Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Er/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709200249
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Harangozo
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8709200249.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom v Bratislave,
ul. Pribinova č. 25, proti povinnému: G. M., bytom Y. XXX/XX, F. X., v konaní o vymoženie pohľadávky
vo výške 322,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu v y h l a s u j eza n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Účastníkom trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O náhrade trov exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom sa dňa 11.12.2008 začalo
exekučné konanie voči povinnému na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava zo dňa 25.09.2008, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť
oprávnenému sumu 322,64 Eur spolu s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom z omeškania denne zo sumy

310,70 Eur od 27.06.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 125,31 Eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 13.10.2008 a vykonateľným dňa
16.10.2008. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenú v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8 v Bratislave a to v prípade, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo
pred príslušným všeobecným súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na všeobecný súd.

Podaním zo dňa 05.11.2009 Asociácia užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov podala návrh
na zastavenie exekúcie z dôvodu nekalých zmluvných podmienok, rozporu s dobrými mravmi a
neprimeranej výške úrokov z omeškania. Zároveň oznámila vstup do konania na strane povinného podľa

§ 93 ods. 2 O.s.p.

Súd uznesením zo dňa 01.03.2012 zastavil exekučné konanie v časti úroku z omeškania 0,25 %
denne z dlžnej sumy, vstup vedľajšieho účastníka zamietol, rovnako aj návrhy vedľajšieho účastníka na
zastavenie a odklad exekúcie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č. k. 20CoE/216/2012 zo dňa 28.12.2012 zrušil
napadnuté uznesenie v časti zastavenia konania o vymoženie úroku z omeškania s tým, že súd prvéhostupňa musí v ďalšom konaní posúdiť zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z hľadiska
materiálneho výkonu spravodlivosti.

Podľa§ 45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), zastaví súd exekúciu na návrh
alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je nepochybne vzťahom spotrebiteľským a predmetná zmluva
o úvere musí byť posudzovaná ako spotrebiteľská zmluvu v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ. Z
úverovej zmluvy je zrejmé, že oprávnený vystupuje v právnom vzťahu v pozícii dodávateľa, naopak,
povinný je spotrebiteľom, ktorý nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdenie vzťahu
ako spotrebiteľského dáva právomoc súdu preskúmať zmluvu z pohľadu neprijateľných zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa jedná o formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, teda nespĺňa atribúty individuálneho dojednania.Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky.
Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná
Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011

Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský

súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
navykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj
aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 2Cdo 245/2010, 6Cdo 143/2011,
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Aj keď poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vydané bolo, vymáha sa plnenie, na
ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu
exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

Predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 18 všeobecných obchodných podmienok
poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným
súdom.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho

kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je

dôvod ani v tomto prípade.

Súd mal za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj na tento prípad, v ktorom bol rozhodcovský rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4
OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď

rozhodcovskej zmluvy niet.

Súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave
vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011). Právna veda
na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa

diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).Keďže ust. § 53 Obč. zák. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.)
išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd
totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade
sust.§3zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorenáplatnározhodcovskázmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z.) v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučné konanie.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo

možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok
pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný.
Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú
doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ust. § 57
ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku.

Súd prvého stupňa v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že
účastníkom trovy nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho
podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.