Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204406
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913204406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705 zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi M. L., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXX o zaplatenie 439,92 eur spolu so zmenkovým
úrokom, úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovou odmenou takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 439,92 eur, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 639,92 eur od 19. 04. 2009 do 27. 09. 2009 čo predstavuje
sumu 259,17 eur a zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 439,92 eur od 28. 09. 2009 do

zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 639,92 eur od 25. 08. 2009 do 27. 09. 2009 čo predstavuje sumu
3,59 eur a 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 439,92 eur od 28. 09. 2009 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 2,13 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 26 eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 81,14 eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia zmenkovej sumy 439,92 eur spolu
so zmenkovým úrokom, úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovou odmenou. Svoj návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, pričom do jej textu bol

poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 200 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 200 eur a na úroky
uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou "bez protestu", indostant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na
registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu odporcovi za účelom
vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručil tlačivo C na odpoveď
spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami vrátane fotokópie zmenky.Odporca v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vytlačené

tlačivo C na odpoveď súdu nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky nijakým
iným spôsobom nevyjadril, hoci bol v tlačive C na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva
na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti

pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že
ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému

má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky výslovne uviedol, že netrvá na tom, aby súd v
prejednávanej veci nariadil pojednávanie, odporca taktiež nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie

a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle citovaného
ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske konanie vo veci s
nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci verejne vyhlásil
rozsudok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom na
uplatnenie pohľadávky a predloženou zmenkou a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zmenkovú sumu 19278,23 Sk, t. j. 639,92 eur a

zmenkový úrok 0,25% denne od 19. apríla 2009. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia"pričomzamiestoplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Zrubovejstrany
zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa.

V konaní bolo preukázané, že odporca zaplatil len sumu 200 eur, ktorá bola započítaná na zmenkovú
sumu (639,92 eur mínus 200 eur = 439,92 eur), preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie
zmenkovej sumy a zmenkového úroku na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal,
ale aj zákonný úrok vo výške 6% ročne a zmenkovú odmenu. Odporca v zmysle článku 5 ods. 1
Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril,

celkovo ostal v konaní nečinný.Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd po ustálení skutočnosti, že na danú vec sa vzťahuje slovenské právo, skúmal,
či zmenka zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bolo zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia

EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu
spolu s výpisom z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5
ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd
vec prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to považuje za potrebné, alebo ak to
navrhne niektorá zo strán. Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného

nároku zo zmenky. Pretože pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového
a šekového.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom, na základe ktorej sa návrhom domáha svojich nárokov
mal súd preukázané, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované
čl. I § 75 ZZŠ na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je pojaté
do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa

máplatiť,menotoho,naradkohosamáplatiť,listinataktiežobsahujedátumamiestovystaveniazmenky
a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými
náležitosťamivlastnejzmenkyanemajúvplyvnajejplatnosť,vyvolávajúvšakinéprávneúčinkyuvedené
nižšie. Zmenka splatná pri predložení sa zvykne nazývať aj vistazmenkou.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§
12 a 13 ZZŠ. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým

vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 ZZŠ s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu
všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

Súd nemal v tomto konaní jednoznačne a nepochybne za preukázané, že predložená zmenka bola
pri jej vystavení blankozmenkou (nevyplnenou zmenkou). Je síce pravdou, že niektoré údaje boli na

zmenku napísané rukou, čo môže indikovať, že boli do tlačiva zmenky zadané inokedy ako údaje
napísané rukou, avšak nedá sa bezpochyby povedať, že to bolo tak, nakoľko súdu nie sú známe a neboli
preukázané okolnosti, za ktorých bola zmenka napísaná, a ktoré ani nemajú vplyv na platnosť zmenky
ako abstraktného cenného papiera nezávislého od kauzy, z ktorej vzišla, ani kedy boli zmenková suma
a dátum začiatku úročenia dojednaného zmenkového úroku do zmenky vložené. Tieto údaje mohli, ale

nemuseli byť na zmenku ako do vzorového tlačiva napísané do prázdnych polí ako premenlivé údaje
závislé od konkrétneho vystaviteľa už v čase vystavenia zmenky iným písmom od zvyšku tlačiva a nie
rukou aj na ich odlíšenie a zvýraznenie od ostatného textu zmenky. Aj v prípade, že by sa pôvodne
jednalo o blankozmenku, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná, neznamená to ešte, že nebola
vyplnená tak, ako bolo dojednané a aj keby nebola, v zmysle čl. I § 10 ZZŠ by súd v tomto konaní na to

mohol prihliadať len na námietku odporcu ako vystaviteľa a tento by nedodržanie dojednania o vyplnení
zmenky mohol úspešne namietať proti navrhovateľovi - terajšiemu majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa
preukázalo, že terajší majiteľ zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou
nedbanlivosťou. To by mohlo mať vplyv na posudzovanie nárokov zo zmenky.

Vzhľadom na pasivitu odporcu v tomto konaní žiadna takáto námietka vznesená nebola, a preto
skutočnosť, či sa pôvodne jednalo o blankozmenku alebo nie, nie je pre posúdenie prípadu a nárokov
navrhovateľa z nej rozhodné.V zmenke je pripojená doložka "bez protestu", ktorá v zmysle čl. I § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal
zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas

predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli
dodržané, má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží
dôkazné bremeno. Inak povedané, v prípade doložky "bez protestu" sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu vzhľadom na pasivitu

odporcu súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. Vzhľadom na uvedené sa
predpokladá a súd má za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote
štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia"), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ a teda včas. Navrhovateľ
ako majiteľ zmenky má teda zachované právo postihu z nej.

Navrhovateľ žiadal v návrhu na uplatnenie pohľadávky titulom postihového práva nároky, ktoré mu
priznáva čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, t.j. zmenkovú sumu, dojednané a zákonné úroky zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu. Tieto nároky boli uplatnené včas, riadne, keďže nebol namietaný a preukázaný
opak zo strany odporcu a jednotlivé nároky, ktoré možno postihom žiadať sú uplatnené v správnej výške.
Keďže odporca tieto nároky doteraz nezaplatil, súd návrhu na ich zaplatenie vyhovel v celom rozsahu.

Súd sa pre úplnosť vysporiadal s ustanovením § 4 ods. 6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
v prvom rade nemal v tomto konaní žiadnym účastníkom deklarované a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi. Túto skutočnosť
v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, v druhom rade súd poukazuje na

skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa ZZŠ, nehovorí nič
o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie
zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je
nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť, priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej

majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky)
za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko návrhu
na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú neprimerané
voči priznanej pohľadávke.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v ním požadovanej výške 107,14 Eur
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 26 Eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 81,14 Eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na uplatnenie pohľadávky) po 31,54 Eur

a 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20 % DPH. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v nižšej
výške, než ktorá zodpovedá vyhláške č. 655/2004 Z. z., preto bol súd jeho návrhom viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.