Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/9/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109231303
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8109231303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobkyne O.. V. M., bytom

A. G. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Milasom, so sídlom
Masarykova č. 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému F. U., bytom O. D.Š. XXXX/XX, XXX XX A., právne
zastúpenému advokátkou JUDr. Oktáviou Ťukotovou, so sídlom Nám. Slobody 27, 083 01 Sabinov, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného GENERALI Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom
Plynárenská 7/C, 824 79 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom
Horovčákom, so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice 1., o zaplatenie sumy 1 032 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 427,69 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
5.10.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O žalobnom návrhu žalobkyne, doručenom súdu 3.12.2009, ktorým sa domáhala toho, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť jej sumu 1 032 eur s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
z dlžnej sumy od 4.9.2009 do zaplatenia s tým, aby žalovanému uložil taktiež nahradiť jej trovy s
konaním jej vzniknuté, rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom XXC X/XXXX - XX z 27.4.2010 tak,
že žalobný návrh zamietol, žalobkyni uložil zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy

konania301,28eurado3dníodprávoplatnostirozsudkuavedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonania
nepriznal.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobkyne vo veci skutkového základu žalobou uplatneného
nároku a z dôkazov, ktoré na základe návrhov účastníkov konania vykonal.

Čo sa týka skutkového stavu, žalobkyňa v odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že dňa XX.XX.XXXX
bola zrazená osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný; pri tejto nehode bola poškodená na
zdraví, žalovaný bol trestne stíhaný, trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Generali Slovensko
poisťovňa, a. s. nahradila jej, okrem iného, titulom tejto jej vzniknutej škody náhradu za stratu na zárobku

počas práceneschopnosti od 20.12.2008 do 17.5.2009 vo výške 666,47 eura, pokiaľ by však nebola
bývala práceneschopnou tak by od zamestnávateľa obdržala brutto celkom 3 128,29 eura. Žalovaného
listom z 2.9.2009 vyzvala, aby jej žalovanú sumu uhradil do 30 dní, žalovaný nereagoval.Z vykonaných dôkazov, výsluchu účastníkov, listín zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Okresného
dopravného inšpektorátu Prešov Č.S.: P.--A.-XXXX, potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o výške
denného vymeriavacieho základu, písomnosti vedľajšieho účastníka o likvidácii nárokov žalobkyne

z poistnej udalosti z 20.12.2008, korešpondencie medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom, výzvy
žalobkyne žalovanému z 2.9.2009, potvrdenia Súkromnej strednej odbornej školy zo 4.6.2009 vyplynul
tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa bola poškodená na zdraví,
utrpela tržnozmliaždenú ranu v spánkovo temennej oblasti vľavo s odtrhnutím kože od podkožia, otras

mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého kolena s poranením zadného
rohu vnútorného menisku a pomliaždenie zadnej plochy pravej nohy. Trestné stíhanie žalovaného,
stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, bolo
uznesením Okresnej prokuratúry Prešov XPv XXX/XX - XX z 27.7.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
20.8.2009, podmienečne zastavené.

Žalobkyňa bola práceneschopná od 20.12.2008 do 17.5.2009. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa,

Súkromnej strednej odbornej školy A., za obdobie prvých desiatich dní pracovnej neschopnosti vyplatil
žalobkyni zamestnávateľ sumu 2 843,- Sk vychádzajúc z denného vymeriavacieho základu 526,3069,-
Sk a rozhodujúceho obdobia, ktorým bol kalendárny rok 2007.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, žalobkyni boli vyplatené nemocenské dávky za
jej pracovnú neschopnosť za obdobie od 30.12.2008 do 17.5.2009, t. j. za 139 dní vo výške 1 335,82

eura.

Zpoistnejzmluvyuzavretejmedzižalovanýmavedľajšímúčastníkomvyplatilvedľajšíúčastníkžalobkyni
spolu sumu 3 092,292 eura, z čoho náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti -
úrazový príplatok v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka bola 666,47 eura, a to za 149 kalendárnych
dní od 20.12.2008 do 17.5.2009. Zamestnávateľ žalobkyne, Súkromná stredná odborná škola A.

písomnosťou zo 4.6.2009 potvrdil, že v prípade ak by žalobkyňa nepoberala nemocenské dávky, mala
by vyplatený príjem v období od 20.12.2008 do 31.12.2008 vo výške 6 414,- Sk brutto, v období od
1.1.2009 do 31.1.2009 vo výške 641 eur brutto, od 1.2.2009 do 28.2.2009 vo výške 641 eur brutto, od
1.3.2009 do 31.3.2009 vo výške 641 eur brutto, od 1.4.2009 do 30.4.2009 vo výške 641 eur brutto a od
1.5.2009 do 17.5.2009 vo výške 351,39 eura brutto.

Listom z 2.9.2009 vyzvala žalobkyňa žalovaného k tomu, aby jej zaplatil čiastku 1 056 eur do 30 dní od
doručenia výzvy. Výzva bolo žalovanému doručená 4.9.2009.

Žalobkyňa vo výsluchu uviedla, že má za to, že žalovaný mal by jej vyplatiť sumu rozdielu medzi
dávkami, ktoré jej vyplatil jej zamestnávateľ a Sociálna poisťovňa, medzi sumou náhrady za stratu na
zárobku, ktorú jej vyplatil vedľajší účastník a tou čiastkou brutto súm, ktoré by bola mala vyplatené, ako

vyplýva z potvrdenia jej zamestnávateľa, keby nebola práceneschopná. Uviedla, že ak bol realizovaný
výpočet náhrady straty na zárobku, mal byť realizovaný z údajov obdobia kalendárneho roka 2007.

Žalovaný žiadal, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Vo výsluchu uviedol, že nárok, ktorý
žalobkyni patrí bol jej vyplatený správne, vyplatil ho z poistenia vedľajší účastník.

Vedľajší účastník na strane žalovaného mal žalobný návrh za nedôvodný, žalobkyni bola náhrada za

stratu na zárobku vo výške 666,47 eura vypočítaná a vyplatená v súlade s platnými právnymi predpismi
a na základe potvrdenia o strate na zárobku, ktorý vystavil jej zamestnávateľ. Žalobkyni bol postup pri
výpočte písomne vysvetlený a pokiaľ žiada, aby jej žalovaný zaplatil aj sumu 1 032 eur, tento jej nárok
je nedôvodný, nepreukázaný a hypotetický.

Pri právnom posúdení veci a rozhodovaní rozsudkom z 27.4.2010 Okresný súd Prešov vychádzal z

týchto ustanovení právnych predpisov, ich znenia platného v rozhodnom období:

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.§ 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

§ 446 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

§ 87 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého suma úrazového príplatku je

a) 62 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnostivzniknutejvdôsledkupracovnéhoúrazualebochorobyzpovolaniado3dňatejtodočasnej

pracovnej neschopnosti,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazných
prostriedkov k skutkovým tvrdeniam žalobkyne mal súd za to, že žalobný návrh dôvodným nebol.

Výpočetnáhradyzastratunazárobku,ktorýžalobkynivyplatilvedľajšíúčastníkzažalovanéhovychádzal
z platnej právnej úpravy, v zmysle ktorej pri výpočte ekonomickej straty osoby poškodenej na zdraví sa
nevychádza od 1.8.2004 už z princípu skutočnej škody, ale zo zásad charakteristických pre poisťovací
systém daný zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. O trovách konania rozhodol súd podľa
zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku prvostupňového súdu v časti, ktorým súd žalobu zamietol
a žalobkyni uložil zaplatiť žalovanému trovy konania a na odvolanie vedľajšieho účastníka proti
rozhodnutiu súdu, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov s konaním mu vzniknutých priznaná
nebola, Krajský súd v Prešove uznesením XCo XX/XXXX - XX z 26.5.2011 rozsudok prvostupňového
súdu z 27.4.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov, pre ktoré bol rozsudok zrušený

vyplýva, že ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o úhrade skutočnej škody a toho čo
poškodenému ušlo, v danom prípade nemôže byť suma vypočítaná podľa § 87 zákona č. 461/2003
Z. z., teda ako suma úrazového príplatku. Pokiaľ platí výpočet úrazového príplatku podľa ust. § 446
Občianskeho zákonníka pre vedľajšieho účastníka, ak nedôjde k zmene podmienok pre priznanie
úrazovej renty v zákone č. 461/2003 Z. z., mal by rozdiel žalobkyni zaplatiť žalovaný, iný výklad by bol

v rozpore s požiadavkou spravodlivého usporiadania záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej
škody. Podľa odvolacieho súdu z dôvodu, že žalovaný aj vedľajší účastník namietali výšku škody pričom
má ísť skutočne len o teoretický nárok a hrubú mzdu a žalobkyňa bola PN, teda neplatila ani dane ani
odvody čiže skutočná škoda nemá byť v takej výške ako si ju žalobkyňa vyčíslila. Ak by v danom prípade
rozhodol, rozhodnutím by mohol vo veci odňať účastníkom konania možnosť konať pred súdom a preto

rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
uložiac mu povinnosť riadne sa vysporiadať s návrhom žalobkyne, vyložiť ust. § 442 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ust. § 446 Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry a znova
vo veci rozhodnúť.

Podľa § 6 O.s.p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zruší len z dôvodov v tomto
zákonnom ustanovení uvedených.

Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 777/07 z 31.7.2008 vyplýva, že princíp
dvojinštančnosti občianskoprávneho konania nie je ústavným princípom. Princíp právnej istoty v

odvolacom konaní je možné dosiahnuť nielen zrušením rozsudku a jeho vrátením na ďalšie konania, ale
tiež tak, že odvolací súd oboznámi účastníkov so svojim právnym názorom a dá im príležitosť sa vyjadriť.Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný uvedením rozhodujúcich skutkových okolností, ktorými

žalobca svoj nárok odôvodňuje; skutkovým základom uvedeným v žalobe v spojitosti s petitom
žalobného návrhu je vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. V
sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je žalobou viazaný. Legitímnym
spôsobom požiadavky na rovnaké kvantitatívne plnenie, o ktorom by mal súd rozhodnúť, avšak na
základe iného skutkového stavu a dôvodu než aký bol uvedený v žalobe je zmena žaloby, o pripustení

ktorej však musí rozhodnúť súd podľa § 95 O.s.p. (obdobne, pri totožnej právnej úprave NS ČR č. 32Cdo
182/2010).

Na výzvu súdu vo veci špecifikácie žalobného návrhu v zmysle záverov odvolacieho súdu žalobkyňa
súdu písomnosťou z 29.9.2011 oznámila, že jej predpokladaná hrubá mzda na základe rozhodnutia o
plate z 1.1.2009 by bola vo výške 3 128,29 eura, znížená o sumu 418,34 eura ako sumu povinných
odvodov na sumu 2 709,95 eura, zvýšená o sumu príspevku do II. piliera v sume 281,30 eura a úroku

z vkladu do II. piliera vo výške 1,55 % 137,86 eura (za 26 rokov). Rozdiel medzi týmito čiastkami čo je
spolu 3 129,11 eura, a sumou 2 096,66 eura ako sumou súčtu súm vyplatených jej zamestnávateľom
a poisťovňami (666,47 eura od poisťovne GENERALI, 1 335,82 eura sociálne dávky, 94,37 eura
náhrada za prvých 10 dní od zamestnávateľa) t. j. čiastka 1 032,45 eura je sumou, zaplatenie ktorej
od žalovaného žiada. K špecifikácii žalobkyňa predložila potvrdenie svojho zamestnávateľa, Súkromnej

strednej odbornej školy A. z 15.8.2011 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa by mala za obdobie keď poberala
nemocenské dávky od 20.12.2008 do 17.5.2009 odvádzané starobné poistenie za zamestnávateľa 14
% z hrubej mzdy a to v decembri 2008 vo výške 29,80 eura, v januári, februári, marci a apríli 2009
vo výške po 89,70 eura a v máji 2009 vo výške 49,10 eura. Z rozhodnutia o plate jej zamestnávateľa
datovaného dňom 1.1.2009 vyplýva, že žalobkyňa mala s účinnosťou od 1.1.2009 určený funkčný

plat spolu vo výške 641 eur. Z výpisu z osobného dôchodkového účtu spoločnosti VÚB GENERALI
dôchodková správcovská spoločnosť, a. s. vyplýva, že žalobkyňa má s touto spoločnosťou uzavretú
zmluvu č. 419682, dôchodkovým fondom je rastový fond.

Procesné úkony vo vzťahu k postupu súdu pri prejednávaní nároku, o ktorom by mal súd rozhodnúť
žalobkyňa, ani na výzvu súdu, nerealizovala. V doplňujúcom výsluchu pred súdom uviedla, rovnako ako

uviedla na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil odvolací súd, že žiada náhradu skutočnej
škody, sumu 1 032 eur, toľko by skutočne zarobila, ide o stratu na zárobku, rozdiel z hrubej mzdy. Čo sa
týka výšky žiadaných úrokov z omeškania, upresnené bolo, že ide o 8,5 % úrok z omeškania ročne, čas
od kedy úroky z omeškania sú žiadané bol charakterizovaný obdobím kedy došlo ku škodnej udalosti.

Žalovaný zotrval na svojom postoji v tom, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. S

odôvodnením, ktoré uviedol odvolací súd sa nestotožňuje, a to s poukazom na ust. § 446 Občianskeho
zákonníka. Nie je možné súhlasiť s fiktívnymi odvodmi zamestnávateľa a zamestnanca tak ako uviedla
žalobkyňa a už vôbec nie s úrokmi z vkladu do II. piliera.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukázal odvolací súd, hradí sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ak odvolací súd ďalší postup, a to ako by mal prvostupňový súd o nároku žalobkyne rozhodnúť usmernil
v tom zmysle, že spravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov medzi účastníkmi konania nemôže
zodpovedať výpočet náhrady za stratu na zárobku daný ust. § 446 Občianskeho zákonníka na jednej
strane, na druhej ani skutočná škoda nemá byť v takej výške ako si ju žalobkyňa vyčíslila, znamená
to, že pri kvantifikácii výšky škody, ktorá žalobkyni stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti

vznikla, bolo potrebné vychádzať z predpokladaného brutto zárobku žalobkyne v období pracovnej
neschopnosti, ktorý by bola dosiahla v dôsledku zvýšenia funkčného platu nebyť poškodenia zdravia
spôsobeného jej žalovaným. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne vyplynulo, že pokiaľ by žalobkyňa
v období od 20.12.2008 do 17.5.2009 riadne pracovala, bol by jej vyplatený brutto príjem spolu vovýške 3 128,29 eura, daň z tohto príjmu predstavovala by čiastku spolu 185,60 eura a odvody 418,34
eura. V čistom preto bola by žalobkyni vyplatená suma 2 524,35 eura. Nakoľko za toto obdobie mala
Sociálnou poisťovňou vyplatenú čiastku 1 335,82 eura na nemocenských dávkach, zamestnávateľ jej

na nemocenských dávkach vyplatil čiastku 94,37 eura a vedľajší účastník čiastku 666,47 eura, tak
rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý by bola dosiahla po odpočítaní čiastok vyplatených jej Sociálnou
poisťovňou, vedľajším účastníkom a zamestnávateľom, je reprezentovaný sumou 427,69 eura. Túto
sumu v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu mal súd za sumu náhrady škody žalobkyňou
dôvodne titulom istiny žiadanú, nie vyššiu.

Ako už bolo uvedené, do času než prvostupňový súd žalobkyňu v štádiu po zrušení jeho rozsudku z
27.4.2010 nevyzval k špecifikácii žalovanej sumy, žalobkyňa ani netvrdila, že by jej mala škoda vzniknúť
tým, že zamestnávateľ neodviedol sumu príspevku do II. piliera - čiastku 281,30 eura a tým, že by
za 26 rokov mal jej vzniknúť aj nárok na úrok z tohto vkladu do II. piliera vo výške 137,86 eura; o
zmenu žaloby nežiadala. Za tejto situácie tvrdenia iného skutkového stavu než aký uviedla v žalobe,
nebolo dôvodné túto požiadavku žalobkyne osobitne hodnotiť. Len pre úplnosť žiada sa uviesť, že ak

by aj žalobkyňa v žalobe tvrdila, že škoda jej vznikla tým, že zamestnávateľ z jej príjmu, ktorý by bola
dosiahla nerealizoval odvody na dôchodkové sporenie a z týchto za 26 rokov ani nebude mať úrokový
výnos ako ho sama vypočítala, nemal by súd jej požiadavku za náležitú. Vznik škody a jej rozsah musí
byť v každom prípade preukázaný poškodeným, v otázke rozsahu náhrady ušlého zisku nie je možné
vychádzať zo subjektívnych predstáv; analogicky je možné použiť ust. § 379 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého sa nenahradzuje, objektívne posudzované, nepredvídateľná škoda. Z výpisu z osobného
dôchodkového účtu, dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má žalobkyňa uzavretú zmluvu
vyplýva, že prostriedky sú zhodnocované v rastovom fonde. Z ekonomického hľadiska práve u rastových
fondov predpokladajú sa väčšie výkyvy v zhodnotení. V dôsledku neustálych zmien v právnej úprave
garancií v dôchodkových fondoch ani nie je možné objektívne zhodnotiť mieru rastu alebo prepadu

hodnoty dôchodkových jednotiek u dôchodkového fondu v tom čase keď by žalobkyni vznikol nárok na
dispozíciu s prostriedkami v dôchodkovom sporení. Z tohto hľadiska aj očakávané zhodnotenie - úroky
a obdobie 26 rokov sú len hypotetickou veličinou.

Uvedené bolo dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti čo sa týka žalovanej istiny.

Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej úrok z omeškania, žiadajúc ho vo výške 8,5

% ročne zo žalovanej istiny, počínajúc dňom 4.9.2009.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

U nároku na náhradu škody čas plnenia nie je stanovený. Splatnosť preto vyplýva z ust. § 563
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého keď nie doba ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho

o plnenie veriteľ požiadal.

Žalobkyňa žalovaného k náhrade škody vyzvala listom z 2.9.2009, ktorý sa do jeho dispozičnej sféry
dostal dňa 4.9.2009. Touto písomnosťou žiadala od neho vyplatiť žalovanú sumu do 30 dní od doručenia
výzvy. Vychádzajúc z tejto požiadavky žalobkyne súd preto od uvedeného dátumu uložil mu zaplatiť
úroky z omeškania vo výške ako žiadala žalobkyňa nakoľko súd je žalobným návrhom viazaný. K

uvedenému dátumu výška úroku z omeškania, ktorý mohla žalobkyňa žiadať bola podľa Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 9 %. Z dôvodov, ktoré súd uviedol uložil žalovanému zaplatiť
úrok tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Po kvantifikácii úrokov, na ktoré má
žalobkyňa voči žalovanému nárok ku dňu rozhodnutia súdu s pripočítaním sumy istiny, pomer úspechu
k neúspechu účastníkov konania bol rovnaký, preto súd rozhodol o trovách konania ako je uvedené vo

výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.