Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200629
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti

odporcovi: Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor, ul. SNP 3, Nové Zámky, za účasti účastníka
správneho konania: X. W., B. XX, U., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 99/2015-10
zo dňa 20. 05. 2015, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 99/2015-10 zo dňa 20. 05. 2015.

Krajský súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán rozhodnutím č. V 99/2015-10 zo dňa 20. 05. 2015 rozhodol podľa § 46 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Správny poriadok") a § 31 ods.

1 a 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") o návrhu na povolenie
vkladu zmluvy o zriadení záložného práva č. 668/2014-RAČ k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. U., ktoré
sú bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 14. 01. 2015 mu bol doručený návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého bola Zmluva o zriadení záložného práva

č. 668/2014-RAČ uzatvorená dňa 28. 11. 2014 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
ako záložný veriteľ a X. W. ako záložcom v zastúpení ProHelp - ZOP, Povraznícka 18, Bratislava,
overenáfotokópiaDohodyosplnomocneníaOznámenieozamýšľanomnávrhunavklad.Správnyorgán
rozhodnutímč.V99/2015-6zodňa06.02.2015prerušilkatastrálnekonanieprenasledovnénedostatky:
- Predložená zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná (§ 5a ods. 4 zák. č. 250/2007
Z. z.) a to z dôvodu, že právny úkon splnomocneného zástupcu, ktorý urobil v záložnej zmluve je
neplatný. Uvedený nedostatok správny orgán žiadal odstrániť takým spôsobom, že záložca by priamo

na okresnom úrade osobne podpísal záložnú zmluvu.
- V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný všetkými
konajúcimi osobami. V tohto dôvodu bolo potrebné, aby návrh na vklad a záložnej zmluvy podpísal aj
záložný veriteľ (listina obsahovala len fotokópiu podpisu).

Dňa 19. 03. 2015 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie firmy POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo dňa 23.
02. 2015, spolu s ďalšími vyhotoveniami záložnej zmluvy a návrhu na vklad. Preskúmaním do spisu

založených listín správny orgán dospel k záveru, že záložný veriteľ určil zástupcu pre dlžníka, čím došlo
k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v
styku so záložným veriteľom a táto má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti
úveru v budúcnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti posúdil správny orgán záujem zástupcu ako rozporso záujmom zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné so zreteľom na ust. § 22 ods.
2 Obč. zák., podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o
ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V ďalších dôvodoch správny

orgán poukázal na ust. § 22 ods. 1, § 23, § 37 Obč. zák. a na ust. § 31 ods. 1 a § 42 ods. 2,
písm. c/ katastrálneho zákona a konštatoval, že pri rozhodovaní o vklade správny orgán prihliadol aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V zmysle ust. § 5a
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu
na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene

spotrebiteľa, je neplatný.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
poukázal na zmluvu o zriadení záložného práva č. 668/2014-RAČ medzi odvolateľom na strane
záložného veriteľa a fyzickou osobou X. W. zastúpeným združením DSS Nestor, o. z., Stred
449, Zázrivá, predtým ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci na strane záložcu podľa plnej

moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. 401800380. Poukázal na to, že dňa 14. 01. 2015
bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva spolu so zaplateným
správnympoplatkom.Návrhbolrozhodnutímz20.05.2015zamietnutý.Odvolateľvrozsiahlomodvolaní
vypracoval právnu analýzu platnosti/neplatnosti dohody o splnomocnení. Záložca si v riadne uzavretej
dohode o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej

zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - Združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v
mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Zásadne nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať.
V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny
orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, pričom podľa

§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonanéhoprešetreniazodpovedajúskutočnémustavuaniesúnepresneinterpretované,aniskreslené
či už vedome alebo nevedome. Záverom analýzy v tejto časti odvolania zastáva názor, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. V ďalších dôvodoch poukázal na porušenie
zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a
úplnezistiťskutkovýstavveci.Úplnosťzisteniapodkladovznamená,žebolivykonanévšetkyprešetrenia

a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia
znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a
nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Zároveň sa odvolateľ
domnieva, že správny orgán tak vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu

záložného práva k nehnuteľnosti, pretože:

1. Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné.

2. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
3. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas nezaplatil svoj dlh tak, ako

bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pri tom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal ododvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Preto
navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť späť na správne konanie.

Úlohou súdu tak bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podaním doručeným súdu dňa 23. 09. 2015 navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
súduažiadal,abysúdvydalmeritórnerozhodnutievovecisamej. Svojuneúčasťospravedlnilajodporca

podaním doručením súdu dňa 25. 08. 2015. Na súdne pojednávanie sa nedostavil ani predvolaný X.
W., ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie uložené na pošte dňa 20. 07. 2015. V úložnej
lehote, ktorá sa skončila dňa 11. 08. 2015 predvolanie na pošte neprevzal. Súd preto konal v ich
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia

§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
nemožno vyhovieť.

Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 14.
01. 2015 doručil správnemu orgánu návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 668/2014-

RAČ do katastra nehnuteľností. V návrhu poukázal na Zmluvu o zriadení záložného práva č. 668/2014-
RAČ a na konkrétne nehnuteľnosti záložcu v príslušnom podiele v kat. úz. B. U.. Uviedol, že záložné
právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej podľa Zmluvy o úvere. Z predloženej zmluvy o
zriadení záložného práva správny orgán a zhodne aj súd mali za preukázané, že za záložcu bola zmluva
podpísaná Združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava,

zapísaným v Registri občianskych združení MV SR reg. č. 36011, IČO: 421 801 39 v zastúpení
predsedom združenia Petrom Mamojkom a to na základe dohody o splnomocnení č. 401800380 dňa
27. 11. 2013, v ktorý deň túto dohodu podpísal aj splnomocniteľ aj splnomocnenec, ktorý v mene
navrhovateľa podpísal aj samotnú Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou dal záložca do zálohu
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľky v prospech záložného veriteľa, ktorý toto právo prijal

a jeho trvanie podmienil zaplatením poskytnutého úveru, vrátane jeho príslušenstva. Návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol správnemu orgánu doručený
dňa 14. 01. 2015 a správny orgán rozhodnutím č. V 99/2015-10 zo dňa 20. 05. 2015 zamietol.

Úlohousúduboloposúdeniezákonnostipostupuarozhodnutiasprávnehoorgánunazákladeopravného

prostriedku navrhovateľa.

Podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveril súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej formy, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s

nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 3 zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh
zamietne.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene a zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takým prejavom spájajú. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle
vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo,
násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výmere primeraných možností na
prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Úlohou správneho orgánu preto bolo v prvomrade zistiť a posúdiť, či bol prejav vôle vyslovený v dohode o splnomocnení urobený v súlade s citovaným
zákonným ustanovením.

Napriek odvolacím námietkam a dôvodom vysloveným v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tieto dôvody nie sú spôsobilé
spochybniť správnym orgánom vyslovený právny názor. V danej veci bolo nepochybne preukázané, že
dohodu o splnomocnení podpísal splnomocniteľ v čase a súčasne so zmluvou o úvere zo dňa 27. 11.
2013. Tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase, kedy podpísal zmluvu o úvere a súčasne

aj dohodu o splnomocnení, nebol pri uzatvorení týchto právnych úkonov prítomný nik iný, len pracovník
veriteľa. To znamená že ďalšia osoba a to Peter Mamojka, predseda občianskeho združenia ProHelp
sa s veriteľom a súčasne splnomocniteľom nikdy osobne nestretol. Z obsahu dohody o splnomocnení
je evidentné, že tlačivo obsahuje vopred označeného splnomocnenca. Z uvedených dôvodov dospel
súd zhodne aj ako správny orgán k právnemu záveru, v zmysle ktorého je dohoda o splnomocnení
neplatným právnym úkonom, odporujúcim zákonu.

Tento právny úkon, Dohoda o splnomocnení ako to správne posúdil odporca, nevychádza z podmienok
utvárania vôle konajúceho záložcu. Podmienky, za ktorých bola Dohoda o splnomocnení zo strany
splnomocniteľa podpísaná v deň podpísania Zmluvy o úvere pôsobia rušivo a násilne na mechanizmus
vzniku vôle a obmedzujú tak konajúceho záložcu vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle.

Neštandardne pôsobí na uvedenú skutočnosť aj to, že splnomocnenec podpísal túto dohodu tiež v
rovnaký deň ako splnomocniteľ len s tým rozdielom, že do vopred pripraveného tlačiva stačilo dopísať
dátum, nakoľko ostatné identifikačné údaje sú obsahom vopred pripraveného tlačiva.

Krajský súd posúdil odvolacie dôvody navrhovateľa proti rozhodnutiu správneho orgánu. Zo zmluvy o

úvere mal za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvu uzatvorili podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Napriek tomu, že v bode 16 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sa dohodli na právnom režime Obchodného zákonníka, súd vyhodnotil
tvrdenia odvolateľa ohľadom posúdenia právneho režimu týkajúcej sa Dohody o plnomocenstve za

nesprávnu.PrávnyrežimDohodyoplnomocenstve odporcasprávnevyhodnotilpodľa§39Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z dikcie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v
právnom štáte sa orgánu verejnej moci ponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva
ústavaalebozákon.Pretobolopovinnosťousprávnehoorgánukonať,uplatniťsvojukompetenciuvždy,v
celom rozsahu a včas. Katastrálny zákon v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona správny orgán preskúma okrem platnosti zmluvy aj to, či je úkon urobený v predpísanej forme,
či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne
právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. To znamená, že vkladové konanie predstavuje

rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán musí posudzovať na základe predložených
písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Takto upraveným zákonným postupom preto bolo úlohou
správneho orgánu posúdiť aj platnosť Dohody o plnomocenstve aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka

a prijať právny záver, či došlo k prejavu vôle slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal
na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak,
splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

Ostatné odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. V 99/2015-10 zo dňa 20.

05. 2015 a to podľa § 250q ods. 2 OSP.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246 c/ a § 142 OSP tak, že v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu podľa výsledku konania úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal,
lebo odporca si takúto náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde
v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní samá popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).