Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202695
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115202695.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľky: P. J., Y.. O.,
K.. XX.XX.XXXX, I. O. V., Q.. K. XX proti odporcovi: X. J., K.. X.X.XXXX, I. O. V., Q.. K. XX, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov P. J., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX a X. J., K.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
a zapísané v Knihe manželstiev R. Ú. B. W. - Q. W., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod

poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.2.2015 žiadala rozviesť manželstvo s
odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené už asi 5 rokov,

manželstvo neplní spoločenský účel a ani z jej ani zo strany odporcu nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu na rozvod
manželstva nie sú podľa neho také závažné, aby súd ich manželstvo rozviedol. Prehlásil, že je ochotný
pozmeniť niektoré veci, s ktorými nie je v manželstve spokojná navrhovateľka s tým, že na 80 % ju

ovplyvňuje svokor, avšak navrhovateľku stále miluje a snaží sa manželstvo zachrániť.

Na pojednávaní dňa 8.6.2015, na ktorom sa pokúsil súd o zmier medzi účastníkmi, navrhovateľka
naďalej trvala na rozvode manželstva a odporca na tom, že je presvedčený, že rozvrat manželstva nie
je neodvrátiteľný a ich manželstvo nemusí byť rozvedené.
Súd odporučil obom účastníkom, aby sa obrátili na odborníka, s ktorým by prípadne spolu alebo každý

osobitne prejednali svoje manželské problémy za účelom ich vyriešenia.
Následne na to navrhovateľka úplne formálne navštívila psychologičku a oznámila súdu, že sa ďalšieho
stretnutia s psychologičkou nezúčastní a nemá to žiaden vplyv na jej život, ani na život dcér a naďalej
trvá na podanom návrhu.
Odporcasažiadnehostretnutiasodborníkomohľadomriešeniaichmanželskýchproblémovnezúčastnil,
hoci deklaroval svoj záujem na obnovení spolužitia. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 uviedol,

že rozvádzať sa nechce ale pokiaľ ho súd rozvedie, tak to prijme.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením návrhu, sobášneho listu účastníkov,
potvrdenia o trvalom pobyte, vyjadrenie odporcu a ostatného spisového materiálu a zistil, že:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX a toto je zapísané v Knihe manželstiev Obvodného
úradu v W. - Q. W., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX. U obochúčastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve dospelé dcéry Q., K.. X. X. XXXX
a X., K.. XX.X.XXXX. Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR.

Účastníci uzavreli manželstvo asi po predchádzajúcej 3 - ročnej známosti z obojstrannej citovej
náklonnosti. Po sobáši asi polroka bývali u rodičov navrhovateľky v Sabinove a potom sa presťahovali do
Prešova do 2-izbového bytu, kde bývajú dodnes. Spočiatku ich manželstvo bolo prakticky harmonické,
postupne sa však vzťahy medzi účastníkmi zhoršovali. Obaja potvrdili, že v čase uzavretia manželstva
obojstranná citová náklonnosť bola veľmi silná, a prvé roky manželstva označili obaja za relatívne

pokojné.
Podľa navrhovateľky prvé problémy začali, keď odporca začal viac času tráviť s kamarátmi, či pri
svojich hubárskych a turistických aktivitách. Cítila sa zanedbávaná a v manželstve nastali aj finančné
problémy, ktoré riešila pôžičkami. K zlomu, či vznikajúcej priepasti medzi nimi, ako manželmi došlo podľa
navrhovateľky počas jeho troch období, kedy bol nezamestnaný. Nikdy nemala prehľad o jeho príjmoch,
ale platila všetky účty za neho. Ich vzťahy sa začali narušovať a aj prehlbovať aj odchodom dcér z

domácnosti. Navrhovateľka viac času trávila mimo domu, než spolu s odporcom. Podľa nej, jeho jediný
problém za roky manželstva bolo najesť sa, vyspať, mať čo fajčiť a sem tam na pivo a týmto správaním
sa jej úplne odcudzil aj ako človek, aj ako manžel, aj ako milenec, intímne spolu nežijú približne 3 roky.
Nemiluje ho, neváži si ho a nemá sa s ním o čom rozprávať. Pred rokom mala zdravotné problémy,
v dôsledku čoho schudla 17 kg, a preto sa aj rozhodla s ohľadom na svoj zdravotný stav pre rozvod

manželstva.
Podľa odporcu pokiaľ aj trávil voľný čas tak, ako to tvrdila navrhovateľka pri pive a koníčkoch tak preto,
aby ventiloval stresy v práci, ktoré zažíval. Uviedol, že sa podieľal aj na varení v domácnosti, keďže
navrhovateľkabralavarenieakonutnézloadokoncaajupratovanie.Priznal,žejepravdou,žeakodcéry,
tak aj navrhovateľka sú naviazané na svokra, resp. starého otca, s ktorým sú v sústavnom konflikte,

telefonujú si s ním, stretávajú sa. Poprel, aby sa nezaujímal o prácu a úmyselne bol nezamestnaný.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods.1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Súd zistil, že počas celého rozvodového konania nedošlo k zmene postoja oboch účastníkov k rozvratu

ich manželstva a k problémom v manželstve. Naďalej sa rozprávajú len o najnutnejších veciach, ale
nemajú záujem riešiť problémy manželstva, ani otázky súvisiace s obnovením manželského spolužitia. V
danom prípade bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že niet predpokladu
na to, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Príčinou rozvratu manželstva sú rozdielne povahové
vlastnosti účastníkov, ako aj názorové nezhody, ktoré nedokázali prekonať, v dôsledku čoho došlo k ich

úplnému citovému odcudzeniu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že manželstvo
účastníkovjeužlenformálne,niejeschopnéplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnovenie
ich manželského spolužitia po všetkých stránkach. To, že naďalej bývajú v spoločnom byte a riešia
najnutnejšie veci týkajúce sa tohto spoločného užívania, ako aj to, že formálne spolu komunikujú a
užívajú spoločné priestory nemožno považovať za manželské spolužitie v pravom slova zmysle, pretože

z ich manželstva sa vytratili základné atribúty, ktoré by manželstvo malo mať a to vzájomné zdieľanie sa
duchovné aj telesné, prejavy úcty a rešpektu, dôstojné spolunažívanie a komunikácia, spoločné trávenie
voľného času s prihliadnutím na potreby a záľuby oboch a vytváranie zdravého rodinného prostredia.
Preto súd ich manželstvo rozviedol.Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov

alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.