkoľvek
pochybností a nejasností. Správny orgán ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g)
zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov znení neskorších predpisov, ako aj
na ustanovenie § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a na základe doposiaľ zisteného skutkového
stavu dospel ku skutkovému záveru, že daňový subjekt nevedel preukázať v súlade so zákonom pôvod

alebo spôsob nadobudnutia tohto alkoholického nápoja u neho zisteného, ktorý sa u neho nachádzal
dňa 08.08.2007 o 11:00 hod, v garáži so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa v Q. K. pri H. ulici
a to konkrétne Slivka jemná, v objeme 1,0 l, v počte spolu 9 kusov, spoločnosť kontrolnej známky
bola uvedená KASICO, a.s., a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom
ako s vlastným. Na základe tohto skutkového záveru Colný úrad Prešov dospel k právnemu záveru,

že daňový subjekt sa vyššie opísaným konaním dopustil správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 70
ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri ukladaní pokuty postupoval
Colný úrad Prešov podľa výpočtu stanoveného v § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení
neskorších predpisov teda podľa neskoršieho zákona, ktorý je pre daňový subjekt priaznivejší. Pritom
však Colný úrad Prešov vychádzal z ustanovenia § 5 a § 6 zákona č. 105/2004 Z. z. v znení platnom a

účinnom v čase porušenia predpisov, podľa ktorých bola stanovená nižšia sadzba spotrebnej dane ako
podľa zákona platného a účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, pretože tým je aj nižšia pokuta,
ktorá sa odvíja od sadzby spotrebnej dane a z tohto pohľadu je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V
závere rozhodnutia poukázal správny orgán na spôsob výpočtu v zmysle citovaných ustanovení zákona
č. 105/2004 Z.z., ako aj podľa ustanovení Zákona o dani z alkoholických nápojov v znení neskorších

predpisov.

Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splatná v lehote 15
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti ako sú uvádzané v žalobe, rozhodol

žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 07. novembra 2012 pod č. 1100902/1 126190/2012/CI
rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Prešov zn.
9006231/1/1047866/2XX2 zo dňa 22. 06. 2011, napadnuté odvolaním fyzickej osoby podnikateľa: Ing.
J. B., H. č. XX, XXX XX Q. K., IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný ako odvolací orgán tak, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenie
vydaného napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) po stránke skutkovej, právnej a formálnej, v rozsahu požadovanom v podanom odvolaní,
pričom dospel k záveru, že Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie zn. 9006231/1/1047866/2012 zo dňa
22. 06. 2011 v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal v celom rozsahu na obsah odvolania, ako aj

na postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ako aj na obsah
prvostupňového rozhodnutia vydaného Colným úradom Prešov. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vzhľadom
na skutočnosť, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL zistených v
jeho prevádzke, colný úrad vyhodnotil daný stav ako rozporný s daňovými právnymi predpismi, o čom
spísal úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 28. 05. 2007 a začal vo

veci s odvolateľom daňové konanie pre podozrenie z porušenia daňových predpisov, o čom informoval
odvolateľa písomným oznámením zn. 9006231/1/155346/2012 zo dňa 17. 02. 2012, s výzvou na
vyjadrenie sa k prípadu. Odvolateľ na výzvu colného úradu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 28.02. 2012, ktorého obsah je obdobný vyššie citovaným námietkam odvolania a po zhrnutí skutkového a
právneho stavu vydal colný úrad rozhodnutie zn. 9006231/1/1015089/2012 zo dňa 20. 06. 2011, ktorým
podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. uložil odvolateľovi pokutu vo výške

1.659,69 Eur, a to z dôvodu, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu
u neho zisteného, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona
č. 530/2011 Z. z..

Žalovaný sa vyjadril k námietkam odvolateľa v tom zmysle, že citoval ustanovenia § 47 ods. 1 písm.
i), ako aj ustanovenia § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom k 08.08. 2007 a

zároveň ustanovenie § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g), ako aj ustanovenia § 76 ods. 10 zákona
č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2012. Poukázal na obsah ustanovenia čl. 50 ods. 6 zákona č.
460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podľa ktorého „trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon
sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“.

Odvolací orgán argumentoval ďalej tým, že hoci sa odvolateľ dopustil správneho deliktu v roku 2007, t. j.

v čase účinnosti zákona č. 105/2004 Z. z., colný úrad aplikoval pri sankcionovaní odvolateľa ustanovenia
zákona č. 530/2011 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2012, a to práve s prihliadnutím na citovaný čl. 50
ods. 6 druhá veta Ústavy SR v spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011
Z. z., nakoľko suma 1.659 Eur ukladaná podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. je vyššia,
než suma 50.000,-Sk v prepočte na menu Euro s koeficientom 30,1260, ktorú stanovovalo ustanovenie

§ 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. v znení účinnom k 17. 08. 2007.

Colný úrad uložil odvolateľovi v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.
v spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške
1.659 Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g)
zákona č. 530/2011 Z. z.. Za daných zistení v priestoroch odvolateľa bolo na odvolateľovi preukázať

colnému úradu, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., nakoľko v
daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania, to znamená nutnosť
na strane daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa stavia na obranu v daňovom konaní.
Uvedený dôkazný princíp vyplýva napr. aj zo samotného ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona
č. 530/2001 Z.z.. Odvolateľ teda pre účely svojho oslobodenia od sankčnej povinnosti bol povinný

v konkrétnom daňovom konaní relevantne, objektívne, bez pochýb a nevyvratiteľne preukázať svoje
tvrdenia v súvislosti s požiadavkou zákona, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č.
105/2004 Z. z.. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že pre účely preukazovania pôvodu a spôsobu
nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nebolo možné vychádzať iba z odvolateľom
predložených účtovných dokladov, keďže pri skúmaní a hodnotení pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia

liehu sa vychádza zo zásady materiálnej pravdy, t. j. zisťovaním skutočného objektívneho stavu na
základe všetkých dostupných a prípustných dôkazných prostriedkov, za použitia logických premís
objektívneho dokazovania. Preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je teda postavené
na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálneho listinného stavu
dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní. Uvedené listiny v kontexte ďalších

skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia
minerálneho oleja, avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu, závery o objektívnych skutočnostiach
odporujúce listinám nebudú prispôsobované formálnemu stavu listín, ale naopak, budú dané listiny
spochybňovať.

Žalovaný v tomto kontexte poukázal aj na súdnu prax v Českej republike.

Podľa žalovaného odvolateľ predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš
preukázať iba systém odberateľských vzťahov pri nákupe uvedených SBL, teda odber SBL nie však, že
SB“ mu dodal K. V., resp. ich zákonný pôvod alebo spôsob nadobudnutia.

Na základe uvedeného teda colný úrad v súlade so zákonom pristúpil k sankcionovaniu odvolateľa v
zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. s odkazom na ustanovenie § 76 ods.

10 zákona č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu, že odvolateľ nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia
SBL zistené v jeho prevádzke v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Colný úrad pritom konal zo
svojej úradnej povinnosti, keďže zákon č. 105/2004 Z. z. (530/2011 Z. z.) za skutkovej situácie zistenia
liehu u podnikajúceho daňového subjektu a bez preukázania jeho nadobudnutia v súlade so zákonom,ukladá právo a zároveň povinnosť colnému úradu viesť s dotknutou osobou sankčné konanie a uložiť jej
pokutu. Zákon pritom stanovuje uvedený sankčný postup správcu dane bezvýnimočne a zároveň pevne
stanovuje výpočet výšky ukladanej pokuty vo výške 50 % zo spotrebnej dane pripadajúcej na zistený

lieh, s obligátnou minimálnou spodnou hranicou 1.659,96 Eur.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia,
ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul
účastníkov konania ( právneho zástupcu žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného ), oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a senát krajského súdu jednohlasne dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, pretože a rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetompreskúmaniasúrozhodnutiasprávnychorgánov,ktorépodľapríslušnýchustanovenízákona
č. 530/2011 Z.z., konkrétne § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g) uložili za správny delikt žalobcovi
pokutu vo výške 1 659 Eur z dôvodu, že žalobca v konaní pred Colným úradom Prešov nepreukázal
v súlade s uvedeným zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja ( liehu ) v počte 9
kusov SBL, ktoré boli u neho zistené pri vykonanom daňovom dozore dňa 17.08.2007 v čase o 11.00

hod v garáži so súp. č. XXXX v Q. K. pri H. ulici. Podľa predložených listinných dôkazov z príručnej
registračnej pokladne DKP 6451020431973003 zo dňa 25.06.2007 od K. V. - NOBA - SMOKER, Trenčín
žalobca tvrdil, že spotrebiteľské balenie liehu v počte 9 ks nadobudol v súlade so zákonom, pričom
výrobcomliehubolapodľaetikietspoločnosťOBELISspol.sr.o.Akovyplývazobsahuadministratívneho
spisu vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt predchádzalo vydanie rozhodnutia zo dňa

13.01.2011 vydané Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky pod č. 26308/2009, ktorým CR potvrdilo
rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 20.03.2009 pod č. 15162/2009-6292, ktorým colný úrad
rozhodol o prepadnutí tovaru - spotrebiteľské balenie liehu v celkovom množstve 9 ks v prospech štátu.

Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob

nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez
ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.

Podľa § 47 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej
na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1 659, 69 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm.
i), a taký lieh zabezpečí.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická
osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo
spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej
nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Podľa § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej

na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), najmenej však
331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji,
ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.

Podľa § 5 zákona č. 105/2004 Z.z., základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 %
alkoholu (ďalej len "hl a.") pri teplote 20C. Alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v

zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta
spôsobom podľa osobitného predpisu. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby
dane. Odvodenou jednotkou množstva liehu je liter 100 % alkoholu (ďalej len "l a.") pri teplote 20C.
Základ dane v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Podľa § 6 citovaného zákona, sadzba dane sa ustanovuje takto:a) základná sadzba dane 1 080 eur/hl a.,

b) znížená sadzba dane 540 eur/hl a.

Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie

ovocia najviac na množstvo 43 l a. z vyrobeného liehu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť na
daňovom území (ďalej len "domácnosť") za jedno výrobné obdobie za podmienok podľa tohto zákona.

Podľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2012, konanie o uložení
pokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od
1. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.

V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba -
podnikateľ, u ktorej boli nájdené spotrebiteľské balenia liehu, bol v konaní pred Colným úradom Prešov
povinný jednoznačne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu a zamestnanci správcu dane

preto oprávnene postupovali ak uvedený tovar najskôr zabezpečili a následne rozhodli, že tento tovar
prepadol v prospech štátu, pretože žalobca v danom konaní jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob
nadobudnutia tovaru v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z., konkrétne s poukazom na obsah ustanovenia
§ 47 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.

Aj keď žalobca jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe poukazuje hlavne

na to, že pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu preukázal a to predložením
účtovných dokladov, konkrétne dvoch paragónov z príručnej registračnej pokladnice dňa 25.06.2007 od
spoločnosti K. V. - NOBA - SMOKER, správny orgán rozsiahlym dokazovaním a následne v rozhodnutí
tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutí žalovaného spochybnil toto tvrdenie žalobcu.
Súd jednoznačne dospel k záveru v súlade s vykonaným dokazovaním, že doklady neboli vystavené

spoločnosťou z príručnej registračnej pokladnice uvedenou v dokladoch. V súlade so zákonom nebolo
možné považovať za právne irelevantný dôkaz na základe čoho správne dospel prvostupňový správny
orgán k záveru, že daňový subjekt jednoznačne v pôvodnom konaní neuniesol dôkazné bremeno
spočívajúce na daňovom subjekte. Tento s poukazom na obsah ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb. mal jednoznačne preukázať okrem tvrdení, ktorými spochybňoval postup colného úradu,

nepredložil žiadne relevantné konkrétne návrhy na vykonanie dôkazov a teda dôkazné bremeno v
pôvodnom konaní neuniesol.

V tejto súvislosti mal súd z obsahu rozsiahleho dokazovania za jednoznačne preukázané, že na
základe uvedeného konania vedeného Colným úradom Prešov bol správny postup správneho orgánu,
ak na základe uvedených skutočností, ktoré boli jednoznačne preukázané a deklarované aj vydaným

rozhodnutím tak colného úradu a následne rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, ktoré rozhodnutie bol
predmetom preskúmania krajského súdu v konaní pod sp. zn. 1 S 29/2011 - 53 a na základe ktorého bol
vydaný rozsudok v predmetnej veci dňa 21.09.2012. Správne závery Krajského súdu v Prešove boli
následne potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8 Sžf/73/2012 zo
dňa23.10.2013. Najvyššísúdsatakistostotožnilspostupomkrajskéhosúdupripreskúmanízákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Prešov,
ktorým v súlade s rozhodnutím o prepadnutí 9 ks spotrebiteľského balenia liehu boli spochybnené
jednoznačne odvolacie námietky žalobcu v tom zmysle, že preukázal potrebné skutočnosti o riadnom
nadobudnutí 9 ks SBL.

Senát krajského súdu sa ďalej nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne zistený

skutkový stav a že konaním správnych orgánov bol porušený § 2 ods. 1 v spojení s § 29 zákona č.511/1992 Zb., následne čl. 46 ods. 1 v nadväznosti na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak aj čl.
6 Dohovoru o ľudských právach a slobode. Napokon tak, ako to aj krajský súd vyššie uvádzal, žalobca
žiadnymi konkrétnymi návrhmi na vykonanie dokazovania, či preukázanie tej skutočnosti, že doklad

preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia zisteného liehu - doklad z príručnej registračnej pokladnice
DKP 6451020431973003 zo dňa 25.06.2007 bol skutočne vydaný predajcom - K. V. - NOBA - SMOKER
nepreukázal, práve naopak na základe rozsiahleho dokazovania a šetrenia Colného úradu Prešov boli
vypočutí tak svedkovia, ako aj samotný odvolateľ a v konaní bolo jednoznačne zistené, že spoločnosť
K. V. - NOBA - SMOKER nevystavila a k takémuto záveru dospel aj súd vyhodnotení výsluchu svedka

Ing. V. B., ako aj ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí v správnom konaní.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v konaní bolo porušené žalobcove právo
ohľadom účasti pri výsluchu svedka V. B., pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu
tak žalobca, ani jeho právny zástupca sa uvedenej účasti na výpovedi svedka v priebehu konania
pred prvostupňovým správnym orgánom ani nedomáhali. O každom jednom úkone bol žalobca
upovedomený, o čom svedčia doručenky, ktoré sú obsahom spisu.

Rovnako ako uvádzal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd je názoru, že žalobca
jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia 9 ks SBL a preto aj podľa súdu prvostupňový
správny orgán postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 105/2004 Z.z. keď dospel k
záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011
Z.z. na toto porušenie bolo aplikované ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., pretože pokiaľ konanie o

uložení pokuty nebolo právoplatne ukončené k 31.12.2011, toto konanie sa ukončí podľa § 70 a § 71
predpisu účinného od 01. januára 2012, ak je to pre právnickú alebo fyzickú osobu priaznivejšie.

Zároveň súd musí konštatovať, že správny orgán postupoval v tomto konaní aj v zmysle čl. 50 ods. 6
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Ako vyplýva z výpočtu uloženej sankcie podľa príslušných ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z, by
bola táto sankcia vyššia a preto použil správny orgán príslušné ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z.,
pretože suma ukladaná v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona vo výške 1 659
Eur je priaznivejšia pre žalobcu. Čo sa týka výšky pokuty, ohľadom tejto senát krajského súdu nemal
žiadne pochybnosti a ani o jej správnosti, pretože bola ukladaná práve v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z..

Čo sa týka námietok žalobcu, že colný úrad mu jednoznačne nepreukázal protiprávnosť konania vo
veci pravosti kontrolných známok, aj súd je toho názoru, že colný úrad rozsiahlym dokazovaním, v
rámciktoréhospochybnilprávedokladypredloženéžalobcomzaúčelompreukázaniapôvoduaspôsobu
nadobudnutia, boli závery správneho orgánu v celom rozsahu preukázané. Na týchto skutočnostiach

nemení nič ani pravosť, resp. nepravosť kontrolnej známky, pretože SBL boli síce označené pravými
kontrolnými známkami, pri ktorých však v rozpore so zákonom nedošlo k ich zúčtovaniu a odovzdaniu
colnému úradu na zničenie a preto takéto kontrolné známky sa potom používali v rozpore so zákonom
na označenie SBL vrátane tých SBL, ktoré boli zabezpečené u žalobcu v počte 9 ks. V súvislosti s týmito
tvrdeniami žalobcu aj súd musí argumentovať zistenými skutočnosťami colného úradu, že pri zisťovaní

pôvodu SBL už v samotnom rozhodnutí tak colný úrad a aj žalovaný konštatoval, že kontrolné známky
nalepené na zistených SBL predstavovali známky vyrobené spoločnosťou OBELIS spol. s r.o. Zlín,
Česká republika kde správca dane v zmysle skutkového preverovania nadobudol podozrenie o zneužití
uvedených kontrolných známok. Týmito tvrdeniami teda ani podľa názoru súdu žalobca jednoznačne
nevyvrátil potrebu preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom, tak ako to ukladá

ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., pričom samotná argumentácia týkajúca sa
pravosti kontrolovaných známok a legálnosti výroby liehu nemá vplyv na tú skutočnosť, že žalobca
nepreukázal nadobudnutie tovaru v súlade so zákonom.Napokon čo sa týka nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, táto
skutočnosť bola potvrdená aj v konaní pred krajským súdom vo veci 1S 29/2011, ktorý sa jednoznačne
stotožnilstým,žesprávnyorgánnepochybilaktvrdil,žežalobcadôkaznébremenopovinnostipreukázať

zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia SBL v počte 9 ks neuniesol.

Taktiež ani námietka žalobcu o nepreverovaní dokladu z registračnej pokladnice navrhovaného
žalobcom v daňovom konaní v účtovníctve spoločnosti K. V. - NOBA - SMOKER je podľa názoru
neopodstatnená, pretože ak pôvodný majiteľ spoločnosti tvrdil, že spoločnosť previedol na ďalšiu tretiu
osobu a odovzdal jej účtovné doklady a táto osoba celú transakciu prevodu spoločnosti a odovzdania

poprela, je objektívne nemožné colným úradom preveriť účtovníctvo spoločnosti K. V. - NOBA -
SMOKER, nakoľko nedisponoval colný úrad týmito účtovnými dokladmi.

Ďalej krajský súd musí konštatovať, že pri preverovaní predložených dokladov z registračnej pokladnici
DKP: 6451020431973003 vydané predajcom K. V., NOBA-SMOKER, Trenčín zo dňa 25. júna 2007
dožiadaný Colným úradom Žilina zistil, že uvedené pokladničné doklady nevystavil daňový subjekt K.
V., pretože tento daňový subjekt odberateľa s obchodným menom J. B., H. XX, Q. K. nikdy nemal

a ani ho nemá vo svojej evidencii povolení na predaj SBL. Z oznámenia Daňového úradu Dubnica
nad Váhom zo dňa 09. marca2007 Colnému úradu Prešov vyplýva, že pod uvedeným číslom DKP nie
je na Daňovom úrade Dubnica nad Váhom registrovaná žiadna elektronická registračná pokladnica.
Podľa vyjadrenia pracovníčky Daňového riaditeľstva SR, Trenčín preverovaním registrácií bolo zistené,
že zaevidované číslo pokladnice, ktoré by začínalo na 645, daňový subjekt K. V. nemá vo svojom

vlastníctve. Žiadne iné doklady okrem dvoch pokladničných paragónov zo dňa 25. júna 2007 žalobca
správcovi dane nepredložil. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že obidva pokladničné
doklady predložené žalobcom nemohli byť vystavené daňovým subjektom K. V. - NOBA-SMOKER.

Vyjadrenia žalobcu v tom zmysle, že tovar prevzal na základe internetového oznámenia od osôb, ktoré
predtým nevidel, nepozná a presne uvedené okolnosti ohľadom podnikateľskej činnosti si preveroval iba

cezinternetovústránku,atedapostupovalbeztoho,abysipreverilobchodnéhopartnerauvedenéhoako
predajcu pod menom K. V., NOBA-SMOKER, síce predložil colnému úradu pokladničné doklady, ktoré v
dobrej viere považoval sám žalobca za dôveryhodné a vystavené v zmysle platných právnych predpisov,
avšak v skutočnosti išlo o falošné doklady, ktoré mu vystavila osoba, ktorá vystupovala pod menom K. V.,
správne orgány nepresvedčili o pravdivosti predložených dokladov. Záver, že nebolo možné predmetné

pokladničné doklady predložené žalobcom vziať ako hodnoverné doklady, nevyvodil colný úrad len
zo samotného výsluchu povereného zástupcu daňového subjektu Ing. V. B., resp. výsluchu daňového
subjektu K. V., ale na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, na ktoré súd poukázal.

Čo sa týka námietok žalobcu, že nebol prítomný pri výpovediach svedkov, teda účastník na ústnych
pojednávaniach a bolo porušené ustanovenie §15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., k tomuto

senát krajského súdu opätovne poukazuje na to, že konkrétny výsluch svedkov bol súčasťou skutkových
zistení colného úradu a v tom čase kedy bol vypočúvaný svedok Ing. V. B. dožiadaným colným úradom,
žalobca nikdy počas celého konania pred colným úradom, ani v podanom odvolaní voči rozhodnutiu
colného úradu nenamietal skutočnosť, že nebol pri výsluchu niektorého z týchto svedkov. Uvedené
žalobca namietal až v uvádzanom súdnom konaní týkajúceho sa rozhodnutia o prepadnutí SBL a to

konkrétne pred súdom vo veci 1 S 29/2011. Uvedené výpovede pritom colný úrad oprávnene použil
ako zákonne získané dôkazy v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a voči nim
nenamietal žalobca nikdy nič.

Na základe týchto skutočností preto senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na príslušné ustanovenie § 250j ods. 1

O.s.p.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca v konaní
nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto
rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.