Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7Er/421/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207292
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slávka Lešundáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714207292.2

Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Thore recovery, s.r.o., Stráž 8419, Zvolen 960 01,
IČO: 46662324, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, Stráž 233, Zvolen, proti povinnému: G. H.,
H.. XX.X.XXXX, C. Ž. XXX, zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, Exekútorský úrad Zvolen, Stráž 233, 960 01 Zvolen, pod
jeho č. EX 2511/14, o vymoženie zmluvnej pokuty s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. O trovách exekúcie a o trovách exekučného konania súd r o z h o d n e do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného podaný dňa 30.5.2014 u súdneho exekútora sa začalo voči povinnému exekučné
konanie o vymoženie: zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 47,08 eur od 1.1.2010 do
zaplatenia a trov exekúcie.

Podkladom na vykonanie exekúcie (exekučným titulom) je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k.
4Ro/198/2008-10 zo dňa 26.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.4.2009 (ďalej
„platobný rozkaz“). Povinný v postavení odporcu bola 1. výrokom platobného rozkazu zaviazaný zaplatiť
právnemu predchodcovi oprávneného v postavení navrhovateľa, a to Mgr. Ing. Miroslavovi Ondrejovi,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, Sládkovičovo, zmluvnú pokutu vo
výške 0,1 % denne zo sumy 47,10 eur od 15.10.2005 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu
navrhovateľa (JUDr. Stacha Chladného, v tom čase advokáta) trovy právneho zastúpenia vo výške 45,81
eur.

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.6.2012 a z
27.6.2012, na základe ktorých sa právnym nástupcom pôvodného oprávneného z platobného rozkazu
stal terajší oprávnený. Teda oprávnený už pri návrhu na vykonanie exekúcie riadne preukázal v zmysle
§ 38 ods. 1 Exekučného poriadku, že naňho prešlo právo z platobného rozkazu.

Tento súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 26.6.2014, a to na vymoženie zmluvnej
pokuty z nižšej sumy, ako je uvedená v platobnom rozkaze, t.j. podľa návrhu oprávneného zo sumy
47,08 eur.

Dňa 3.10.2014 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného z 24.9.2014 označené ako „Námietky
proti exekúcii a Námietky proti trovám exekúcie“, doručené súdnemu exekútorovi dňa 30.9.2014, a

to v rámci 14-dňovej lehoty na podanie námietok proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Z obsahu
podania a z jeho petitu však vyplýva, že povinný navrhol exekúciu zastaviť. Preto podanie povinného
súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že platobný rozkaz
mu bol doručený dňa 20.3.2009. Po tom, čo platobný rozkaz obdržal, kontaktoval právneho predchodcu
oprávneného (Mgr. Ing. Miroslava Ondreja) a na základe jeho udania a výpočtov povinný uhradil na
účet č. 0233495008/0900 dňa 24.3.2009 sumu 105,35 eur. Zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne
zo sumy 47,10 eur od 15.10.2005 do 24.3.2009 tak podľa výpočtu povinného prestavuje sumu 41,97
eur. Spolu s trovami konania, ktoré sú predmetom tejto exekúcie vo výške 45,81 eur, tak celková
pohľadávka oprávneného predstavuje sumu 87,78 eur, pričom povinný uhradil vyššiu sumu, a to 105,35
eur. Povinný má preto za to, že sa v žiadnom prípade nedostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy,
ktorú dokonca uhradil nad rámec súdom uloženej povinnosti. Podľa povinného oprávnený, ani súdny
exekútor nepostupovali podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko mu dosiaľ nebolo doručené
rozhodnutie o pripustení zmeny účastníkov konania. Súčasne pripojil fotokópiu doklad zo dňa 24.3.2009
o úhrade sumy 105,35 eur. Na základe uvedeného povinný navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm.
f/ Exekučného poriadku zastaviť a uplatnil si trovy exekučného konania vo výške 71,08 eur.

Dňa 13.10.2014 sa oprávnený vyjadril k podaniu povinného a uviedol, že zo strany povinného došlo
po vydaní platobného rozkaz k úhrade nároku priznaného exekučným titulom len v časti kapitalizovanej
ku dňu 24.3.2009 (0,1 % denne zo sumy 47,10 eur od 15.10.2005 do 24.3.2009 = 59,54 eur). V tejto
súvislosti oprávnený uviedol, že predmetom základného konania (sp. zn. 4Ro/198/2008) nebol nárok
na úhradu istiny pohľadávky vo výške 47,10 eur, z ktorej plynie zmluvná pokuta priznaná platobným
rozkazom. Suma istiny pohľadávky vo výške 47,10 eur, z ktorej plynie zmluvná pokuta priznaná
exekučným titulom, nebola zo strany povinného ku dňu 7.10.2014 uhradená, a to ani len čiastočne.
Zmluvná pokuta priznaná platobným rozkazom tak dosiaľ neprestala plynúť. V tejto súvislosti oprávnený
dodal, že právny predchodca oprávneného (spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“) nebol veriteľom
istiny pohľadávky, z uvedených dôvodov nemohla byť platba 105,35 eur započítaná na úhradu sumy
istiny, z ktorej plynie zmluvná pokuta. Touto exekúciou sa oprávnený domáha vymoženia neuhradenej
časti plynúcej zmluvnej pokuty priznanej platobným rozkazom, teda zmluvnej pokuty vo výške 0,1 %
denne zo sumy 47,08 eur od 1.1.2010 do zaplatenia s trovami konania, pričom oprávnený si je vedomý,
že má právo domáhať sa vymoženia zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 47,10 eur od 25.3.2009
do zaplatenia. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nezdokladoval
úhradu sumy, ktorá sa vymáha v tejto exekúcii. Oprávnený uviedol, že postúpenie pohľadávky z
pôvodného oprávneného exekučnému súdu riadne zdokladoval. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný
súd je oprávnený skúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie len to, či exekučný titul,
na podklade ktorého má byť vedená exekúcia, spĺňa podmienky uvedené v § 41 ods. 1 Exekučného
poriadku, t.j. materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V štádiu exekučného konania
však exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu. Oprávneným predložený
platobný rozkaz spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom. Ak
povinný nesúhlasil, aby súd v rámci základného konania o nároku oprávneného rozhodol, mal využiť
svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov v zákonom
stanovenej lehote. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného zamietol.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Na základe citovanej právnej úpravy a návrhu povinnej exekučný súd dospel k záveru, že návrh na
zastavenie exekúcie je dôvodný, keďže platobný rozkaz, ktorý bol predložený ako exekučný titul na
vykonanie exekúcie voči povinnému, nespĺňa materiálne predpoklady vykonateľnosti. Exekučný súd
pritom môže kedykoľvek, aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, či už na návrh účastníka alebo
z ex offo (z vlastného podnetu) skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Jedným
zo základných predpokladov na vykonanie exekúcie je formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu. Predložený platobný rozkaz po formálnej stránke spĺňa všetky zákonné predpoklady stanovené
zákonom upravujúcimi tvorbu exekučného titulu. Exekučný titul môže byť materiálne vykonateľný len

vtedy, ak sú oprávnený a povinný jednoznačne označení a ak je výrokom exekučného titulu presne
určený obsah práv a povinností, t.j. rozsah plnenia. Podľa názoru exekučného súdu v danom prípade
v platobnom rozkaze absentuje presné označenie obsahu práv a povinností povinného. Z platobného
rozkazu nie je totiž zrejmé, do zaplatenia akej sumy sa zmluvná pokuta počíta. Povinný uviedol, že
dňa 24.3.2009 uhradil právnemu predchodcovi oprávneného podľa jeho pokynov sumu 105,35 eur, čo
je v relácii zmluvnej pokuty podľa prepočtu súdu vo výške 59,20 eur (zmluvná pokuta 0,1 % denne
zo sumy 47,10 eur od 15.10.2005 do 24.3.2009 činí 59,20 eur). Pokiaľ oprávnený uvádza, že právny
predchodca oprávneného nebol veriteľom istiny pohľadávky a v základnom konaní sp. zn. 4Ro/198/2008
sa domáhal voči povinnému len zaplatenia zmluvnej pokuty, ako oprávnený subjekt mal podať taký návrh
na vydanie platobného rozkazu, v ktorom by bola presne a jasne stanovená povinnosť povinného. Súd
v základnom konaní rozhodol v skrátenom konaní presne podľa petitu návrhu právneho predchodcu
oprávneného, a teda neuviedol, do zaplatenia akej sumy sa zmluvná pokuta počíta. Podľa názoru
exekučného súdu tak nie je stanovený presný rozsah plnenia, keďže ani exekučnému súdu nie je
po prečítaní výroku exekučného titulu zrejmé (vzhľadom na absenciu prisúdenia istiny v platobnom
rozkaze), aké plnenie má povinný vlastne uhradiť. Nič nemení na uvedenom konštatovaní fakt, či
povinný mal alebo nemal vedomosť o tom, že má právnemu predchodcovi oprávneného (aj právnemu
predchodcovi zo základného konania) zaplatiť záväzok čo do istiny a v akej výške. Vykonateľný výrok
súdu má znieť tak, aby bolo jasné, presne aké plnenie má povinný uhradiť. Takouto formuláciou výroku
sa povinnému javilo, že zaplatením sumy 105,35 eur udanej právnym predchodcom oprávneného je
jeho záväzok voči oprávnenému uhradený. Obdobne postupovala povinná v inej exekučnej veci vedenej
na tomto súde pod sp. zn. 7Er/422/2014. Ani v uvedenej exekučnej veci povinná nemala vedomosť o
tom, že voči právnym predchodcom oprávneného má stále záväzok čo do istiny. Uvedenú skutočnosť
exekučný súd z dôvodu nadbytočnosti neskúmal, pretože pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu nie je podstatné, či povinný bol alebo nebol súdom zaviazaný na zaplatenie istiny a
či túto istinu skutočne zaplatil. Podstatné je, že vo výroku platobného rozkazu nie je jasne stanovený
moment skončenia plynutia nároku oprávneného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Preto súd túto exekúciu I. výrokom uznesenia vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju II. výrokom tohto
uznesenia zastavil. Súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. g/, a nie podľa písm.
a/ z dôvodu, že v danom prípade chýba materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý
nie je možné dodatočne, resp. opravou napraviť.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a o trovách exekučného konania medzi
oprávneným a povinným bude rozhodnuté v zmysle vyššie cit. právnej úpravy samostatným uznesením
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, o čom súd rozhodol III. výrokom tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého

stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v
Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.