Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110224829
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110224829.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci

navrhovateľa GEFCO S.A., so sídlom vo Francúzskej republike, 77/81 Rue Des Lilas D'Espagne 92402
Courbevoie, ID číslo: 542 050 315 R.C.S. Nanterre, spoločnosť zapísaná v Le Journal Spécial des
Sociétés Françaises par Action, zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v
Bratislave,Klincová35protiodporcoviALL-TRANSs.r.o.,sosídlomvBanskejBystrici,KláryJarunkovej
14489/2, IČO: 36 028 401, zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom v Banskej
Bystrici, Komenského 14419/18D, o zaplatenie 17 010,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 010,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 14,25 % ročne, a to zo sumy 4 860,- Eur od 03. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215,- Eur od
20. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215,- Eur od 27. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 2 430,- Eur od
04. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 3 645,- Eur od 25. 07. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215,- Eur od
02. 08. 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 215,- Eur od 08. 08. 2008 do zaplatenia a zo sumy 1 215,- Eur
od 14. 08. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania r o z h o d n e súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 26. 11. 2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 12. 2010 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 17 010,- Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/593/2010-31 zo
dňa 26. 04. 2011, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19. 05.
2011 v zákonnej lehote odpor.

Navrhovateľ je zahraničná právnická osoba so sídlom vo Francúzskej republike, ktorá je registrovaná v
Obchodnom registri v Nanterre a odporca je slovenská právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba ako „Nariadenie ES“), toto nariadenie
sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní

sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 5 bodu 3 Nariadenia ES, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľamiesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Touto
skutočnosťou je v súdenom prípade bezdôvodné obohatenie odporcu, ku ktorému došlo pripísaním
žalovanej sumy na jeho číslo účtu. Vzhľadom na uvedené je daná právomoc slovenského súdu.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná v zmysle ustanovenia § 84 O. s. p.,
podľa ktorého, na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),
ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov, nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných
právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že v súdenom prípade nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy uzatvorenej

medzi účastníkmi konania, avšak ide o škodu spôsobenú navrhovateľovi bezdôvodným obohatením
odporcu, pričom miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, je na
území Slovenskej republiky (nakoľko peňažná suma, o ktorú sa odporca bezdôvodne obohatil mu
bola uhradená pripísaním na tuzemský účet), rozhodným právom pre úpravu vzájomných pomerov
účastníkov konania je právny poriadok Slovenskej republiky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I. G., F. O. a po oboznámení
sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 26. 11. 2010, navrhovateľ v období od júna

2008 do augusta 2008 vykonal úhrady v celkovej výške 17 010,- Eur za splatné faktúry. Dňa 24. 12.
2008 bola navrhovateľovi doručená predžalobná výzva od právneho zástupcu jeho skutočného veriteľa
- spoločnosti ALL transport s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica, IČO: 44 070 535,
v ktorej ho veriteľ vyzval na úhradu neuhradených faktúr v celkovej výške 17 010,- Eur. Na základe
tejto výzvy navrhovateľ zistil, že prišlo z jeho strany k mylným úhradám na účet odporcu, a to na

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený u Y. G. M..N... Úhrady boli vykonané z účtu navrhovateľa č.
XXXXXXXXXXX. Išlo o nasledovné úhrady:
- úhrada č. 4100081562 vo výške 4 860,- Eur vykonaná dňa 02. 06. 2008
- úhrada č. 4100093347 vo výške 1 215,- Eur vykonaná dňa 19. 06. 2008
- úhrada č. 4100096630 vo výške 1 215,- Eur vykonaná dňa 26. 06. 2008

- úhrada č. 4100101010 vo výške 2 430,- Eur vykonaná dňa 03. 07. 2008
- úhrada č. 4100112143 vo výške 3 645,- Eur vykonaná dňa 24. 07. 2008
- úhrada č. 4100113340 vo výške 1 215,- Eur vykonaná dňa 01. 08. 2008
- úhrada č. 4100120588 vo výške 1 215,- Eur vykonaná dňa 07. 08. 2008 a
- úhrada č. 4100124336 vo výške 1 215,- Eur vykonaná dňa 13. 08. 2008.

Navrhovateľ po tom, čo sa na základe doručenej predžalobnej výzvy dozvedel o tom, že vykonal mylné
úhrady, listom vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17 010,- Eur. Nakoľko
odporca na základe tejto výzvy bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi nevydal, adresoval právny
zástupca navrhovateľovi odporcovi opätovnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale odporca
sa aj naďalej bráni nečinnosťou. Keďže odporca ku dňu podania žaloby na súd nevydal bezdôvodné

obohatenie vo výške 17 010,- Eur, je v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka povinný platiť
úrokyzomeškaniavovýške14,25%ročnetak,akosadostaldoomeškaniasplnenímsvojhopeňažného
záväzku, t.j. z jednotlivých súm tvoriacich istinu vo výške 17 010,- Eur odo dňa nasledujúceho po úhrade
každej z jednotlivých súm vyššie uvedených až do ich zaplatenia.

Právny zástupca odporcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 19. 05. 2011 (č. l. 34 p. v.) tvrdil,
že zo žalobného návrhu vyplýva, že na prospech spoločnosti odporcu bola pripísaná úhrada faktúr, za
plnenie vykonané spoločnosťou ALL transport s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica.
Úhrada nebola vykonaná titulom nárokov z obchodného styku účastníkov konania. Len pre úplnosť
dodal, že vtedajšie sídlo spoločnosti odporcu bolo Majerská cesta 96, Banská Bystrica. Jedným zo

zakladajúcich spoločníkov obchodnej spoločnosti ALL transport s.r.o. a jej prvým konateľom bol bývalý
konateľ spoločnosti odporcu, ktorý prebral obchodné aktivity spoločnosti odporcu s navrhovateľom a
tieto realizoval ďalej v rámci spoločnosti ALL transport s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, Banská
Bystrica. I z podaného návrhu navrhovateľa je zrejmé, že medzi účastníkmi konania v čase poukázaniapredmetných úhrad na účet spoločnosti odporcu už nebol žiadny právny (obchodný) vzťah; navrhovateľ
bol v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALL transport s.r.o., ktorej mienil úhradu vykonať. Právne
vzťahymedzispoločnosťouodporcuanavrhovateľomjepretonevyhnutnéposudzovaťpodľaustanovení

Občianskeho zákonníka, a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sa
dozvedel o vykonaní úhrad na účet spoločnosti odporcu namiesto na účet skutočného veriteľa, t.j. ALL
transport s.r.o. až v mesiaci december 2008, tak toto sa nezakladá na pravde; z e-mailovej komunikácie
medzi navrhovateľom a spoločnosťou odporcu však vyplýva, že navrhovateľ o mylnom vykonaní úhrad
na účet spoločnosti odporcu vedel už v mesiaci august 2008, konkrétne 29. 08. 2008, o čom predložil

súdu e-mail z uvedeného dátumu. Nakoľko navrhovateľ doručil návrh konajúcemu súdu až dňa 01. 12.
2010, tak si uplatnil návrh voči odporcovi až po uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty (v zmysle ustanovenia
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nárok navrhovateľa je tak premlčaný v celom rozsahu. Nárok
navrhovateľa sa premlčal dňa 30. 08. 2010, pretože ak sa navrhovateľ dozvedel dňa 29. 08. 2008 o tom,
že sa odporca bezdôvodne obohatil, mohol si uplatniť svoje práva voči odporcovi najskôr dňa 30. 08.
2008. Touto cestou preto odporca vznáša námietku premlčania voči celému nároku navrhovateľa. Po

vykonaní dokazovania navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu odporcu zo dňa 22. 06. 2011 (č.
l. 49 p. v.) uviedol, že navrhovateľ v minulosti obchodoval s odporcom a preto mal vo svojom účtovníctve
vytvorené saldo aj pre tento podnikateľský subjekt; mylné úhrady, ktoré navrhovateľ vykonal, boli

úhradami za faktúry vystavené na základe plnenia z obchodnoprávneho vzťahu. Už len zo skutočnosti,
že išlo o úhradu faktúr v obchodnozáväzkovom vzťahu je zrejmé, že navrhovateľ vykonanie mylných
úhrad a následné bezdôvodné obohatenie sa odporcu, sa týka ich podnikateľskej činnosti. V predmetnej
právnej veci nemožno aplikovať právnu úpravu premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka; je
nepochybné, že v tomto prípade ide o vzťah obchodno-právny, lebo nie je dôležité, ktorý právny

predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha tohto vzťahu a v tomto prípade ide o 2 podnikateľské
subjekty, ktoré v minulosti spolu obchodovali. Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v
Občianskom zákonníku sa teda bude aplikovať aj na obchodné vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie
nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre ich absenciu. Ale premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa bude spravovať právnou úpravou

obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, lebo inštitút premlčania ako celok Obchodný zákonník upravuje.
Navrhovateľ zastáva názor, že v predmetnej právnej veci je potrebné aplikovať úpravu premlčania
obsiahnutú v ustanovení § 397 Obchodného zákonníka, t.j. že premlčacia doba je štyri roky, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak. Preto bol za to, že jeho nárok voči odporcovi nie je premlčaný a
odporca je povinný vydať prospech z bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho sa obohatil.

Právny zástupca navrhovateľa, ako aj právny zástupca odporcu počas celého súdneho konania trvali
na svojich právnych názoroch, ktoré podrobným spôsobom prezentovali jednak vo svojich písomných
podaniach a jednak v rámci ústnych prednesov na jednotlivých pojednávaniach vo veci samej.

Svedok I. G. ako bývalý konateľ spoločnosti odporcu a ako bývalý spoločník a konateľ spoločnosti
ALL transport s.r.o. na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 05. 2012 (č. l. 129 p. v.) potvrdil, že
zo spoločnosti odporcu odišiel a dňa 20. 03. 2008 bola do obchodného registra Okresného súdu
Banská Bystrica zapísaná spoločnosť ALL transport s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta
96, IČO: 44 070 535, s ktorou spoločnosťou počnúc mesiacom apríl 2008 začal s navrhovateľom

vykonávať podnikateľskú činnosť, keď pre neho na základe individuálnych objednávok vykonával
prepravy. Platobná disciplína zo strany navrhovateľa nebola dobrá a napokon sa zhruba po polroku, po
trištvrte roku dozvedeli, že finančné prostriedky vo výške cca 17 000,- Eur boli vyplatené spoločnosti
odporcu a nie spoločnosti ALL transport s.r.o.; dozvedeli sa to približne v mesiaci september 2008.
Svedok tiež potvrdil, že ani medzi navrhovateľom a spoločnosťou odporcu, ale ani medzi navrhovateľom

a spoločnosťou ALL transport s.r.o. neexistovali nejaké rámcové zmluvy, obchodné záväzkové vzťahy
prebiehali výlučne faxom, prípadne e-mailom, teda formou objednávok. Svedok vylúčil spoluprácu
odporcu so spoločnosťou ALL transport s.r.o. v období po marci 2008. Napokon len dodal, že finančné
prostriedky za vykonané prepravy v prospech navrhovateľa spoločnosťou ALL transport s.r.o. od
navrhovateľa vymohli súdne, teda tie peňažné sumy, ktoré navrhovateľ omylom poukázal na účet

odporcu a ktoré patrili spoločnosti ALL transport s.r.o.

V priebehu súdneho konania predložil právny zástupca navrhovateľa do súdneho spisu listinný dôkaz
nazvaný „Vyjadrenie k mylným platbám“ vypracovaný odporcom a adresovaný navrhovateľovi (č. l. 143p. v.), kde odporca potvrdil, že v priebehu mesiacov máj, jún a júl 2008 boli poukázané na jeho účet
peniaze, ktoré nepatrili jemu a tieto mali byť poukázané spoločnosti ALL transport s.r.o. Na základe tejto
skutočnosti potom žiadal navrhovateľa o zaslanie bankového spojenia, kam má peniaze vrátiť alebo

potvrdenie dolu priloženého prehlásenia, že odporca môže peniaze previesť na účet ALL transport s.r.o.,
keďže bolo zrejmé, že spomínané peniaze patria im. Na tomto listinnom dôkaze sa nachádzal podpis
F. O. a pečiatka spoločnosti odporcu.

Svedkyňa F. O., zamestnaná ako administratívna pracovníčka v obchodnej spoločnosti odporcu, na

pojednávaní vo veci samej dňa 03. 08. 2012 (č. l. 169 p. v.) potvrdila, že v období mesiaca august
2008 podpísala dokument nazvaný „Vyjadrenie k mylným platbám“ adresovaný navrhovateľovi zo strany
spoločnosti odporcu (č. l. 143 p. v.); keďže robila aj s účtami spoločnosti odporcu, mala informácie o
tom, že boli pripísané na účet spoločnosti odporcu tam uvádzané platby od navrhovateľa. Dokument
bol vypracovávaný s bývalou kolegyňou, ktorá bola zamestnaná v tom čase v spoločnosti ALL transport
s.r.o. a ktorá prekladala obsah tohto dokumentu do anglického jazyka. Svedkyňa tiež uviedla, že po

zaúčtovaní týchto finančných prostriedkov zistili, že boli mylne pripísané na účet odporcu. Odporcu
začala kontaktovať spoločnosť ALL transport s.r.o. a na základe komunikácie s touto spoločnosťou zistili,
že vlastne tie peniaze patria jej. Dokument vypracovala bývalá kolegyňa svedkyne ako zamestnankyňa
spoločnosti ALL transport s.r.o. a bol vytvorený len na poukázanie tých peňazí pre spoločnosť ALL
transport s.r.o. Svedkyňa ďalej tvrdila, že bolo na ňu naliehané, aby sa to riešilo takýmto spôsobom,

že by nešli peniaze cez Francúzsko, ale aby išli priamo spoločnosti ALL transport s.r.o., že je tam
súhlas spoločnosti navrhovateľa, hoci žiadnu písomnú dohodu svedkyni nepreukázali, že to mali
vraj telefonicky dohodnuté. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo konateľ spoločnosti odporcu nerozhodol
o vrátení týchto peňazí navrhovateľovi, ona sama takúto kompetenciu nemala a takisto nemala
ani splnomocnenie od konateľa spoločnosti na vyhotovenie takéhoto dokumentu. Spolupráca medzi

spoločnosťou navrhovateľa a odporcom podľa jej vedomosti končila zhruba v mesiaci marec - apríl 2008
a medzi odporcom a spoločnosťou ALL transport s.r.o. neexistovala žiadna spolupráca. V závere len
dodala, že nemá vedomosť o tom, že by sa zo strany navrhovateľa vrátila nejaká reakcia na dokument,
čiže ona to brala tak, že nebol vrátený naspäť podpísaný.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom záverečnom zhrňujúcom vyjadrení k priebehu
konania podľa § 118 ods. 4 O. s. p. zo dňa 04. 09. 2012 (č. l. 178 p. v.) uviedol, že v období od júna 2008
do augusta 2008 vykonal navrhovateľ úhrady v celkovej výške 17 010,- Eur za splatné faktúry. Následne
zistil, že z jeho strany prišlo k mylným úhradám na účet odporcu, pričom finančné prostriedky patrili
skutočnému veriteľovi - spoločnosti ALL transport s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 96,

IČO: 44 070 535. Po zistení tejto skutočnosti navrhovateľ vykonal úhradu svojho dlhu voči skutočnému
veriteľovi a zároveň vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17 010,- Eur, avšak
bezúspešne. Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach v priebehu súdneho konania uviedol, že v minulosti
obchodoval s odporcom a že mylné úhrady, ktoré navrhovateľ vykonal na účet odporcu, boli úhradami
za faktúry vystavené na základe plnenia z obchodnoprávneho vzťahu. Navrhovateľ opakovane uviedol,

že v predmetnej právnej veci nemožno aplikovať právnu úpravu premlčania v zmysle Občianskeho
zákonníka; navrhovateľ považuje za nepochybné, že v prejednávanom prípade ide o vzťah obchodno-
právny, lebo nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha tohto vzťahu
a v tomto prípade ide o dva podnikateľské subjekty, ktoré v minulosti spolu obchodovali. Navrhovateľ
je názoru, že na právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa uplatňuje v obchodno-právnych

vzťahoch, sa vzťahuje právna úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka a to z dôvodu, že v
tomtoprípadejepotrebnévyužiťinterpretačnépravidlo,ktorériešivzťahmedziObčianskymzákonníkom
a Obchodným zákonníkom na základe zásady subsidiarity a na zásade lex specialis derogat legi
generali (osobitný zákon ruší všeobecný zákon). Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá
v Občianskom zákonníku sa teda bude aplikovať aj na obchodné vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie

nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre ich absenciu. Ale premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa bude spravovať právnou úpravou
obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, leto inštitút premlčania ako celok Obchodný zákonník upravuje.
Uvedené je možné odvodiť aj z dikcie ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Z dôvodov
vyššie uvedených navrhovateľ zastáva názor, že v predmetnej právnej veci je potrebné aplikovať úpravu

premlčania obsiahnutú v ustanovení § 397 Obchodného zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa, o
záväzkovú zodpovednosť ide nielen vtedy, keď dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti priamo zo
zmluvy alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona na základe uzavretej zmluvy, ale aj vtedy, keď dôjde k
porušeniu záväzku napr. zo záväznej ponuky alebo z verejného prísľubu, t.j. z jednostranného právnehoúkonu, prípadne, keď dôjde k porušeniu záväzku z bezdôvodného obohatenia a pod. Taktiež sem treba
zahrnúť porušenie povinnosti vyplývajúcej z aplikovateľných obchodných zvyklostí. Navrhovateľ ďalej
poukazuje aj na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka; zásady poctivého obchodného styku sú

právne relevantné. Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého
obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. Ide o zneužitie práva, keď
účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho
cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú
stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem; preto mu ani Obchodný

zákonník nepriznáva právnu ochranu. Odporca svojím konaním, resp. opomenutím konania (nevrátením
peňažných prostriedkov navrhovateľovi) celkom zjavne nerealizoval vlastné hospodárske záujmy, ale
mal a má snahu spôsobiť navrhovateľovi ujmu (škodu) tým, že neoprávnene zadržiava tieto finančné
prostriedky. Podľa názoru navrhovateľa je tiež potrebné poukázať na ustanovenie § 15 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého: „Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv

a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo
ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.“ Tu je potrebné poznamenať, že bezdôvodné
obohatenie je inštitútom slovenského právneho poriadku, ale v právnych poriadkoch iných štátov sa
tentoinštitútsamostatnenevyskytujeajesubsumovanýpodinštitútnáhradyškody.Zuvedenéhodôvodu
aj zákon č. 97/1963 Zb. v § 15 upravuje otázku rozhodného práva pri nárokoch na náhradu škody,

pričom ale do týchto nárokov je potrebné zaradiť aj nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Napokon navrhovateľ uvádza, že v priebehu konania založil do súdneho spisu dokument nazvaný
„Vyjadrenie k mylným platbám“, v ktorom odporca uvádza, že v priebehu mesiacov máj, jún a júl 2008
boli poukázané na jeho účet finančné prostriedky, ktoré mu nepatrili, pričom špecifikuje dátum obdržania
jednotlivých platieb, číslo faktúry, ako aj prijaté sumy; ďalej sa v dokumente uvádza, že spoločnosť

odporcu zistila, že tieto platby mali byť poukázané spoločnosti ALL transport s.r.o. v Banskej Bystrici.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj
na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tvrdiac pritom, že v predmetnom prípade obe
podmienky naplnené sú. K svedeckej výpovedi F. O. navrhovateľ uviedol, že dáva súdu na zváženie
do akej miery na túto bude prihliadať, nakoľko existuje možná zaujatosť zo strany svedkyne, keďže

výsledok prebiehajúceho súdneho konania môže mať na svedkyňu dopad (aj ekonomický) a taktiež
dopad na jej zamestnávateľa, čo by mohlo na svedkyňu vyvolávať tlak a tak niektoré z jej tvrdení počas
výsluchu nemuseli korešpondovať so skutočným stavom a mohli byť účelové, s cieľom zabezpečiť
svojmu zamestnávateľovi výhodnejšiu pozíciu v súdnom konaní. Svedkyňa však potvrdila argumentáciu
navrhovateľa o tom, že listina predložená do súdneho spisu zo strany navrhovateľa je uznaním dlhu

a naopak, vylúčila možnosť, že by išlo o právny úkon poukážky. Na záver svojho písomného zhrnutia
navrhovateľ uviedol, že s poukazom na podanú žalobu, všetky jeho doterajšie vyjadrenia, ako aj
skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení, jeho nárok voči odporcovi nie je premlčaný, odporca je povinný
vydať navrhovateľovi prospech z bezdôvodného obohatenia a navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je
navrhované v podanej žalobe.

Z písomného záverečného prednesu právneho zástupcu odporcu zo dňa 07. 09. 2012 (č. l. 197 p. v.)
vyplynulo, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha zaplatenia sumy 17 010,- Eur s prísl., pričom
svoj návrh odôvodnil tým, že v období od júna 2008 do augusta 2008 vykonal úhrady v celkovej výške
17 010,- Eur za splatné faktúry; podľa vyjadrenia navrhovateľa sa jednalo o splatné faktúry vystavené

skutočným veriteľom navrhovateľa - spoločnosťou ALL transport s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96,
BanskáBystrica,IČO:44070535.Odporcaohľadomnárokunavrhovateľavzniesolnámietkupremlčania
v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak navrhovateľ je toho názoru, že v
prejednávanej veci by sa mala aplikovať premlčacia lehota v zmysle § 397 Obchodného zákonníka.
Pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa je preto dôležité posúdiť charakter vzťahu medzi účastníkmi

konania v období vykonania platieb a následne s ohľadom na povahu vzťahu medzi účastníkmi aplikovať
ustanovenie príslušného právneho predpisu o premlčaní. Odporca má za preukázané, že v období
vykonania mylných úhrad (od júna 2008 do augusta 2008) účastníci konania neboli v obchodnom
vzťahu. Už si v danom čase navzájom neposkytovali žiadne synalagmatické plnenia, ani neplnili žiadne
vzájomné záväzky, ktoré by sa týkali podnikateľských aktivít obidvoch subjektov, čiže už nevykonávali

medziseboužiadneaktivity,ktorébysadalipodriadiťpojmupodnikateľskáčinnosťvzmysleustanovenia
§ 2 Obchodného zákonníka. Na to, aby sa právne vzťahy medzi nimi podriadili ustanoveniam
Obchodného zákonníka, je nevyhnutné, aby sa týkali ich (spoločnej) podnikateľskej činnosti, t.j. aby si
poskytovali vzájomne také plnenia či činnosti, ktoré smerujú k dosiahnutiu zisku. Odporca má za to, žeautonómne (individuálne) vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými subjektmi bez ich vzájomnej
ingerencie, nezakladá medzi podnikateľmi automaticky obchodno-právny vzťah len z dôvodov ich
formálneho postavenia ako podnikateľov; vykonávanie obchodnej činnosti v určitom období neznamená

kontinuitu obchodno-právneho vzťahu v nasledujúcom období bez ďalšej reálnej spolupráce, resp.
vzájomnej aktivity. Obchodný vzťah medzi spoločnosťami v minulosti existoval len do doby, kedy nastali
v spoločnosti odporcu personálne zmeny a odporca upustil od vykonávania špecifického druhu prepravy
v prospech navrhovateľa. Prepravu, ktorú pred tým vykonával odporca, začala vykonávať v prospech
navrhovateľa spoločnosť ALL transport s.r.o. a to na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi

navrhovateľom a touto spoločnosťou. Toto bolo preukázané výsluchom svedka I.. V rámci prejednania
veci bol rovnako objasnený dôvod, prečo odporca nevyplatil peňažné prostriedky priamo bezodkladne
navrhovateľovi; ako uviedla svedkyňa F. O., na peňažné prostriedky mylne poukázané na účet odporcu
si robila nárok spoločnosť ALL transport s.r.o., ktorej boli navrhovateľom pôvodne určené. Osoby z
prostrediatejtospoločnostitvrdili,žeexistujesnavrhovateľomtakádohoda,žepeniazemajúbyťposlané
priamo ALL transport s.r.o. a nie cez spoločnosť navrhovateľa, čo potvrdila aj svedecká výpoveď I. G..

Nakoľko odporca peňažné prostriedky obdržal od navrhovateľa a na druhej strane nemohol absolútne
vylúčiť vôľu navrhovateľa postupovať ako uvádzali osoby v spoločnosti ALL transport s.r.o., bolo na
mieste postupovať s odbornou starostlivosťou a teda zadržať vykonanie platby (vrátenie peňazí) až do
záväzného pokynu. Odporca čakal na potvrdenie ďalšieho postupu, t.j. či poslať peniaze navrhovateľovi
alebo či ich poslať spoločnosti ALL transport s.r.o.. Navrhovateľ však doposiaľ neobjasnil, z akého

dôvodu tento dokument nedoplnil o súhlas s vydaním peňažných prostriedkov spoločnosti ALL transport
s.r.o. alebo prečo v nadväznosti na tento dokument bezodkladne nežiadal peňažné prostriedky vrátiť. Po
uplynutí zákonnej premlčacej lehoty odporca len využil právo dané mu zákonom a vzniesol odôvodnenú
námietku premlčania. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu, v prejednávanom prípade medzi
účastníkmi konania v čase vykonania „mylných platieb“ už obchodno-záväzkový vzťah neexistoval,

resp. vykonanie platieb nemalo žiadny súvis s podnikateľskou činnosťou spoločnosti odporcu. Tvrdenia
navrhovateľa, že sa vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v 4-ročnej premlčacej lehote (podľa
Obchodného zákonníka), by boli dôvodné v hypotetickom prípade, ak by odporca bol prijal mylné
platby ešte v rámci „spoločnej“ podnikateľskej činnosti, t.j. ešte pred ukončením spolupráce v roku
2008. Navrhovateľ však v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii obchodno-záväzkového

vzťahu medzi účastníkmi konania po apríli 2008; nepreukázal tiež, že došlo ku vzniku nároku na
bezdôvodné obohatenie z obchodného vzťahu (záväzkového vzťahu) medzi účastníkmi konania. Zo
skutkového stavu zisteného dokazovaním vyplýva, že tento nekorešponduje podmienkam stanoveným v
ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto je na právne vzťahy medzi účastníkmi konania
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného

obohatenia odporcom sa spravuje ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca
odporcu bol toho názoru, že navrhovateľ najneskôr v septembri 2008 vedel, kto a v akom rozsahu sa na
jeho úkor obohatil a preto premlčacia lehota uplynula najneskôr 01. 10. 2010 (a nie v decembri 2010 ako
sa to uvádza v návrhu na začatie konania). Nakoľko navrhovateľ uplatnil nárok pred súdom až dňa 01.
12. 2010, uplatnil ho po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

odporca hneď v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania. Na podklade všetkých
vyššie uvedených skutočností potom odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je

rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskomzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31. 12. 2008, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bez právneho dôvodu (omylom)
poukázal na účet odporcu dňa 02. 06. 2008 sumu 4 860,- Eur, dňa 19. 06. 2008 sumu 1 215,- Eur, dňa
26. 06. 2008 sumu 1 215,- Eur, dňa 03. 07. 2008 sumu 2 430,- Eur, dňa 24. 07. 2008 sumu 3 645,- Eur,
dňa 01. 08. 2008 sumu 1 215,- Eur, dňa 07. 08. 2008 sumu 1 215,- Eur a dňa 13. 08. 2008 sumu 1
215,- Eur, spolu vo výške 17 010,- Eur. Tieto sumy mali byť uhradené spoločnosti ALL transport s.r.o.,

so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 96, IČO: 44 070 535 za poskytnutie plnení na základe
individuálnych zmlúv o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretých medzi
navrhovateľomatoutospoločnosťouvobdobímesiacovapríl,máj,júnajúl2008.Tátoskutočnosťnebola
medzi účastníkmi konania sporná a potvrdil ju aj svedok I. ako bývalý spoločník a konateľ spoločnosti
ALL transport s.r.o.

Ďalej mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval obchodný záväzkový vzťah založený
individuálnymi zmluvami o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka do 08. 04. 2008 a
po tomto dátume už nedošlo medzi nimi k uzavretiu žiadneho obchodného záväzkového vzťahu, pretože
od mesiaca apríl 2008 vstúpil navrhovateľ do obchodného záväzkového vzťahu so spoločnosťou ALL

transport s.r.o. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov predložených navrhovateľom,
najmä z faktúry č. OF0801652, ktorá bola odporcom vystavená navrhovateľovi dňa 08. 04. 2008
s uvedením dňa dodania služby 08. 04. 2008, dňom odoslania faktúry 14. 04. 2008 a s dátumom
splatnosti 29. 05. 2008, znejúcej na sumu 1 215,- Eur (táto platba sa však v žalobou uplatnenom
nároku nenachádzala). Takisto táto skutočnosť bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami I. G. a F. O..

Preto sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v tom smere, že v období pripísania súm na účet
odporcu, t.j. od 02. 06. 2008 do 13. 08. 2008 obchodný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania trval.
Podľa dôkazov vykonaných pred súdom, v tomto období už žiadny obchodný záväzkový vzťah medzi
účastníkmi konania neexistoval.

Napokon mal súd preukázané, že prijatím platieb od navrhovateľa vo výške 17 010,- Eur došlo na
strane odporcu k majetkovému prospechu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Obdržanie žalovaných platieb od navrhovateľa odporca v súdnom konaní
nepopieral.Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania sa nároku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel

k názoru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

V prvom rade súd uvádza, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzal z ustanovenia § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené
Občianskym zákonníkom a teda aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodno-právnych

vzťahoch bude aplikovaný v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Občiansky
zákonník.VObchodnomzákonníkusažiadnašpeciálnaúpravabezdôvodnéhoobohatenianenachádza.
Súd mal v konaní preukázané, že odporca platby od navrhovateľa vo výške 17 010,- Eur prijal, čo ani
nepopieral, čím získal majetkový prospech na úkor navrhovateľa.

V druhom rade sa súd zaoberal otázkou, ktorý právny predpis vo vzťahu k vznesenej námietke

premlčania na súdený prípad aplikuje. Podľa názoru súdu, je na daný právny vzťah potrebné aplikovať
ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, t.j. všeobecnú premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov,
a nie 2-ročnú premlčaciu lehotu podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej
aplikácie sa v súdnom konaní domáhal odporca. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku
má komplexnú povahu a aj keď bezdôvodné obohatenie je inštitút upravený výlučne Občianskym

zákonníkom, ktorý obsahuje aj úpravu premlčania pri bezdôvodnom obohatení, bude aj premlčanie
bezdôvodného obohatenia v režime Obchodného zákonníka, pokiaľ je možné vzťah medzi účastníkmi
označiť jednoznačne ako obchodno-právny. V súdenom prípade mali obidve sporové strany postavenie
podnikateľov, k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu došlo pri ich podnikateľskej činnosti
(obidve strany majú v predmete činnosti vykonávanie dopravy) a v krátkom časovom období, resp.

bezprostredne po ukončení ich zmluvného vzťahu (zmluvný vzťah bol ukončený 08. 04. 2008 - k plneniu
bez právneho dôvodu zo strany navrhovateľa došlo v období od 02. 06. 2008 do 13. 08. 2008). S
prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, mal súd za to,
že aj keď nejde o obchodný záväzkový vzťah v takom ponímaní, ako to má na mysli ustanovenie §
261 Obchodného zákonníka, možno len predsa pri objektívnom posúdení vziať do úvahy skutočnosť,

že navrhovateľ neplnil bezdôvodne subjektu úplne odlišnému od jeho pôvodného zmluvného partnera,
to znamená, že tento vzťah možno považovať za obchodno-právny v širšom ponímaní, t.j. z hľadiska
postavenia podnikateľských subjektov, ich podnikateľskej činnosti, dlhšej a pravidelnej spolupráce, z
hľadiska práva vymáhateľného na súde zo strany niektorého zo subjektov (hoci aj pri vrátení plnenia
poskytnutého bez právneho dôvodu alebo pri nároku na náhradu škody) a pod. Napokon aj po ukončení

zmluvného vzťahu, účastníci konania medzi sebou komunikovali - práve kvôli „mylným platbám“, takže
možno konštatovať, že si „vysporadúvali“ vzťahy súvisiace s predchádzajúcim podnikaním. Aj v tomto
kontexte potom súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah obchodno-právny (v širšom
- objektívnom ponímaní) a nie ako obchodný záväzkový (zmluvný) vzťah (v užšom ponímaní). Nie
je možné vyčítať navrhovateľovi, že sporné platby poukázal odporcovi, hoci už s ním nepokračoval

v zmluvnom vzťahu, avšak môže nastať situácia, že pri dlhodobejších záväzkových vzťahoch je už
používanie údajov o obchodnom partnerovi istou rutinou, zvlášť keď má vytvorenú kompletnú databázu
údajov; alebo môže dôjsť k personálnym zmenám u obchodného partnera ako to bolo v súdenom
prípade. Navrhovateľovi nemožno uprieť ani snahu o získanie týchto platieb od odporcu, keď už 29.
08. 2008 požiadal odporcu a vrátenie dovtedy poukázaných platieb. Súd preto uvažoval v širších

súvislostiach, berúc pritom do úvahy všetky okolnosti, za ktorých došlo k poukázaniu sporných platieb
na účet odporcu.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa premlčanie spája s márnym uplynutím
doby, ktorú zákon dáva veriteľovi na „vykonanie“ práva. Premlčať sa môže len právo, ktoré vzniklo a

do uplynutia premlčacej doby nenastal jeho zánik z akéhokoľvek zákonného alebo zmluvného dôvodu.
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Keďže navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré právo je vymáhateľné na súde, začala štvorročná premlčacia doba
(§ 397 Obchodného zákonníka) plynúť pri každej bez právneho dôvodu poukázanej sume zvlášť, to

znamená, pri uplatnenej sume 4 860,- Eur od 03. 06. 2008, pri sume 1 215,- Eur od 20. 06. 2008, pri
sume 1 215,- Eur od 27. 06. 2008, pri sume 2 430,- Eur od 04. 07. 2008, pri sume 3 645,- Eur od 25.
07. 2008, pri sume 1 215,- Eur od 02. 08. 2008, pri sume 1 215,- Eur od 08. 08. 2008 a pri sume 1 215,-Eur od 14. 08. 2008, vo všetkých prípadoch odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde; žaloba bola
doručená tunajšiemu súdu dňa 01. 12. 2010, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

Na základe takejto právnej úvahy, berúc pritom do úvahy všetky okolnosti súdeného prípadu, nemohol
súd námietke premlčania vznesenej odporcom vyhovieť, nakoľko nárok navrhovateľa nepovažoval súd
za premlčaný. Súd len pripomína, že odporca mohol a mal urobiť v tejto právnej veci právne kroky
tak, aby platby prijaté bez právneho dôvodu navrhovateľovi bezodkladne vrátil, takže z tohto pohľadu
neobstojí jeho obrana, že navrhovateľ bol nečinný. Podľa názoru súdu, práve odporca sa dostal do

pozície dlžníka a bolo jeho povinnosťou neoprávnene prijaté a jemu nepatriace platby vrátiť a nečakať
na kroky navrhovateľa, keďže vedel, od koho platby prijal a navyše aj komu patria, takže mohol a mal
vyvinúť snahu na predídenie súdnemu sporu, a to nielen tomuto, ale aj súdnemu sporu vedenému
medzi spoločnosťou ALL transport s.r.o. a navrhovateľom (o zaplatenie poskytnutého plnenia na základe
zmluvnéhovzťahu,ktoréboloprávebezdôvodnepoukázanénaúčetodporcu).Ztohtopohľadusapotom
súdu javí, že nečinnosť odporcovi vyhovovala.

Súd sa už potom nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania, nakoľko ich nepovažoval za
relevantné, vzhľadom na podstatné skutočnosti, ktoré už v tomto rozhodnutí zdôvodnil a ktoré ho viedli
k vyššie uvedeným právnym záverom. Súd tiež nevykonal listinný dôkaz navrhnutý právnym zástupcom
odporcu na pojednávaní vo veci samej dňa 11. 09. 2012 (č. l. 195 p. v.), a to, aby navrhovateľ predložil (ak

tedaexistuje)listinu,ktoroureagovalnadokumentnazvaný„Vyjadreniekmylnýmplatbám“podpísanýza
odporcu svedkyňou F. O.H.. Neušlo totiž pozornosti súdu, že navrhovateľ na tento dokument aj reagoval,
a to e-mailom zo dňa 29. 08. 2008, v ktorom navrhovateľ v prvom rade poďakoval F. O. za informáciu o
mylných platbách a v druhom rade poprosil o vrátenie celkovej sumy (vtedy 14 580,- Eur) šekom alebo
prevodom na tam uvedenú adresu. E-mail navrhovateľa zo dňa 29. 08. 2008 predložil samotný odporca

už pri podávaní odporu proti platobnému rozkazu a týmto e-mailom preukazoval vedomosť navrhovateľa
o mylnom vykonaní úhrad na účet odporcu už v mesiaci august 2008, od ktorej časovej súvislosti potom
odvodzoval premlčanie sa nároku navrhovateľa v 2-ročnej premlčacej lehote. O tom, že navrhovateľ
týmto e-mailom reagoval na dokument nazvaný „Vyjadrenie k mylným platbám“ nemal súd pochybnosti
a nasvedčuje tomu aj svedecká výpoveď F. O., ktorá uviedla, že tento dokument podpísala v mesiaci

august 2008, takže je potom logické, že e-mail navrhovateľa zo dňa 29. 08. 2008 musel byť jeho reakciou
na tento dokument. E-mail navrhovateľa zo dňa 29. 08. 2008 predložený odporcom v anglickom jazyku
sa nachádza na č. l. 37 p. v. a jeho úradný preklad do slovenského jazyka sa nachádza na č. l. 78 p. v.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, zo všetkých okolností, ktoré v konaní vyšli najavo a

s poukazom na citované zákonné ustanovenia, považoval súd žalobnú za dôvodnú a nepremlčanú a
preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 17 010,- Eur i 14,25 % úrok z omeškania
ročne tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené, teda odo dňa nasledujúceho po vykonaní
jednotlivých platieb na účet odporcu až do zaplatenia. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s

ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2008, t.j. 4,25% + 10
% ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).