Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311231527
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2311231527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci

navrhovateľa: Ľ. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O.-N. Q.. XXX, XXX XX F., Z. I. JUDr. Eleonórou Zuzákovou,
advokátkousosídlomGalanta,Mierovénám.4,protiodporcovi:X.U.,Z..XX.X.XXXX,K.B.Q.,X.XXXX/
XX, zastúpený JUDr. Petrom Wolfom, advokátom so sídlom Galanta, Mierové nám. č. 2, o zaplatenie
6 938,50 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 416,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 801,87 Eur k rukám jeho
právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 15.11.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
finančnú čiastku 6 938,60 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že odporca mal dňa 28.3.2007
spôsobiť dopravnú nehodu, pri ktorej viedol osobné motorové vozidlo vo vlastníctve navrhovateľa.
Nakoľko dopravná nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom vo vlastníctve navrhovateľa v čase keď
ho viedol odporca vznikla navrhovateľovi škoda v nim uplatnenej výške, ktorá pozostáva jednak zo škody
na motorovom vozidle vo vlastníctve navrhovateľa vo výške 1 660,- Eur a jednak zo škody 5 278,60
Eur, ktorá vznikla na motorovom vozidle druhého účastníka dopravnej nehody, ktorú zavinil navrhovateľ,

pričom túto škodu tejto osobe vyplatil navrhovateľ z dôvodu, že v čase dopravnej nehody nebolo na jeho
vozidlo uzavreté povinné zákonné poistenie.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť, pričom vzniesol námietku premlčania uplatnenej
škody.Taktiežodporcapoukazovalnato,žepodľanehoniejenavrhovateľvkonaníaktívnelegitimovaný,
nakoľko hodnoverným spôsobom nepreukázal vlastníctvo k motorovému vozidlu, ktoré v čase škodovej
udalosti viedol odporca. Odporca taktiež poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal výšku nim
uplatnenej škody.

Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T 40/2010 ako aj s obsahom ostatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto

vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:Dňa 28.3.2007 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil odporca, ktorý v tom čase viedol
motorové vozidlo zn. K. C. X,X K., V.: P. X M. XXXXXXXXXX, M.V.: B.-XXX B.. V dôsledku uvedenej
dopravnej nehody došlo jednak k poškodeniu uvedeného motorového vozidla, o ktorom navrhovateľ

tvrdí, že bolo jeho vlastníctvom a jednak ku škode na motorovom vozidle druhého účastníka dopravnej
nehody.

Na základe trestného oznámenia navrhovateľa bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom
justičnejakriminálnejpolície,odboromskrátenéhovyšetrovaniaGalantazačatétrestnéstíhanieodporcu
za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. V rámci vyšetrovacích úkonov bol

niekoľkokrát vypočutý navrhovateľ a to v pozícii svedka - poškodeného, ktorý už pri podávaní trestného
oznámenia dňa 15.9.2007 do zápisnice pred policajným orgánom uviedol, že koncom marca mu odporca
poslal SMS, v ktorej ho informoval, že mal s motorovým vozidlom K. C. ktoré je špecifikované bližšie
dopravnú nehodu. To isté tvrdenie navrhovateľ prezentoval pred policajným orgánom aj dňa 8.1.2008
kde uviedol, že niekedy v mesiaci apríl 2007 mu odporca poslal SMS, že mal s vyššie uvedeným
motorovým vozidlom kolíziu. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.11.2009 vyplýva,

že v uvedený deň si navrhovateľ prvýkrát pred príslušným orgánom t.j. pred orgánom policajného zboru
uplatnil škodu v celkovej výške 8 304,17 Eur.

Trestné stíhanie odporcu bolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn.
2T 40/2010-127 zo dňa 12.10.2011, v zmysle ktorého bol odporca spod obžaloby Okresnej prokuratúry
v Galante oslobodený, nakoľko skutok ktorého sa mal dopustiť tak že užíval motorové vozidlo ktoré malo

byť vo vlastníctve navrhovateľa, nie je trestným činom.

Z evidenčnej karty vozidla, ktorá je vedená na motorové vozidlo o ktorom navrhovateľ tvrdí že je jeho
vlastníkom súd zistil, že v čase dopravnej nehody bola ako držiteľka motorového vozidla evidovaná T.
B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B. B., K. XXX.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla,
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd zaujal stanovisku, že návrhu navrhovateľa nie
je možné vyhovieť, pričom pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú

odporcom.

V danom prípade musel súd zaujať stanovisko, že nárok uplatnený navrhovateľom je potrebné
považovať za premlčaný, nakoľko k uplatneniu škody navrhovateľom v rámci trestného konania došlo
až po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. K tomuto stanovisku
súd dospel na základe toho, že prvýkrát si navrhovateľ škodu ktorá mu mala vzniknúť uplatnil v rámci

trestného konania a to do zápisnice dňa 30.11.2009. Z obsahu ďalších vyšetrovacích úkonov najmä zo
Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.9.2007 a zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného
zo dňa 8.1.2008 vyplýva, že už v mesiacoch marec, resp. apríl 2007 mal navrhovateľ vedomosť, že
odporca s jeho vozidlom bol účastníkom dopravnej nehody. Z uvedených skutočností preto nepochybnevyplýva, že navrhovateľ v mesiacoch marec, resp. apríl 2007 mal vedomosť o tom, že vozidlo, o ktorom
tvrdí, že je jeho vlastníkom bolo účastníkom dopravnej nehody a taktiež vedel, že túto dopravnú nehodu
spôsobil odporca ako to vyslovene uvádza pri podaní trestného oznámenia dňa 15.9.2007. Z uvedených

skutočností preto súdu vyplynul záver, že už v mesiacoch marec, resp. apríl 2007 odporca mal vedomosť
o tom, že vozidlo ktoré má byť jeho vlastníctvom bolo zúčastnené na dopravnej nehode, pri ktorej
mala vzniknúť škoda a taktiež vyslovene vedel, že dopravnú nehodu spôsobil odporca, ktorý vozidlo
v danom období viedol. Z vyššie uvedených skutočností preto súdu vyplynul záver, že k uplatneniu
práva navrhovateľom došlo až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehote a to až dňa 30.11.2009. Z tohto

dôvodu súd musel po vznesenej námietke premlčania návrh navrhovateľa zamietnuť.

K argumentom prezentovaným navrhovateľom súd považuje za potrebné ešte uviesť, že na začatie
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje
vedomosť poškodeného o konkrétnej výške škody. Predpokladom na začatie plynutia premlčacej lehoty
je vedomosť poškodeného iba o existencii škody a o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Z úkonov
vykonaných v priebehu trestného konania je nepochybné, že navrhovateľ musel už v čase podávania

trestného oznámenia vedieť, že s motorovým vozidlom o ktorom tvrdí že je jeho vlastníctvom, spôsobil
odporcaškoduatotým,ževčasekeďviedoltotomotorovévozidlo,spôsobildopravnúnehodu.Zobsahu
trestnéhospisupritomsúdujednoznačnevyplynulo,ženavrhovateľmalreálnuvedomosťovznikuškody,
nielen možnosť sa o tejto škode dozvedieť už minimálne v čase podávania trestného oznámenia t.j. dňa
15.9.2007.Ztohtodôvodusúdstanovilmárneuplynutiesubjektívnejpremlčacejlehotykudňa15.9.2009,

pričom k uplatneniu škody v rámci trestného stíhania navrhovateľom došlo až dňa 30.11.2009.

Súd taktiež považuje za potrebné poukázať, že aj keby nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku
navrhovateľa, súd by jeho návrhu v danom štádiu dokazovania nemohol vyhovieť, nakoľko navrhovateľ
súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal vlastníctvo k motorovému vozidlu K. C.. Podľa názoru súdu
je Čestné prehlásenie osoby, ktorá je vedená v evidenčnej karte vozidla ako držiteľ v tomto prípade T. B.,

nedostatočným dôkazom preukazujúcim vlastníctvo motorového vozidla navrhovateľom. Navrhovateľ
aj napriek tomu, že odporca v priebehu trestného stíhania a tak aj v priebehu tohto konania niekoľkokrát
namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, neprodukoval žiadne dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné nepochybne konštatovať, že vlastníkom predmetného motorového
vozidla je skutočne navrhovateľovi. Súd dáva do pozornosti navrhovateľovi že pri evidencii motorového

vozidla na území SR orgány ktoré vedú túto evidenciu vyžadujú doklady o nadobudnutí vlastníctva k
tomuto motorovému vozidlu. V uvedenom prípade je teda dôvodné predpokladať, že keďže ako držiteľka
motorového vozidla je uvedená T. B., tak museli byť orgánu, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel
predložené doklady svedčiace o nadobudnutí vlastníctva k motorovému vozidlu T. B.. aj doklady

Súd z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku a to na základe dôkazov

navrhnutýchúčastníkmi,pričomsámžiadnedokazovanienenavrhovalanineiniciovalatosprihliadnutím
na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné
prejednanie veci.

Podľa § 142 ods 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 416,- Eur a z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 801,87 Eur. Trovy právneho zastúpenia pritom pozostávajú z 3 úkonov po 237,34 Eur,
z 1 hodnoty úkonu vo výške 59,33 Eur + 4 x rež. paušál 7,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.