Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225945.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: F., X.. so sídlom W., F. XX, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Y. O. C. F., X. so sídlom W., L. X., proti odporcovi: X. H. - P. X. X. so sídlom W., N. A. XX, v
konaní o zaplatenie 125,- Eur a iné s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26. mája 2014, č.k. 12C/326/2012-87, v senáte takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín. Navrhovateľ uviedol, že
majetková škoda a nemajetková ujma vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín
vkonanívedenompodsp.zn.EX10841/2008spočívajúcomvtom,žeožiadostioudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie rozhodol súd po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa v zmysle
§ 115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 26.05.2014, na ktorom
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu
navrhovateľa. Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi mal súd prvého stupňa preukázané, že
súdny exekútor U.. H. O. so sídlom v W. podal dňa 12.01.2009 na Okresný súd Trenčín žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: F., X. W. (navrhovateľa)

proti povinnému: U. Q., bytom S. S. pre vymoženie 25.440,- Sk (844,45 Eur), istiny s
príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti X. H. Y. v W. sp. zn. SR
07797/08 zo dňa 25.08.2008. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 20.04.2011 č.k. 62Er/33/2009-15
predmetnú žiadosť zamietol z dôvodu, že po preskúmaní zmluvy o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch ide o zákonom nedovolené plnenie resp. plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi ohľadne dojednaných úrokov prevyšujúcich zákonnú úpravu, poplatku

za poskytnutie úrokov, chýbajúcu RPMN a ďalšie. Od podania predmetnej žiadosti dňa 12.01.2009 do
vydania predmetného uznesenia exekučným súdom dňa 20.04.2011 po odpočítaní 15-dňovej lehoty
uplynula doba 27 mesiaca. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 3
ods. 2, § 6 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku účinného v čase podania

žiadosti o udelenie poverenia. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa súd nepovažoval návrh
navrhovateľa za dôvodný, pretože neboli splnené základné predpoklady uvedeného zákona. Právo
na náhradu škody má len ten, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda. Vo
všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky,
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ
v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právnehovzťahu. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj porušenie povinnosti štátneho orgánu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, ako aj postup v rozpore s platným právnymi normami. Podľa
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 a z ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekúciu sa nevzťahuje
na rozhodnutie o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Povinnosťou orgánu štátu teda je len v 15-dňovej lehote vydať poverenie na exekúciu, ak exekučný titul
spĺňa zákonom stanovené podmienky a takýto postup vyplýval aj zo znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného pred novelou č. 102/2011 Z.z.. Postup súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí poverenia

na exekúciu v lehote 27,5 mesiacov od podania návrhu nemožno označiť za rozporný
so zákonom a lehotu, v ktorej bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poverenie na exekúciu vydané,
nemožno charakterizovať ako prieťahy v súdnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol za použitia
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže tento trovy neuplatnil (§ 151
ods. 1 O.s.p).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.), rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/
O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 O.s.p. ) pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil tiež dôvody odvolania uvedené v ust.
§ 205 ods.2 písm.a), c), d), e), f) O.s.p.. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.
Ak tak súd prvého stupňa tak urobil, odňal tým navrhovateľovi jeho právo na konanie pred súdom.

Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Rozhodovanie veci zákonným
sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV.
ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.
1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom
konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§

12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie
jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto

okolností nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a
rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie
vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa §

109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie navrhovateľ podáva. V
čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu,zakladáporušenieprávanavrhovateľanasúdnuochranuamaríjehomožnosťkonaťpredsúdom.

Taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam odporcu, z ktorých súd vychádzal
v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto
rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu
ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania
zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy

nevyhnutné pre úspešnosť návrhu, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Poukázal na to, že pre
konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je
dôležite skúmať nielen moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment kedy povereniedoručilsúdnemuexekútorovi.Navrhovateľakostranakonania,neboloboznámenýsobsahomdôkazova
prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie,
ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom
konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby

predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto
súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm.

f), h) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie s poukazom na
čiastočnú dôvodnosť odvolania navrhovateľa.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a) - g) O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Odvolací súd podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdené
vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. g) O.s.p.,
keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku ním tvrdenej
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolací súd sa zaoberal tvrdením navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným
sudcom. V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že
sudca je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby
bol pritom viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého
rozhodnutia nadriadený súd (§ 16 O.s.p.).

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenie záruk správneho
a spravodlivého procesu je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom
osobnom vzťahu k účastníkom, k jeho zástupcom a ktorý nie je v žiadnom smere zainteresovaný na
výsledku konania.

Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkov alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. I
keď zákon v citovanom zákonnom ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o
ich nezaujatosti (viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých

spravodlivosť nielen že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná) nemožno
prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej
ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so

zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z vyššie uvedeného vychádza judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva
subjektívnehľadiskonestrannostisudcu,ktorézahrňujeosobnépresvedčenieasprávaniesudcuvoveci,ahľadiskoobjektívne,založenénaexistenciidostatočnýchzárukprevylúčenieakýchkoľvekpochybností
o zaujatosti sudcu. K vylúčeniu sudcov z prejednávania a rozhodovania veci môže preto dôjsť len vtedy,
keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie sudkyni U.. U. O., ktorá uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. októbra 2012
č.k. 17NcC/196/2012-9 nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci

a ktorá ako zákonný sudca následne aj rozhodla vo veci.

Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k
záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a
nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom
konania. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadnu zmenu

skutočnosti predstavujúcich dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z
údajov navrhovateľa. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne, nemôžu
byť ani úvahy navrhovateľa založené na skutočnosti, že prvostupňový súd svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane navrhovateľa, lebo táto skutočnosť
sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci a

nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodnutie.

Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým

bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva.Kritériompreposúdenie(ne)preskúmateľnosti rozhodnutiajesplnenienáležitostíodôvodnenia
ustanovených zákonom, t.j. v ust. §-u 167, ods. 2 v spojitosti s ust. §-u 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací
súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že tieto zákonné kritériá odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nespĺňa, pretože je zmätočné, skutočnosti v ňom uvedené sú rozporné s obsahom

spisového materiálu a skutkovým stavom veci. V tomto smere je teda odvolacia námietka navrhovateľa
dôvodná.

V danom prípade navrhovateľ uplatnený nárok odvodzuje od ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorým je Okresný súd Trenčín, ktorý navrhovateľ charakterizoval ako

vydanie rozhodnutia - poverenia na vykonanie exekúcie na návrh súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej lehoty.

Súd prvého stupňa popisuje ním zistený skutkový stav v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, že
súdny exekútor U.. H. O. so sídlom v W. podal dňa 12.01.2009 na Okresný súd Trenčín žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: F., X. W. (navrhovateľa) proti
povinnému: U. Q., bytom S. S. pre vymoženie 25.440,- Sk (844,45 eur), istiny s
príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti X. H. v W. sp. zn. SR
07797/08 zo dňa 25.08.2008. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 20.04.2011 č.k. 62Er/33/2009-15
predmetnú žiadosť zamietol z dôvodu, že po preskúmaní zmluvy o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch ide o zákonom nedovolené plnenie resp. plnenie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi ohľadne dojednaných úrokov prevyšujúcich zákonnú úpravu, poplatku za
poskytnutie úrokov, chýbajúcu RPMN a ďalšie. Od podania predmetnej žiadosti dňa 12.01.2009 do
vydania predmetného uznesenia exekučným súdom dňa 20.04.2011 po odpočítaní 15-dňovej lehoty
uplynula doba 27 mesiaca, z ktorých zistení vyvodil postup súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí poverenia

na exekúciu v lehote 27,5 mesiacov od podania návrhu nemožno označiť za rozporný
so zákonom a lehotu, v ktorom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poverenie na
exekúciu vydané, nemožno charakterizovať ako prieťahy v súdnom konaní.

Odvolacísúdpooboznámenísobsahomspisovéhomateriáluvšakzistilzdostupnýchvňompripojených

listín, že o žiadosti súdneho exekútora U.. H. O. podanej na Okresný súd Trenčín dňa 12.01.2009
vo veci oprávneného F. X.. W. proti povinnému U. Q. pre vymoženie 844,45 Eur s príslušenstvom na
podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti X. H. Y. W. č.k. SR07797/08 zo dňa
25.08.2008nerozhodolexekučnýsúdtak,žežiadosťsúdnehoexekútorazamietolatouznesenímzodňa20.04.2011 pod č.k. 62Er/33/2009-15 pre existenciu zákonom nedovoleného plnenia, resp. jeho rozporu
s dobrými mravmi v časti dojednaných úrokov prevyšujúcich zákonnú úpravu, poplatku za poskytnutie
úrokov, chýbajúcu RPMN a ďalšie, ale rozhodol tak, že dňa 29.01.2009 poveril súdneho exekútora U.. H.

O. poverením pod č. 5309051949 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie v
horeuvedenej veci na základe už uvedeného vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu
v Bratislave zo dňa 25.08.2008. Rozhodnutím, ktoré vo svojom odôvodnení cituje súd prvého stupňa,
t.j. uznesením zo dňa 20.04.2011 po č.k. 62Er/33/2009-15 až následne s odstupom času po vydaní
poverenia Okresný súd Trenčín exekúciu zastavil konštatujúc, že boli splnené podmienky na zastavenie

exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm.c), ods. 2 ZoRK v spojitosti s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
konštatujúc, že predpisy hmotného práva platia aj pre rozhodcovské konanie z hľadiska rozhodovania vo
vecisamej,pričomvdanomprípadekonajúcirozhodcanerešpektovalzákonč.250/2007Z.z.asmernicu
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, keď akceptoval 0,25 % denný úrok, ktorý je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Skutočnosti týkajúce sa plnenia v rozpore s dobrými mravmi ohľadom poplatku za
poskytnutie úrokov či chýbajúcu RPMN, či ďalšie, ktoré vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uvádzasúdprvéhostupňazodôvodneniazastavujúcehouznesenianevyplývajú.Pokiaľtedasúdprvého
stupňa svoje rozhodnutie založil na tom, že exekučný súd o žiadosti na udelenie poverenia rozhodol
jej zamietnutím, pre ktoré rozhodnutie zákon lehotu nestanovuje, vychádzal z nesprávnych skutkových
zistení, keďže z obsahu spisového materiálu ako už bolo vyššie konštatované vyplýva, že o tejto bolo
rozhodnuté vydaním poverenia, čo v samotnom návrhu uvádza aj navrhovateľ a od ním tvrdeného

oneskoreného vydania poverenia odvodzuje aj v konaní uplatnený nárok (táto skutočnosť vyplýva
v konečnom dôsledku nielen z uznesenia ktorým súd exekúciu zastavil, ale aj z predchádzajúceho
rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto veci, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené pre procesné
nedostatky (čl. 29 spisu) zo dňa 25.03.2013, kde tiež konštatuje, že po odpočítaní 15-dňovej zákonnej
lehoty bolo poverenie exekučným súdom vydané s oneskorením jedného dňa). Tento odvolacím súdom

zistený rozpor medzi skutočnosťami zo spisového materiálu vyplývajúcimi a skutkovými zisteniami
závermi z nich vyvodzujúc, nemohlo viesť k inému ako k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uvádza, že odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodov ktoré
uvádza v odôvodnení rozhodnutí. Navrhovateľ v odvolaní namieta nedoručenie písomného vyjadrenia

odporcu k ním podanému návrhu. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu zistil, že písomné vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa, ktorý je predmetom tohto konania
vedeného pred súdom prvého stupňa pod č.k. 12C/326/2012 súčasťou spisového materiálu nie je, teda
nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal súd prvého stupňa stanovisko odporcu k návrhu, ktoré je súčasťou
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na čl. 68 spisu sa síce nachádza vyjadrenie odporcu k návrhu

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, obsah ktorého korešponduje so stanoviskom odporcu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, avšak ako vyplýva z tohto podania, ide o vyjadrenie
adresované do konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod č.k. 12C/387/2012, pričom z
jeho obsahu nevyplýva, že by toto vyjadrenie odporca adresoval aj do konania vedeného pod č.k.
12C/326/2012. I keď je pravdou, že vzhľadom na veľké množstvo skutkovo totožných vecí vedených

pred prvostupňovými aj odvolacími súdmi na základe návrhov navrhovateľa sú vyjadrenia vo všetkých
konaniach od odporcu vo všeobecných častiach zhodné neznamená to, že takéto vyjadrenie
z iného konania bez toho, aby samotný odporca vyjadrenie takto vymedzil, bolo možné použiť ho aj do
konania iného. Možným vysvetlením je prípadná nesprávna interpretácia obsahu ospravedlnenia účasti
odporcu z pojednávania dňa 26.05.2014, týkajúceho sa viacerých konaní vedených pred súdom prvého

stupňa (okrem iného tiež konania 12C/326/2012 a tiež konania 12C/387/2012 - z ktorého konania
bolo do tohto spisu založené písomné vyjadrenie odporcu) v súvislosti s ktorými tento v ospravedlnení
uvádza, že v predmetných konaniach „odkazuje na písomné vyjadrenia, ktoré by sa mali nachádzať
v príslušných spisoch“, z čoho však nemožno vyvodiť, že písomné vyjadrenie nachádzajúce sa v
ktoromkoľvek z týchto spisov je možné považovať za písomné vyjadrenie ku všetkým týmto konaniam.

Za tohto stavu sa javí, že v tejto veci, ktorá je predmetom preskúmania odvolacím súdom zo strany
odporcu písomné vyjadrenie k podanému návrhu doručené nebolo (nemožno však vylúčiť, že omylom
došlo k zámene písomných vyjadrení v tom zmysle, že vyjadrenie v tejto veci bolo založené do iného
spisu), ktorú skutočnosť je však nevyhnutné preveriť.

S poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je z hľadiska odvolacích
dôvodov, vyplývajúcich z ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) nesprávny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 O.s.p..Po vrátení veci súd prvého stupňa po dôslednom zistení skutkového stavu (čo sa nezaobíde bez
pripojenia exekučného spisu) a vyvodení k nemu korešpondujúcich záverov vo veci rozhodne opätovne

a v konaní pred rozhodnutím vo veci samej, došetrí či bolo odporcom v danej veci podané písomné
vyjadrenie, ak áno toto založí do spisu a doručí navrhovateľovi na oboznámenie sa s týmto s možnosťou
využitia práva z jeho strany sa k tomuto písomne vyjadriť. Vec prejedná takým procesným
postupom, aby účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Občianskym
súdnym poriadkom zaručené procesné práva, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi navrhovateľa a odporcu. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať
náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom, uvedené v ust. §-u 167 ods. 2 v spojitosti s ust. §-u 157
ods. 2 O.s.p..

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí vo veci, súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .