Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205776
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414205776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľky Z.. Q.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 234 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/77/2014-30 zo dňa 10.09.2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke 234 Eur s

príslušenstvom, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vo výške 88,86 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo na účet jej právneho

zástupcu výške 29,62 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 234 Eur s
8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 234 Eur od 07.05.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia ako aj trovy konania spočívajúce v úhrade trov právneho zastúpenia
navrhovateľky vo výške 59,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd vec posúdil podľa §9 ods. 2 písm. a/ až k/,r/ a y/, §11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, platného v čase uzavretia úverovej zmluvy
a podľa §451 ods. 1, 2, §456, §517 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte

aj „OZ“).
Z predložených listinných dôkazov považoval za nesporné, že účastníci uzavreli dňa 26.10.2011 Zmluvu
o úvere, na základe ktorej odporca poskytol úver navrhovateľke vo výške 350 Eur, pričom táto sa
zaviazala zaplatiť mu celkom 584 Eur; v Zmluve o úvere vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej
poskytnuté na výkon zamestnania. Z prehľadu o splátkach úveru vyplynulo, že navrhovateľka od
17.11.2011 do 17.06.2012 zaplatila odporcovi 584 Eur.
V čase uzatvárania zmluvy platil zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje práva a povinnosti,
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky jeho poskytovania a náležitosti zmluvy, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa,
spojený s poskytovaným spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa§9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, §11 ods.1 písm. b/ z.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať náležitosti, uvedené v §9 ods.2 z.č.129/2010 Z.z., a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny,
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa
tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm.

i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§9 ods. 3 písm. j/).
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý odporcom takúto charakteristiku
spĺňa, preto ide o vzťah občianskoprávny, nie obchodnoprávny. Údaj uvedený v zmluve o úvere, že

finančné prostriedky sú použité na povolanie, je zaškrtávaný len účelovo.
Z predloženej zmluvy o úvere je dokázané, že uvedené podstatné náležitosti nemá; preto sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak si navrhovateľka požičala sumu 350 Eur,
bola povinná vrátiť len túto sumu. Navrhovateľka zaplatila zo zmluvy o úvere celkom 584 Eur, teda o
234 Eur viac; odporca získal od navrhovateľky plnenie bez právneho dôvodu (§451 ods. 2 OZ), ktoré v

zmysle §456 OZ musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, teda navrhovateľke.
V súlade s §517 ods. 1,2 OZ v spojení s §3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. súd uložil odporcovi aj
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.
Úspešnej odporkyni v zmysle §142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 21,58 Eur a

dvakrát režijný paušál po 8,04 Eur na účet advokáta v súlade s §149 ods.1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na to, že v konaní došlo k
vadám, uvedeným v §205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je odôvodnené v súlade
s §157 ods. 2 O.s.p., čo bráni účastníkovi účinne sa brániť; túto skutočnosť treba považovať za odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom. Navrhovateľke nemožno prisúdiť status spotrebiteľa, pretože
zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere; navrhovateľka v
zmluve prehlásila, že si úver berie na účely zamestnania, povolania alebo podnikania. V iných zmluvách,
uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom, navrhovateľka prehlásila, že si berie finančné prostriedky
na iný účel, než na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania (tieto zmluvy priložil k odvolaniu);

uvedené odporuje tvrdeniu, že účel poskytnutia finančných prostriedkov bol zaškrtnutý účelovo. Teda
okresný súd nemohol mať preukázané zo zmluvy o úvere, že účel úveru navrhovateľka použila na iný
účel než na účel zamestnania.
Preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Protirozsudkuvovýrokuotrováchkonaniapodalaodvolanienavrhovateľka.Okresnýsúdjejpriznaltrovy
právneho zastúpenia len za dva úkony, pričom ona si uplatnila a vyčíslila tri úkony; okrem priznaných za
prípravu a prevzatie veci a podanie návrhu aj za tretí úkon - súdom vyžiadané stanovisko ku vyjadreniu
odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §214 ods. 1, 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa §219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd, postupujúc podľa §212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích námietok, preskúmaním
veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil; jeho rozhodnutie

zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise
a je odôvodnené v súlade s §157 O.s.p.. Skutkové a právne závery prvostupňového súdu, uvedené v
odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade súsprávne. Odhliadnuc od dôvodov, ktoré uviedol okresný súd a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje,
odvolací súd dodáva:
právny vzťah účastníkov, založený na základe Zmluvy o úvere č. 609600328 zo dňa 26.10.2011, je

potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa §52 a nasl. OZ, ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy. Odvolateľ výslovne „popiera právny status
navrhovateľky ako spotrebiteľa“; s týmto tvrdením sa ani odvolací súd nestotožňuje. Navrhovateľka
je v zmluve označená menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju
jednoznačne identifikuje ako občana (fyzickú osobu), ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt,

konajúci v rámci podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti (podľa zistenia odvolacieho súdu napr.
registráciu ako živnostník navrhovateľka ani nemá).

Správny je aj záver okresného súdu spočívajúci v tom, že úver v tomto prípade bol bezúročný a bez
poplatkov z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí; zmluva o úvere je v tejto časti absolútne
neplatná.

Potom nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §451 OZ vychádza zo správne
a náležite súdom zisteného skutkového stavu; preto ho krajský súd vo výroku o uložení povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľke 234 Eur s príslušenstvom potvrdil.

Odvolanie navrhovateľky proti výroku rozsudku o trovách konania považoval krajský súd za dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že po doručení vyjadrenia odporcu k návrhu
okresný súd ho doručil navrhovateľke za účelom „zaujatia stanoviska“ ; právny zástupca navrhovateľky
sa podrobne a dôkladne vyjadril a doručil vyjadrenie okresnému súdu; po nariadení pojednávania obaja
účastníci svoju neprítomnosť ospravedlnili (právny zástupca navrhovateľky z dôvodov predvolania na
iné skôr nariadené pojednávanie na tamojšom súde); po rozhodnutí súdu v predmetnej veci doručil

právny zástupca navrhovateľky súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia, celkom za 3 úkony právnej
služby; tretí úkon predstavovalo jeho „stanovisko“ k vyjadreniu odporcu. Keďže okresný súd spolu s
rozhodnutím vo veci samej na pojednávaní rozhodol aj o trovách konania, hoci ich nemal vyčíslené
právnym zástupcom, priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia len za 2 úkony.
Odvolací súd považoval ďalší úkon právnej služby advokáta navrhovateľky za účelne vynaložený (čo

nenamieta ani odporca), preto má právo aj na náhradu týchto trov konania. Vzhľadom na uvedené
považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné, vyhovel mu a zmenil rozsudok okresného súdu vo
výroku o jej trovách konania tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho
zastúpenia celkom za tri úkony právnej služby, v súlade Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (3x 21,58
Eur a 3x režijný paušál 8,04 Eur) spolu 88,86 Eur, ktoré je odporca povinný v súlade s §149 ods.1 O.s.p.

zaplatiť na účet jej právneho zástupcu.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle §224 ods.1 O.s.p. v spojení s §142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní náhradu trov priznal v uplatnenej a vyčíslenej
výške za jeden úkon právnej služby vo výške 21,58 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 29,62 Eur, ktoré

je odporca povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné