Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010092

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712010092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. januára 2013, v trestnej veci
obžalovaného R.. W. N., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, takto

r o z h o d o l :

Obvinený R.. W. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX v B. Z., trvale bytom B. Z., X. XXXX/XXX,

j e v i n n ý, ž e

ako zamestnanec spoločnosti EMOS ALUMATIC s.r.o. B. si v období od mesiaca december 2007 do
konca roku 2008 prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre obchodné centrum
OPTIMA II Košice a to tak, že tieto ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v
sídle zamestnávateľa v elektronickej alebo listinnej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči
a tieto odmietol zamestnávateľovi vydať, čím spoločnosti EMOS ALUMATIC s.r.o., so sídlom B. č. XXX,
IČO: XXXXXXXX, spôsobil škodu vo výške 18.809,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr.zák.
na trest 6 / šesť / mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienene odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 1 / jeden / rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému EMOS Alumatic, s.r.o. B. č.
XXX, IČO: XXXX XXXX, škodu vo výške 18.809,- euro.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený EMOS Alumatic, s.r.o. B. č. XXX, IČO: XXXX XXXX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na R.. W. N. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní svoju vinu zásadným spôsobom
popieral.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov R.. X. H., R.. Z. B., W. W., R. Y.
B., F. O., L. E. , E. W., čítaním výpovede svedkyne W., G. F., oboznámením sa zápisnicou o konfrontácii

medzi obžalovaným a poškodeným, odborným vyjadrením ku výške škody, odborným vyjadrením ako i
znaleckým posudkom k výške škody, dokumentáciou k uvedenému zariadeniu, ako i všetkými ostatnými
technickými a listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania uvedeného trestného činu.

Asi v polovičke mája roku 2008 bola schôdza, na ktorej sa zúčastnil ako obžalovaný , R.. H. , spolu
s ďalšími spolupracovníkmi, kde R.. H. oznámil, že chce zobrať zákazku od firmy Fenestra na dvere
o priemere 4,8 m s tým, že je na to tri mesiace. Teda boli 3 mesiace na celý vývoj, výrobu a montáž.
Nakoľko obžalovaný s týmto nesúhlasil, koncom mája 2008 dal výpoveď , ktorú osobne doručil H.. Na
základe takto podanej výpovede sa potom s H. rozprával, kde H. uviedol určité podmienky, ktoré od neho

chce, dovolil mu prácu na doma s tým, že obžalovaný si kládol podmienku, že potrebuje nový počítač,
nakoľko mal najstarší počítač, taktiež je potrebné, aby sa zúčastnil školenia a aby bol pripravený nový
program. Na základe jeho práce na doma sa mal spraviť najskôr prototyp, ktorý sa mal vyskúšať, mal
byť certifikovaný a až na základe týchto certifikátov potom by sa táto zákazka zobrala. Touto výpoveďou
teda chcel poprieť tvrdenie svedkov a najmä poškodeného R.. H. o tom, akým spôsobom bola zákazka

zadaná. Ďalej obžalovaný uviedol, že asi po dvoch, troch týždňoch H. oznámil, že je možnosť zobrať
zákazu z Košíc, kde sa budú vyvíjať turniketové dvere a tak isto takúto zákazku zadal obžalovanému.
Teda obžalovaný poprel, že by robil len jednu zákazku, teda že by vyvíjal uvedené dvere, ktoré sú
predmetom obžaloby. Práve z tohto dôvodu, že vykonával pre firmu aj iné veci, pracoval po sobotách
a po nedeliach a celé noci, aby to stihol. Takže poprel, že by výlučne robil iba na tejto jednej zákazke.

H. ho začal naháňať, aby čo najrýchlejšie uvedenú zákazku mohli spraviť, odovzdať, na čo obžalovaný
namietal H., že treba to riadne odskúšať, že je málo času a že nemieni niesť zodpovednosť za to, keď
sa niečo niekomu stane. Nakoľko sa mu tieto pomery nepáčili, 21.10. doručil ekonómke list, v ktorom
poukazoval na tieto jeho výhrady. 28.10. 2008 za ním prišiel H., riadne sa bavil s ním o tom, ako je
spravená zákazka. Na to H. povedal, že zákazku má celú spravenú, že vývoj je hotový. Vtedy začal H.

po ňom kričať a vulgárne sa správať, že čo si dovolil mu posielať nejaký list. Pohádali sa, H. sa mu začal
vyhrážať políciou. H. po ňom kričal, odišiel preč z firmy, obžalovaný na druhý deň neprišiel do roboty,
nakoľko bol z toho konsternovaný. Uviedol, že vývoj robil jak v robote, tak aj doma. Doma to robil na
požičanom notebooku, kde mal program na toto. H. mu ešte pri tej hádke uviedol, že B. mu kontroloval
počítač, teda obžalovanému a žiaden vývoj tam nenašiel, čo obžalovaný uviedol, že nevie to pochopiť,

ako sa to mohlo stať, že by tam tento vývoj nenašli. Keďže sa mu H. začal vyhrážať softvérovou políciou,
z uvedeného notebooku všetko vymazal, predtým si to však nahral na cédečko. Takto vymazaný, resp.
vyčistený notebook vrátil kamarátovi, ktorého do tohto nechce zaťahovať. V októbri 2008 dokončil celý
vývoj uvedeného karuselu, celú dokumentáciu nahral na USB kľúč, ktorý mal na disk v počítači a uložil
to pod položku v počítači. Evidentne tento súbor nahral pod položku autocat. Ostatné súbory nahrával

všetky do tzv. priečinku D. 3.11. sa vrátil do roboty z dovolenky a zistil, že celý súbor autocat mal z
počítača vymazaný. Kolegovia sa mu začali vyhýbať a tak isto aj kolega B. s tým, že on si myslím, že toto
muodinštalovalzpočítača.Niktomunepovedal,ktomutoodinštaloval.NáslednepridebatesH.uviedol,
žeonmáCDvŽiline,kdemácelúdokumentáciuažiadalH.,abymoholpretotoCDísť.NatomuH.začal
vytýkať, že akákoľvek dokumentácia, prečo sa má nachádzať v Žiline a do Žiliny ho nepustil. Jemu došlo

zle / obžalovanému / a išiel na pohotovosť. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď aj v listinnej forme / rôzne
výkresy, projekty / zaslal subdodávateľom, tieto mu vrátili späť, ale nikdy ich neukladal do archívu, ale
vždy ich uložil do skrine, nakoľko archivár povedal, že on tam tie veci nechce. Táto prax tam bola od roku
2004. Práve túto skrinku, ktorú mal, mu 27.11. H. vylomil a zobral veci, ktoré tam boli. Ďalej uviedol, že
neverí tomu, že by firma Emos Alumatic, teda konkrétne H. nemal dokumentáciu k uvedenému karuselu,

ktorý označovali firemne ako čl. 316, nakoľko vie, že jednak zákazka bola dokončená a taktiež sa vyrobiliešte dva takéto kusy. Takže v prípade, že by nemal dokumentáciu, by to vyrobiť nemohol. Také isté
dvere sú namontované v OD Mirage Žilina. Záverom svojej rozsiahlej výpovede uviedol, že jednoznačne
celú dokumentáciu mal nahratú v počítači a papierovej forme mal všetku dokumentáciu k uvedenému

karuselu v skrinke, ktorú mu sám poškodený Ing. H. vylomil, čiže on úlohy, ktoré mal zadané, splnil a
nič neodcudzil. Riadne pritom uvedené vývojové úlohy archivoval tak, ako to mal robiť v zmysle platnej
pracovnej zmluvy, ktorú mal podpísanú.

R.. X. H. uviedol, že už 19.6.2007 s konštruktérmi sa dohodli, že pôjdu vyvíjať uvedený karusel,

nakoľko sa presťahovali do nových priestorov a mali teda na toto všetky podmienky. Na základe ich
spoločnej cesty jeho - svedka s obžalovaným na Z. strojárenský veľtrh sa dohodli v podstate, že pre
potreby takéhoto vývoja bude potrebné zakúpiť nový softvér. Žiaden iný zo zamestnancov takýto softvér
nežiadal, jedine iba obžalovaný. Práve z týchto dôvodov aj obžalovaný bol vybraný ako konštruktér
tohto zariadenia z dôvodu poverenia obžalovaného N. zjednať na jednanie s firmami, od ktorých by
sa kúpil softvér. V roku 2007 sa tento softvér sa skutočne aj kúpil z dôvodu, aby sa mohli vyvíjať

práve tieto konkrétne karuselové dvere. Všetko to bolo na podnet obžalovaného, napriek tomu, že iní
zamestnanci s týmto nesúhlasili, zakúpil sa v septembri. Tento softvér mal namontovaný práve obž.
N. v jeho počítači. Bol plne funkčný. Jednoznačne práve obžalovanému viackrát zadal, že bude to on,
kto bude na tomto vývoji pracovať. Taktiež v novom roku, teda v roku 2008 toto uviedol, že má na tom
pracovať. V roku 2008 bolo gro práce obžalovaného práve tento vývoj, z tohto dôvodu, že mu teda /

svedkovi / veľmi záležalo na tom, aby uvedená zákazka bola splnená. Toto mal za prioritu firmy a poveril
tým práve obžalovaného. Z tohto dôvodu mu nedal žiadne iné väčšie práce, boli to len čisto drobnosti,
ktoré boli absolútne v nepomere k tomu, čo mal robiť, teda vývoj karuselových dverí. Pravidelne pri
každom stretnutí s obžalovaným sa ho pýtal, ako postupuje vývoj, tento mu vždy odpovedal, že na tom
pracuje. Uviedol, že obžalovaný mal plnú jeho dôveru, v podstate ho nekontroloval. Až potom, čo ho ale

ostatní spolupracovníci upozorňovali, že obžalovaný má nadštandardné postavenie vo firme, tohto ešte
bránil. Dodatočne sa dozvedel podľa výpisu telefónnych listov, že gro jeho práce bolo telefonovanie s
prítomnou spolupracovníčkou B. a v podstate sa aj takýmto spôsobom v robote zabával. V roku 2008,
keď už obžalovaný mal na uvedenom vývoji pracovať už 11 mesiacov a on / svedok / nemal žiadne
rukolapné výsledky tejto práce, naňho zvýšil hlas, bol nervózny a to bol dôvod, že obžalovaný mu dal

výpoveď, resp. obžalovaný doručil svoju výpoveď. Potom sme sa v podstate dohodli na ďalšej spolupráci
a výpoveď zobral späť. Svedok uviedol, že v tom čase, keď on dal výpoveď, mu to v podstate bolo
jedno, povedal mu, že keď má druhú robotu, že môže odísť. V júni 2008 mu zavolal z Košíc R.. O.,
ktorý si chcel objednať zákazku práve týchto turniketových dverí, na ktorých mal pracovať, teda na
vývoji takýchto dverí mal pracovať obžalovaný. Keďže svedok vedel o tom, že obžalovaný sa zaoberá

takýmto vývojom, túto zákazku nakoniec prijal. Okrem tejto objednávky asi v priebehu dvoch týždňov
vycestoval do Košíc na stavenisko, aby si pozreli, kde budú konkrétne dvere namontované s tým, že
zástupcovia tejto firmy uviedli, že stavba je už v sklze a teda už tam padla požiadavka, že by tieto
dvere mali byť do septembra toho roku hotové. Obžalovaný mal na starosti konkrétne pohon týchto
častí, tzv. motorovú časť uvedených dverí. Sklené časti robil H.. Elektroniku robil ďalší pracovník. Ďalej

svedok uviedol, že celkové správanie obžalovaného začalo byť „čudné“, čudne sa správal, keď sa ho
pýtali, čo má hotové, aby im niečo predložil, vždy sa nejakým spôsobom vyhovoril , alebo sa prestal
o tom baviť, alebo previedol reč na inú tému. O tom, že sa správa čudne, svedčí aj tá skutočnosť, že
on , teda svedok prijal do zamestnania ďalšieho konštruktéra s tým, že poveril obžalovaného , aby na
tohto človeka previedol iné veci ohľadne vývoja, aby to bolo urýchlené. Toto ale obžalovaný N. odmietol

s tým, že tento človek to nebude vedieť spraviť. Skôr mu došlo, že to bolo z toho dôvodu, že nemal
nič spravené, resp. nechcel nič odovzdať, nikomu inému. Nakoniec bol dovolenkový čas, svedok išiel
na dovolenku, s tým, že bol dohodnutý s obžalovaným, že tento nepôjde skôr na dovolenku, ako sa
on / svedok / vráti z dovolenky, aby mu mohol ukázať a dať veci, ktoré vytvoril. Potom, čo sa svedok
vrátil z dovolenky, vyzval obžalovaného, aby mu tento predložil všetku dokumentáciu, teda vývojový

materiál, na čo obžalovaný N. začal sa správať čudne, vykrikoval, že celé to naraz nedá a podobne.
Ešte mu obžalovaný povedal, že nepôjde na dovolenku, lebo že to nemá dorobené, že on to musí
najskôr dorobiť. Na základe celého takéhoto správania obžalovaného napr. odmietol ísť s ostatnými na
montáž a podobne, požiadal svedok Y. B., ktorý mal na starosti počítače, aby sa pozrel obžalovanému
N. do počítača, čo tam vlastne v tom počítači má. Následne mu telefonicky B. oznámil, že uvedená

dokumentácia sa v počítači nenachádza. Situácia vyústila 28.10.2008, kedy svedok obžalovanému
dal USB kľúč s tým, že ho požiadal, aby dokumentáciu jedného aj druhého karusela nahral na ten
kľúč a odovzdal mu to, čo obžalovaný odmietol, začal sa rozčuľovať , začal po ňom kričať a došlo k
hádke. Dokonca svedok zavolal v ten deň do firmy aj políciu, ktorým oznámil, čo vlastne obžalovanýspravil. Policajti mu uviedli, že im to má prísť nahlásiť priamo na políciu. Obžalovaný uviedol, že to má
doma, svedok zavolal spolupracovníčku W. a ešte ďalších pracovníkov a pred nimi znova zopakoval
požiadavku, aby mu obžalovaný nahral na USB-kľúč veci, ktoré žiada. Toto obžalovaný odmietol aj pred

týmito svedkami. Potom sa dozvedel od firiem, s ktorými spolupracovali, že Kudláč im dal pokyn, že
všetky výkresy a dokumentáciu, ktorú im poskytol, majú vrátiť ihneď jemu, konkrétne obžalovanému do
rúk. Následne si toto preveroval a zistil, že takto sa správal obžalovaný aj v ostatných firmách, teda
chodil po nich a žiadal, aby mu tieto firmy všetky výkresy vrátili. Dokumentáciu mal riadne archivovať,
spôsobom takým, ako sa archivovali ostatné výkresy, toto on ale nerobil. Následne celá partia išla na

montáž, kde potrebovali jednoznačne výkresy od obžalovaného, resp. aj jeho účasť na tejto montáži,
čo obžalovaný odmietol. Pokiaľ pýtali, konkrétne pracovník O. od neho nejaké náčrty alebo papiere,
výkresy, tento doniesol papier. Keď mu O. oponoval, že podľa takéhoto výkresu sa to nedá spraviť,
roztrhal ho a zahodil ho. Žiadnu dokumentáciu im nedal, odmietol im to dať, tak isto odmietol ísť s ním
na túto montáž. v jedenástom mesiaci sa išlo na montáž, jednoznačne bolo potrebné, aby obžalovaný
im vydal výkresy s tým, že svedok už netrval na tom, aby išiel obžalovaný osobne s nimi, ale aby im

dal aspoň výkresy, podľa čoho by to namontovali. Na to mu on povedal, že si pre tie výkresy musí
ísť do Žiliny. Svedok povedal, že sa dopustil krádeže a sprenevery, nakoľko dokumenty nemajú čo
hľadať v Žiline, majú byť vo firme. Celá partia toto robila potom len z hlavy, resp. spôsobom skúšania,
nakoľko k tomuto nemali žiadne dokumenty, takže robili tak, ako vedeli. Dňa 19.11. bola schôdza, kde
boli všetci zamestnanci, ktorí sa jednoznačne vyslovili, aby obžalovaného N. prepustili, obžalovaný si

potom čerpal rôzne dovolenky a nikto mu nemohol odpustiť, že do spravil, resp. nechal firmu v štichu
s tým, že neodovzdal dokumentáciu. Aj sami zamestnanci firmy boli už naňho nahnevaní. Zamestnanci
firmy uvádzali, že obžalovaný trhá nejaké výkresy, zahadzuje a čudne sa správa, 26.11. v spoločnosti
s ďalším spolupracovníkom W. išli do firmy pozrieť sa na tú skriňu, kde mal mať tieto veci a ako s ňou
hýbali, skriňa sa otvorila. Bola tam dokumentácia len od úplne inej zákazky a dokumentácia od malého

turniketu. Dokumentácia o predmetnom turnikete, ktorý sa namontoval v Optime Košice, tam nebola.
Dokumentácia novo vyvíjaného zariadenia sa tam nenachádzala. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že tam bola,
klame. Obžalovaný vytvoril takú atmosféru vo firme, že sa s ním už nikto nebavil, pričom on / svedok / mal
vo firme už len cieľ dostať obžalovaného preč z firmy výpoveďou alebo okamžitým zrušením pracovného
pomeru a toto teda s ním chcel 2.12. za účasti advokáta aj prediskutovať. Konkrétne 2.12. sa vyhol tejto

výpovedi tým, že ušiel z kancelárie a nakoniec mal problém mu vôbec doručiť výpoveď, až to došlo k
súdnemu konaniu. Obžalovaný dokonca začal obvolávať zákazníkov firmy, ktorým uviedol, že na nich
pošle Markízu a podobne, že dvere, ktoré sú namontované, nie sú funkčné. Proste aj týmto spôsobom im
robil zle. Svedok zásadným spôsobom poprel, že by mal dohodu s obžalovaným v tom zmysle, že môže
pracovať doma. Nakoľko mu obžalovaný uvádzal po celý čas, že nestíha toto vyvinúť v robote, povedal

mu „sprav si to aj doma“ a potom ti to zaplatíme, ale nebola to dohoda, že on by mal pracovať len doma a
nie v práci. Pritom sa nejednalo o predmetný karusel, ktorý je predmetom obžaloby, ale jednalo sa o iný,
tzv. malý karusel. Ani od tohto karuselu mu neodovzdal žiadnu dokumentáciu. Teda dokumentáciu, ktorú
by mal spracovávať doma. Ďalej svedok uviedol, akým spôsobom sa zákazky archivujú. Každá jedna
zákazka má svoju obálku, do ktorej sa dávajú všetky dokumenty a všetky podklady k takejto zákazke.

Keď je zákazka ukončená , uloží sa do šuflíkov , ktoré sa nachádzajú u B. v kancelárii. Takto sa archivujú
všetky zákazky. V danom prípade však obžalovaný takýmto spôsobom vôbec ohľadne tejto zákazky
nepostupoval. Riadny archív firmy, kde sa aj po desiatich , dvanástich rokoch môžu tieto zákazky z
tadiaľto vybrať. Toto mal každý pracovník ešte aj v elektronickej podobe vo svojom počítači. Obžalovaný
toto však nemal. Obžalovaný tvrdí, že na základe jeho dokumentácie, resp. dokumentáciu, ktorú jemu

odcudzil zamestnávateľ, sa vypracovali karuselové dvere v obchodnom stredisku Mirage, svedok toto
zásadným spôsobom poprel, povedal, že sú podobné, ale nie je to ten istý výrobok a je to na úplne
inom princípe.

Svedkyňa R.. B. Z. uviedla, že bola družkou obžalovaného, vie o tom, že R.. H. mu zadal vyvíjať

uvedený turniket a povolil mu pracovať aj doma. Ďalej uviedla, že bola svedkyňou toho, ako sa pohádal
obžalovaný s H.. Taktiež uviedla, že keď spoločne žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti, bola
svedkom toho, ako sa obžalovaný bavil s B. cez telefón, kde B. uviedol obžalovanému, že našiel v jeho
počítači len nejaké výkresy. Takže sa bavilo len o výkrese. Uviedla, že aj ona dvakrát telefonovala s R..
H., ktorý potvrdil jej do telefónu, že mali ústnu dohodu, teda on a obžalovaný, že bude pracovať doma.

Ďalej uviedla, že vie o tom, že Optima Košice , kde turniket sa mal robiť v júni a v decembri už mal byť
spustený. Vie o tom, že sa malo začať niečo robiť vo februári, ale pre Optimu nie, ale pre Ostravu, potom
z toho vzišlo, myslel, že to bude robiť priebežne. Od februára 2008 robil niečo pre Ostravu. Vie, že malnainštalovaný počítačový program autocat vo svojom firemnom počítači a taktiež vie, že v októbri mu
ho B. na príkaz H. odinštaloval.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje vo firme Emos Alumatic, vie o tom, že táto
firma vyrábala, resp. táto firma mala zákazku na výrobu karuselových dverí pre obchodné centrum
Optima 2. V súvislosti s vývojom karuselu avšak ešte predtým, ako bola táto zákazka zadaná do výroby a
prijatá, bol obžalovaný poverený vývojom a to mechanických častí, mal na starosti vyvinúť rotor, ostatné
súčiastky spolu so subdodávateľskými firmami. Ďalší konštruktér B. vyrábal počítačovú techniku do

toho a majiteľ firmy R.. H. robil opláštenie pre tieto dvere. Vie o tom, že problém s touto dodávkou
nastal potom, čo sa mali ísť uvedené dvere montovať, nakoľko nebola žiadna dokumentácia. Určitú
dokumentáciu majú len čiastkoví subdodávatelia, ktorým dával obžalovaný vyrábať súčiastky, ktoré
potreboval pre tento vývoj. Čo sa týka vývoju karuselových dverí uviedol, že tento vývoj začal ešte v
roku 2007, nakoľko firma mala v pláne vyrábať karuselové dvere. Samostatná zákazka pre konkrétnu
firmu Optima Košice prišla až v polovičke roku 2008. Takže vývoj prebiehal už predtým. Čo sa týka

dokumentácie a archivovania dokumentácie od roku 2003, bola vo firme zaužívaná prax, že každá
dokumentácia potrebná k určitému výrobku alebo zákazke sa archivovala takou formou, že sa dali
všetky doklady do samostatnej obálky, táto obálka s dokladmi bola v samostatnej miestnosti. Tieto
obálky sa potom používali pri vlastnej montáži, resp. pri dodaní s výrobkom. Čo sa týka konkrétnych
dverí a vývoja pre Optimu 2, zo strany obžalovaného, žiadne dokumenty, ani výkresy, ani vývoj nebol

týmto spôsobom archivovaný a neboli vôbec odovzdané. Taktiež všetky objednávky a všetky položky
spojené s týmto vývojom alebo konkrétnou zákazkou sa majú nachádzať v tejto obálke. To tvorí teda
celú dokumentáciu. Takejto zákazke je pridelené potom samostatné číslo, aby sa v budúcnosti mohlo s
týmito dokumentami pracovať. Bol svedkom toho, ako sa v novembri alebo v decembri otvorila skriňa
obžalovanému, ale v tejto skrini sa nachádzali len výkresy a dokumenty len k tzv. malému turniketu, teda

k inej zákazke, veľkému turniketu tam nebolo nič. Svedok sa opravil, resp. uviedol, že pokiaľ uviedol, že
žiadna dokumentácia k tomuto turniketu 2 nie je tam dokumentácia len zo strany obžalovaného. Všetky
potrebné dokumentácie, ktoré vyvíjal H. a B. sa nachádzajú, resp. sú vo firme. Chýbajú len dokumenty,
ktoré mal vyvíjať výlučne len obžalovaný. Potom svedok podrobne popísal mechanizmus zadelenia a
odovzdaniazákazky. Stručneuvedené,zákazkasapridelí,resp.majiteľH.pridelízákazku,tátozákazka

dostane číslo, všetky doklady, ktoré sa týkajú tejto zákazky, sa dávajú do obálky, tak, ako to uvádzal
vyššie. Svedok ďalej uviedol, že jednoznačne vie o tom, že obžalovaný uvedený pohon týchto dverí, teda
úlohu, ktorú mal zadanú aj vyriešil, len ju neodovzdal náležitým spôsobom, proste neodovzdal výsledok
svojej práce. Ďalej uviedol, že bol pritom, ako H. pýtal od obžalovaného dokumentáciu, bola pri tom aj
svedkyňa W. s tým, že zavolal ich H. do kancelárie, na stole ležal USB-kľúč, naproti sedel obžalovaný

a H. vyzval obž. N., aby odovzdal dokumentáciu. Na to sa obžalovaný postavil a odišiel preč. Svedok k
motivácii konania uviedol, že si myslí a hovorí sa o tom, že obžalovaný chcel takýmto spôsobom donútiť,
aby mu zaplatil, resp. chcel od neho peniaze navyše. Ďalej svedok uviedol, že podľa jeho názoru to
všetko mal N. len na kľúči, do počítača nič neodovzdával. Keby to odovzdával do počítača, niečo by
sa tam muselo nájsť. Svedok B. uviedol, že pracuje vo firme Emos Alumatic ako konštruktér a zároveň

informatik. Mal taktiež na starosti vývoj karuselových dverí a to elektronickú časť . Taktiež vie, že na
tomto pracoval aj obžalovaný. Či pracoval doma, k tomu sa vyjadriť nevedel. Ďalej svedok uviedol, že bol
požiadaný majiteľom firmy R.. H., aby skontroloval počítač obžalovanému, či sa tam nachádza nejaká
dokumentácia k Optime 2, k vývoju týchto dverí, na čo on spravil túto kontrolu a nič tam nenašiel. Podľa
jeho názoru obžalovaný si to všetko zálohoval jedine na USB-kľúči a nedával do riadne do počítača,

ako mal. Ako programátor sa v tom vyzná, hľadal vo všetkých diskoch v počítači obžalovaného uvedenú
dokumentáciu, túto však nenašiel. Na otázku prokurátora doslova uviedol, že si je na sto percent istý,
že tam takáto dokumentácia nebola. Aj tento svedok potvrdil, že každá zákazka má obálku, do ktorej sa
dávajú všetky dokumenty. Konkrétne on čo má na starosti, všetko archivoval a dokumentoval jednak v
počítači, jednak v tejto obálke pre potreby. Až keď nerobil obžalovaný vo firme možno v januári 2009,

našiel za použitia iného programu určité súbory v tomto počítači. Ale súbory patrili vývoju Optimi 2.
Bolo to pritom, ako tento počítač, ktorý patril pôvodne obžalovanému, pripravoval druhému kolegovi
a inštaloval tam program Windous, vtedy na to došiel. Svedok potvrdil, že dakedy v novembri 2008
odinštaloval uvedené program autocat, s ktorým pracoval obžalovaný. Na otázku obhajcu, či tam mohol
potomrobiť,uviedol,ženemoholrobiťaaninerobil.Ďalejuviedol,ževidelonkonkrétneuobžalovaného,

že mal nejaké veci vyvinuté, lebo čo potreboval, to mu on ukázal. Urobil to ale len takou formou, že
on mu len povedal to, čo potreboval, nikdy mu do ruky nedal žiadne materiály. Svedok potvrdil, že v
súvislosti s vývojom zo strany obžalovaného, tomuto bol zakúpený počítač, program, bol na školení. Bolpritom, keď sa ho R.. H. pýtal, teda obžalovaného ako pokračujú práce, vždy mu povedal, že kreslí na
tom, resp. nejakým spôsobom sa vyhol odpovedi.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, vo firme Emos Alumatik pracuje ako majster v
elektrodielni. Pracuje na základe toho, čo mu dajú spracovať technici firmy. Taktiež sa tento svedok
zúčastnil výroby, konkrétne dverí pre optimu 2 a spolupracoval s obžalovaným. Keď niečo potreboval od
obžalovaného, tento mu vždy len ukázal nejaké výkresy. Nikdy mu kompletnú dokumentáciu nedal. Prax
bola taká, že obžalovaný si aj sám zadal v určitých subdodávateľských firmách výrobu súčiastky, ktorú

potrebovali s tým, že potom on spolu , napr. aj konkrétne svedkom spolu niečo skladali. Išli na dielňu
a spoločne tam pracoval a vysvetľoval, ako to majú robiť. Taktiež keď bol za ním v kancelárii, videl, že
má v počítači schému karuselu, na ktorom pracoval. Obrat nastal až vtedy, keď sa išlo na zákazku do
Košíc, kedy sa mali poskladať uvedené dvere. Keď žiadal obžalovaného, aby mu dal dokumentáciu,
resp. niečo podľa čoho sa dá skladať, obžalovaný mu povedal, že mu niečo „vykotí“, doslova takto to
uviedol s tým, že vybehol hore, doniesol k tomu nejaký výkres, keď to nepasovalo, výkres, ktorý doniesol

pokrčil a hodil do koša alebo si ho zobral so sebou. Prakticky nemali nič, nemali to podľa čoho postavať.
Svedok uviedol, že s obžalovaným vždy veľmi dobre vychádzal. Svedok taktiež podrobne popísal postup
archivácie, konkrétne keď on dostane zákazku, napíše na ňu číslo zákazky, kto zákazku vyrobil a dá
to do šanona. Archivuje to v skrini. Doteraz má svedok v šuflíku konkrétne aj výkresy, aj podklady od
obžalovaného, keď tento pracoval na inej zákazke. Tak to bola aj pre obžalovaného bežná prax, že takto

postupoval. K predmetnému karuselu, ktorý sa namontoval na optimu, nemá nič, ani od obžalovaného.
Predtým niekedy na jeseň, keď išiel karusel montovať do Košíc, on sám zavolal obžalovaného dole s
tým, že obžalovanému povedal, že ide montovať do Košíc uvedené dvere, ale nemá k tomu žiadnu
dokumentáciu, vyzýval ho, aby mu tú dokumentáciu dal, resp. ho nahováral, aby išiel s nimi na túto
montáž. Obžalovaný odmietol s nimi ísť, povedal svedkovi, že mu donesie nejaký výkres k tomu. Vybehol

hore / do kancelárie / doniesol výkresy, ktoré sa k tomu ale vôbec nehodili. Keď mu to svedok namietal,
že sú to iné výkresy a nehodia sa k tomu, mu povedal obžalovaný, že keď nechceš, tak nebudeš mať
nič. Ďalej svedok uviedol, že preto, že im obžalovaný nedal dokumentáciu, mali značné problémy s
vlastnou montážou uvedených dverí, taktiež uviedol, že sa táto montáž predĺžila. Či uvedené karuselové
dvere mali pri kolaudácii nejaké doklady alebo nie, k tomuto sa vyjadriť nevedel.

Ďalší svedok L. E. , majster hliníkových výrobkov uviedol, že sa tiež ako pracovník uvedenej firmy
podieľal na zhotovovaní a montáži a vývoji karuselových dverí. Nemal však nikdy žiadnu dokumentáciu
k tomuto, vždy mu obžalovaný ukázal v počítači nejaké dielčie kroky, ktoré sa majú spraviť . Vždy v
minulosti keď niečo robili, mali kompletnú dokumentáciu k tomu, čo robili. V tomto konkrétnom prípade,

keď pýtal od obžalovaného dokumentáciu, tento mu povedal, že ju má v Žiline, že ju donesie zo Žiliny a
podobne, nikdy mu však žiadnu dokumentáciu nedal. Keď mu dal nejaký výkres, tento potom roztrhal.
Pred vlastnou montážou volali obž. N., aby išiel s nimi, s tým, že mu uviedli, že nemusí nič robiť, nakoľko
tento sa vyhováral, že ho bolí chrbát. Potrebovali tam v podstate len jeho na to, aby mohli skompletizovať
uvedené dvere. Nikdy mu nedal obžalovaný konkrétne v nejakej hmotnej forme podklady k montáži,

vždy mu to ukazoval na počítači, ale spúšťal to z USB-kľúča. Svedok potvrdil, že v podstate obžalovaný
od roku 2007, kedy chceli prejsť na nový typ výroby, bol zvýhodňovaný, pracoval vždy na tomto , čo je
patrné aj z toho, kto, aké zákazky druhé robil.

Svedok E. W. uviedol, že v uvedenej firme pracuje ako technik, vie o tom, že obžalovaný dostal od

H. zákazku vývoj týchto dverí, s tým, že celú dokumentáciu ohľadne týchto dverí mal obžalovaný. V
podstate v menšom má to isté na práci ako obžalovaný mal vo firme. Obžalovaného videl, vzhľadom
k tomu, že má kanceláriu za ním a kancelárie sú presklené, že niečo kreslí. Pokiaľ niečo niekto vo
firme spraví, zálohuje to na CD-disku. Navyše sa to ukladá v počítači do tzv. zálohového súboru.
Namontovaním uvedeného karuselu sa robili skúšky. Podľa jeho vedomostí k skúškam tam bolo treba

dokumentáciu, ktorú dodatočne nakreslil B.. Dokumentácia sa nakreslila podľa skutočných súčiastok,
ktoré boli vyrobené . Skúšku týchto dverí robila spoločnosť z Bratislavy. K tomuto sa svedok bližšie
vyjadriť nevedel.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný prečítaním svedeckej výpovede svedkyne

W., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že bola pri tom, keď 28.10.2008 ju R.. H. zavolal k nemu do
kancelárie a prišla tam spolu s ďalším kolegom W.. V kancelárii sa nachádzal obž. N., ktorý sa spolu s
H. hádali o nejaké výkresy , ktoré od neho pýtal práve H. a obžalovaný N. mu ich odmietal dať. Taktiež
obžalovanému dával H. kľúč, aby na USB-kľúč to išiel nahrať. Na to obžalovaný povedal že to nemá aodišiel preč. Ďalej uviedla, že v priebehu roku 2008 videla obž. N. trhať nejaké výkresy, aké výkresy to
boli nevie, avšak počula, ako N. povedal, že H. zničí, že mu je jedno, že bude aj 30 ľudí bez zamestnania.
Taktiež uviedla, že vie o tom, že chalani z dielne sa sťažovali , že nemajú nejaké výkresy.

Z prečítanej svedeckej výpovede G. F. mal súd za preukázané, že pracoval v uvedenej spoločnosti
R.. H., pričom vie o tom, že všetky zákazky pre Optima Košice , teda vývoj kreslil obž. N., keď bolo
treba niečo opraviť, toto robil obžalovaný. On / svedok/ mal pracovať na vývoji menšieho turniketu,
s čím mu mal pomáhať obžalovaný. Bol to práve obžalovaný, ktorý odmietol mu pomáhať s vývojom

menšieho turniketu, čo odôvodnil tým, že má veľmi veľa roboty a nestíhal by to. Potvrdil, že videl v
počítačiobžalovanéhoN.asi100súborov,ktorémuajsprístupňoval,keďpotreboval.Pokiaľon/svedok/
niečo potreboval nájsť v počítači obžalovaného, našiel to, poprípade mu to dal obžalovaný a bolo to
uložené na hard disku počítača. Program autocat .Pro /E mal iba obžalovaný.

Skutkový stav bol ďalej preukázaný odborným vyjadrením čl. 580/2009 , ktoré vypracovala spoločnosť

JHS,s.r.o. Martin, pričom toto odborné vyjadrenie sa zaoberalo všeobecnou hodnotou jednak výkresovej
dokumentácie spoločnosti Emos Alumatic a taktiež vzniknutou škodou. Na základe tohto odborného
vyjadrenia bolo preukázané, že celková škoda , ktorú mal spôsobiť obžalovaný svojim konaním, bola
stanovená na sumu 20.236,67 euro, pričom sa jedná o hodnotu vynaloženú na vývoj výkresovej
dokumentácie karuselových dverí. V uvedenom odbornom vyjadrení spracovateľ odborného vyjadrenia

rozpísal presné položky za jednotlivé roky 2007 a 2008 s tým, že vychádzal napr. pri položke softvér
a jeho užívanie v roku 2007 za obdobie 9. až 12. mesiac a za celý rok 2008. Takýmto spôsobom sa
potom vyjadril k mzde obžalovaného a k ostatným nákladom, ktoré boli vynaložené zamestnávateľom
obžalovaného-poškodenýmzačasťroku2007acelýrok2008potrebnýchkvývojuuvedenejvýkresovej
dokumentácie a celkového vývoju karuselových dverí.

Nakoľko obžalovaný namietal skutočnosť, že bez riadnej technickej dokumentácie by nemohlo dôjsť
k odovzdaniu samotnej stavby Optima , prokurátor v priebehu konania zabezpečil všetky potrebné
listinné dokumenty , ktoré svedčili o tom, že uvedená zákazka bola riadne odovzdaná, pričom táto
zákazka bola daná do užívania na základe vykonaných skúšok certifikovanej spoločnosti Lignotesting

a.s. Bratislava , pričom podľa správy uvedenej organizácie žiadateľ pre účely skúšok , t.j. spoločnosť
Emos Alumatic Považská Bystrica ku skúške predložil 13 výkresov , technické údaje o výrobku, pričom
tzv. celá projektová dokumentácia nemusela byť predložená, nakoľko pre účely skúšok výrobku nebolo
potrebné iné listinné doklady. Na základe týchto dokladov potom uvedená spoločnosť vykonala príslušné
merania a výrobok vyhovoval tomu, aby bol daný do prevádzky.

Zo zápisnice v konaní vedenom pred Okresným súdom v Považskej Bystrici sp. zn. 10C/12/09, v
ktorom konaní išlo o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, mal súd za preukázané, že aj v tomto
konaní obžalovaný potvrdil , že výkresy z uvedeného vývoja neodovzdal, konkrétne zamestnávateľovi,
ale odovzdal ich tým spôsobom, že tieto veci nechal v počítači. Zároveň v tejto zápisnici potvrdil,

že žiadnemu zamestnancovi nepovedal, kde je uvedená dokumentácia zálohovaná. Zároveň v tejto
zápisnici uviedol,, že uvedené údaje mal zálohované ešte v inom počítači, chcel ich zobrať , ale bol to
práve H., ktorý mu v tom zabránil. Potvrdil, že uvedené výkresy H. nedal.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a/ Tr.zák., nakoľko mal súd za preukázané, že tento si prisvojil cudziu
vectým,žesajejzmocnil,spôsobiltaknacudzommajetkuväčšiuškodu,pričomnazákladevykonaného
dokazovania sa súd nestotožnil s výškou spôsobenej škody tak, ako prokurátor vo svojej obžalobe, ale
túto znížil na sumu 18.809,- eur. V odbornom vyjadrení bola stanovená škoda na sumu 20.236,67 euro,
pričom výpočte tejto škody znalec vychádzal z doby , po ktorú obžalovaný uvedený projekt spracovával ,

aj celý rok 2008, a teda aj mzdové náklady za celý rok 2008, včetne mesiaca december, ako i využívanie
špecializovaného programu autocat za celý rok 2008. Dokazovaním však bolo preukázané, že v mesiaci
december už na uvedenej úlohe nepracoval, v podstate bol prepustený jednostranne, práve zo strany
poškodeného, i keď je pravdou, že odmietol si prevziať výpoveď a ukončenie pracovného pomeru bolo
riešené súdnou cestou, v skutočnosti už zo strany zamestnávateľa v tomto prípade poškodenej firmy

Alumatik mu nebolo umožnené pracovať a teda za tento mesiac - december 2008 mu už uvedené
náklady nezohľadnil .

Pri uznaní viny súd vychádzal z nasledovných skutočností :Súd mal bez akýchkoľvek pochýb preukázané na základe výpovede obžalovaného ale aj na základe
výpovedí všetkých svedkov, že obžalovaný bol v pracovnej pozícii vývojár vo firme Emos Alumatick s.r.o

B.. Súdmaltaktiežzapreukázané,žeobžalovanýbolpoverenýakoriešiteľvývojaturniketovéhopohonu
k tzv. karuselovým dverám. V tomto bode dochádza k rozdielnym tvrdeniam na strane obžalovaného
a strane poškodeného a niektorých svedkov. Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom
pojednávaní poprel skutočnosť , že bol zaradený ako riešiteľ tejto úlohy na túto pozíciu už v priebehu
roka 2007. Naopak tvrdil, že on bol poverený takýmto vývojom až potom, čo firme Emos Alumatick s.r.o.

bola zadaná zákazka, resp. majiteľ tejto firmy R.. H. zvažoval o prijatí takejto zákazky. Toto sa malo
odohrať až v polovici mája 2008 a malo to byť na schôdzi, na ktorej boli aj iní zamestnanci firmy. Táto
skutočnosť však bola jednoznačne vyvrátená svedeckou výpoveďou R.. H., W. W., R.. B. . Jednoznačne
R.. H. uviedol, že už v roku 2007 sa zúčastnil spolu s obžalovaným na výstave , kde takýto karusel
bol vystavovaný. Následne 19.6.2007 sa dohodol so všetkými vývojármi, že začnú robiť takýto karusel,
nakoľko sa presťahovali do vyhovujúcejších priestorov a nové priestory umožňovali stavbu takýchto

veľkých dverí. Preto aj v roku 2007 na naliehanie obžalovaného bol zakúpený softvér do počítača, ktorý
bol pridelený výlučne obžalovanému, ktorý práve za pomoci tohto softvéru a programu autocat mal
uvedený vývoj robiť. Ako náhle teda sa rozhodli v polovičke roku 2007, že budú systém vyvíjať , bol
obžalovaný uvoľnený zo všetkých iných zákaziek a mal sa plne venovať práve tomuto. Tu obžalovaný
tvrdí, že bol značne vyťažený aj inými zákazkami a z toho dôvodu musel vykonávať prácu aj doma s

tým, že mal takúto dohodu uzatvorenú práve s R.. H.. Bol to práve R.. H., ako aj svedok W., svedok O.,
E. a W., ktorí odmietajú tvrdenie obžalovaného a usvedčujú ho v tom, že skutočne výlučne on mal po
celý čas robiť len túto zákazku. Obžalovaný je bez akýchkoľvek pochýb usvedčovaný hlavne svedkom
R.. H., ktorý priznal, že vo firme boli určité benevolentné a priateľské vzťahy , nebol dôvod špeciálne
niekoho kontrolovať a bola tam atmosféra dôvery. Z tohto dôvodu keď sa on opýtal obžalovaného, ako

prebieha výskum a tento mu odpovedal, že na tom pracuje, bližšie to nezisťoval. Problém nastal až
potom, čo bola prebratá skutočná reálna zákazka pre firmu Optima Košice, v rámci ktorej zákazky sa
mal práve pre tento výrobok použiť vývoj, na ktorom pracoval obžalovaný. Od tohto momentu, keď
začal majiteľ firmy R.. H. pýtať od obžalovaného podklady, tento sa začal vytáčať a v podstate až do
dňa realizácie zákazky mu žiadne výsledky vývoja či v elektronickej podobe, listinnej alebo inej podobe

nepredložil. Túto skutočnosť potvrdzujú všetci svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí a taktiež je to patrné
z prečítaných svedeckých výpovedí. Túto skutočnosť potvrdil sám obžalovaný, ktorý však tvrdí, že on
uvedenúdokumentáciuriadneodovzdaltým,žejunechalvpočítači.Vtomtomomentejenutnépodotknú
ť, že v uvedenom konaní obžalovaného sa mohli objaviť dva aspekty a to :
Prvý aspekt : vôbec nevykonával žiaden vývoj, nič nevyvinul a výsledok jeho práce bol nulový. V tomto

prípade by sa nemohlo jednať o naplnenie skutkovej podstaty prečinu krádeže v zmysle § 212, nakoľko
by nemal čo odcudziť a mohlo by to mať len pracovno právne následky, teda že v robote nič nerobil
a bral za to plat,
Druhý aspekt : je ten, že skutočne vyvinul a vypracoval uvedenú riešiteľskú úlohu , avšak túto
neodovzdal a ponechal si ju pre seba pre ďalšie účely, ktoré súdu nie sú známe. Práve takéto konanie

by potom v prípade ďalších skutočností napĺňalo skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Zo všetkých svedeckých výpovedí bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané, že obžalovaný
uvedenú riešiteľskú úlohu vykonával, teda pracoval na tom a sám obžalovaný potvrdil, že takúto
úlohu splnil. Jednoznačne však obžalovaný neodovzdal presne predpísaným a zaužívaným spôsobom

výsledok tohto vývoja a to v žiadnej forme , ani v písomnej, ani v počítačovej . Všetkými svedkami je
usvedčený v tom, že keď jednak robotníci, ktorí na tomto pracovali, potrebovali nejakú dokumentáciu,
dal im len samostatný konkrétny údaj , ale nikomu nedal v hmotnej podobe výsledok svojho vývoja. Túto
skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach ako poškodený a svedok R.. X. H., tak svedkovia W. W., F.
O., L. E., E. W., a aj svedok B.. Práve tento svedok B. uviedol, že bol požiadaný zamestnávateľom ako

správca IT siete, aby pohľadal v počítači obžalovaného uvedený vývoj. V čase kedy tento vývoj hľadal,
neboli žiadne dokumenty v počítači obžalovaného. Tieto dokumenty sa tam nenachádzali napriek tomu,
že ďalší svedkovia potvrdili, že v minulosti ich tam videli, že ich tam mal. Bez akýchkoľvek pochýb mal
súd za preukázané, že tento vývoj vôbec nearchivoval spôsobom, akým mal, nikdy nikomu v ucelenej
podobe tento vývoj nedal a teda za predpokladu, že toto vyvinul / čo bolo preukázané / , si výsledok tejto

práce ponechal pre seba. Súd mal dostatočne preukázané, že poškodená strana firma Emos Alumatik
po celý čas , teda , minimálne od mesiaca december 2007 do novembra 2008 včetne riadne odovzdávala
mzdu obžalovanému. Tohto poslala na školenia práve pre vývoj uvedeného karuselového pohonu ,
zabezpečila mu program, s ktorým výlučne pracoval len obžalovaný a to len z dôvodu vývoja tohtokaruselu a práve v tomto treba vidieť škodu, ktorá konaním obžalovaného vznikla poškodenému . Tým,
že obžalovaný celú dokumentáciu si ponechal pre seba, bez právneho dôvodu si ju úmyselne ponechal
pre seba a teda firme ju takýmto spôsobom odcudzil.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže v zmysle § 212 Tr. zák. je potrebné, aby
páchateľ konal úmyselne a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocní.

V danom prípade pod pojmom cudzou vecou súd vychádzal aj z dikcie trestného zákona a to § 130 ods.

2, teda, za vec sa považuje aj nehmotná informácia dáta výpočtovej techniky, ako produkt intelektuálnej
ľudskej činnosti. / obvykle sa jedná o rôzne obrazové záznamy na rôznych technických nosičoch, CD,
DV, a podobne /. Súd mal preukázané na základe vyššie popísaného dokazovania, že obžalovaný teda
vytvoril uvedený produkt, za vytvorenie ktorého bol riadne odmeňovaný , pričom zadávateľ úlohy, v tomto
prípade jeho zamestnávateľ mal bez pochyby preukázateľné náklady spojené s tým, aby obžalovaný
mohol takýto produkt vytvoriť, pričom obžalovaný si ponechal výsledok práve svojej intelektuálnej

činnosti, ktorý mal odovzdať a práve v tomto konaní treba vidieť všetky znaky uvedeného trestného činu.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného

zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj
preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob páchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti , pričom u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), teda že doposiaľ viedol riadny život, pričom
priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech
poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu je postačujúce uloženie
uvedeného druhu trestu a jeho výmery, s primeranou skúšobnou lehotou na jeden rok a týmto druhom
trestu a jeho výmerou bude riadne zabezpečený účel trestu tak, ako to má na mysli zákonodarca.

Nakoľko poškodený si riadne a včas uplatnil náhradu škody, súd zaviazal obžalovaného k náhrade
škody poškodenému Emos Alumatic s.r.o. vo výške 18.809,. euro v zmysle § 287 ods.1 Tr. Por. S tým,
že poškodený si uplatnil vyššiu škodu ako bola preukázaná, pričom o tejto škode súd bez ďalšieho
dokazovania , ktoré by presiahlo rámec trestného konania nemohol rozhodnúť a z toho dôvodu podľa §
288 ods. 2 Tr.por. so zvyškom škody poškodeného dokázal na občiansko súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním
napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody

aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.