Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Datlová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200263
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky U. X.

rod. N., nar. X. H. XXXX, bytom Z. č.XX, F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo 16.decembra 2013 o priznaní starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. decembra 2013 potvrdzuje.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 3.decembra 2013 starobný
dôchodok vo výške 75,70 € mesačne rozhodujúc podľa § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. sumu starobného
dôchodku od 1.januára 2014 zvýšila na 79,- € mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka splnila zákonné predpoklady pre možnosť
priznania starobného dôchodku tým, že získala potrebných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia
a dosiahla dôchodkový vek, a to 3.decembra 2013 pripočítaním 54 kalendárnych mesiacov k jej veku

54 rokov, ktorý dosiahla 3.júna 2009, pretože vychovala 3 deti. Do dňa vzniku nároku na starobný
dôchodok získala obdobie dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia v Českej republike aj na území
Slovenskej republiky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, resp. naposledy
pred týmto dňom, 31.decembrom 1992 pracovala u zamestnávateľa, ktorý mal podľa obchodného
registra sídlo na území Českej republiky, preto všetky doby zabezpečenia (dôchodkového poistenia),
ktoré navrhovateľka získala pred 1.januárom 1993 považovala za doby poistenia získané na území
Českej republiky (čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 a čl. 20 Zmluvy

medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o
vykonávaní tejto zmluvy). Vychádzala zo zisteného obdobia dôchodkového poistenia, získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím získaným podľa právnych predpisov Českej
republiky k 3.decembru 2013 v rozsahu 8 796 dní tj. 24 rokov a 36 dní. Priemerný osobný mzdový bod
navrhovateľkynebolzistenýz22kalendárnychrokov,pretoževrozhodujúcomobdobírokov 1984-2012
nezískala pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu 22 kalendárnych rokov dôchodkového
poistenia a nezískala ho ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.január 1984, preto

boljejpriemernýosobnýmzdovýbodvypočítanýznižšiehopočtukalendárnychrokovaurčenýhodnotou
0,7991. Priemerný osobný mzdový bod určila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (6,7671)
a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (3 259 dní tj. 8,9288 rokov). Vychádzala z
aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 3.decembru 2013 vo výške 10,0098 €. Sumu starobnéhodôchodku navrhovateľky určila ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi
dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a
celkovým obdobím dôchodkového poistenia, získaným aj podľa právnych predpisov Českej republiky.

Teoretická suma starobného dôchodku (192,80 €) predstavovala sumu dôchodkovej dávky, ktorá by
navrhovateľke patrila, ak by celé obdobie jej dôchodkového poistenia bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a bola vypočítaná
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov

Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určenú teoretickú sumu starobného dôchodku
navrhovateľky v súlade s cit. čl. 52 ods. 1 písm. b) a bodu ii) Nariadenia č. 883/2004 krátila na 71,50 €
mesačne a odo dňa priznania starobného dôchodku ho podľa § 82 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení zvýšila o pomernú časť určenú aj s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia
získané v cudzine a takýmto postupom sumu jej starobného dôchodku od 1.januára 2014 zvýšila na
79,- € mesačne. Rozsah obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky vyplynul z osobného listu

dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia a z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplynul spôsob zistenia osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu,
priemerného osobného mzdového bodu aj ich konkrétny matematický výpočet.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala výšku priznanej dôchodkovej dávky,

ktorá podľa jej názoru nezodpovedá odpracovaným rokom. Uviedla, že v minulosti, rozhodnutím zo
16.mája 2012 jej bol zamietnutý nárok na predčasný starobný dôchodok, keď jeho suma bola vypočítaná
na 172,50 € mesačne. Žiadala, aby bola suma jej starobného dôchodku opäť prepočítaná a poukázala
tiež na to, že jej starobný dôchodok nebol priznaný ani z Českej republiky.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Vyjadrila presvedčenie, že za
odpracovanérokyjejbolvypočítanýnízkystarobnýdôchodok.Zdôraznila,žepokiaľbolanezamestnaná,
dôchodkové poistenie za ňu platil štát. Podľa oznámenia Českej správy sociálního zabezpečení jej nárok
na starobný dôchodok vznikol 3.februára 2014, napriek tomu jej nebol priznaný s odôvodnením, že
nezískala dôchodkové poistenie v potrebnom rozsahu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, v podrobnostiach
sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 31.januára 2014. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka bola od roku 2004 a doposiaľ je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, má možnosť
doplatiť dôchodkové poistenie v potrebnom rozsahu tak, aby získala na území Slovenskej republiky

ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. V písomnom vyjadrení odporkyňa zopakovala skutkové a
právne dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s

obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku,
s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky, s potvrdením o jej evidovanej
nezamestnanosti, s rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia o starobnom dôchodku
navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku od 3.decembra 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Podľa ňou potvrdených dôb zamestnania,
poistenia a iných činností, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku

navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia od 1.septembra 1972 do 11.júna 1975 v U. M.
V.I. S. v N., od 1.júna 1975 do 24.apríla 1984 pracovala na H. U. v Českej republike, od 6.marca 1995 do
14. mája 1995 bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalšia evidencia trvá doposiaľ
od 6.februára 2004 a v období od 15.mája 1995 do 5.februára 2004 pracovala na N. D. v X.. V období
od 26. apríla 1984 do 5.mája 1995 bola nezamestnaná, neevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, v

domácnosti. Z rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení z 27.marca 2014 č. 555 603 7080-151
bolo zistené, že žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z Českej republiky jej bola
zamietnutá, pretože ku dňu 3.februára 2014, od ktorého o priznanie starobného dôchodku požiadala,
získala aj s prihliadnutím k dobe poistenia v Slovenskej republiky len 24 rokov a 36 dní poistenia, avšakich právna úprava vyžaduje 30 rokov dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistene získané podľa
slovenského systému sociálneho zabezpečenia jej bolo započítané v rozsahu 3 259 dní a to evidovaná
nezamestnanosť v období od 6.marca 1995 do 14.mája 1995 a pracovná činnosť družstevníka v období

od 15.mája 1995 do 5.februára 2004. Za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych
predpisov Českej republiky bolo považované obdobie od 1.septembra 1970 do 2.júna 1973, od 3.júna
1973 do 24.apríla 1984 a od 25.apríla 1984 do 28.októbra 1985. Z výpisu z obchodného registra bolo
zistené, že obchodná firma M. D. U. malo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky,
tj. k 31.decembru 1992 sídlo v U., okres S. v Českej republike. Z evidenčných listoch dôchodkového

zabezpečenia krajský súd zistil, že navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia v U. M. V.I.
S. v N. od 1.septembra 1970 do 11.júna 1975. V období od 1.septembra 1970 do 31.augusta 1972 bola
žiačkou K. I. pri U. M. v odbore pradiarka. V rokoch 1975 - 1984 pracovala na H. R. D. v U., od roku 1995
do 5.februára 2004 pracovala v N. D. v X., následne bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie a to od 6.februára 2004. Jej evidovaná nezamestnanosť stále trvá. V období od 6.marca
1995 do 14.mája 1995 bola tiež evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka naposledy pred 31.decembrom 1992, tj. pred
rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pracovala u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na
území Českej republiky.

Podľa § 65 ods. 1, 2 a 5 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poistenec nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je v zásade 62 rokov veku poistenca, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Žene,
ktorá vychovala 3 deti a v období od 1.januára 2004 do 31.decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov sa
dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa jej v roku 2009 pripočíta 54 kalendárnych mesiacov.

Navrhovateľka sa narodila 3.júna 1955, vek 54 rokov dosiahla 3.júna 2009. Pretože vychovala 3 deti
k veku 54 rokov jej odporkyňa pre určenie dôchodkového veku správne pripočítala 54 kalendárnych
mesiacov a vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľky správne určila dňom 3.decembra 2013.

Suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 1 cit. zákona určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného
vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či
aktuálnej dôchodkovej hodnoty je upravené v ust. § 60-64 cit. zákona.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky
považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana
sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo
zapísaná v obchodnom registri.

Uzavreté dohody medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v oblasti sociálneho zabezpečenia
sa uplatňujú aj po vstupe obidvoch republík do Európskej únie, čo vyplýva z čl. 8 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004. V prípade získania obdobia dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
pre vznik nároku na starobný dôchodok v rozdielnych štátoch je príslušná inštitúcia každého štátu
povinná vypočítať príslušnú dávku, ktorej výška sa podľa čl. 52 bodu ii) Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 883/2004 určí tak, že príslušná inštitúcia stanoví skutočnú výšku žiadanej dávky
na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutým pred vznikom poistnej
udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.

Na základe vyššie citovaných ustanovení uzavretých dohôd a právnych predpisov postupovala
odporkyňa správne, keď po zistení, že navrhovateľka naposledy predo dňom rozdelenia Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky ( 31.decembra 1992) pracovala u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo
v Českej republike považovala za doby dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisovČeskej republiky všetky doby dôchodkového poistenia získané pred 31.decembrom 1992. Vychádzajúc
z uvedeného správne pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľky určila jeho teoretickú
sumu, ktorá by navrhovateľke patrila, keby všetky doby dôchodkového poistenia získala podľa právnych

predpisov Slovenskej republiky a takto zistenú sumu dôchodkovej dávky správne krátila pomerom dôb
dôchodkového poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k celkovej dobe
dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľka získala aj podľa právnych predpisov Českej republiky.

Krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne pri výpočte sumy starobného dôchodku

navrhovateľky. Správne zistila obdobie jej dôchodkového poistenia, osobný mzdový bod, správne
vychádzala z rozhodujúceho obdobia, správne vypočítala priemerný osobný mzdový bod a správne
vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu vzniku nároku navrhovateľky na starobný
dôchodok. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet dôchodkovej dávky, pretože
bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne aplikovanej právnej úpravy a správnym
matematickým výpočtom, ktorý bol v rozhodnutí konkretizovaný. Odporkyňa vychádzala z prvotných

podkladov, ktoré preukazovali získané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i jej zárobky
dosiahnuté v rozhodujúcom období a ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Keďže bol postup
odporkyne i jej rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a určení jeho výšky v súlade so správne
aplikovanou právnou úpravou a v súlade so správne zisteným skutkovým stavom veci krajský súd jej
rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil.

Určité nezrovnalosti, na ktoré navrhovateľka vo svojich prednesoch poukázala a ktoré sa týkali
rozdielneho postupu inštitúcií sociálneho zabezpečenia Českej a Slovenskej republiky ohľadom obdobia
dôchodkového poistenia, keď v niektorých osobných listoch dôchodkového poistenia jej bolo započítané
obdobie dôchodkového poistenia od 1.septembra 1969 a v niektorých až od 1.septembra 1970,

nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže išlo o obdobie dôchodkového
poistenia, ktoré by bolo započítané ako obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych
predpisov Českej republiky, neovplyvnilo by výšku priznanej dôchodkovej dávky v zmysle jej zvýšenia.
Naopak pri pomernom krátení teoretickej sumy starobného dôchodku navrhovateľky by jeho výška
bola ovplyvnená smerom nadol, pretože by sa navýšilo obdobie dôchodkového poistenia získané

podľa právnych predpisov Českej republiky. Uvedené by bolo v neprospech navrhovateľky, preto
krajský súd na túto okolnosť neprihliadal. Preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia Českej správy
sociálního zabezpečení o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku nepatrí
do kompetencie slovenských súdov, preto sa touto požiadavkou navrhovateľky nemohol krajský súd v
konaní zaoberať.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.