Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 15, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/216/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221928
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221928.4

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, vo veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava
o náhradu majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 275,- EUR takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 275,- EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na
náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obajaúčastnícikonaniabolisúdomriadnepredvolaní,napriektomusana pojednávaniedňa15.01.2016
nedostavili, predvolania s pripojenými doručenkami žalobca zast. splnomocneným práv. zást. Fridrich

Paľko, s.r.o. AK prevzal dňom 4.1.2016, ako je zrejmé z č. l. 64 súdneho spisu, žalovaná zast. MS
SR prevzala dňom 30.12.2015, z ktorých skutočností je nepochybné a zrejmé, že lehota na prípravu
pojednávania u oboch účastníkov bola podľa § 115 ods. 2 Obč. súd por. v trvaní 5-dní bola zachovaná.
Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak lehota na prípravu pojednávania podľa
neho nebola zachovaná a nebola im oznámená ich spisová značka. K uvedenej požiadavke splnomoc.
práv. zást. žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca svoj identifikačný kód a to kombináciu čísel

a písmen (štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol len jedenkrát na prvej strane a nie v záhlaví
svojho podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej korešpondencii s označením, skratkou, napr.:
„naša značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich ďalších podaniach to už ani neuviedol a ani
nepožadoval uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v ľavo dole možno mať za to, že tento text je
spojený s tlačou. Na základe uvedených je zrejmé, že vo vzájomnej korešpondencii v súdnom konaní,
jednotným kritériom pre identifikáciu korešpondencie je spisová značka súdneho konania tohto ktorého

súdu a nie iné značky napr. účastníka konania.

Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na čís. l. l.-4, s dôrazom nač. l. 2, z ktorého sa zisťuje, že žalobca si uplatňuje nárok na tom skutkovom základe, že žalovaný,
príslušný OS v NZ nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti na
vykonanie exekúcie, ďalej súd oboznamuje plnomocenstvo na č. l. 5, potvrdenie o doručení spisu na č.

l. 6 s vyjadrením zák. sudcu na č. l. 7-8, pís. podanie OS NZ na č. l. 9, rozhodnutie KS NR na č. l. 10-13,
o tom, že sudcovia OS NZ sú vylúčení z prejednávania rozhodnutia, pís. podanie súdu na č. l. 14-15,
potvrdenie o prevzatí na č. l. 16, pís. podanie OS KN na č. l. 17-18, pís. podanie AK JUDr. Fridrich Paľko
na č. l. 19-20, pís. podanie OS KN na č. l. 21, odpoveď OS NZ o tom, že doručujú spis č. č. 6Er/3/2009,
na č. l. 25 s prílohami, na č. l. 34 vyjadrenie MS SR, na č. l. 35 - mailová komunikácia účastníkov konania

so súdom, oznámenie o založení originálu znal. posudku na č. l. 36-37, pís. podanie OS KN na č. l. 38,
potvrdenieoprijatínač.l.39,nač.l.40-predvolanie,nač.l.41-potvrdenieoprijatíspisu,upovedomenie
o odročení na č. l. 42-43, vzájomná mailová komunikácia mailovej komunikácie účastníkov konania so
súdom na č. l. 44-46 s ospravedlnením, návrh na prerušenie konania na č. l. 47-52, na č. l. 53-pís.
podaniesúdu,ospravedlneniežalobcunač.l.54,mailovákomunikáciamailovejkomunikácieúčastníkov
konania so súdom na č. l. 55-59, pís. podanie súdu na č. l. 60 o zamietnutí návrhu na preruš. konania,

na č. l. 61-63 - uznes. OS KN o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ktorý nadobudol ppl. dňa
28.7.2015, úprava zák. sudcu na č. l. 64 s pís. podaniami na č. l. 65-67, pís. podanie OS NZ na č. l.
68, na to súd oboznamuje xeroxkópiu pripojeného spisu OS NZ 6Er/3/2009, z ktorého sa zisťuje, že
dňa 8.1.2009 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, následne súd vo veci
priebežne konal (ako je zrejmé zo spisu), a súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa

2.2.2009, a to po 25 kalendárnych dňoch, z čoho je zrejmé, že došlo k určitému časovému sklzu pri
vydaní poverenia.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,

že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na
súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona

číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve
nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k

nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,
v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej

má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov

konania.

Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 275,-

EUR.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiuexekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyv-ňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná

a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zo
xerox-kópie pripojeného spisu OS NZ XEr/X/XXXX, z ktorého súd zistil, že dňa 8.1.2009 bola podaná
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, následne súd vo veci priebežne konal (ako je
zrejmé zo spisu), a súd vo veci nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní, ale až dňa 2.2.2009,
a to po 25 kalendárnych dňoch, z čoho je zrejmé, že došlo k určitému časovému sklzu pri vydaní

poverenia. Z uvedeného skutkového základu je zrejmé, že zo strany súdu došlo k porušeniu zákonom
uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por. Na základ vyššie uvedených
súd dospel k záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek
uvedenému v danom prípade nie sú splnené pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
Z. preto súd podanú žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2)
vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný

postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len
prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť
pri výkone verejnej moci. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávnehoúradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona

č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.
Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať.
Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci

o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie

zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,

ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola

podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s

pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom
poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,
natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je
odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj

NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom
všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené

v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala
bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodáreniavo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové
zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,

zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd
síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých

za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť
uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je

ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu spla-nosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa

na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia
zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak

skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol
postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym

rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia
medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť

najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.

V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivýmkonania. Ďalej nie je možné k uvedené-mu dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému
posudku, nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi
otázkami v tom ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa

vyjadrovať k osobe znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.