Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 49Er/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200473
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1312200473.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinnému: A. G.Á., X..Č..:XXXXXX/
XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX I. pre peňažné plnenie XXX,XX €. istiny s príslušenstvom, vedenej pred
súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom úradu Záhradnícka 6, Bratislava,

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo

dňa 10.01.2012, č. EX 13/12, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa
02.01.2012, začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RK-1023/10-MK, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom (ďalej len „exekučný titul“).

Dňa 16.01.2012 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň (ďalej len „súdny
exekútor“), o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 961,14 € istiny s príslušenstvom a
trov exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložil súdny exekútor
súdu návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola podkladom
na vydanie exekučného titulu a zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere.

Súdsaoboznámilsvyššieuvednýmilistinamazistil,žežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
nie je možné vyhovieť.

I. K posúdeniu vzťahu účastníkov rozhodcovského konania ako spotrebiteľského

Súd z rozhodcovského rozsudku zistil, povinným bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu

961,14 € s príslušenstvom do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku.
Z odôvodenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8000072961 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
dňa 18.04.2007 (ďalej len „zmluva“).
Podľa čl. 18.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, akékoľvek spory, nezrovnalosti
a nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s

porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou súdu v súdnom konaní alebo
rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v čl. 18.2., pričom výber jednej z
alternatív riešenia sporov patrí žalobcovi.
Podľa čl. 18.2.1 písm. b) žalovaný je povinný vyjadriť sa k žalobnému návrhu do 7 dní od doručenia.
Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju odpoveď dopĺňať ani inak meniť. Podľa písmena g)
citovaného ustanovenia všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú na poslednú známu

adresu adresáta s tým, že pokiaľ došlo k zmene bydliska alebo sídla adresáta a adresát o tejto zmeneneupovedomil druhú stranu, zásielka sa považuje za doručenú dňom, kedy pošta vykonala posledný
neúspešný pokus o doručenie.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal
oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje, týkajúce sa povinného, pričom povinný
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 15.11.2004 do

01.07.2007 (v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, sa účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho
častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( §

601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),
zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §
700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc zo zásady, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i ust. §

53 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať ako spotrebiteľský podľa citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských
úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka).

II. K oprávneniu exekučného súdu prekúmavať rozhodcovský rozsudok

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len ZORK), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal

právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Takýmto predpisom je Exekučný poriadok.
Podľa § 35 ZORK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZORK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanoveniasúd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Podľa ods. 3 tohto ustanovenia proti
rozhodnutiu súdu podľa ods. 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Ustanovenie § 45 ZORK v sebe zakotvuje prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je
teda pri postupe podľa § 45 ZORK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZORK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže skúmať, či sú tu dôvody na

zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)
ZORK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru

prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 ZORK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na
účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky
štátneorgányúčinkamirozhodcovskéhorozsudku,čojepochopiteľnéivzhľadomnato,žerozhodcovský
súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je nezlučiteľné s
povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň

orgánov disponujúcich verejnou mocou.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok .
Súdny dvor EÚ dňa 16. 11. 2010 vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že ak vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s

vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú
povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.
Súdny dvor EÚ dňa 16. 11. 2010 vo veci C-76/10, prijal záver, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá
vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie
obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený
súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

S poukazom na vyššie uvedené je exekučný súd oprávnený i povinný, a to už v štádiu rozhodovania o
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ex offo - z úradnej povinnosti skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2
Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť. (rovnako aj uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12.

2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15)

III. K neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky

V súlade s požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, súd podrobil kontrole prednostne rozhodcovskú doložku.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení, účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V ods. 3 OZ
demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4
zakotvuje, že neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Z ust. § 53 ods. 1 OZ vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránzospotrebiteľskejzmluvyjeneprijateľná.Neprijateľnousastávavtedy,ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti a nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy budú riešené cestou súdu v súdnom konaní alebo rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom

výber jednej z alternatív riešenia sporov patrí žalobcovi.
Predmetná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby spory súvisiace s predmetnou zmluvou boli riešené
štátnym súdom v prípade, ak veriteľ zvolí spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský orgán ako súkromná osoba

rozhodneoprávach,právomchránenýchzáujmochapovinnostiachzmluvnýchstrán,scieľomdosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym
súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si

svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ/veriteľ ešte predtým podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na

výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj
rozhodcovskému konaniu.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že rozhodcovská
doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak

dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.
Podľa čl. 3 bod 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa

môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto podmienkou aj to, ak
spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie je súd toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná
účastníkmivpodoberozhodcovskejdoložky,podľaktorejprípadnébudúcesporyprejednározhodcovský
súd (ak tento spôsob riešenia vzájomných sporov zvolí veriteľ), čím núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej
povinnosti.
Keďže rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým, vrátane povinného ako spotrebiteľa od počiatku. Medzi
zmluvnýmistranamitedanebolaplatneuzavretározhodcovskázmluvavzmysle§3anasledujúcichzák.
č. 244/2002 Z.z. a nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a

rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, je tento rozsudok právne
neúčinný a neschopný vyvolať zamýšľané právne následky a teda nie je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle § 41 exekučného poriadku.Z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol tak, ako je
vo výrokovej časti uznesenia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súdu v Bratislave.
Vodvolanímusíbyťuvedenéktorémusúdujeurčené,ktohopodáva,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované.

Odvolanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovaprílohtak,abyjedenrovnopiszostalnasúde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.