Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914201568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporcovi: R. F., Q.. Č..
XXXXXX/XXXX,C.N.R.XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:Združeniespotrebiteľov
Slovenska, o. z., so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa 7, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom
Banská Bystrica, J. Kráľa 7, o zaplatenie 2.266,65 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 593,68 Eur spoločne s úrokom
z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 593,68 Eur od 25.06.2011 do zaplatenia, všetko do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Vedľajšie účastníctvo na strane odporcu s a p r i p ú š ť a.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 94,77 Eur,
ktoré je povinný zaplatiť zástupcovi vedľajšieho účastníka na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 12.02.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 2.266,65 Eur s príslušenstvom - zmluvnou pokutou 0,065% denne
a úrokom z omeškania 4,025 % ročne (ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta prevýšia spolu sumu
1.200,- Eur, už len úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne) a trovami konania na tom skutkovom

základe, že dňa 29.07.2010 uzavrel s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len zmluva). Touto zmluvou navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.200,- Eur. Poskytnutý úver
sa odporca zaviazal splácať v 42-och pravidelných mesačných splátkach vo výške po 64,29 Eur.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke číslo 1., pričom napokon zaplatil spolu
sumu 433,53 Eur. Keďže odporca bol v omeškaní s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ
si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

Odporca mal ku dňu 05.06.2011 neuhradené splátky vo výške 192,87 Eur. Nárok na úrok z omeškania
odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).Súd považuje za potrebné upresniť tvrdenie navrhovateľa o výške poskytnutého úveru 1.200,- Eur.
Faktom je, že odporcovi bola poskytnutá na úvere iba čiastka vo výške 1.027,21 Eur vyplývajúca z
karty klienta a nie čiastka vo výške 1.200,- Eur, ktorá v sebe zahŕňa aj odplatu za poskytnutie služby v

zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby.

Do konania dňa 06.10.2014 vstúpil na strane odporcu v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník:
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa 7, zast. Mgr. Henrich
Schindler, advokát so sídlom Banská bystrica, J. Kráľa 7.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 28.05.2015. Termín doručenia predvolania na pojednávanie
odporcovi súd ustálil postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. na deň 25.05.2015. Právnemu zástupcovi
navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 04.05.2015, zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa
04.05.2015. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.05.2015,
pričom dňa 27.05.2015 doručil súdu aj námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, kde
namieta najmä neúčelnosť trov právneho zastúpenia vynaložených na advokáta a chýbajúci súhlas

odporcu na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník doručil súdu dňa 20.05.2015
vyjadrenie vo veci samej, kde namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu chýbajúcich
povinných náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/, f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, taktiež namieta uvedenie dvojakej sadzby úroku a RPMN v zmluve. Na
záver vedľajší účastníka vzniesol námietku premlčania. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Preto súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 29.07.2010,

oznámením o zosplatnení zo dňa 05.06.2011 vrátane doručenky preukazujúcej prevzatie zo strany
odporcu,zmluvnýmidojednaniamizmluvyorevolvingovomúvere,oznámenímveriteľaoschváleníúveru
zo dňa 29.07.2010, kartou klienta zo dňa 06.11.2013, pokusom o zmier zo dňa 27.08.2012, písomným
vyjadrením navrhovateľa k vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 22.05.2015 a vyjadrením vedľajšieho
účastníka vo veci samej zo dňa 19.05.2015.

Na základe predložených dôkazov súd skutkovo a právne posúdil vec takto:

Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 29.07.2010 uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ má v predmete svojej činnosti okrem iných

tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol
dodávateľomazároveňveriteľomvzmysle§3ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnom
v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania.
Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle §
52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva.

Listom zo dňa 05.06.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi s poukazom na jeho omeškanie s úhradou v
dĺžke 76 dní, sumu omeškaných splátok - 192,87 Eur s výzvou na jej úhradu do 15 dní pod hrozbou
uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.

Zmluva, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením
veriteľa - navrhovateľa, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal odporca podľa bodu 5. zmluvného formulára úver

vo výške 1.200,- Eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 21.-
ému dňu mesiaca po 64,29 Eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala
predstavovať sumu 632,61 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,00 %, ročná
úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,00 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 51,49
%, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,31 % a ročná úroková sadzba

revolvingu mala byť vo výške 76,20 %. Formulár odporca podpísal dňa 27.07.2010. Na formulári sa v
bode 6. zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento
bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.200,- Eur s
podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške po 64,29 Eur, splatných v 21.-vý deňmesiacastým,žeposkytnutáčiastkapeňažnýchprostriedkovzrevolvingupredstavujesumu632,61Eur.
RPMN za úver bola určená vo výške 65,75 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,00
%, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 51,49 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí

revolvingu bola určená vo výške 60,48 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške
76,20 %. Navrhovateľ formulár podpísal dňa 29.07.2010 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil
zmenenéúdajeoprotibodu5. týkajúcesapredpokladanejRPMNzaúverapredpokladanejRPMNúveru
po poskytnutí revolvingu a to až po podpísaní formulára odporcom. Podľa predloženej "Karty klienta"
k zmluve č. 8200031583 bola odporcovi na úvere dňa 02.08.2010 vyplatená čiastka celkom 1.027,21

Eur. Revolving podľa karty klienta odporcovi poskytnutý ani čerpaný nebol. Súd podotýka, že zo strany
navrhovateľa bola poskytnutá čiastka (zmluvnými stranami schválená výška úveru, t.j. suma, ktorá mala
byť dlžníkovi aj reálne vyplatená a z ktorej sa odvíjal
dohodnutý úrok) znížená o odplatu za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o
poskytnutí služby a to v prípade predmetného úveru o sumu 172,79 Eur, pričom v tom čase nebolo isté
či vôbec k využitiu spoplatnenej služby zo strany odporcu dôjde. Podľa karty klienta splatil odporca na

úvere celkom sumu 433,53 Eur.

Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy žalovanej istiny v časti
593,68 Eur (rozdiel medzi celkovou výškou poskytnutého úveru - 1.027,21 Eur a odporcom uhradenou
sumou - 433,53 Eur), nakoľko súd považuje poskytnutý úver za preplatený čo do istiny, ako aj za

bezúročný a bezpoplatkový čo do úrokov a ostatných poplatkov a to z dôvodov uvedených nižšie.
Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy istiny spolu
vo výške 593,68 Eur vyhovel.
Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne z priznanej sumy 593,68 Eur od 25.06.2011 až do zaplatenia a preto návrhu podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej časti vyhovel.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 25.06.2011, pričom počiatok omeškania
súd odvíja od doručenia oznámenia o zosplatnení zo dňa 05.06.2011 odporcovi, ktorý toto oznámenie
prevzaldňa09.06.2011,pričompodľaoznámeniaozosplatneníuplynutím15-dňovejlehotyoddoručenia
oznámenia sa mali stať splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Splatnosť záväzku tak nastala dňa

24.06.2011 a teda prvý deň omeškania súd stotožnil s dátumom 25.06.2011, od ktorého priznal aj
zákonný úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania súd priznal len z priznanej sumy istiny vo výške
593,68 Eur, vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, ako nedôvodný zamietol.
Ku uvedenému dňu - 25.06.2011 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 1,25 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9,25 % ročne (§ 3 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v tejto výške súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania, vo zvyšku nároku súd návrh zamietol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Úverovézmluvnépodmienkysaposudzujúpodľarovnakýchzákonnýchustanoveníakoúverovázmluva.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú

na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.
Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ a to bez ohľadu na jeho právnu formu.

Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných dojednaní, z ktorých
vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ mal požičať odporcovi finančné prostriedky a tento sa mal zaviazať
tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z uvedeného,

spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné vyvodiť
záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa OZ, ale tiež zákonnej úpravy
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ).
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (§ 1 ods. 2 ZSÚ). V danom prípade touto formou má

byť podľa tvrdenia navrhovateľa zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto
zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj
ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti istiny vo výške 1.672,97 Eur (t. j. rozdiel medzi súčtom žalovanej

istiny - 2.266,65 Eur a priznanej zosplatnenej istiny - 593,68 Eur), súd konštatuje, že úverová zmluva
neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 64,29 Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva
úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma
predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie
náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na istinu vo výške
1.672,97 Eur zamietol.
Súd pre úplnosť poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o

tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne
do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať.
Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho
dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,

splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do
konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len
uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne vždy 21.-vý deň v mesiaci.
Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti
úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok

odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré
je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť,
takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke by malo byť
zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a
akásumapredstavujeďalšienákladyspotrebiteľa.Súdkonštatuje,žeakzmluvaospotrebiteľskomúvere
neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, považuje sa úver za bezúročný

a bezpoplatkový.
K rozdielnym údajom v 5. a 6. časti zmluvy o revolvingovom úvere ohľadne predpokladanej RPMN za
úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu súd poznamenáva, že zmena
oproti 5. časti nastala v 6. časti pokiaľ ide o predpokladanú RPMN za úver, pričom v časti 5. jej výška
predstavuje 70,00 % (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) a v časti 6. je jej výška 65,75 % (údaje

o schválenom revovlvingovom úvere). K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ došlo v 6. časti - schválený
revolvingový úver k zmene len v jednom údaji a navyše tento údaj bol oproti pôvodne požadovanej výške
predpokladanej RPMN za úver zmenený tak, že táto výška bola znížená a teda predpokladaná RPMN
sa stala vo schválenej časti 6. výhodnejšou pre spotrebiteľa, súd nepovažuje predmetný právny úkon
za neplatný. Pokiaľ ide o zmenu ohľadom predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, k tejto

okolnosti súd uvádza, že nakoľko revolving odporca nečerpal, nie je predmetná zmena v týchto údajoch
pre rozhodnutie súdu relevantná.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, ktorú si navrhovateľ uplatnil
v zmysle Hlavy 14 bod. 14.1. Zmluvných dojednaní, tak súd konštatuje, že uvedené ustanovenie o

zmluvnej pokute je absolútne neplatné vzhľadom na dôvody nižšie uvedené.
Na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma, pričom písomný právny úkon je
platný len vtedy, ak je podpísaný zmluvnými stranami. V opačnom prípade je takýto právny úkon
absolútne neplatný.Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti kedykoľvek v priebehu konania.
Nahliadnutím do úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne
dojednanie o zmluvnej pokute.

Nahliadnutím do Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa súd zistil, že tieto síce obsahujú
ustanovenia o zmluvnej pokute v Hlave 14, bod 14.1., avšak účastníkmi konania podpísané neboli.

Zuvedenéhodôvodusúdkonštatuje,žežalovanázmluvnápokutanebolaúčastníkmikonaniadohodnutá
platným spôsobom v zmysle § 544 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej poznamenáva, že text týkajúci sa zmluvnej pokuty nachádzajúci sa v Zmluvných dojednaniach
je vytlačený veľmi drobným a takmer nečitateľným písmom. Vzhľadom na použitie miniatúrneho písma
v texte o zmluvnej pokute, možno mať za to, že takéto konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými
mravmi zneužívajúc neskúsenosť, nevedomosť, prípadne nedostatok ostražitosti na strane spotrebiteľa
- odporcu. Aj samotná existencia rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi spôsobuje jeho absolútnu
neplatnosť podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

Taktiež možno mať za to, že Zmluvné dojednania (vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute) sú
typizované, paušálne používané v množstve iných obdobných úverových vzťahov navrhovateľa s inými
spotrebiteľmi, kde ich obsah formuluje a určuje výlučne len navrhovateľ bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť (zmeniť) tento obsah. Z tohto dôvodu možno mať za to, že predmetné Zmluvné dojednania
neboli s odporcom individuálne dojednané.

Uvedené konanie navrhovateľa možno považovať za odporujúce ustanoveniam § 52 ods. 2, § 53 ods. 2
a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť takých ustanovení
o zmluvnej pokute, aké obsahujú Zmluvné dojednania navrhovateľa.
Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka týkajúcu sa premlčania nároku, súd poznamenáva, že
uvedený nárok nie je premlčaný, nakoľko zásielka obsahujúca zosplatnenie nároku bola doručená

odporcovidňa09.06.2011,pričomodporcamalnaplnenielehotu15dníoddoručeniazosplatnenia,t.j.do
24.06.2011, do omeškania sa dostal dňa 25.06.2011. Trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa
25.06.2011 (deň, kedy mal navrhovateľ právo uplatniť si nárok po prvý raz) a uplynula dňa 25.06.2014.
Návrh na začatie konania bol podaný dňa 12.02.2014, t.j. k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.

Súd na základe námietky navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodoval
o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom poukazuje najmä na to, že podľa
ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 (vedľajší účastník vstúpil do konania pred
31.12.2014, t.j. pred účinnosťou novely O.s.p. účinnej od 01.01.2015) ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom zákon nehovorí, že by táto nemohla byť zastúpená
právnym zástupcom. K uvedenému Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 9. augusta
2012, sp. zn. 15Co/169/2012 uviedol, že "aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na
ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou."
Preto súd má za to, že nie je zákonom daný dôvod pre ktorý by sa spotrebiteľské združenie

nemohlo nechať zastupovať advokátom a v súvislosti so zastupovaním si nemohlo vyúčtovať aj trovy
právneho zastúpenia.
K námietke proti formulárovým vstupom vedľajšieho účastníka súd ďalej poznamenáva, že konkrétne
aj v tomto konaní právny zástupca vedľajšieho účastníka podal kompetentné a kvalifikované vyjadrenie
vo veci samej a to dňa 20.05.2015 a teda nemožno povedať, ako to tvrdí navrhovateľ, že by vedľajší

účastník neplnil účel vstupu do konania, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa - odporcu.
Pokiaľ ide o súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd konštatuje, že odporcovi
bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zásielkou určenou do vlastných
rúk, ktorú odporca neprevzal v odbernej lehote, preto má súd za to, že zásielka bola odporcovi doručená
dňa 25.05.2015 (§ 47 ods. 2 posledná veta O.s.p.), pričom odporca uvedený vstup vedľajšieho účastníka

nenamietal. Nakoľko vstup vedľajšieho účastníka do konania nastal dňa 06.10.2014 (pred účinnosťou
novely O.s.p.), výslovný súhlas odporcu sa nevyžaduje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo na strane odporcu
pripustil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. - odporca bol v konaní tým účastníkom,

ktorý mal úspech v časti 73,81 %, jeho miera úspechu je preto 47,62 % (navrhovateľom uplatnená
suma - 2.266,65 Eur, rozhodnutím súdu priznaná suma 593,68 Eur) preto mu vzniklo právo na náhradu
trov konania. Odporca si trovy konania neuplatnil, ani mu zo spisového materiálu žiadne trovy ku dňuvyhlásenia rozhodnutia nevyplývali, preto súd o náhrade jeho trov rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa podieľa na úspechu účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupoval, vo svojom vyjadrení zo dňa 19.05.2015 dôvodne namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úverového vzťahu z dôvodu chýbajúcich povinných náležitostí zmluvy, preto má súd za
to, že ním uplatnené trovy sú účelné. Vedľajší účastník si právo na náhradu trov konania uplatnil a
trovy konania si vyčíslil vo výške 199,36 Eur (2 x 91,29 Eur - tarifná odmena za úkony - prevzatie a

príprava zastúpenia a písomné podanie na súd + 2x režijný paušál za úkony v roku 2015 á 8,39 Eur). Na
základe tejto skutočnosti súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania. Súdom priznané trovy konania vedľajšieho
účastníka tak pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 47,62 % z
priznanej sumy 199,01 Eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd - vyjadrenie zo dňa 19.05.2015 po 91,29 Eur + 1 x režijný paušál po 8,04 Eur - úkon v roku 2014

a 1 x režijný paušál po 8,39 Eur - úkon v roku 2015), t.j. 94,77 Eur.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť
priznané trovy konania zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak navrhovateľ nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie

podľa Exekučného poriadku.