Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 7, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210457
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie škody 4.352,22 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
870,44 eur samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 4.352,22 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 870,44 €. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš vykonanie
exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 501100002 povinným I.

N., L.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX5118/2011 bez toho, aby oznámil
žalobcovi spisovú značku, pod ktorou je exekučné konanie registrované na exekučnom súde a požiadal
Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek
tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný pre posúdenie
a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa 19.07.2011 (konanie

začalo30.03.2011),tedapouplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako111dní).Nesprávny
úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol
príčinou vzniku žalobcovej materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Exekučný súd postupom podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR13332/10,
vykonateľného 17.02.2011), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu

spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd konal nebol
legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým,
že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecnému
súdu, v pozícii exekučného súdu, by pri rozhodovaní vo veci samej takáto právomoc patrila len ak by
konal v pozícii meritórneho súdu, odvodzujúceho svoju právomoc od § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní). Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd

dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú. Dôsledkom realizácie právomoci všeobecného súdu
upravenej v § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku s cieľom autoritatívnezamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Zákonné obmedzenie právomoci všeobecného
súdu v rámci konania o opravnom prostriedku je proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu.
Proces aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne

cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd opätovným posúdením
práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu
medzi žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu
je vytvorená neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tento postup exekučného súdu

žalobca hodnotí ako nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exek. poriadku. V uvedenom konaní neexistuje
okolnosť, umožňujúca exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Neexistuje okolnosť, umožňujúca vytvorenie stavu zakladajúceho reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Majetková škoda 4.352,22 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo zmluvy o úvere. Náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch si žalobca uplatňuje, lebo konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu
legitímneho očakávania žalobcu, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu

exekučnéhosúduvzákonnejlehote moholžalobcavčas,efektívneaúčinneuskutočniť krokysmerujúce
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Neexistuje vnútroštátny účinný prostriedok nápravy,
spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, čo v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania
pohľadávky vyvolalo u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a ich majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu,ajzánikužvytvorenýchpodnikateľskýchplánov.Vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchodu
spôsobila hospodársku stratu u žalobcu aj u jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia

ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom, teda čiastku 870,44 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhrady škody, na čo do podania tejto žaloby žalovaný pozitívne nereagoval. Žalobca
tiež navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú

žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku
žalobcu, vzniknutú neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 501100002 povinným I.
N., L.. XX.XX.XXXX.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.09.2013 navrhol zamietnutie žaloby, ktorá je zmätočným podaním
(neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo viacerých
konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti žalobcu
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených
prieťahoch v súdnom konaní, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v príslušných
konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má

iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na
náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten
istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím 6-mesačnej lehoty určenej
zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti na predbežné prerokovanie

nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií, takže neposkytnutím súčinnosti zmaril
možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny
úradnýpostup),vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím(nesprávnymúradnýmpostupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení
exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ

dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom
C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje

automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si
vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych

vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady
vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. Žalobca
si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia uplatnil svoj nárok titulom nesprávneho
úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Posúdenie
veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno

odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup (rozsudok
NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z
25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a
na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné
rozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.Tátopodmienka

nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a

skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k

tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný

uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení
nároku na náhradu materiálnej škody žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie
o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným

titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie
KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn.
20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním žaloby na súd, čo nevykonal.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využívainformačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.

Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,

ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s

dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že

žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/47/2013-21 z 23.01.2013 rozhodol o nevylúčení sudkyne
JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Na pojednávaní dňa 07.10.2013 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil.Súdvecrozhodolvneprítomnostiúčastníkov,prihliadajúcnaobsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca navrhol elektronickým podaním z 03.10.2013 prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd bližšie neoznačeným rozhodnutím krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednaním veci. Poukázal pritom na § 109 ods.

1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. K svojmu návrhu pripojil rovnopis sťažnosti
z 30.09.2013, adresovanej Ústavnému súdu SR sťažovateľa Pohotovosť, s.r.o. voči porušovateľovi
základného práva Krajský súd v Žiline sp. zn. 10NcC/47/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý
uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš sp. zn. 8C/175/2012, vyhlásenom na pojednávaní 07.10.2013.
Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo

nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Žalobca sa totiž domáhal vyslovenia medzitýmnym rozsudkom
zodpovednosti súdu za to, že nerozhodol, ale rozsudkom vo veci samej sa domáha zaplatenia škody

a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že súd v exekučnom konaní rozhodol oneskorene.
Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie odôvodňujúce vydanie medzitýmneho rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednanánezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť

nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať

navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15
ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej
žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo

spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou
žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu,
dátumom doručenia adresátovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 zákona č.

514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto
súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická
osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods.
2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe
podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií

zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba.
Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade
obrátilnaMinisterstvospravodlivostiSR(nienaSlovenskúrepubliku)spísomnoužiadosťouopredbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom

a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený,
alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody
uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa
viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým
by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
5118/2011. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/462/2011 je preukázané, žeide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 5118/11. Dňa 21.04.2011 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v

exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému I. N., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXX
pre vymoženie 1.200,13 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 30.03.2011, ktorý bol
k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 25.01.2011,
sp. zn. SR 13332/10, právoplatný 14.02.2011 a vykonateľný 17.02.2011, ktorým bol povinný zaviazaný

na zaplatenie sumy 1.200,13 € a príslušenstva z titulu blankozmenky vystavenej povinným 18.12.2009
na zabezpečenie bližšie v exekučnom titule nešpecifikovaného plnenia z neoznačenej zmluvy o
úvere. Tunajší okresný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia skúmal podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 súlad exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie
poverenia uznesením č.k. 10Er/462/2011-12 z 22.06.2011, právoplatným 20.07.2011, zamietol. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovský súd v rozpore so spotrebiteľským právom a smernicou

rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách neposúdil právny vzťah
účastníkov ako spotrebiteľský, pričom zmluva o úvere obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných
podmienok, ktorou je napr. neprimeraná odplata za poskytnutie úveru. Rozhodcovský súd priznal
zákonom nedovolené plnenie (v spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o RPMN, takže úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov). Došlo aj k porušeniu zákazu plniť dlh zmenkou znejúcou na zmenkovú

sumu nepresahujúcou 30 % istiny spotrebiteľského úveru v čase vyplnenia.

Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 (keďže novelizácia Exekučného poriadku zákonom č.
102/2011 Z. z. účinná od 01.06.2011 neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia), ktoré ukladá

súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod
podmienkou, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. d/ - rozsudku vydaného rozhodcovským súdom. Keďže exekučným titulom bolo
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, tak 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento

prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou a po zistení vád
konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu žiadosť súdneho exekútora uznesením zamietol.
Týmto postupom aj súdnemu exekútorovi a oprávnenému bola poskytnutá ochrana spočívajúca v tom,
že nebolo vymáhané a prijaté plnenie bez právneho titulu. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je aj to,
že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní

o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Rovnako nulitné rozhodnutie rozhodcovského
súdu nezakladá prekážku rei iudicatae. Žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia nároku z úverovej
zmluvy v občianskom súdnom konaní. Ďalej súd uvádza, že môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. len v prípade jeho konštatovania vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani
v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo

súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní.

Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 4.352,22 eur minimálne vzhľadom na to, že
úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN, takže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca netvrdil výšku dohodnutej úverovej istiny, úročenia úveru, či a koľko splátok žalovaná zaplatila,

kedy sa tak stalo, čo sú skutočnosti nevyhnuté pre zistenie nesplateného zostatku jej dlhu a pre
posúdenie výšky škody, právo na zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje práve vo výške odvíjajúcej
sa od výšky úveru a jeho príslušenstva. Pri dôvodoch požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že došlo k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť

u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu
domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a
ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zániknepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a
hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by žalobca
musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti tvoriace

predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas

predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie
sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie
žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku
došlo, alebo nie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní

úspešný žalovaný písomným vyjadrením z 30.09.2013 navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov,
ktoré v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.