Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Cpr/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212610
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212610.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:
M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX P., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jana
Sivoková, advokátka, Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, proti odporcovi: AUTO RASTER, s. r.
o., so sídlom Neresnická cesta 3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 621 625, právne zastúpený advokátkou:
Mgr. Martina Slosiariková, 974 01 Banská Bystrica, Jelšová 2A, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02. 07. 2014, dané navrhovateľovi
zo strany odporcu j e n e p l a t n é .

Súd u r č u j e , že nemožno spravodlivo od odporcu ako zamestnávateľa žiadať, aby navrhovateľa
ako zamestnanca naďalej zamestnával a preto súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu
bol ukončený dňom 02. 07. 2014.

O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 28. 08. 2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 02. 07. 2014, dané mu zo strany odporcu je neplatné. Svoj
návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2004 v pozícii
automechanika. Dňa 02. 07. 2014 odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s tým, že
pracovný pomer končí dňom 02. 07. 2014. Navrhovateľ sa však žiadneho porušenia pracovnej disciplíny
nedopustil, preto postup odporcu je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 02. 07. 2014 je neplatné. Navrhovateľ listom zo dňa 07. 07.
2014 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na
ďalšom pracovnom pomere u odporcu. Odporca na tieto námietky nereagoval, preto sa navrhovateľ
so svojím návrhom obrátil na súd. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca videl
v tom, že navrhovateľ dňa 01. 02. a 02. 07. 2014 nenastúpil do práce bez ospravedlnenia svojej
absencie. Uvedené tvrdenie je podľa navrhovateľa nepravdivé, pretože navrhovateľ v uvedených dňoch
bol v určenom pracovnom čase na pracovisku, avšak odporca ako jeho zamestnávateľ mu žiadnu
prácu nepridelil, nevydal žiadne pokyny na výkon práce. Od 01. 07. 2014 odporca rušil prevádzku
autoservisu, v ktorom navrhovateľ vykonával svoju prácu automechanika a priestory, kde bola prevádzka
autoservisu odporca vypratal a dal do nájmu inej osobe. Túto situáciu odporca dlhšiu dobu avizoval
svojim zamestnancom s tým, že pri skončení pracovného pomeru bude zamestnancom vyplatené
odstupné. Odporca požadoval od navrhovateľa ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 06.
2014 bez uvedenia dôvodu, s čím navrhovateľ nesúhlasil a žiadal do dohody o skončení pracovného

pomeru uviesť dôvod tohto skončenia a to organizačné zmeny v súlade s ustanovením § 60 ods.2
Zákonníka práce. Odporca však tejto požiadavke navrhovateľa nevyhovel. Preto okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany odporcu je len účelové a vykonštruované.

Odporca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril tak, že s podaným návrhom navrhovateľa
nesúhlasí, pretože k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom došlo zákonným postupom.
Navrhovateľ opakovane nenastúpil do zamestnania, čo je potrebné považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Nezákonnosť postupu pri okamžitom skončení pracovného pomeru nebola zistená
ani Inšpektorátom práce Banská Bystrica pri kontrole, ktorá sa konala na podnet odporcu. Preto navrhol
návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy a v
júni 2014 mu bola predložená Dohoda o skončení pracovného pomeru. Jedná sa o obdobné znenie
dohody, ktorú obdržali aj kolegovia a navrhovateľ súdu predložil fotokópiu dohody od kolegu L. O. s tým,
že v rovnakom znení dostal návrh dohody o skončení pracovného pomeru aj on. Navrhovateľ prehlásil,
že túto dohodu nepodpísal. V tom čase šiel na šéfkou pani I., aby do dohody uviedli dôvod skončenia
pracovného pomeru. Ona to však odmietla. Na vysvetlenie navrhovateľ ďalej uviedol, že na pracovisku,
kde dovtedy pracovali, nastúpila spoločnosť E&M Centrum, s. r. o., ktorá sa nasťahovala do tých istých
priestorov, kde dovtedy pracovali pre odporcu. Nová spoločnosť sa do uvedených priestorov presúvala
v priebehu júna 2014 a všetko nasvedčovalo tomu, že od 01. 07. 2014 mali byť zamestnaní v tejto novej
spoločnosti. Dňa 30. 06. 2014 im bola daná na podpis nová pracovná zmluva s touto spoločnosťou, ktorú
navrhovateľ podpísal. Od 01. 07. 2014 mali pracovať v tých istých priestoroch práve pre spoločnosť
E&M Centrum. Následne však dňa 25. 07. 2014 bol s navrhovateľom ukončený pracovný pomer v
skúšobnej dobe. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v dňoch 01. 07. a 02. 07. 2014 nastúpil na pracovisko
aj spolu s kolegom O.. Vtedy tam už bola táto nová spoločnosť, ktorá zatiaľ robila len pomocné práce
na rozbehnutie ďalšej činnosti, takže oni začali vykonávať tieto pomocné práce. Ráno sa zapísali do
knihy. Predtým tam bol zošit spoločnosti AUTO RASTER, kde zapisovali svoju prítomnosť, avšak od
01. 07. 2014 tam už tento zošit nebol. Na pracovisku bol prítomný majiteľ spoločnosti E&M Centrum
O. Č. a jeho manželka. Zo spoločnosti AUTO RASTER tam nikto nebol, preto im prácu prideľoval pán
Číž. Do konca mesiaca pôsobil v tejto novej spoločnosti, avšak nebola robota, preto bol s nimi ukončený
pracovný pomer v skúšobnej dobe. Následne sa bol evidovať na úrade práce a t. času je zamestnaný
na riadny pracovný pomer u iného zamestnávateľa. Je pravdou, že dňa 02. 07. 2014 doobeda mu
bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Bol z toho
prekvapený, pretože na pracovisku bol. Bol dlhodobo zamestnaný u odporcu, nemal žiadne absencie,
maródky, riadne chodil do zamestnania a preto celú túto situáciu považoval zo strany odporcu len za
vykonštruovanú. Predtým, ako do pracovných priestorov nastúpila spoločnosť E&M Centrum, konateľ
odporcu mal so všetkými rozhovor, obe strany prišli do servisu a konateľ odporcu hovoril, že nie je
problém pri prechode do novej spoločnosti, že im bude vyplatené aj odstupné ak to bude potrebné.
Hovoril to jemu aj kolegovi O., preto zostali spokojní. Avšak v polovici júna 2014 mal konateľ odporcu úraz
na bicykli a všetky záležitosti ohľadne spoločnosti prevzala jeho dcéra. Pokiaľ sa s ňou rozprával, ona
nebola prístupná, tvrdila len, že využívajú situáciu. Hovorila, že ak nepodpíše dohodu, dajú im okamžitú
výpoveď. Je pravdou, že od 01. 07. 2014 mal podpísanú už novú pracovnú zmluvu, avšak bolo jasné, že
odporca ukončil svoju činnosť v predmetných priestoroch k 30. 06. 2014. On len chcel, aby do Dohody
o skončení pracovného pomeru uviedli dôvod. Na preukázanie svojich tvrdení doložil súdu fotografie
oznamov odporcu vyvesené na uvedených priestoroch, z ktorých vyplýva, že z organizačných dôvodov
táto spoločnosť v predmetných priestoroch nepracovala. Dohody o ukončení pracovného pomeru sa
riešili ešte v dňoch 01. a 02. 07. 2014, rovnako kolega O. túto dohodu podpisoval až dňa 02. 07. 2014,
potom čo bol s navrhovateľom rozviazaný pracovný pomer.

Konateľ odporcu A. I. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti niekoľko
rokov. V kritickom období plánoval rozdeliť činnosť autoservisu s tým, že časť činností prevezme nová
spoločnosť, ktorá by tieto činnosti vykonávala v priestoroch autoservisu a spoločnosť AUTO RASTER
by paralelne pokračovala v tých istých priestoroch, avšak by sa venovala len servisu a predaju snežných
skútrov a terénnych motoriek. Predmetom činnosti navrhovateľa ako automechanika bolo vykonávanie
činností jednak v súvislosti s autami a ak bolo potrebné, aj v súvislosti s týmito snežnými skútrami a
motorkami. O tomto zámere informoval zamestnancov niekedy v priebehu mája 2014. Zamestnancov
uistil, že o zamestnanie neprídu a majú na výber, či budú pokračovať naďalej v ich spoločnosti, alebo
majú záujem prejsť k novej spoločnosti od júla 2014. Ak by sa rozhodli pre novú spoločnosť, navrhol

rozviazanie pracovného pomeru dohodou s tým, že k rovnakému dátumu by došlo k uzavretiu pracovnej
zmluvy s novou firmou, takže u zamestnancov by nedošlo k žiadnej zmene, čo sa týka zamestnania.
Ak by mali záujem zostať v spoločnosti AUTO RASTER, pokračoval by servis aj predaj snežných
skútrov a štvorkoliek. V polovici júna mal vážny úraz a dovtedy bol presvedčený, že sa dohodol so
zamestnancami, jednalo sa o dvoch automechanikov a jedného technika, že bude s nimi rozviazaný
pracovný pomer dohodou a uzavrú novú pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom. Toto po jeho
úraze mala realizovať jeho dcéra, ktorá mala generálne splnomocnenie konať za spoločnosť. Pokiaľ
ešte on jednal so svojimi zamestnancami, nepamätal sa, že by niekto žiadal uviesť dôvod rozviazania
pracovného pomeru do dohody. Vedel však o tom, že ak sa rozhodnú pracovať pre novú spoločnosť,
mali mať určenú skúšobnú dobu a prisľúbil im, že ak by u nového zamestnávateľa prišli o zamestnanie
nie z vlastnej viny, môžu sa vrátiť späť do spoločnosti AUTO RASTER, prípadne im vyplatí nejaké
odstupné. V tom čase bola spoločnosť AUTO RASTER v priestoroch v nájme, ktoré mala od spoločnosti,
kde bol on sám spoločníkom a ústne sa dohodol so spoločnosťou E&M Centrum na využívaní týchto
priestorov. Nepamätal sa, či došlo aj k nejakej písomnej dohode, pretože veci už potom riešila jeho dcéra.
Spoločnosť E&M mala len jedného zamestnanca, a dohodli sa, že prevezmú ich automechanikov, ktorí o
to budú mať záujem. Takýmto spôsobom chcel vyriešiť situáciu, nakoľko so zamestnancami bol spokojný
a mohol by ich využívať napr. v zime, keď je sezóna na skútre, ak by neboli plne vyťažení autami. Firmy
by sa následne finančne vyrovnali. Spoločnosť E&M však nedodržala nič, na čom sa pôvodne dohodli,
preto z ich priestorov napokon odišli, čo riešila jeho dcéra. Od 20. 10. 2014 na novo spúšťal servis
a oslovil bývalých zamestnancov, že sa môžu vrátiť. Navrhovateľovi zaslal e-mailom návrh pracovnej
zmluvy, ten však nereagoval. Kontaktoval ho aj cez sms, na čo rovnako nereagoval. Ohľadne predmetu
sporu sa s navrhovateľom nekontaktoval, ako došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom
sa dozvedel od dcéry. Počul len, že sa mal navrhovateľ vyjadriť tak, že mu spraví zle. Dovtedy s
navrhovateľom nemal žiadne problémy, jednalo sa o dobrého zamestnanca. K tomu navrhovateľ uviedol,
že je pravdou, že za ním bol konateľ odporcu v čase, keď s ním bol rozviazaný pracovný pomer s novou
spoločnosťou E&M Centrum. Navrhol mu, aby znovu k nemu nastúpil s tým, že by mu dal novú pracovnú
zmluvu, kde by však znovu bola skúšobná doba, čo pre neho nebolo výhodné, pretože znovu by mohlo
dôjsť k skončeniu pracovného pomeru. Preto na túto ponuku následne nereagoval. Taktiež poprel, že
by im bolo dané na výber pokračovať naďalej v zamestnaní, alebo si zvoliť nového zamestnávateľa. Od
začiatku odporca informoval svojich zamestnancov, že autoservis končí, a že zamestnanci buď ukončia
úplne svoju činnosť v spoločnosti, alebo môžu prejsť do novej spoločnosti.

Svedkyňa W. I. uviedla, že je dcérou konateľa spoločnosti AUTO RASTER a konala na základe plnej
moci udelenej konateľom. Jej otec začal rokovania o spolupráci s ďalšou spoločnosťou, ktorá mala v ich
priestoroch vykonávať autoservis. Pripravil tiež dohody vo vzťahu k zamestnancom, ktorým ponúkol, že
môžu ďalej pracovať v spoločnosti alebo prejsť pod novú spoločnosť. Informoval ju, že so všetkými tromi
zamestnancami sa dohodol na skončení pracovného pomeru dohodou, otec tieto dohody pripravil s tým,
že zamestnanci budú pokračovať pre spoločnosť E&M Centrum. Dňa 14. 06. 2014 mal otec úraz a preto
ďalej ona konala v mene spoločnosti. Našla pripravené dohody a zamestnancov ubezpečila, že všetko čo
sa s otcom dohodli, platí. Dvaja zamestnanci tieto zmluvy podpísali, navrhovateľ však dohodu odmietol
podpísať. Žiadal odstupné, ale nenavrhoval žiadne riešenie, preto mala zato, že pokračuje v pracovnom
pomere v spoločnosti. Nezapísal sa však do knihy dochádzok, ani ju nekontaktoval. Vyčkala pár dní
a pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Pokiaľ ide o odstupné, opakovane mu vysvetlila, že na to nemá nárok, chcela sa s ním
dohodnúť. Jednalo sa o dlhoročného zamestnanca, vzťahy boli vždy korektné a preto nechápala jeho
postoj. Povedal len, že to bude riešiť iným spôsobom. Následne prišla kontrola z Inšpektorátu práce
na podnet pána navrhovateľa. Výsledkom bolo, že nedošlo k pochybeniu a od rôznych ľudí sa len
dozvedela, že sa navrhovateľ mal vyjadriť tak, že aj keď neuspeje, aspoň im narobí problémy. Pokiaľ
sa týka dohôd o skončení pracovného pomeru, tieto boli so zamestnancami podpisované po otcovom
úraze, t. j. po 14. 06. 2014. Ona sama do týchto dohôd nezasahovala, predložila ich tak, ako ich otec
pripravil. Je pravdou, že navrhovateľ žiadal, aby sa do dohody uviedol dôvod rozviazania pracovného
pomeru, ale neuvádzal aký, tvrdil len, že mu ide o odstupné, že chce peniaze. Ona čakala, že jej oznámi,
ako si to ďalej predstavuje, keďže jej však nič neoznámil, mala zato, že bude naďalej pokračovať v
zamestnaní pre firmu AUTO RASTER. Mala informáciu, že navrhovateľ uzavrel trvalý pracovný pomer
s novou spoločnosťou, ktorá začala pôsobiť v ich priestoroch a začal pre nich tiež vykonávať prácu
od 01. 07. 2014. Do knihy dochádzok sa navrhovateľ nezapísal, ani nevykonával žiadne práce pre
spoločnosť AUTO RASTER. Dňa 01. 07. 2014 bola taktiež prítomná na pracovisku, pohybovala sa v
autoservise, aj v horných kanceláriách, videla, že navrhovateľ je prítomný v autoservise, ale pracuje

pre inú spoločnosť. Po dvoch dňoch mu dala okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Je pravdou, že
nebola za navrhovateľom a nič mu neprideľovala, pretože videla, že pracuje pre inú spoločnosť. Keď
sa s ním chcela baviť, stále hovoril len o peňažných nárokoch a nemala energiu sa s ním ďalej hádať.
Vypracovala listinu o okamžitom zrušení pracovného pomeru, odovzdala ju osobne navrhovateľovi,
tento podpísal jej prevzatie. To bolo v jeden deň. Informovala o tom aj spoločníka pána N.. Navrhovateľ
po prevzatí listiny hovoril, že sa to bude riešiť inak. Je pravdou, že navrhovateľ zaslal list, kde podal
písomné námietky, ona vec postúpila právnej zástupkyni, ktorá na to reagovala. Svedkyňa potvrdila, že
spoločnosť AUTO RASTER v predmetných priestoroch mala pokračovať v činnosti - servis štvorkoliek
a skútrov. Navrhovateľ mohol vykonávať práce v tejto oblasti, pretože mal dlhoročnú prax. Práca sa
zamestnancom prideľovala takým spôsobom, že ak prišiel zákazník, prácu pridelil servisný technik alebo
jej matka, ktorá bola taktiež zamestnaná v spoločnosti AUTO RASTER. Zamestnanci sa zapisovali do
tzv. knihy dochádzok, ktorá sa nachádzala v kancelárii prijímacieho technika, kde každý zamestnanec
písal pracovnú dobu, t. j. dátum a hodinu od kedy - do kedy sa nachádzal na pracovisku. Je pravdou,
že od 01. 07. 2014 nebol v spoločnosti AUTO RASTER zamestnaný prijímací technik, pretože tento
prešiel pod novú spoločnosť. Svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kde od 01. 07. 2014 bola táto kniha
dochádzok, ale určite bola v kancelárii aj po príchode novej spoločnosti. Túto mala na starosti jej matka,
ktorá jej ju predložila. K výpovedi svedkyne navrhovateľ uviedol, že kniha dochádzok sa už v kancelárii
nenachádzala a taktiež nie je pravdou, že stále pýtal od svedkyni iba peniaze, žiadal len, aby uviedli do
dohody o rozviazaní pracovného pomeru dôvod.

Svedok L. O. na pojednávaní vypovedal, že bol zamestnanec spoločnosti AUTO RASTER ako
automechanik od roku 2008 do 30. 06. 2014. Pán I. im oznámil, že spoločnosť končí, a že ich preberie
nová spoločnosť, to znamená, že budú ako zamestnanci pokračovať v tejto novej spoločnosti. Nebolo im
oznámené, že by mohli pokračovať v zamestnaní aj u doterajšieho zamestnávateľa. Bola mu predložená
na podpis dohoda o ukončení pracovného pomeru, voči ktorej nemal žiadne výhrady, nakoľko bola práca
zabezpečená v novej spoločnosti. Túto dohodu podpísal niekedy v období od 30. 06. až 02. 07. 2014.
Novú pracovnú zmluvu mal uzavretú od 01. 07. 2014 a týmto dňom nastúpil do novej spoločnosti. Mali
na starosti autá. Pokiaľ v minulosti spoločnosť prevádzkovala aj skútre, tieto väčšinou robil navrhovateľ,
mal v tom lepšiu prax. Dňa 01. 07. 2014 boli na pracovisku prítomní noví majitelia, ktorí začali prideľovať
prácu. Bol tam prítomný aj navrhovateľ a tak začali spolu robiť, pretože začali chodiť zákazníci. Zrejme
tam bola aj pani I.. Následne mu bolo oznámené zo spoločnosti E&M Centrum, že pracovný pomer
končí k 30. 07. 2014, pretože spoločnosť odchádza z týchto priestorov. V novej pracovnej zmluve bola
dojednaná skúšobná doba na 3 mesiace. Pri odchode zo spoločnosti AUTO RASTER bola spomínaná
nejaká odmena, ale následne toto už nehovorili. Je pravdou, že na pracovisku dňa 01. 07. 2014 bola
kniha dochádzky, ale nevedel svedok uviesť, pre ktorú spoločnosť platila. On sa do nej zapísal, mal zato,
že keď pracuje u nového zamestnávateľa, táto kniha platí pre tohto nového zamestnávateľa. Je pravdou,
že v auguste 2014 mu pán I. ponúkol nové zamestnanie v jeho spoločnosti, ktoré však odmietol, nakoľko
už bol zamestnaný.

Súd ďalej vo veci oboznámil listinné dôkazy a to pracovnú zmluvu navrhovateľa uzavretú s odporcom od
01. 01. 2014, kde navrhovateľ nastúpil na pozíciu automechanika, miesto výkonu práce bolo dohodnuté
na D. Y. Č.. X S. R.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, pracovná doba bola dojednaná
od 07.30 do 16.00 hod. Podľa bodu 9 písm. a/ Pracovnej zmluvy, bol pracovník povinný podľa pokynov
zamestnávateľa, vykonávať osobne práce podľa Pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a
dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa listu zo dňa 02. 07. 2014 zaslaného odporcom a podpísaného v zastúpení Ing. W. I., bolo
navrhovateľovi dané Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. V čl. 3 ako
dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedené, že zamestnanec od dňa 01. 07. 2014 ku dňu podpisu
Okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. 02. 07. 2014, opakovane nenastúpil do práce bez
ospravedlnenia svojej absencie. Týmto konaním zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú
disciplínu a aj bod 9 písm. a/ Pracovnej zmluvy a preto je zamestnávateľ nútený rozviazať pracovný
pomer so zamestnancom na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.1
písm. b/ Zákonníka práce. Podľa čl. 4, pracovný pomer končí dňom doručenia tohto Okamžitého
skončenia pracovného pomeru. K tomu právna zástupkyňa odporcu predložila kópiu tohto Okamžitého
skončenia pracovného pomeru potvrdenú zo strany navrhovateľa - prevzatie dňa 02. 07. 2014.

Listom zo dňa 07. 07. 2014 oznámil navrhovateľ odporcovi, že vznáša námietky proti okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, považuje ho za neoprávnené. Uviedol, že v dňoch 01. a 02. 07.
2014 bol v určenom pracovnom čase na pracovisku, zamestnávateľ mu však žiadnu prácu nepridelil,
ani nevydal žiaden pokyn na výkon práce. S účinnosťou od 01. 07. 2014 bola zrušená prevádzka
autoservisu, v ktorom dovtedy vykonával svoju prácu automechanika, priestory boli vypratané a dané do
nájmu novej spoločnosti. Zamestnávateľ už predtým avizoval z dôvodu nepriaznivých prevádzkových
dôvodov, zrušiť prevádzku autoservisu s tým, že pri skončení pracovného pomeru bude zamestnancom
vyplatené odstupné. Bolo navrhnuté ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 06. 2014
bez uvedenia dôvodu, s čím on nesúhlasil a žiadal uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru a
to organizačné zmeny, ktorej požiadavke však vyhovené nebolo. Navrhovateľ uviedol, že súhlasil so
skončením pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien, čo viac krát odporcovi oznámil
a dohodu nepodpísal len z dôvodu odmietnutia uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru. Preto
považoval dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru za vykonštruované a účelové a teda
neplatné. Zotrval na tom, aby bol naďalej zamestnaný s tým, že je ochotný uzavrieť Dohodu o skončení
pracovného pomeru z organizačných dôvodov.

Listom zo dňa 11. 08. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvala odporcu na reakciu k námietkam
navrhovateľa voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru, v ktorom namietal jeho neplatnosť.
Zdôraznila, že navrhovateľ trvá na svojom vyjadrení a žiadala o písomné stanovisko a prípadné
mimosúdne vyriešenie sporu. Právna zástupkyňa odporcu potvrdila, že takáto výzva bola odporcovi
doručená, na ktorú písomne reagovali.

Súd oboznámil fotokópiu Dohody o ukončení pracovného pomeru predloženú navrhovateľom, ktorá bola
uzavretá so zamestnancom L. O. a v obdobnom znení bola predložená na podpis aj navrhovateľovi.
Podľa čl. 3, bod 1, predmetom dohody bolo, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na rozviazaní
pracovného pomeru medzi účastníkmi tejto dohody a zamestnanec svojim podpisom na dohode
vyhlasuje, že netrvá na uvedení dôvodu skončenia pracovného pomeru v tejto dohode.

Ďalej súd oboznámil fotokópiu vyvesených oznamov spoločnosti AUTO RASTER, s. r. o. v
prevádzkových priestoroch, že služby autoservisu z organizačných dôvodov v mesiaci august a
september neposkytujú. Rovnako súd oboznámil fotokópie inzerátov zo dňa 27. 05. 2014, v ktorých je
ponuka na predaj, prípadne prenájom autoservisu vo Zvolene.

Podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2014, uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou E&M Centrum, s. r.
o. Zvolen pracovnú zmluvu od 01. 07. 2014 na dobu neurčitú. Bola dojednaná skúšobná doba do 30. 09.
2014. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Zvolen, Neresnická cesta 3 v pozícii automechanik. Listom
zo dňa 25. 07. 2014 oznámil zamestnávateľ navrhovateľovi ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe dňom 31. 07. 2014.

Listom zo dňa 04. 11. 2014 prehlásila Bc. I. Č. - prokurista spoločnosti E&M Centrum, s. r. o., že
navrhovateľ bol prítomný na pracovisku dňa 01. a 02. 07. 2014 v pracovnej dobe od 07.30 hod. do
16.00 hod. a vykonával práce podľa pokynov zamestnávateľa na potrebných zákazkách. K tomu bola
doložená fotokópia rozpisu pracovnej doby za obdobie 7/2014, potvrdená spoločnosťou E&M Centrum,
s. r. o., ako aj sumár výkonov a prehľad zákaziek v období od 01. 07. do 28. 07. 2014, rovnaké potvrdené
spoločnosťou E&M Centrum, s. r. o. K tomu právna zástupkyňa odporcu uviedla, že týmito listinami je
preukázané, že navrhovateľ v uvedenom období nastúpil do zamestnania v spoločnosti E&M Centrum.

Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu Zmluvu o nájme nebytových priestorov, uzavretú medzi
spoločnosťou REAL ZV, s. r. o., zastúpenú konateľom Ing. A. I. a spoločnosťou E&M Centrum, s. r. o.,
zastúpenú konateľom Bc. I. Č. zo dňa 30. 06. 2014. Predmetom zmluvy bolo prenechanie do užívania
nebytové priestory nájomcovi spoločnosti E&M Centrum, s. r. o., nachádzajúce sa na ulici D. S. R.. V
čl. 1, bod 2 sa uvádza, že nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí, sú určené na prevádzku
autoservisu, ktoré prenajímateľ nepotrebuje pre svoju činnosť a nájomca ako podnikateľský subjekt
prevádzkuje hlavne autoservisné služby. Podľa čl. 4 bola doba nájmu uzavretá na dobu neurčitú od
01. 07. 2014. Podľa čl. 8 sa prenajímateľ s nájomcom dohodli, že nájomca uzatvorí so spoločnosťou
AUTO RASTER, s. r. o. Zmluvu o obchodnej spolupráci v oblasti servisu a predaja snežných skútrov
a terénnych štvorkoliek.

Právna zástupkyňa odporcu predložila súdu protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 27.
08. 2014, predmetom ktorého bola kontrola zamestnávateľa spoločnosť AUTO RASTER, s. r. o. so
sídlom vo Zvolene. Inšpekcia bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových
predpisov a na kontrolu nelegálneho zamestnávania osôb z dokladov predložených zamestnávateľom.
Kontrolované obdobie bolo máj až júl 2014. Za kontrolovaný subjekt jednal splnomocnený zástupca -
Ing. W. I.. Pri výkone inšpekcie bolo zistené, že v období máj až júl 2014 bol ukončený pracovný pomer
s tromi zamestnancami a to A. Z. formou dohody o skončení pracovného pomeru, ukončený dňom 30.
06. 2014, L. O. formou dohody o skončení pracovného pomeru, ukončený dňom 30. 06. 2014 a M. G.
formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, osobne doručený zamestnancovi dňa 02. 07. 2014
a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom boli neospravedlnené absencie
zamestnanca v práci dňa 01. 07. a 02. 07. 2014. Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ pri okamžitom
skončení pracovného pomeru so zamestnancom, dodržal lehotu ustanovenú zákonom, bolo urobené
písomne s uvedením dôvodu, skutkovo vymedzeným tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom.
Rovnako bola dodržaná lehota na doručenie zamestnancovi, čo tento potvrdil svojím podpisom. Podľa
záverov boli zistené nedostatky pri vyplatení mzdy s časovým oneskorením a pri vykonávaní zrážok zo
mzdy v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Rovnako bolo zistené, že po ukončení pracovného
pomeru so zamestnancami vydané potvrdenia neobsahujú všetky minimálne náležitosti ustanovené
Zákonníkom práce. Iné nedostatky zistené neboli. K tomu právna zástupkyňa odporcu uviedla, že na
základe kontroly Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici bolo zistené, že odporca dodržal všetky zákonné
ustanovenia pri ukončovaní pracovného pomeru s navrhovateľom. Právna zástupkyňa navrhovateľa na
to uviedla, že inšpektorát práce nie je orgán kompetentný rozhodovať o platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a navrhovateľ uviedol, že práve inšpektorátom práce mu bolo doporučené, obrátiť
sa v tejto veci na súd.

Odporca navrhoval v tejto veci výsluch svedkyne O. I. - manželky konateľa odporcu, ktorá bola taktiež
prítomná v dňoch 01. a 02. 07. 2014 na pracovisku a mohla by sa vyjadriť ku knihe dochádzok a k
okolnostiam výkonu práce navrhovateľa v uvedených dňoch. Súd však konštatoval, že doposiaľ získané
dôkazy sú postačujúce na rozhodnutie súdu, k uvedeným otázkam už boli zabezpečené dôkazy, či už
listiny alebo aj výsluchy svedkov a preto tento dôkazný návrh ako nadbytočný zamietol.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej len ZP), zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa
ods. 2/ Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa ods. 2) Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Podľa ods. 3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení
pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 63 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1. zrušuje alebo
2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Podľa ods. 4 písm. b/ ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený
okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 47 ods. 1 ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
bol v celom rozsahu dôvodný. Po preskúmaní veci súd mal medzi účastníkmi za nesporné, že
navrhovateľ bol v zamestnaneckom pomere u odporcu a rovnako bolo nesporné, že dňa 02. 07.
2014 bolo navrhovateľovi zo strany odporcu doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Po preskúmaní tohto právneho úkonu súd obdobne
ako vyzneli závery inšpektorátu práce konštatuje, že formálne podmienky takéhoto druhu skončenia
pracovného pomeru boli naplnené, t. j. došlo k písomnému ukončeniu pracovného pomeru v zákonnej
lehote, potom čo zamestnávateľ konanie navrhovateľa vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. V listine je uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, skutkovo vymedzený
tak, že nie je zameniteľný s iným dôvodom. Listina bola riadne a včas doručená zamestnancovi proti
podpisu. Súd však skúmal, či boli naplnené aj materiálne podmienky ukončenia pracovného pomeru
práve takýmto spôsobom. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ je okamžite skončený pracovný pomer
so zamestnancom a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, jedná sa o najzávažnejší
zásah do trvania pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi, čo má
závažný dopad nie len vo vzťahu k aktuálnemu pracovnému pomeru, ale aj vo vzťahu k ďalšiemu
pracovnému uplatneniu zamestnanca. Bolo preukázané, že v čase, kedy malo dôjsť k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, prichádzalo u zamestnávateľa navrhovateľa k organizačným zmenám,
čo potvrdil konateľ odporcu tým, že ukončoval jednu časť predmetu svojej činnosti v prevádzkových
priestoroch, kde dovtedy navrhovateľ pracoval ako automechanik. Z výpovedí svedkov vyplynulo,
že odporca oznámil svojim zamestnancom tieto okolnosti a zároveň im oznámil, že na uvedenom
pracovisku môžu pokračovať v pôvodných pracovných pozíciách, avšak činnosť budú vykonávať pre
novú spoločnosť, ktorá v uvedených priestoroch bude prevádzkovať autodielňu. Hoci sa odporca pred
súdom bránil tým, že zamestnanom dal na výber aj možnosť, že môžu naďalej byť zamestnaní v jeho
spoločnosti, toto tvrdenie nebolo preukázané ani výpoveďou navrhovateľa, ani výpoveďou ďalšieho
zamestnanca O.. Toto tvrdenie preto súd považuje zo strany odporcu skôr za účelové. Je pravdou, že
pokiaľ odporca v budúcnosti plánoval využívať týchto pracovníkov aj pre spoločnosť AUTO RASTER,
mohli vykonávať činnosti aj pre neho, nie však v zamestnaneckom pomere k odporcovi. Toto však
bola len možnosť na základe predpokladanej obchodnej spoločnosti s novou spoločnosťou E&M
Centrum, k čomu napokon nedošlo. Odporca ubezpečoval svojich zamestnancov, že ich pracovný
pomer bude naďalej trvať u nového zamestnávateľa a pokiaľ by bol ich pracovný pomer ukončený
u nového zamestnávateľa nie ich zavinením, je ochotný im opätovne prácu poskytnúť, prípadne ich
finančne kompenzovať. Jednalo sa však len o ústne záruky zo strany odporcu a skutočnosť bola

napokon taká, že zamestnanci u nového zamestnávateľa ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe
bez ďalších nárokov na zamestnanie, prípadne akúkoľvek finančnú kompenzáciu. Hoci je pravdou, že
odporca navrhol navrhovateľovi uzavretie nového pracovného pomeru, tento návrh bol pre navrhovateľa
neakceptovateľný, nakoľko ho opätovne postavil do pozície nového zamestnanca, kde by s ním opäť
mohol byť ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, to znamená, že by nebola vyriešená jeho
situácia uspokojivým spôsobom. Okrem toho odporca nereagoval na doriešenie pôvodného pracovného
pomeru s navrhovateľom, čo u neho oprávnene vyvolalo nedôveru. Súd musí konštatovať, že pri
ukončovaní pracovného pomeru dohodou má zamestnanec právo žiadať uvedenie dôvodu do tejto
dohody. Pokiaľ iní zamestnanci tento dôvod nežiadali, ale navrhovateľ na tom trval, bolo povinnosťou
odporcu ako jeho zamestnávateľa, do Dohody o skončení pracovného pomeru tento dôvod uviesť. Bez
ohľadu na tvrdenie splnomocnenej zástupkyne odporcu Ing. I., že odporca jej neuvádzal aký dôvod
tam má uviesť, je vecou zamestnávateľa, aby uviedol dôvod zodpovedajúci skutočnosti, na základe
ktorého dochádza k ukončeniu pracovného pomeru. Bolo potom oprávnenou požiadavkou navrhovateľa,
pokiaľ trval na tom, aby bol v Dohode o ukončení pracovného pomeru uvedený jeho dôvod. Pokiaľ
to odporca odmietal, sám uviedol navrhovateľa ako svojho zamestnanca do neistého postavenia.
Odporca si musel byť vedomí toho, že organizačné zmeny uskutočnené v spoločnosti sa nevyhnutne
dotknú aj zamestnancov a bude potrebné doriešiť aj prípadné finančné nároky zamestnancov v
súlade s predpismi pracovného práva. Ukončenie pracovného pomeru bolo navrhnuté zamestnancom
jednoznačne zo strany zamestnávateľa a dôvod bol jednoznačne na jeho strane a preto navrhovateľ
ako zamestnanec nebol povinný uvádzať sám, aký dôvod má byť v Dohode uvedený. Bolo preukázané,
že práve na prelome ukončenia pracovného pomeru a vzniku nového pracovného pomeru u nového
zamestnávateľa, došlo k podpisom príslušných dokladov. Uvedené potvrdil aj svedok O., že k podpisu
Dohody o ukončení pracovného pomeru, napriek uvedeniu dátumu 12. 06. 2014, došlo až bezprostredne
pri prechode k novému zamestnávateľovi, t. j. v dňoch 30. 06. až 02. 07. 2014. Je zrejmé, že konateľ
odporcu z dôvodu úrazu nemohol tieto veci riešiť sám a záležitosti ohľadne ukončenia pracovných
pomerov riešila jeho dcéra na základe plnej moci. To, že navrhovateľ mal už uzavretú pracovnú zmluvu
s novým zamestnávateľom od 01. 07. 2014, ešte samo o sebe neznamenalo, že by mal v úmysle
porušovať pracovnú disciplínu u svojho pôvodného zamestnávateľa t. j. odporcu. Z výpovedí účastníkov
konania aj svedkov bolo preukázané, že práve v tomto čase obe strany predpokladali doriešenie
pôvodného pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu vzájomnou dohodou, k tomu však nedošlo.
Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ dňa 01. 07. 2014 aj 02. 07. 2014 nastúpil na určené
pracovisko v určenom pracovnom čase. Je pravdou, že sa tu nachádzali aj zástupcovia odporcu, avšak
navrhovateľovi žiadnu prácu nepridelili, ani ho nežiadali o vykonanie akýchkoľvek úkonov v prospech
odporcu.. Medzi základné povinnosti zamestnávateľa patrí ukladať zamestnancom pokyny na výkon
práce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že či už servisný technik, alebo matka konateľa
odporcu, zamestnaná ako administratívna pracovníčka, rozdeľovali zamestnancom konkrétnu prácu. V
tomto prípade v dňoch 01. 07. a 02. 07. 2014 sa servisný technik v zamestnaneckom pomere u odporcu
už nenachádzal a bolo preukázané, že žiadna iná oprávnená osoba v mene odporcu navrhovateľovi
žiadnu prácu nepridelila. Nemožno potom považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pokiaľ
navrhovateľ v uvedenom období vykonával prácu pre iného zamestnávateľa na totožnom pracovisku a v
rovnakom pracovnom čase a nevykonával žiadnu prácu pre odporcu, pretože tento mu žiadnu nepridelil.
V tomto konkrétnom prípade potom súd konštatuje, že nebol naplnený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru a to závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa a preto nemohlo
dôjsť k platnému ukončeniu pracovného pomeru spôsobom, ktorý zvolil odporca.

Súd len podotýka, že práve pri ukončovaní pracovného pomeru je potrebné rešpektovať platné
ustanovenia Zákonníka práce, ktoré chránia zamestnanca v rozsahu, ktorý umožňuje zamestnancovi
preklenúť nepriaznivú situáciu spôsobenú stratou zamestnania. Súd nezistil z konania navrhovateľa
účelovosť konania, na ktorú poukazoval odporca, navrhovateľ sa len domáhal svojich oprávnených
nárokov. Postup, ktorý zvolil odporca pri ukončovaní pracovného pomeru so zamestnancami skôr
vyznieva ako obchádzanie práve týchto predpisov, pretože jeho pôvodní zamestnanci sa dostali
do situácie, kedy z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa prišli o zamestnanie a hoci
bezprostredne im bolo „zabezpečené“ ďalšie zamestnanie u nového zamestnávateľa, do 1 mesiaca
v skúšobnej dobe bol s nimi rozviazaný tento nový pracovný pomer bez akýchkoľvek finančných
nárokov, čím sa v konečnom dôsledku dostali do nevýhodnejšieho postavenia. Ústne prísľuby odporcu
na prípadnú kompenzáciu takejto situácie, ktorý ani na pojednávaní nevedel presne uviesť ako by sa
realizovali, potom vyzneli nepresvedčivo.

Súd ďalej vyhodnotil súčasný stav, kedy navrhovateľ je zamestnaný na trvalý pracovný pomer u iného
zamestnávateľa a dospel k záveru, že za takejto situácie nemožno od odporcu spravodlivo požadovať,
aby naďalej navrhovateľa zamestnával, t.j. aby pokračoval pôvodný pracovný pomer navrhovateľa u
odporcu. Preto súd rozhodol o určení analogicky podľa § 79 ods.4 písm. b/ Zákonníka práce, že pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou ku dňu 02. 07. 2014, t. j. ku dňu, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť podľa neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V súlade s ustanovením § 151 ods.3 O. s. p., súd rozhodol, že o trovách celého konania bude rozhodnuté
do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Účastníci konania sú povinní vyčísliť
uplatnené trovy konania do 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).