Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 3C/407/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206939
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6812206939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi U. G.. Vec je vedená pod č. EX 5130/2010. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej
doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.

vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality (čl.
2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na

druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd
až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková
škoda 2 572,32 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 514,46

Eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súdrozhodol v zákonnej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Revúca. Podľa § 15 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto
súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania

a prerušenie konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím),
uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd
pojednával v neprítomnosti navrhovateľa resp. jeho zástupcu.

Odporca sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom

konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z
titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť,
nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by
musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným
prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že navrhovateľ nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie

základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca odporcu ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a s obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Revúca 5Er/486/2010 a písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p.

ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa svojou
žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáha
nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal
odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Revúca vo veci
5Er/486/2010 (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na

tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“), keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej mocipri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Zo spisu 5Er/486/2010 Okresného súdu Revúca (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného
podspis.zn.EX5130/10)súdzistil,žedňa24.06.2010 bolanasúdpodanážiadosťsúdnehoexekútorao
udeleniepoverenianavykonanieexekúcievovecinavrhovateľaakooprávnenéhoprotipovinnému U.G.

prevymoženie1688,33 Eursprísl.atonazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduvBratislave.
Uznesením zo dňa 27.08.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po
preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru,
že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatná. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd uvádza, že v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenú lehotu 15 dní na preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za extrémne krátku na to, aby mohol exekučný

súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou
práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného,
časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a
prepismi EÚ).

Naviac,podľanázorusúdu,15-dňoválehotauvedenávcit.ust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku,určená
na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, je lehotou zákonnou a
procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol
urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, nakoľko Exekučný poriadok neustanovuje

sankciu za jej nedodržanie (uvedené platí i pre lehotu stanovenú v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok
voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym

zákonníkom, kde v §-e 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujúce
dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

Exekučnýsúdbolpovinnýdôsledneskúmaťčisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenie
exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem

iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Keďže exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení
Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 z. Z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú vrozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 až 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku

a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení zo dňa 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS
60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade

právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný.

Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. K uvedeným záverom dospel Najvyšší
súd SR v uznesení z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť,
že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takejpovahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého „ skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.
j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom“. Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 „iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.“ Z odôvodnenia vyplýva, že „keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2

Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.“

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa

§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre

priznanienáhradyškodyanemajetkovejujmy, súdžalobuakoneodôvodnenú vcelomrozsahuzamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.