Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9P/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220624
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214220624.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo starostlivosti o maloleté deti Q.: C., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX, v

konaní zast. kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, A. a T. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom A. XX, X., v konaní zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Turecká 36, Nové Zámky,
o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí sa písomne podaným návrhom zo dňa 20.11.2014 domáhal zníženia svojej
vyživovacej povinnosti na maloletú C. zo 149,37 € mesačne a na maloletého B. zo sumy 116,18 €
mesačne na minimálne výživné v sume 27,13 € mesačne na obe deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že od
poslednej úpravy výživného u neho došlo k podstatnej zmene pomerov, keď v období od 4.3.2010 do
31.10.2014bolvovýkonetrestuodňatiaslobody,vsúčasnostijebezpráceaniejeschopnýplatiťvýživné
v plnej výške. Súdom stanovená aktuálna výška výživného vychádzala z príjmu otca z podnikateľskej
činnosti, ktorú v súčasnosti už nevykonáva. Otec žiada znížiť svoju vyživovaciu povinnosť aj z toho

dôvodu, že už teraz má na ňom vysokú zaostalosť a je proti nemu z tohto titulu vedená exekúcia.
Poukázal tiež na svoj zdravotné problémy.

Matka maloletých detí uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a navrhla ho zamietnuť. Otec podľa matky
nepreukázal, že by došlo na jeho strane k zmene pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti.
Tvrdí, že jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil, ale toto nijako nepreukázal. Otec je stále
vedený ako spoločník v spoločnosti K. od roku 2004, ktorá si neplní svoje daňové a účtovné povinnosti.

Eštevroku2013malamaťspoločnosťdvochzamestnancov.Podľamatkysiotecsvojusúčasnúfinančnú
situáciu zapríčinil sám, keď páchal trestnú činnosť. Napokon uviedla , že zdravotné problémy, na ktoré
sa otec odvoláva v podstate nemajú vplyv na jeho schopnosť sa zamestnať. Matke od poslednej úpravy
výživného vznikla ďalšia vyživovacia na maloletého I. Q., nar. XX.X.XXXX.

Kolízna opatrovníčka maloletých detí navrhla návrh otca zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolíznej opatrovníčky, oboznámením
sa s rodnými listami maloletých detí, listinnými dôkazmi týkajúcimi sa postupu maloletých detí v škole a o
ich mimoškolských aktivít, potvrdeniami o nákupe ošatenia, zmluvou o stavebnom sporení, pripojenýmspisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/46/2008, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto
vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Naposledy bolo výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.
6C/46/2008-20 zo dňa 8.4.2008, na maloletú C. mesačne v sume 149,37 € a na maloletého B. mesačne
v sume 116,18 €. V čase rozhodovania mala maloletá C. 11 rokov a maloletý B. 5 rokov veku, matka
mala priemerný mesačný príjem 365,13 € a nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec pracoval ako
živnostník s priemerným mesačným prímom 796,65 €, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou
dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke

fyzickej a duševnej. Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k
uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj
ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu,
predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho

zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od
schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými
tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere

rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne
zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a
psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale
aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste.
Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým

majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.

Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia
ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je

iba závažná zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Zmenou
pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na stane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Zmenoupomerovmôžebyťvyššívekdieťaťa,poklesprípadnezvýšeniepríjmu,rozšíreniealebozúženie
vyživovacích povinností povinného a podobne.

V predmetnom konaní otec návrh na zníženie výživného na maloleté deti odôvodňoval zmenou svojich
majetkových pomerov. Poukazoval na to, že už nemá príjem z podnikateľskej činnosti, momentálne je
nezamestnaný a pre zdravotné dôvody sa bude vedieť iba ťažko zamestnať. Povinnosťou otca bolotieto ním tvrdené skutočnosti v konaní preukázať, nakoľko pri pôvodnom určení výšky výživného v
rozvodovom konaní sa vychádzalo z jeho príjmu z podnikania v spoločnosti K., v ktorej je dodnes
zapísaný ako spoločník a konateľ. Otec tvrdil, že menovaná spoločnosť už nevykonáva žiadnu činnosť,

ktoré tvrdenia nepreukázal, resp. dodnes nedošlo k výmazu tejto spoločnosti z Obchodného registra.
Súd nemal preukázané, že by nastali, objektívne, nezvrátiteľné okolnosti negatívne postihujúce finančné
možnosti otca. Neobstoja argumenty otca o znížení jeho príjmu nezohľadniac dôvody prečo k tomu
došlo. Otec je momentálne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4,5 roka. Je
nepochybné, že táto udalosť mohla iba nepriaznivo zasiahnuť jeho majetkové pomery, ktoré si však

otec privodil sám. Navyše, pokiaľ svoj návrh odôvodňuje tým, že sa stal následne nezamestnaným, je
tieto jeho dôvody potrebné považovať za účelové, nakoľko i pred nástupom do výkonu trestu odňatia
slobody a aj v čase posledného určovania výživného na maloleté deti mal otec príjem výlučne zo svojej
podnikateľskej činnosti a nie zo závislej činnosti. O tom, ako obchodná spoločnosť, v ktorej je otec
spoločníkom hospodári, sa súdu dôkazy zaobstarať nepodarilo. Sám otec nečinnosť jeho obchodnej
spoločnosti v konaní iba tvrdil. Súd zároveň neprihliadol ani na otcom poukazované zdravotné dôvody.

Predkladanélekárskepotvrdenie(č.l.73spisu)neuvádza,aninenaznačujepracovnúneschopnosťotca.

Vzhľadom na to, že v danom prípade otec pred súdom neosvedčil takú zmenu pomerov na svojej
strane, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti, na ktorých výživu
sa súčasne náklady za uplynulý čas objektívne iba zvýšili, súd jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho posúdenia veci.