Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2011

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204966
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2011:5911204966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa:

R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. Č.. XX, XXX XX L. E., okres I., proti odporcovi: N. L. E.,
IČO: XXXXXXXXXX, právne zastúpenému Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom kancelárie
Šoltésovej č. 13, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie sumy 525,-eur titulom náhrady škody,

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 525,-eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 31,50 eur, ktorú mu je odporca p o v i n n

ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť uhradiť mu sumu vo výške 525,-eur, vrátane trov konania. Po skutkovej a právnej stránke
návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode, ktorá bola prejednávaná
Okresným riaditeľstvom PZ v Ružomberku, Okresným dopravným inšpektorátom v konaní č. N.-N.-XXX/
XXXX mu bola spôsobená škoda na jeho osobnom motorovom vozidle F.: I.-XXX D., pričom podrobný
opis autonehody je uvedený v rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu v I. č.k. N.-N.-XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasne poukázal na to, že on sa pokúsil s odporcom dohodnúť na náhrade škody,

avšak odporca mu škodu nenahradil.

Súd vo veci vydal dňa 09.09.2011 platobný rozkaz č.k. 9C/106/2011-12, ktorý bol z dôvodu riadne a včas
podaného odporu zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že v čase škodovej udalosti na miestnej
komunikáciivobciL.E.tak,akojetouvedenévzáznameodopravnejnehode,sanachádzalneoznačený

výtlk na živicovom povrchu cesty pri ľavom okraji v smere jazdy vozidla, pričom komunikácia na
uvedenom mieste má šírku 3,1 m a poveternostné podmienky boli dobré, nesťažené a viditeľnosť
bola dobrá. Pred samotnou škodovou udalosťou vykonávala na miestnej komunikácii výkopové
práce Vodárenská spoločnosť, ktorá miesto výkopu zasypala a zrejme pod vplyvom poveternostných
podmienok nastala skutočnosť, že štrk bol vyplavený. Odporca súčasne poukázal na to, že vodič vošiel
do výtlku najskôr prednou časťou vozidla a potom zadnou časťou vozidla, pričom z uvedeného je
zrejmé, že vodič neprispôsobil jazdu stavebnému a dopravno-technickému stavu komunikácie, navyše

navrhovateľ mal možnosť prekážku obísť. Súčasne musel mať aj vedomosť o existencii tejto prekážky,
nakoľko ako sa píše v zázname o dopravnej nehode, chodieval totožnou trasou domov. Z uvedeného
dôvodumáodporcazato,žekškodenamotorovomvozidlenavrhovateľadošlozavinenímnavrhovateľa,
nakoľko keby v čase udalostí prispôsobil svoju jazdu stavu vozovky, ku škode by nebolo došlo.Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Na doplnenie poukázal na
to, že v čase predmetnej dopravnej nehody neviedol motorové vozidlo on osobne, ale toto motorové

vozidlo viedol jeho syn - R. K.. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ odporca uvádza, že v mieste dopravnej
nehody bol dostatok priestoru na obídenie predmetného výtlku, tak cesta na uvedenom mieste má šírku
3,1 m, pričom predmetný výtlk zasahoval do cesty vzdialenosťou 1,1 m (predmetný výtlk bol široký 1,1
m, dlhý 1,6 m a hlboký 18 cm). Súčasne poukázal na to, že on ani jeho syn na ulici, kde sa nachádza
predmetnámiestnakomunikácianebývajú,aonvrozhodnomčaseaninemalvedomosťotom,žebytam

predmetný výtlk bol. Pokiaľ ide o jeho syna, ktorý v čase dopravnej nehody viedol predmetné motorové
vozidlo, on po tejto ulici chodil omnoho častejšie pešo ako autom.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených v odpore proti
platobnému rozkazu, pričom opätovne poukázala na to, že predmetná škoda bola spôsobená tým, že
syn navrhovateľa neprispôsobil svoju jazdu stavebnému a dopravno-technickému stavu predmetnej

miestnej komunikácie. Napriek tomu, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú účastníkovi cestnej
premávky z dôvodu zlého stavu miestnej komunikácie objektívne, v súdenej veci sa jednalo o prípad,
kedy bol predmetný výtlk spôsobený z dôvodu rozkopávky za účelom urgentného riešenia havarijného
stavu na vodovodnom potrubí v mieste, kde sa nachádzal predmetný výtlk. Odporca teda nemal
vedomosť o poškodení miestnej komunikácie a z toho dôvodu predmetné poškodenie neodstránil, a

ani nijako neoznačil. Navyše, keby navrhovateľ venoval náležitú pozornosť stavu predmetnej miestnej
komunikácie, mal možnosť predmetný výtlk obísť, nakoľko syn navrhovateľa sa pohyboval smerom z
dolnej časti ulice do hornej časti ulice a teda sa mal pohybovať po strane komunikácie, na ktorej sa
predmetný výtlk nenachádza a vzhľadom na šírku vozovky v uvedenom mieste mal možnosť predmetný
výtlk obísť.

Odporca sa počas výsluchu v celom rozsahu pridržal skutočností uvedených jeho právnou zástupkyňou,
pričom na doplnenie poukázal na to, že on nemal vedomosť o tom, že na predmetnej komunikácii sa
nachádza uvedený výtlk, nakoľko sa jednalo o urgentné odstránenie poruchy na vodovodnom potrubí a z
toho dôvodu bola miestna komunikácia na uvedenom mieste rozkopaná. On sa v čase dopravnej nehody

nachádzal mimo obce, a to v Českej republike, kde ho aj telefonicky informovala polícia o predmetnej
dopravnej nehode. On na rozkopávku predmetnej komunikácie nikomu žiadne povolenie neudelil, a to
napriek tomu, že obec pri rozkopávkach miestnej komunikácie udeľuje povolenie na rozkopávku. Jeho
nikto neinformoval o tom, a ani zo strany občanov neboli žiadne ponosy ohľadne predmetného výtlku.
Je však pravdou, že na ulici, kde sa nachádza predmetný výtlk, a to povyše predmetného výtlku, býva

obecný údržbár, ktorý má na starosti okrem iného aj zasypávanie výtlkov na miestnych komunikáciách
v obci. Odporca súčasne potvrdil, že je správcom miestnej komunikácie, na ktorej došlo ku škode na
motorovom vozidle navrhovateľa.

Súd vo veci okrem výsluchu navrhovateľa a výsluchu odporcu vykonal dokazovanie listinami založenými

v súdnom spise, a to fotokópiou zákazky č. M. XXXXXX, fotokópiou príjmového pokladničného dokladu
R.. L.. P. znejúceho na sumu 10,-eur, fotokópiou pokladničného dokladu znejúceho na sumu 515,70
eur, ako aj pripojeným spisom Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, Okresného dopravného
inšpektorátu č. : N.-N.-XXX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

dňa 22.09.2010 v čase o 18.05 hod. došlo k dopravnej nehode v priamom úseku miestnej komunikácie
vo L. E., keď vodič osobného motorového vozidla F.: I. XXX D., t.j. syn navrhovateľa R. K., vykonával na
predmetnom motorovom vozidle jazdu, pričom s vozidlom vošiel do neoznačeného výtlku na uvedenej
miestnej komunikácii, čím mu vznikla škoda vo výške 515,70 eur. Zo záznamu dopravnej nehody
vyplynulo, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie a nesplnenie

úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie. Odporcovi bola následne v správnom konaní rozhodnutím
Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v I. č. N.-N.-XXX-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011 a vykonateľnosť dňa
04.02.2011) uložená pokuta vo výške 30,-eur z dôvodu, že ako správca miestnej komunikácie v obci L.
E. neodstránil prekážku cestnej premávky a nesplnil si povinnosť podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákona o cestnej premávke“), v dôsledku čoho dňa 22.09.2010 o 18.05 hod. došlo na predmetnej
komunikácii k dopravnej nehode na tom skutkovom základe, že vodič motorového vozidla značky Š. Z.
F.: I.-XXX D. viedol predmetné motorové vozidlo v obci L. E. smerom od domu č. X22 k zvonici a priprechádzaní uvedeného úseku pri rodinnom dome č. XXX vošiel do otvorených výtlkov nachádzajúcich
sa na vozovke, čím došlo k poškodeniu oboch náprav a pneumatík na ľavej strane vozidla vo vlastníctve
navrhovateľa, pričom predmetná prekážka cestnej premávky nebola nijako označená. Z uvedeného

spisu Okresného dopravného inšpektorátu mal súd ďalej preukázané, že predmetný výtlk sa nachádzal
v úseku miestnej komunikácie so šírkou vozovky 3,1 m v tvare nepravidelného trojuholníka o rozmeroch
odvesien 1,6 m x 1,1 m (odvesna v dĺžke 1,6 m bola po dĺžke vozovky a odvesna s dĺžkou 1,1 m
zasahovala kolmo do stredu vozovky), pričom uvedený výtlk mal hĺbku 18 cm. Z fotodokumentácie
obsiahnutnej v predmetnom spise vyplýva, že predmetný výtlk bol iba provizórne zaplnený štrkovou

výplňou, ktorá už bola vyjazdená, resp. vymytá. Z predmetnej fotodokumentácie ďalej vyplýva, že dno
predmetného výtlku v časti zarastá trávou, čo nasvedčuje tomu, že predmetný výtlk bol zasypaný s
väčším časovým odstupom, ako uviedol odporca. Navyše z fotografií predložených odporcom vyplýva,
že pravý okraj miestnej komunikácie v smere jazdy motorového vozidla navrhovateľa nie je na rozdiel
od jeho ľavého okraja rovný, ale sa vlní podľa toho, či z komunikácie vedú nájazdy do jednotlivých
dvorov nachádzajúcich sa vedľa nej a súčasne na určitých miestach zarastá trávou (konkrétne aj na

mieste kde sa nachádzal predmetný výtlk) a teda je len veľmi ťažké určiť, kde sa nachádza samotných
okraj komunikácie. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ sa pokúsil s odporcom vyriešiť spor
prostredníctvom súdneho mediátora R.. L.. P., ktorej vyplatil v súvislosti s pokusom o mimosúdne
vyriešenie sporu sumu 10,-eur.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný
ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky,
je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na

ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o cestnej premávke ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju
bezodkladne neodstráni, je povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný
správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu.

Podľa § 9a ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správcovia
diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto
komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť
vpravo, pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; a to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní,
otáčaní alebo odbočovaní.

Podľa § 10 ods. 11 Zákona č. 8/2009 Z.z. ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným
pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom
prúde za sebou.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa

disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je
povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v
cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojím schopnostiam.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách

(cestný zákon) stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita,
stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou
údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne
usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery
nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav
týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú
dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam,
ktoré môže vodič predvídať.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti ďiaľníc, ciest a miestnych
komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré
nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným
podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.
Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého

úsekuvozovky,nevhodneuloženýudržiavacímateriál,spadnutéstromyakamene,poškodenédopravné
značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované ustanovenia zákona, súd návrhu na začatie
konania v celom rozsahu vyhovel, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že škoda na motorovom
vozidle navrhovateľa vznikla z dôvodu vojdenia motorového vozidla do neoznačeného výtlku na miestnej
komunikácii v obci L. E., ktorá je v správe odporcu. Odporca ako správca miestnej komunikácie

zodpovedá za škodu, ktorá vznikla užívateľovi miestnej komunikácie, a ktorých príčinou bola závada
v zjazdnosti miestnej komunikácie. V danom prípade sa jedná o osobitný druh zodpovednosti, pričom
ide o objektívnu zodpovednosť, kde sa nevyžaduje zavinenie správcu miestnej komunikácie. V danom
prípade sa správca miestnej komunikácie môže liberovať iba v prípade, ak by preukázal, že nebolo v
medziach jeho možností tieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Samotnú

skutočnosť, že nebolo v medziach možností správcu závady zjazdnosti odstrániť ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť, je potrebné vykladať objektívne a nie subjektívne, čo ustálila aj konštantná súdna
prax, napr. podľa rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej
Najvyšším súdom Českej republiky pod č. R 24/1982, podľa ktorého medze možností, v ktorých
je organizácia cestného hospodárstva schopná odstrániť závady v zjazdnosti cesty alebo na nich

predpísaným spôsobom upozorniť, je potrebné chápať objektívne, posudzovať teda všetky možnosti,
ktorétumohlibyťvyužitéavylúčiťmožnolentiespôsobyzisteniaaodstráneniazávadaleboupozornenia
na ne, ktoré sa ukázali objektívne (v žiadnom prípade nie subjektívne z hľadiska konkrétnej organizácie
cestného hospodárstva) nemožnými. Pokiaľ potom štatutárny zástupca odporcu uviedol, že v čase, kedy
došlo k predmetnej dopravnej nehode sa v obci nenachádzal, pričom k vzniku predmetného výtlku došlo

pri výkopových prácach smerujúcich k odstráneniu havárie na vodovodnom potrubí v mieste dopravnej
nehody, súd poukazuje na to, že táto skutočnosť, t.j. samotná neprítomnosť štatutárneho zástupcu obce
v obci v čase vzniku predmetného výtlku je subjektívnou okolnosťou na strane odporcu, nemôže byť
bez ďalších relevantných skutočností dôvodom, ktorý by zbavoval odporcu zodpovednosti za predmetnú
škodu. Navyše ako už bolo vyššie uvedené, z fotografií vyhotovených bezprostredne po dopravnej

nehode jednoznačne vyplýva, že predmetný výtlk bol už predtým reparovaný, a to štrkovým zásypom,
pričom predmetný zásyp bol vyjazdený, resp. vymytý a toto vymytie resp. vyjazdenie už trvalo dlhšiu
dobu, nakoľko na dne predmetného výtlku sú už zjavné známky vyrastajúceho rastlinstva. Z vyššie
uvedených dôvodov súd potom dospel k záveru, že v súdenej veci nenastali žiadne skutočnosti, ktoré
by zbavovali odporcu ako správcu miestnej komunikácie zodpovednosti za predmetnú škodu.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou možnej aplikácie § 441 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak
škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Pokiaľ odporca tvrdil, že syn
navrhovateľa t.j. vodič predmetného motorového vozidla neprispôsobil svoje správanie stavebnému a
dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.), súd sa nestotožnil s
týmto záverom. V tejto súvislosti súd poukazuje na legálnu definíciu pojmu „stavebný stav“ miestnej

komunikácie, ktorým okrem iného sú hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou (§ 13 ods.
1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb.). Za závadu v zjazdnosti miestnych komunikácií sa však považujú ojedinelé
výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky (§ 12 ods. 2 písm. a)
Vyhlášky č. 35/1984 Zb.). Z uvedeného potom nevyplýva, že závada v zjazdnosti sa nemôže nachádzaťvmiestenekvalitnéhostavebnéhostavukomunikácie;niejetedavylúčené,abyvmieste,kdejestavebný
stav komunikácie poznamenaný početnými výtlkmi, sa vyskytovala závada v zjazdnosti predstavovaná
výtlkom natoľko rozsiahlym (hlbokým), že vzhľadom k okolitému stavu vozovky sa jedná o takú zmenu

v zjazdnosti, ktorú vodič nemôže predvídať ani vtedy, ak by prispôsobil spôsob jazdy zlému stavu
komunikácie (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.2003, sp.zn. 25Cdo 1495/2003). Z
uvedeného dôvodu potom vyplýva, že v danom prípade, napriek zistenému stavebnému stavu vozovky
predmetný výtlk predstavoval nepredvídateľnú závadu a teda podľa názoru súdu vodič predmetného
motorového vozidla pri vedení motorového vozidla neporušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona č.

8/2009 Z.z. Navyše je potrebné poukázať na to, že sám odporca uviedol, že výtlk v predmetnom mieste
bol opakovane s určitým časovým odstupom reparovaný (uvedené vyplýva aj z fotografií predložených
odporcom). Pokiaľ odporca tvrdil, že k vzniku predmetnej škody by nebolo došlo, keby vodič motorového
vozidla sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy motorového vozidla (§ 9 ods. 1 a § 10
ods. 11 zákona č. 8/2009 Z.z.) súd poukazuje na to, že šírka miestnej komunikácie v danom úseku
mala 3,1 m, pričom táto šírka miestnej komunikácie bola zmenšená o šírku predmetného výtlku t.j.

o 1,1 m. Navyše je potrebné poukázať na to, že z fotografií predložených odporcom na pojednávaní
jednoznačne vyplynulo, že pravý kraj predmetnej miestnej komunikácie v smere jazdy motorového
vozidla navrhovateľa netvoril ucelenú líniu, nakoľko živicový povrch vozovky, konkrétne aj na mieste
predmetného výtlku, bol prerastený trávou, čím sa miestna komunikácia v určitých miestach rozširovala
a v určitých zužovala (a to aj s poukazom na vjazdy do jednotlivých dvorov nachádzajúcich sa vedľa

miestnej komunikácie). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že vodič motorového vozidla pri vedení
motorového vozidla prechádzal rozhodný úsek tak, aby nevyšiel z plochy komunikácie tvorenej súvislým
živicovýmpodkladom.Bezohľadunavyššieuvedenépokiaľodporcatvrdí,ževodičpredmetnéhovozidla
bol miestnym občanom, ktorému bol známy stav miestnej komunikácie, súd poukazuje na rozpornosť
tvrdení odporcu, keď na jednej strane uvádza, že vodičovi predmetného motorového vozidla mal byť

známy stav miestnej komunikácie a súčasne tvrdí, že sa jednalo o prekážku na miestnej komunikácii,
ktorá vznikla krátko pred predmetnou dopravnou nehodou z dôvodu urgentných výkopových prác v
mieste výtlku.

Na základe uvedeného súd potom priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 515,-eur, nakoľko

výšku tejto škody mal preukázanú z pokladničného dokladu spoločnosti D. L. I., s.r.o. zo dňa 18.10.2010.
Nakoľko navrhovateľ v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu
cestousúdnejmediátorkyR..L..P.,ktorejuhradilsumu10,-eur,súdakopríslušenstvopohľadávkypriznal
navrhovateľovi aj sumu zodpovedajúcu odmene vyplatenej súdnej mediátorke.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci, právo na náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva voči odporcovi, ktorý úspech vo veci nemal. Účelne
vynaložené trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 31,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch