Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu S. P., nar. X.XX.XXXX,

bytom XXX XX Q. Č.. XX, okres Y., štátneho občana Slovenskej republiky, proti žalovaným 1. J. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z.B. XXXX/XX, XXX XX Y., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpeného
advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, 2. R. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. V. L. Č.. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, 3. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y.S. XXX/X, XXX XX Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 4. R. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. Č.. X, štátnej občianke Slovenskej republiky, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov
konania vo výške 209,73 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaným v 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 3.3.2014 domáhal toho, aby súd určil, že pozemok
registra KN - E p. č. XXX/X, evidovaný Správou katastra Y. na LV č. XXX, k. ú. Q., tiež evidovaný Správou

katastra Y. v registri KN - C p. č. XXX, k. ú. Q., patrí do dedičstva po poručiteľke D. P., rod. B., zomretej
XX.XX.XXXX. Žalobca taktiež žiadal, aby súd uložil žalovaným nahradiť žalobcovi trovy s konaním mu
vzniknuté.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že pozemok, o ktorom má súd rozhodnúť tak, že patrí do
dedičstva po poručiteľke D. P., je duplicitne evidovaný Správou katastra Y. pod p. č. XXX v registri KN - C
a p. č. XXX/X v registri KN - E, k. ú. Q.. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je z jeho
stranydanáskutočnosťou,ženauvedenompozemkustojírodinnýdom,ktoréhojevýlučnýmvlastníkom.

D. P., do dedičstva po ktorej má sporný pozemok patriť, kúpila pozemok 23.5.1968, ktorý bol vtedy
evidovaný k. ú. Q., pod p. č. XXX/X s výmerou 770 m2 od svojej matky R. B., rod. Z., za účelom výstavby
rodinného domu. Jej prvý manžel Š. H. zomrel v roku 1980. V roku 1982 sa D. P., rod. B., zosobášila s
jeho bratom Š. P.. Nakoľko ani z tohto manželstva, ani z jej skoršieho manželstva nevzišli potomkovia,
v dedičskom konaní po nej figuroval ako jediný dedič zo zákona jeho brat Š. P., ktorý však počas
dedičského konania zomrel, pričom do konania jeho právom vstúpil on sám spolu s bratmi P. P. a L. P.. V
dedičskomkonanísaprejednávaloibaprávokrodinnémudomu,ktoréhojeonsámvýlučnýmvlastníkom.

Nakoľko zmena vlastníckeho práva k pozemku, ktorý nadobudla D. P., rod. B., nebola evidovaná v
pozemkovejknihe,žalovanívyužilimožnosťnadobudnúťhodopodielovéhospoluvlastníctva,nazáklade
dedenia prostredníctvom dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľke R. B., rod. Z.. V súčasnosti
predstavuje pozemok skôr označený p. č. XXX/X časť predmetného pozemku v rozlohe 1 317 m2evidovaného duplicitne pod p. č. XXX, v registri KN - C, k. ú. Q. s poznámkou nevysporiadaný, bez
záložného listu vlastníctva a tiež pod p. č. XXX/X, v registri KN - E, evidovaným na LV č. XXX, k. ú. Q.,
kde sú ako vlastníci uvedení žalovaní. Žalobca uviedol, že D. P. predmetný pozemok nepretržite užívala

od roku 1968 ako vlastník v rozsahu jeho hraníc vyznačených v katastrálnej mape, ktorá pri rozlohe 1
317 m2 odráža reálny stav.

Žalovaní žiadali, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že tvrdenia žalobcu sú len jeho domnienkami, ktoré odporujú údajom katastra nehnuteľností.

Ak žalobca tvrdí, že D. P. sporný pozemok nadobudla vydržaním, pre vydržanie nemohli byť splnené
zákonné podmienky.

Žalovaní v 2., 3. a 4. rade k dôvodom, pre ktoré by mal súd žalobný návrh zamietnuť uviedli, že dom,
na ktorý poukazuje žalobca, je postavený na cudzom pozemku. Žalobcovi ide o podvod a nezákonné
obohatenie sa.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili účastníci konania, osvedčeniami o
dedičstve, výpismi z katastra nehnuteľností, rozhodnutiami štátnych orgánov - ONV v Y., pozemno-
knižným výpisom, dotazníkom s osobitným zameraním na osvedčenie o dedičstve vydané J.. L. Č.,
notárom, pod č. XXD XXX/XXXX z 12.11.2013.

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX z 12.11.2013 zistil, že v dedičskej veci po D. P., rod. B., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom Q. Č.. XX, zomretej 25.11.2007, dedičmi, ktorí dedičstvo neodmietli, sú P.
P., L. P. a S. P. - žalobca v konaní XXC XX/XXXX.

Súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie konania pred súdom zaoberal sa v prvom rade tým,
či je splnený základný predpoklad úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p., t. j. skutočnosť,
že účastníci konania majú vecnú legitimáciu. V konaní o určenie, či právny vzťah je alebo nie je, má
vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo ten,
koho právnej sféry sa sporný vzťah alebo spoločné právo týka. Otázka vecnej legitimácie účastníka

konaní má hmotno-právny charakter a preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O. s. p. a
procesný postup odstraňovania vád podania. Riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv
(povinnosti) predmetu konania je hmotno-právnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho
práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý účastník zvolí a za ktorý
nesmie sám zodpovednosť.

U určovacích žalôb ohľadne vlastníctva k nehnuteľnosti je potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci
spoluvlastníci ako nerozluční spoločníci, pretože v opačnom prípade by bolo rozhodnutie súdu vydané
len vo vzťahu k niektorým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a nemohlo by byť účinné voči tým, ktorí
účastníkmi konania neboli (R 54/73).
V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strany vzniká

spoločenstvo účastníkov konania Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
spoločenstvo účastníkov. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O. s. p.) koná každý sám
za seba. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O. s. p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho
je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku
vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, sa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem
iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie

o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol
známy pri pôvodnom prejedaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva
alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti
poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tu
nemôže byť istota, s akým výsledkom sa konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým

dedičomaakobudevyporiadanédedičstvomedziviacerýchdedičov.Akzanechalporučiteľviacdedičov,
sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru,akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a
ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní uvedenom s

inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom
dedičskomkonaníneboltentomajetokznámy(nebolpredmetomdedičstva)anebolvkonaníodedičstve
prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov
tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne
a nerozdielne, majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p. (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo 14.3.2011).

Z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX z 12.11.2013 súd zistil, že dedičmi po D. P., zomretej
XX.XX.XXXX sú okrem žalobcu aj ďalšie osoby, a to P. P. a L. P.. Nakoľko tieto osoby neboli účastníkmi
konania a ako nerozluční spoločníci ním mali byť, nakoľko rozhodnutie súdu o požadovanom určení
sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, musel súd pre nedostatok vecnej legitimácie žalobný návrh

zamietnuť, neprejednávajúc ju v ďalšom po stránke vecnej. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné
hodnotenie listinných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania súdu predložené a pre uvedený dôvod
nedostatok vecnej legitimácie účastníkov súd zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov Y. Š., L. H. v zmysle návrhu žalobcu, ako aj návrh na dokazovanie identifikáciou parciel.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli. Žalovaní v
2., 3. a 4. rade náhradu trov konania nežiadali, túto náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s.

p. neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 1. rade, právne zastúpený, žiadal
priznať náhradu trov konania vo výške 248,71 eura za 4 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a prípravu
veci vrátane prvej porady z 11.7.2014, 2. vyjadrenie k návrhu zo 4.8.2014, 3. konzultáciu s klientom
z 27.10.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 28.10.2014. Žiadanú náhradu trov právneho zastúpenia
mal súd za účelnú čo sa týka úkonov pod č. 1., 2. a 4., za neúčelnú a aj nepreukázanú konzultáciu s

klientom(úkonpodč.3),neúčelnosťjezrejmáztoho,žeišlootvrdenúporadupredprvýmpojednávaním,
pričom obsah konzultácie za situácie nepredloženia žiadnych ďalších dôkazov a vyjadrení musel byť už
obsahom prvého úkonu právnej služby - prevzatia a prípravy z 11.7.2014. Trovy právneho zastúpenia
súd kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., hodnota jedného úkonu právnej služby podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) predmetnej vyhlášky bola v sume 61,87 eura, k jednotlivým úkonom právnej služby

súd priznal režijný paušál po 8,04 eura. Spolu súd trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade
vyčíslil na čiastku 209,73 eura a zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalobcovi v lehote a s
miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O. s. p.).