Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200036
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: B.. B. Z., Č. XX, XXX
XX E., právne zastúpený: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, Heydukova 16, 811 08 Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. p. SLV-OLVS-124/2012 zo dňa 30.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p. SLV-OLVS-124/2012 zo dňa
30.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 508,99 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
právneho zástupcu žalobcu vedený v E. K., Q..A.., č. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. p.
SLV-OLVS-124/2012 zo dňa 30.10.2012 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.p. KM-277/
SI-2012 zo dňa 28.2.2012. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 14. 2. 2012 podal žiadosť, ktorou sa žalobca
domáhal poskytnutia príloh výtlačkov č. 2 výsledkov odborného skúmania, označených pôvodne č.p.

PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 a čp.: PPZ-V-67/2009-KEU-AP-EXP, teraz označené ako č.p. PPZ-71/KEU-
AP-EXP-2010 a č.p.: povodne PPZ-V-8/2010-KEU-AP-E-XP, teraz označované ako č.p. PPZ-72/KEU-
AP-EXP-2010:
- prílohy/počet listov: 9/61, 1 CD, 1 DVD, pripojenej k výtlačku číslo 2 listu PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010
a čestné vyhlásenie B.. B. Z.
- prílohy / počet listov 11/ 81, 1 CD, 1 DVD, pripojené výtlačku číslo 2 z listu a čestné vyhlásenie B.. B. Z..
Svoju žiadosť odôvodnil tým, že potom, čo bolo na základe listu PPZ/KEU-BA-426/2010 zo dňa

17. 3. 2010 o zrušený stupeň utajenia označovaných výsledkov odborného skúmania, má právo
nahliadnuť do nich, dôkladne sa oboznámiť a v rámci nahliadnutia si zhotoviť a vlastniť kópie uvedených
príloh. Riaditeľ kriminalistického a expertízneho ústavu PZ nevyhovel žalobcovi v plnom rozsahu s
odôvodnením, že tieto materiály podľa zákona číslo 395/2002 Z.z., ako aj zákona číslo 382/2004 Z.z.
nie sú súčasťou výsledku odborného skúmania a že archivované pomocné a pracovné materiály
(vyhodnoteniapomocnýchpísomností,poznámokazáznamov)obsahujúpodobizne,obrazovésnímkya
obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzických osôb - zamestnancov povinnej osoby a jej prejavov a

vsúlades§9ods.1zákonačíslo211/2000XXXXZ.z.sananichvzťahujeochranaosobnostiaosobných
údajov. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Následne minister vnútra SR zrušil toto rozhodnutie
a odôvodnil to tým, že rozhodnutie trpí takými vadami, pre ktoré je ho potrebné zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému správnemu orgánu aby ju znova prejednal a rozhodol s tým, že napadnuté rozhodnutieje preskúmateľné a nezrozumiteľné ako vo výroku, tak aj v odôvodnení, pričom tiež neobsahuje všetky
formálne náležitosti podľa § 47 o ods. 5 správneho poriadku. Na to vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým
čiastočne by nevyhovel žiadosti žalobcu s tým, že mu umožní po dohodnutí termínu nahliadnuť do

príloh predmetných spisov, avšak bez možnosti zhotovovania kópií CD a DVD nahrávok. Proti tomuto
rozhodnutiu sa žalobca opäť odvolal. Minister vnútra SR následne toto rozhodnutie prvostupňového
orgánu zrušil s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, pre ktoré je potrebné ho
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Následne riaditeľ Kriminalisticko expertízneho ústavu rozhodol
o tom, že nevyhovuje žiadosti o poskytnutie informácie o sprístupnenie uvedených príloh. Uviedol,

že bolo rozhodnuté o utajení predmetných registratúrnych záznamov podľa § 3 ods. 6 zákona číslo
215 /2005 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Súčasne bol oprávnenému doručený list riaditeľa
KEÚ, ktorým žalobcu upovedomuje o rozhodnutí o zmene utajenia podľa § 7 ods. 1 v súlade s § 8
zákona číslo 215/2004 Z.z. registratúrnych záznamov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opäť
odvolanie . Namietal v ňom akési obnovené utajovanie a odtajňovanie ad hoc - to sú pojmy, ktoré zákon
nepozná. Minister vnútra SR zamietol rozklad a rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym posúdením

veci uvedeným v rozhodnutí povinnej osoby, že žiadateľovi nie je možné sprístupniť v žiadosti uvedené
informácie, nakoľko existuje prekážka ich sprístupnenia a vyslovil sa, že správnemu orgánu neprislúcha
hodnotenia rozhodnutia, ktorým pôvodca informácie rozhodol o jej utajení. Žalobca sa domnieva, že
vydané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia - prekročenia právomoci povinnou
osobou, ktorej dáva zákon o utajovaných skutočnostiach v spojení s bodom 103 Zoznamu utajovaných

skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, pretože o utajení alebo odtajení môže pôvodca
informácie rozhodnúť len na požiadanie dožiadajúceho orgánu. Zistenie skutkového stavu je podľa
neho nepostačujúce na posúdenie veci, keď žalovaný nevenoval pozornosť dni určitému a účelovému
oznámeniu povinného o neautorizovanom rozhodnutí i o zmene utajenia bez dátumu, kto ho vydal a na
základe koho žiadosti. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok riadnych

zákonných dôvodov. Za takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
považuje žalobca účelový postup pri trojnásobnom odmietnutí poskytnutia informácie.

Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa03.4.2013opísaldoterajšípriebehkonania
s dôrazom na procesnú stránku veci ktorú však žalobca vo svojej žalobe nenamietal. K dôvodom

žaloby zopakoval svoje argumenty a zákonné ustanovenia, ktoré uviedol aj v napadnutom rozhodnutí.
Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
že žalobcovi nie je možné sprístupniť v žiadosti uvedené informácie, nakoľko existuje prekážka ich
sprístupnenia podľa § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože ide o utajované
skutočnosti so stupňom utajenia " Vyhradené ". Správnemu orgánu neprislúcha v konaní podľa zákona

o slobodnom prístupe k informáciám hodnotenie rozhodnutia, ktorým pôvodca informácie rozhodol
o jej utajení. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcom požadované informácie sú vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody v súčasnosti vylúčené zo sprístupňovania podľa zákona slobodnom prístupe k
informáciám a tvoria výnimku zo všeobecnej zásady ustanovenej v § 3 ods. 1 tohto zákona, že každý
má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, a preto jeho žiadosti nebolo

možné vyhovieť a predmetné informácie sprístupniť. Navrhol, preto aby súd žalobný návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl.
O.s.p., prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní
č. p. SLV-OLVS-124/2012 zo dňa 30.10.2012 a prvostupňové rozhodnutie a postup prvostupňového
správneho orgánu v konaní č. KM-227/SI-2012 zo dňa 15.8.2012.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21. 2. 2012 doručil žalobca Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky, Prezídiu policajného zboru, Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného
zboru (ďalej len "povinná osoba") žiadosť o poskytnutie informácií zaslaním dokumentov podľa
zákona číslo 211/2000 Z.z.. V tejto svojej žiadosti uviedol že v dňoch 20. 5. 2009 a 8. 2. 2010

bol podrobený odbornému skúmaniu v testoch psychofyziologického overovania pravdovravnosti.
S výsledkami odborného skúma, pôvodne č.p. PZZ-V-67/2009-KEU-AP-EXP teraz označené ako
č.p. PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 a pôvodne č.p. PPZ-V-8/2010-KEU-AP-EXP, teraz označované ako
PPZ-72/KEU-AP-EXP-2010, u ktorých bol na základe listu PPZ-KEU-BA-426/2010 dňa 17. 3. 2010
zrušený stupeň utajenia, sa mal možnosť oboznámiť, ale nie s prílohami výtlačkov číslo 2, kde sa
oproti ostatným výtlačkom nachádzajú aj jeho písomné a ústne prejavy pred a počas skúmaní, čestné

vyhlásenia a ďalej prepisy CD a DVD s obrazovými a zvukovými záznamami jeho vlastných prejavov,
na, ktoré má právo sa dôkladne s nimi oboznámiť a vlastniť prinajmenej ich z kópie. Vo svojej žiadosti
podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších právnych
predpisov, žiadal o poskytnutie príloh psychofyziologických overovaní pravdovravnosti jeho osoby, a to
prílohy / počet listov: 9/61, 1 CD, 1 DVD pripojené k výtlačku č.2 listu PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 a

čestné vyhlásenie B.. B. Z. a prílohy / počet listov: 11/81, 1 CD, 1 DVD pripojené k výtlačku č.2 listu
PPZ-72/KEU-AP-EXP-2010 a čestné vyhlásenie B.. B. Z.. Kópie vyžiadaných informácií žiadal doručiť
v záhlaví žiadosti.

Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že dňa 28.2.2012 povinná osoba rozhodla o
žiadosti žalobcu tak, že jej nevyhovela v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedla, že po preskúmaní
uvedenej žiadosti boli žiadateľovi zaslané fotokópie " Čestné vyhlásenie o súhlase na vykonanie
psychofyziologickej skúšky overovania pravdovravnosti " zo dňa 20. 5. 2009 a 8. 2. 2010, v
ktorom žiadateľ čestne prehlasuje, že dobrovoľne a bez nátlaku alebo hrozby súhlasí s vykonaním

psychofyziologickej skúšky overovania pravdovravnosti v zmysle rozkazu ministra vnútra Slovenskej
republiky číslo 2/2007 o skvalitnení personálneho zloženia určených útvarov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 29/2007 a súhlasí
s tým, že celý priebeh skúšky sa bude obrazovo i zvukovo zaznamenávať a taktiež súhlasí so
zaznamenávaním jeho fyziologických údajov, výsledky tejto skúšky budú sprístupnené pre oddelenie

aplikovanej psychofyziológie KEÚ PZ a Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru, že
si pozorne prečítal a pochopil všetko, čo sa v predmetnom vyhlásení píše a si je plne vedomý
toho, čo podpisuje, že bol oboznámený s tým, že psychofyziologického overovanie pravdovravnosti
sa realizuje pod stupňom utajenia " Vyhradené " v zmysle zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a

že mu bola ponúknutá možnosť podrobnejšie vysvetliť to, čo sa píše v tomto vyhlásení. Špecialistovi
povedal, že si je vedomý obsahu tohto vyhlásenia, jeho dôležitosti a potvrdil uvedené skutočnosti
svojím podpisom. Ďalej mu boli zaslané fotokópie " Predtestový dotazník " , týkajúce sa zdravotného a
psychického stavu skúšaného, zo dňa 20. 5. 2009 a 8. 2. 2010 k osobe B.. B. Z.. V odôvodnení sa ďalej
uvádza, že predmetné registratúrne záznamy neobsahujú prílohy. Bez príloh boli zaslané žiadateľovi,

Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru. Pri výtlačku číslo 2 uvedených registratúrnych
záznamov sú archivované vyhodnotenia pomocných písomnosti, poznámok a záznamov, ktoré
pracovníci zaznamenali, sú považované za pomocné a pracovné materiály slúžiace pracovníkovi.
Tieto materiály podľa zákona číslo 395/2002 Z.z. ako aj zákona číslo 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

nie sú súčasťou výsledku odborného skúmania. Zároveň uviedla, že archivované pomocné a pracovné
materiály ( vyhodnotenia pomocných písomností, poznámok záznamov) obsahujú podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzických osôb - zamestnancov povinnej osoby a
jej prejavov a v súlade s § 9 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z. sa na nich vzťahuje ochrana osobnosti
a osobných údajov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27. 3. 2012 odvolanie, v ktorom namietal pravdivosť opisu
svojich vlastných z vyjadrení a prejavov počas uvedených vyšetrení riaditeľom KEÚ.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLV-
OLVS-43/2012 zo dňa 23.04.2012, ako vecne príslušným správnym orgánom na konanie o
rozklade zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru,

Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru č. KM-277/SI-2012 z 28.2.2012 a vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že napadnuté rozhodnutie trpí
takými vadami, pre ktoré je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu, aby
ju znova prejednal a rozhodol. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné ako vo
výroku, tak aj v odôvodnení, pričom tiež neobsahuje všetky formálne náležitosti ustanovené v § 47

ods. 5 správneho poriadku, ktoré navyše nie je možné v konaní o rozklade doplniť. Výrok napadnutého
rozhodnutia trpí právnymi vadami, nakoľko nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný, jeho formulácia je
neurčitá, nezrozumiteľná a zmätočná.

Povinná osoba v novom konaní vydala dňa 25. 5. 2012 rozhodnutie, ktorým čiastočne nevyhovuje
žiadosti žalobcu. V odôvodnení sa zaoberala dôvodmi odvolania a uviedla že nezdieľa názor žalobcu,

že pokiaľ sa všetky zvukové aj obrazové záznamy, záznamy fyziologických vyšetrení vykonávali s jeho
súhlasom a vykonávali ich k tomu určení pracovníci povinnej osoby ako súčasť svojho zamestnania,
niet dôvodu, aby sa s nimi nemohol žalobca zoznámiť pre vlastnú potrebu. Podľa § 9 ods. 1 zákona o
slobode informácií v spojení s § 11 a 12 zákona číslo 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, ako aj podľa
článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v platnom znení, jasne stanovené, že informácie, ktoré sa

dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným
súhlasom dotknutej osoby takýto súhlas povinná osoba od dotknutých pracovníkov nezískala.

Proti tomuto rozhodnutiu povinnej osoby sa žalobca odvolal dňa 8. júna 2012.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLV-
OLVS-74/2012 zo dňa 17.07.2012, ako vecne príslušným správnym orgánom na konanie o
rozklade zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru,

Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru č. KM-277/SI-2012 z 25.5.2012 a vec
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o osobu, súkromie a
prejavy osobnej povahy žiadateľa na, ktoré sa nachádzajú na predmet nahrávkach, jeho žiadosť o
sprístupnenie informácií uložených na nosičoch CD a DVD je potrebné chápať ako jeho konkludentný
súhlas so sprístupnením jeho osobných údajov podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Vo

vnútornom rozpore je podľa neho aj tvrdenie povinnej osoby uvedené v rozhodnutí, že umožní
žiadateľovi nahliadnuť do príloh spisov, avšak bez možnosti zhotovenia kópií CD a DVD nahrávok,
nakoľko podľa zákona o slobode informácií sa nahliadnutie do spisu a prevzatie nahrávok považuje za
sprístupnenie informácií k ním podanej žiadosti. Prvostupňový správny orgán sa navyše v odôvodnení
svojho rozhodnutia nezaoberal časťou žiadosti žiadateľa, v ktorej žiada prílohy podľa žaloby. Konštatuje

ale, že oprávnenému bude umožnené podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií, po dohodnutí
termínu, nahliadnuť do príloh spisov. Nie je však zrejmé, aké informácie sú obsahom uvedených príloh,
aká je ich právna povaha, či existuje prekážka ich sprístupnenia podľa zákona o slobode informácií.
Uviedol, že v novom konaní bude preto potrebné v súlade s vyššie uvedenými zisteniami predmet
žiadosti opätovne posúdiť, uviesť ustanovenia právnych predpisov, na základe, ktorých povinná osoba

rozhodla, zaoberať sa právnou povahou informácií, ktoré sú predmetom žiadosti z hľadiska prípadnej
existencie zákonnej prekážky ich sprístupnenia, právnym názorom náležite odôvodniť.

Prvostupňový orgán, povinná osoba, v novom konaní dňa 23. 8. 2012 rozhodol, že žiadosti žalobcu
nevyhovuje. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým že, po preskúmaní žiadosti žalobcu bolo zistené, že

predmetné registratúrne záznamy boli odtajnené na základe žiadosti riaditeľa Úradu boja proti korupcii
Prezídia policajného zboru. Uviedol, že po dožiadaní Sekcie kontroly a inšpekčnej činnosti Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30. 7. 2012 vo veci trestného konania vo veci prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon ,
evidovaného pod ČVS: SKI-216/IS-1-V-2009 im bolo oznámené, že osobe B.. B. Z. nebolo vznesené

obvinenie. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo v zmysle § 228 ods. 1 zákona číslo 301/2005 Z.z.
Trestný poriadok prerušené. Z toho dôvodu pominuli dôvody pre zrušenie stupňa utajenia " ad hoc ". Z
uvedenéhodôvoduvsúlades§§2,6a38zákonačíslo215/2004Z.z.oochraneutajovanýchskutočností
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 1 písm. i) nariadenia vládySR číslo 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, bodom číslo 103 prílohy
k Nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 16/2008 o vydaní zoznamu utajovaných
skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bolo

podľa § 7 ods. 1 rozhodnuté o utajení predmetných registratúrnych záznamov podľa § 3 ods. 6 zákona
číslo 215/2005 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností.

Vadministratívnomspisesazároveňnachádzarozhodnutiepovinnejosobyzodňa23.8.2012Č.p.:PPZ-
KEU-BA-268-016/2012, ktorým povinná osoba rozhodla z rovnakých dôvodov, že registratúrnym

záznamomregistrovanýmpodč.p.PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 ač.p.PPZ-72/KEU-AP-EXP-2010 mení
stupeň utajenia na stupeň „Vyhradené".

Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu povinnej osoby odvolal.

Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. októbra 2012 číslo SLV-OLVS-124/2012, ktoré

bolo žalobcovi doručené 7. 11. 2012, zamietol rozklad a rozhodnutie KM-277/SI-2012 z 23.8.2012
potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňového orgánu
s tým, že žiadateľovi nie je možné sprístupniť v žiadosti uvedené informácie, nakoľko existuje prekážka
ich sprístupnenia, a vyslovil sa, že správnemu orgánu neprislúcha hodnotenie rozhodnutia, ktorým
pôvodca informácie rozhodol o jej utajení.

Primárne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6, § 65 ods. 4, § 79
až 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. §2 ods.1 zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v
rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa ust. §2 ods.2 a 3 citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa
odseku 1 a 2.

Podľa ust. §3 ods.1 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné
osoby k dispozícii.

Podľa ust. § 8 ods.1 citovaného zákona, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa

osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok).

Podľa ust. § 2 zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, na účely
tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej

skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením,
zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len
"neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej
republiky svojím nariadením.

Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a)
prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené.Podľa ust. § 3 ods. 6 citovaného zákona, stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť
vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou
osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch.

Podľa ust. §7 ods.1 citovaného zákona, ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej
utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene
stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci
obsahujúcejutajovanéskutočnosti,pôvodcarozhodneopredĺženílehotyaleboozmenestupňautajenia,
alebo o zrušení stupňa utajenia.

Podľa ust. § 1 písm. i) nariadenia vlády SR číslo 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných
skutočností, utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti organizácie, foriem, metód a výsledkov
činnosti spravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených
zborov a Národného bezpečnostného úradu a prostriedkov ich utajenia.

Podľa bodu číslo 103 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 16/2008
o vydaní zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov, utajené informácie sú informácie z psychofyziologického overovania
pravdovravnosti používané v policajnej bezpečnostnej praxi, pre orgány činné v trestnom konaní, pre
iné štátne inštitúcie a orgány Slovenskej republiky, ak o nezverejnenie údajov požiada dožadujúci orgán.

V spise povinnej osoby sa nachádza žiadosť Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo
dňa 16.3.2010 o zrušenie stupňa utajenia. V tejto žiadosti sa uvádza, že Úrad boja proti korupcii Prezídia
policajného zboru v súčasnej dobe spracúva podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona číslo 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP v znení neskorších predpisov služobné hodnotenie

na M.. B.. B. Z., v ktorom je nevyhnutné uviesť aj výsledok jeho psychofyziologického overovania
pravdovravnosti. Na základe uvedeného žiadalo Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti korupcii,
aby Kriminalistický a expertízny ústav PZ zrušil stupeň utajovaných písomností č.p. PZZ-V-67/2009-
KEU-AP-EXP zo dňa 21. 5. 2009 a č.p. PPZ-V-8/2010-KEU-AP-EXP zo dňa 15. 2. 2010 v zmysle § 5
ods. 1 písm. b) vyhlášky NBÚ číslo 453/2007 Z.z, o administratívnej bezpečnosti.

Po oboznámení s napadnutými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov súd zistil, že
prvostupňový správny orgán dvakrát nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii z dôvodu, že
predmetné registratúrne záznamy neobsahujú prílohy, ale pri výtlačku číslo 2 uvedených registratúrnych
záznamov sú archivované vyhodnotenia pomocných písomnosti, poznámok a záznamov, ktoré

pracovníci zaznamenali, sú považované za pomocné a pracovné materiály slúžiace pracovníkovi.
Tieto materiály podľa zákona číslo 395/2002 Z.z. ako aj zákona číslo 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nie sú súčasťou výsledku odborného skúmania. Zároveň uviedla, že archivované pomocné a pracovné
materiály ( vyhodnotenia pomocných písomností, poznámok záznamov) obsahujú podobizne, obrazové

snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzických osôb - zamestnancov povinnej osoby
a jej prejavov a v súlade s § 9 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z. sa na nich vzťahuje ochrana
osobnosti a osobných údajov. Po opätovnom zrušení rozhodnutia a vrátení na ďalšie konanie odvolacím
orgánom, rozhodol prvostupňový správny orgán, že žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že
predmetné registratúrne záznamy sú podľa § 3 ods. 6 zákona číslo 215/2005 Z.z. o ochrane utajovaných

skutočností utajené a spadajú pod stupeň utajenia na stupeň „Vyhradené". Súd zistil, že v spise povinnej
osoby sa nachádza žiadosť dožadujúceho orgánu, t,j, Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii zo dňa 16.3.2010 o zrušenie stupňa utajenia.

Súd sa zaoberal argumentáciou žalobcu, že informácie sa stali utajenými bez písomného rozhodnutia.

Zistil pri tom, že v spise povinnej osoby sa nachádza rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 23. 8.
2012 Č.p.:PPZ-KEU-BA-268-016/2012, ktorým povinná osoba rozhodla, že registratúrnym záznamom
registrovaným pod č.p. PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 a č.p. PPZ-72/KEU-AP-EXP-2010 mení stupeň
utajenianastupeň„Vyhradené".Súdsavšakstotožnilsargumentácioužalobcuvtom,žezákonnepoznátermín „odtajnenie ad hoc“ a následne automatické utajenie informácie. Podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného
zákona, ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v
určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo

zrušení utajenia. Súd zistil, že v spise povinnej osoby sa nachádza žiadosť dožadujúceho orgánu, t,j,
Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 16.3.2010 o zrušenie stupňa utajenia.

Povinná osoba uviedla, že na základe žiadosti riaditeľa Úradu boja proti korupcii prezídia policajného
zboru bol zrušený stupeň utajenia predmetných výsledkov odborného skúmania. Podľa informácie

riaditeľa Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru a prezidenta policajného zboru z rokovania
dňa 21. augusta 2012 a stanoviska Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR ČVS: SKIS-216/IS- 1 - V-
2009 zo dňa 8. 8. 2012 pominuli dôvody na zrušenie stupňa utajenia predmetných výsledkov odborného
skúmania.Holékonštatovaniepovinnejosobyoústnejkomunikáciivšaknemožnopovažovaťza žiadosť
dožadujúceho orgánu o nezverejnenie uvedených informácii. Takáto žiadosť sa v spise nenachádza. Z
toho dôvodu považuje súd uvedené rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné a podľa ust. § 250j

ods. 2 písm. b) za vydané v rozpore s obsahom spisu.

Nakoľko podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona, ak pominula potreba ochrany informácie alebo
veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti
rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Súd má za preukázané, že na základe

žiadosti dožadujúceho orgánu zo dňa 16.3.2010 mal pôvodca utajovanej skutočnosti, teda povinná
osoba, rozhodnúť o zrušení utajenia, nie o zmene stupňa utajenia, čím naplnil predpoklady na zrušenie
a vrátenie rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p..

Postup prvostupňového správneho orgánu bol preto v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona

číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a nariadenia vlády SR číslo 216/2004 Z.z.,
ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, hlavne s citovaným bodom 103 prílohy k
nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 16/2008 o vydaní zoznamu utajovaných
skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého sú informácie z
psychofyziologického overovania pravdovravnosti používané v policajnej bezpečnostnej praxi, pre

orgány činné v trestnom konaní, pre iné štátne inštitúcie a orgány Slovenskej republiky utajené, ak o
nezverejnenie údajov požiada dožadujúci orgán. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že naopak,
dožadujúci orgán, teda Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti korupcii dňa 16.3.2010 požiadal o
zrušenie stupňa utajenia. Následne prvostupňový správny orgán svojvoľne, bez zákonom predpísanej
žiadosti dožadujúceho orgánu vydal rozhodnutie zo dňa 23. 8. 2012 Č.p.:PPZ-KEU-BA-268-016/2012,

ktorým rozhodol, že registratúrnym záznamom registrovaným pod č.p. PPZ-71/KEU-AP-EXP-2010 a
č.p. PPZ-72/KEU-AP-EXP-2010 mení stupeň utajenia na stupeň „Vyhradené". Následne z tohto istého
dôvodu zamietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií.

Súd zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí číslo SLV-OLVS-124/2012, z rovnakého dôvodu

zamietol rozklad a rozhodnutie KM-277/SI-2012 z 23.8.2012 potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia
sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňového orgánu s tým, že žiadateľovi nie je možné
sprístupniť v žiadosti uvedené informácie, nakoľko existuje prekážka ich sprístupnenia, a vyslovil
sa, že správnemu orgánu neprislúcha hodnotenie rozhodnutia, ktorým pôvodca informácie rozhodol
o jej utajení. Pritom sa v tomto rozhodnutí nezaoberal uvedenými právnymi skutočnosťami tak, ako

to namieta i žalobca. Konkrétne sa nezaoberal s argumentáciou žalobcu, že, ak boli požadované
informácie utajené stupňom Vyhradené, ako to, že časť z nich povinný oprávnenému predsa zaslal
alebo sa medzitým stali súčasťou spisov iných inštitúcií a sú prístupné súkromným osobám a aký to
má dopad na ich ďalšie utajenie v kontexte žiadosti žalobcu. Súd sa teda stotožnil aj s argumentáciou
žalobcu pohľadom nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok riadnych zákonných dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný tak postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého „Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o
to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.“ Žalovaný nerešpektoval zásadu rovnosti účastníkov konania a objektívne rovnocenného

prístupu (porušenie zásady rovnosti zbraní), keď ignoroval skutočnosti, ktoré v odvolacom konaní boli
prezentované žalobcom a svedčia v neprospech povinnej osoby. Žalovaný pri vydaní napadnutého
rozhodnutia úplne ignoroval argumenty odvolania žalobcu zo dňa 10.9.2012. Obmedzil sa len na
citovanie príslušných ustanovení zákona číslo 215/2005Z.z. a bodu 103 prílohy nariadenia Ministerstvavnútra Slovenskej republiky číslo 116/2008 a konštatovanie, že sa stotožňuje s právnym posúdením
veci uvedeným v rozhodnutí povinnej osoby, čím porušil ustanovenie §47 ods. 3 správneho poriadku,
podľa ktorého, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd pripomína, že odôvodnenie
rozhodnutí správnych orgánov má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho
orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania -

posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby
viedlikdobrovoľnémuplneniupovinností(§3ods.4).Ďalšoufunkcioujekontrolnáfunkciapredovšetkým
tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Za skutkové okolnosti treba považovať
najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy
boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a
napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia

nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa vôbec nevykonali. Právne posúdenie veci znamená, že
správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.
Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti
rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného

ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správnemu orgánu
v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám neprislúcha hodnotenie rozhodnutia,

ktorým pôvodca informácie rozhodol o jej utajení. Žalovaný vo svojom rozhodovaní o rozklade žalobcu
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu mal povinnosť postupovať v súlade so správnym
poriadkom. Napriek tomu, že tvrdí že mu neprislúcha hodnotenia rozhodnutia o utajení informácie, má
pritomstálepovinnosťpreskúmaťnapadnutérozhodnutievsúladespríslušnýmiprocesnýmiahmotnými
právnymi predpismi. V tomto prípade v zmysle ustanovenia §81 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. o

ochrane utajovaných skutočností, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa okrem § 55 ods. 6, § 65 ods.
4, § 79 až 80 nevzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o správnom konaní. Žalovaný mal preto
povinnosť preskúmať, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného
zákona. Žalovaný sa však obmedzil na konštatovanie, že povinná osoba rozhodla o utajení predmetných
informácií, čím porušil svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie.

Podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. V
správnom konaní (na rozdiel od súdneho) odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom zisteným
v prvostupňovom konaní, ani jeho hodnotiacim stanoviskom. Ak odvolací orgán zistí, že určitý údaj

v prvostupňovom rozhodnutí podmieňujúci jeho správnosť je v rozpore s obsahom spisov, vadným
nesprávnym údajom, tak toto napraví aj za stavu, že neprichádza do úvahy uplatnenie reformačnej
právomoci, ktorá sa zásadne vzťahuje len k výroku rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaný
nepreskúmal ani z uvedeného hľadiska, skutkový stav nezistil spôsobom dostačujúcim na posúdenie
veci podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným.

Vzhľadom na absenciu zákonom predpísanej žiadosti a vzhľadom na to, že administratívny spis
obsahuje žiadosť o zrušenie stupňa utajenia, považuje súd podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. prvostupňové
rozhodnutie a tiež napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj pre neúplnosť spisov
správneho orgánu.

Súd poukazuje na skutočnosť, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal boli získané
na žiadosť dožadujúceho orgánu za účelom overenia spoľahlivosti a dôveryhodnosti žalobcu pre výkon
služby na úrade boja proti korupcii Prezídia policajného zboru. Ide o informácie získané vykonaním
skúšky psychofyziologického overovania pravdovravnosti žalobcu. Ako také sa týkajú osoby žalobcu.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, utajovaná
skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou. Z rozhodnutia povinnej
osoby, ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, v čom považujú žalobcu za
nepovolanú osobu, vzhľadom nato, že ide o údaje, ktoré sa týkajú výlučne jeho osoby získané výlučneza účelom overenia spoľahlivosti a dôveryhodnosti žalobcu pre výkon služby na úrade boja proti korupcii
Prezídia policajného zboru. Žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa sa však týmito skutočnosťami
vo svojich rozhodnutiach nezaoberali a napadnuté rozhodnutia v tejto časti riadne neodôvodnili.

Žalobca vo svojej žalobe namieta, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to nezákonný a účelový postup pri trojnásobnom odmietnutí
poskytnutia informácie. Nevyhovenie žiadosti oprávnenej osoby bola s odôvodňovaná zakaždým
novými, inými argumentmi a nakoniec zamietnutá z dôvodu, ktorý podľa žalobcu povinná osoba

nezákonne vyprodukovala po šiestich mesiacoch od podania žiadosti. Prekročila tým všetky lehoty na
vybavenie žiadosti podľa §17 zákona č. 211/2000 Z.z. Navyše informáciu o rozhodnutí o údajnom znovu
utajení vydala povinná osoba po šiestich mesiacoch od podania žiadosti, čím zapríčinila porušenie práva
žalobcu na sprístupnenie informácií podľa §21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa § 22 ods. 1 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak teda správny orgán prvého stupňa rozhodoval po zrušení

a vrátení veci na nové konanie, začali lehoty plynúť nanovo. Po preskúmaní uvedenej argumentácie
žalobcu, súd nezistil také pochybenie v súvislosti ustanovením §17 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré by
mohlo mať vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) neznamená len absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a žalovaný rozhodnutie vo veci riadne neodôvodnil. Súd zistil vady v postupe správneho orgánu,
ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobe v zmysle ust. § 250j ods.

2 písm. b) a d) O.s.p. vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Záveromsúdpovažujezanutnépoukázaťnatvrdeniežalobcunanariadenompojednávaní,kdedalsúdu
do pozornosti jeho previerku na oboznamovanie sa s dokumentmi so stupňom utajenia „Dôverné“, na
základe čoho získal osvedčenie o prístupe k utajovaným skutočnostiam uvedeného stupňa. Bude preto

potrebné, aby sa správny orgán v ďalšom konaní pri svojom rozhodovaní touto skutočnosťou zaoberal.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že

sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 €
a z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalobcu
pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky z troch úkonov právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní), a to 2 x 130,16 € +
DPH, 1 x 139,83 € + DPH, dvoch režijných paušálov po 7,81 € + DPH a jedného režijného paušálu vo
výške 8,39 € + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu vrátane DPH vo výške 508,99 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3 O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.