Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Cpr/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225960
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:5113225960.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa U. I., štátneho

občana X. H., bytom T. XXX, Q., zastúpenému Odborovým zväzom KOVO, IČO 30 804 078 so sídlom
Miletičova 24, Bratislava proti odporcovi TEMPO, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 4051/40, Dubnica
nad Váhom, IČO 31 580 246 o určenie trvania pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomprotiodporcovidomáhalurčenia,žejehopracovnýpomerkodporcovi
je dohodnutý na neurčitý čas a trvá k odporcovi naďalej. V návrhu uviedol, že vykonával u odporcu, ktorý

je agentúrou dočasného zamestnávania, prácu na základe priloženej pracovnej zmluvy od XX. apríla
2013, t.j. od vzniku pracovného pomeru ako operátor výroby - manipulačný pracovník. Oznámením z
21. júna 2013 odporca navrhovateľovi oznámil, že jeho pracovný pomer končí 24.06.2013 a to v súlade
s bodom 3. pracovnej zmluvy, podľa ktorej je pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do skončenia
výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Je toho názoru, že pracovný pomer bol dohodnutý na
neurčitý čas z dôvodu, že v pracovnej zmluve nebola podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce výslovne
určená doba jeho trvania. Dojednanie „doby určitej“ tak, ako je uvedené v pracovnej zmluve „do

skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa“ nespĺňa zákonnú požiadavku definovanú v
§ 48 ods. 1 Zákonníka práce, ktorou je, aby bola v pracovnej zmluve výslovne dohodnutá doba jeho
trvania. Agentúry dočasného zamestnávania, medzi ktoré patrí aj odporca majú absolútnu výnimku z
obmedzení obsiahnutých v § 48 ods. 2 až 7 zákonníka práce, čo im umožňuje opätovne uzatvárať
a opätovne dohadovať pracovný pomer na dobu určitú. To však neplatí pokiaľ o uplatňovanie § 48
ods. 1 Zákonníka práce, ktoré musia rešpektovať ako každý iný zamestnávateľ. Pracovný pomer na
určitú dobu je z časového hľadiska pevným /fixným/ presne ohraničeným obdobím, počas ktorého je

povinnosťou zamestnávateľa a zamestnanca plniť si povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru a
to do okamihu dohodnutej doby, ktorej uplynutím sa pracovný pomer skončí. Pracovný pomer na
dobu určitú má byť ohraničený predovšetkým konkrétnym časovým údajom, alebo inou objektívne
určiteľnou skutočnosťou, ktorá nastáva nezávisle od vôle účastníkov právneho vzťahu. Uvedené
znamená, že z dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy, kde sa deklaruje, že sa uzatvára na dobu
určitú, má byť zrejmý nielen okamih vzniku pracovného pomeru, ale aj okamih jeho skončenia v podobe
objektívnej určiteľnej skutočnosti, ktorá nastane nezávisle od vôle zamestnávateľa a zamestnanca.

Predmetná určitosť trvania pracovného pomeru, ktorý sa následne končí bez potreby aktívnej súčinnosti
zmluvných strán pracovnej zmluvy, a to v súlade s § 59 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1 Zákonníka
práce. To znamená, že okamih skončenia pracovného pomeru nenastáva na základe právneho úkonu
zamestnávateľa alebo zamestnanca, ale na základe objektívne určiteľnej skutočnosti vymedzenej vpracovnej zmluve, ktorá obmedzuje dĺžku trvania pracovného pomeru na určitú dobu. Objektívne
určiteľnouskutočnosťouvovzťahukdobetrvaniapracovnéhopomerusprihliadnutíminazneniedoložky
31 Smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorá je záväzná i pre

Slovenskú republiku, je priamy časový údaj, splnenie určitej zálohy, alebo určitá udalosť. Navrhovateľ
zdôraznil, že z bodu 3. pracovnej zmluvy s odporcom nie je absolútne zrejmý časový úsek (doba
trvania), na ktorý sa obmedzuje trvanie pracovného pomeru navrhovateľa k odporcovi. Pracovný
pomer nebol dohodnutý na obdobie do 24.06.2013, ako to tvrdí odporca v oznámení z 21.06.2013.
táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu pracovnej zmluvy. Okrem iného z obsahu pracovnej zmluvy

nie je zrejmá ani doba dočasného pridelenia, tzn. odkedy - dokedy bude zamestnanec pridelený k
užívateľskému zamestnávateľovi. Súčasne nie je z pracovnej zmluvy zrejmé ani to, kto je užívateľský
zamestnávateľ a skončením akých prác sa skončí pracovný pomer. Z uvedeného nie je absolútne
zrejmé obmedzenie trvania pracovného pomeru objektívne určiteľným spôsobom, ktorý nevyvoláva
pochybnosti o dobe trvania pracovného pomeru. Ak je v pracovnej zmluve doba jeho trvania vymedzená
„do skončenia výkonu prácu u užívateľského zamestnávateľa“, je takto uzatvorený pracovný pomer

dohodnutý na neurčitý čas, pretože nie je možné identifikovať objektívne určiteľným spôsobom a na
základe objektívnej skutočnosti, kedy príde k skončeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer na dobu
určitú s dojednaním „do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa“ tak môže trvať od
niekoľkých hodín, dní až po niekoľko mesiacov, resp. roky, čo je v priamom rozpore s podmienkami
uvedenými v § 48 ods. 1 Zákonníka práce. Absolútnym paradoxom tohto dojednania okrem vyššie

uvedeného ďalej je, keďže nie je dohodnutá priamym časovým úsekom, resp. objektívne určiteľnou
skutočnosťounielendobatrvaniapracovnéhopomerunadobuurčitú,aleanidobadočasnéhopridelenia,
čoho následkom je, že skončenie pracovného pomeru nastáva na základe jednostranného prejavu
vôle odporcu (jednostranným ukončením dočasného pridelenia), ktorý koná na podnet tretej osoby,
t.j. užívateľského zamestnávateľa. Poukázal na ustálenú judikatúru v Českej republike(nakoľko v SR

neexistuje rozhodnutie súdu obdobného typu), ktorá v súvislosti s trvaním pracovného pomeru na
dobu určitú uvádza: „Nebyla li dohodnutá doba trvání pracovního poměru sjednána prímým časovým
údajem, uvedením časového období podle týdnu, měsícu či let, dobou trvání určitých prací nebo
jinou objektivne zistitelnou skutečností, ale tak že předpokládá a súčasne umožňuje, aby tato doba
skončila (mohla skončit) na základe skutečnosti, jež nastane (muže nastat) z vule jen jednoho účastníka

pracovního poměru, je ujednání o době trvání pracovního poměru neplatné a pracovní poměr je je třeba
považovaťt za uzavřený na dobu neurčitou. Takýto model zamestnávania je preto v priamom rozpore s
ustanoveniamiZákonníkapráce,ktorézabezpečujúzamestnancompracovnoprávnuochranuvkontexte
vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom (agentúru dočasného zamestnávania nevynímajúc) a
zamestnancom a priamo obchádza ustanovenia zákona o pracovnom pomere na dobu neurčitú vrátane

ustanovenia Zákonníka práce upravujúce skončenie pracovného pomeru pred uplynutím dohodnutej
doby spôsobom, ktorý predpokladá § 59 ods. 1 Zákonníka práce. Vychádzajúc i zo subsidiárnej
pôsobnosti všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na pracovno-právne vzťahy, ktoré nie sú
upravené v prvej časti Zákonníka práce, ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje
na platnosť právneho úkonu jeho určitosť. Právny úkon je neurčitý, ak jeho obsah je vecne nejasný.

Náležitosti tejto určitosti pri pracovnom pomere na dobu určitú definuje § 48 ods. 1 Zákonníka práce
formou výslovného dohodnutia doby jeho trvania. Keďže v pracovnej zmluve nie je uvedená doba
trvania pracovného pomeru objektívne určiteľným spôsobom, tzn. obsah je nejasný vzhľadom na vyššie
poukázané skutočnosti, je navrhovateľ toho názoru, že v pracovnej zmluve nebolo platne dohodnuté
dojednanie o obmedzení trvania pracovného pomeru, a preto aj s poukazom na § 41 Občianskeho

zákonníka je pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu
zamietol. Uviedol, že navrhovateľ vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy a dočasného pridelenia
od 02. apríla 2013 ako operátor výroby - manipulačný pracovník. Touto pracovnou zmluvou bol

pracovný pomer dohodnutý písomne na dobu určitú. Doba určitá bola vymedzená termínovo do
skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Dňom 24.06.2013 bol pracovný pomer
ukončený v súlade s § 71 ZP. Doba trvania pracovného pomeru bola dohodnutá na čas od
02.04.2013doskončeniaprácuužívateľskéhozamestnávateľa.Pracovnázmluvaadohodaodočasnom
pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi bola dohodnutá individuálne

medzi účastníkmi konania, preto výklad dohodnutých podmienok je potrebné obmedziť výlučne na
subjekty tohto pracovno-právneho vzťahu. Pokiaľ odporca viazal ukončenie pracovnoprávneho vzťahu
uzavretého s navrhovateľom na skutočnosť existujúcu na strane užívateľského zamestnávateľa, je
práve táto skutočnosť právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik uvedeného pracovnoprávnehovzťahu. Za situácie, že užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenie prác zamestnanca odporcovi,
došlo k skončeniu pracovného pomeru uplynutím času, na ktorý sa dohodol, teda k splneniu
zákonných podmienok uvedených v § 58 ods. 10 zákonníka práce, ako aj k splneniu dohodnutých

podmienok pracovnou zmluvou zo dňa 02.04.2013. Dodal, že je zrejmé, že medzi agentúrou dočasného
zamestnávania a zamestnancom bola od 02.04.2013 uzavretá pracovná zmluva a dohoda o dočasnom
pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Podľa tejto zmluvy od
02.04.2013 pracoval navrhovateľ v spoločnosti Tempo spol. s.r.o.. Pracovný pomer bo dohodnutý na
dobu určitú od 02.04.2013 do skončenia prác u užívateľského zamestnávateľa bez skúšobnej doby.

Podľa tejto zmluvy zamestnávateľ môže jednostranne ukončiť dočasné pridelenie zamestnanca u
užívateľského zamestnávateľa pred uplynutím dojednanej doby dočasného pridelenia v prípade, že
užívateľský zamestnávateľ ukončí objednávku na výkon práce zamestnanca. Dočasné pridelenie tak
končí dňom ukončenia objednávky. V danej veci užívateľský zamestnávateľ prostredníctvom e-mailu
zo dňa 21.06.2013 oznámil odporcovi ukončenie objednávky na výkon prác navrhovateľa. Následne
odporca listom zo dňa 21.06.2013 oznámil navrhovateľovi, že pracovný pomer sa končí uplynutím

dohodnutej doby. Uviedol, že inštitút dočasného pridelenia bol vytvorený práve za účelom zabezpečenia
flexibility pracovnej sily v nadväznosti na trh práce. Odporca viazal skončenie pracovnoprávneho
vzťahu uzavretého s navrhovateľom na skutočnosť existujúce na strane užívateľského zamestnávateľa.
Užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenia prác prideleného zamestnanca odporcovi u neho, a
preto došlo k skončeniu pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby, pretože týmto oznámením v

zmysle dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve došlo k skončeniu dočasného pridelenia a toto bola
zároveň skutočnosť, ktorá vymedzovala trvania pracovného pomeru („od 02.04.2013 do ukončenia prác
u užívateľského zamestnávateľa“).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pracovnej zmluvy navrhovateľa a

dohody o dočasnom pridelení zo dňa 02.04.2013, oznámenia o skončení pracovného pomeru na dobu
určitú, výpisu z obchodného registra odporcu, vyjadrenia odporcu k návrhu vrátane písomného podania
odporcu označeného ako záverečné vyjadrenie k veci a zistil tento skutkový stav veci:
Odporca je podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra vykonáva činnosť agentúry dočasného
zamestnávania.

Z výsluchu navrhovateľa bolo zistené, že na základe žiadosti o prijatie do práce sa skontaktoval s
odporcom, ktorý mu predložil predmetnú pracovnú zmluvu. Po jej prečítaní zistil, že pokiaľ ide o dobu
trvania pracovného pomeru, unikol mu dátum, čo si vyložil tak, že ide o pracovný pomer na dobu
neurčitú. Nepredpokladal, že pracovný pomer bude trvať cca do júna 2014. Pokiaľ ide o skončenie
pracovného pomeru, vnímal to ako zvláštne. Pracovný pomer bol s ním skončený ako s jedným z

posledných, koncom týždňa v piatok prišiel teamleader oznámiť, že pracovný pomer končí a v pondelok
si má ísť pre výstupné formality. Následne teda v pondelok boli odovzdané čipové karty, ochranka
vyšla s nimi von. Cieľom každého zamestnanca bolo dostať sa do skupiny kmeňových zamestnancov,
medzi zamestnancami boli osoby, ktoré boli asi aj 6x zamestnaní cez predmetnú agentúru. Z vyjadrenia
splnomocneného zástupcu vyplynulo, že naliehavý právny záujem je v tom, aby bolo určené, že

pracovný pomer trvá, aby bolo zrejmé po rozhodnutí vo veci samej či pracovný pomer s navrhovateľom
bude pokračovať naďalej, to znamená, že mu bude prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy alebo
dôjde na základe dohody obidvoch strán, k skočeniu pracovného pomeru na neurčitý čas. Uvedené
navrhol určiť vzhľadom na právnu istotu, nakoľko súdna prax nie je jednotná. Zdôraznil, že je
úplne zrejmé, že dočasnosť dočasného pridelenia nie je vôbec určiteľná, skončenie pracovného

pomeru, ktoré je formálne nazvané ako skončenie pracovného pomeru na dobu určitú, nastáva nie na
základe skutočnosti, ktorá je nezávislá od vôle účastníkov pracovnej zmluvy, ale nastáva na základe
právneho úkonu odporcu, a týmto právnym úkonom odporcu je jednostranné ukončenie dočasného
pridelenia, čo má rovnaké účinky ako keby sa so zamestnancom skončil pracovný pomer okamžite.
Vlastné pracovné právo plní ochrannú funkciu predovšetkým zamestnanca a nie aby dochádzalo k

obchádzaniu Zákonníka práce o pracovnom pomere na neurčitý čas vrátane obchádzania Zákonníka
práce o skončení pracovného pomeru pred uplynutím dohodnutej doby. I z tohto dôvodu považuje tento
pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas pretože nie je objektívne určiteľným spôsobom stanovená
doba jeho trvania a táto doba je za každých okolností ukončená výlučne na základe právneho úkonu
odporcu. Takéto dojednanie tým pádom nie je možné považovať za platne uzavretý pracovný pomer

na dobu určitú.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že zotrváva na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu pričom
predložil rozhodnutie NS SR zo dňa 18.12.2012, ktorý v totožnej právnej veci rozhodol v prospechzamestnávateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ sa vyjadril, že bolo jeho záujmom dostať sa do skupiny
kmeňových zamestnancov, stotožnil sa teda s tým, že je zamestnanec na dobu určitú čo odporuje
jeho tvrdeniu, že nemal vedomosť o tom, že pracovnú zmluvu podpísal na dobu určitú. Za okamih

skončenia pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú považuje okamih zaslania listu užívateľského
subjektuodporcovizodňa21.06.2013.Skončeniepracovnéhopomerunadobuurčitúnastalovdôsledku
jednostranného ukončenia dočasného pridelenia navrhovateľa zo strany odporcu. Pokiaľ ide o to akým
iným spôsobom, okrem jednostranného ukončenia dočasného pridelenia zo strany agentúry môže dôjsť
k ukončeniu pracovného pomeru na dobu určitú, (resp. na základe akej inej právnej skutočnosti môže

dôjsť k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú) môže sa to stať tak, že sa konkrétny zamestnanec
zapracuje a užívateľský zamestnávateľ si ho vezme medzi kmeňových zamestnancov. Užívateľský
zamestnávateľ túto skutočnosť oznámi odporcovi, ukončí sa pracovný pomer na dobu určitú a už je len
na zamestnancovi či podpíše riadny pracovný pomer na dobu neurčitú.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 02.04.2013 bolo zistené, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca
ako zamestnávateľ uzavreli uvedený deň pracovnú zmluvu a zároveň sa dohodli aj na dočasnom

pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na
02.04.2013, druh práce na operátor výroby - manipulačný pracovník. Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu určitú a to do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa (bod.3 pracovnej zmluvy),
bez skúšobnej doby.

Z dohody o dočasnom pridelení zo dňa 02.04.2013 bolo zistené, že navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá zmluva o dočasnom pridelení navrhovateľa k užívateľskému zamestnávateľovi a to spoločnosti
Volkswagen Slovakia, a.s. Priemyselná 1, Martin s dobou na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo a to
na dobu určitú, do skončenia výkonu prác.
Z oznámenia personálneho oddelenia Volkswagen Slovakia, a.s. Priemyselná 1, Martin zo dňa

21.06.2013 vyplynulo, že tento užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenia prác navrhovateľa u neho
dňom 24.06.2013.

Podľa§42ods.1vetaprváZákonníkapráce(zák.č.311/2001Z.z.)pracovnýpomersazakladápísomnou
pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 48 ods.1 veta prvá Zákonníka práce (Pracovný pomer na určitú dobu) pracovný pomer je
dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak
v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného
pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na

určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím
dohodnutej doby.

Podľa § 58 ods. 1-3, 8 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania

podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že
ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "užívateľský
zamestnávateľ"). V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a
zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný
výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná

dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať
najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu,
na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a
podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto
náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania

a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Dočasné pridelenie sa skončí
uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou
účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých
podmienok.

Na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že návrhu nie
je možné vyhovieť. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bola medzi účastníkmi konania
uzavretá zmluva dňa 02.04.2013 podľa ktorej bola dohodnutá doba trvania pracovného pomeru na čas
od 02.04.2013 do ukončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Pracovná zmluva a dohodao dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi bola dohodnutá
individuálne medzi účastníkmi konania a výklad dohodnutých podmienok sa obmedzuje výlučne na
subjekty tohto pracovnoprávneho vzťahu. Pokiaľ odporca viazal ukončenia pracovnoprávneho vzťahu

uzavretého s navrhovateľom na skutočnosť existujúcu na strane užívateľského zamestnávateľa je
práve táto skutočnosť tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik uvedeného pracovnoprávneho
vzťahu. K ukončeniu prác tak u užívateľského zamestnávateľa mohlo dôjsť rozhodnutím užívateľského
zamestnávateľa z viacerých dôvodov. Je preto potrebné stotožniť sa s odporcom, že inštitút dočasného
pridelenia bol vytvorený práve za účelom zabezpečenia flexibility pracovnej sily v nadväznosti na trh

práce. Za situácie keď užívateľský zamestnávateľ oznámil ukončenia prác navrhovateľa u neho,
došlo k skočeniu pracovného pomeru uplynutím času na ktorý sa dohodol, teda k splneniu zákonných
podmienok uvedených v ustanovení § 58 ods.8 Zákonníka práce ako aj k splneniu dohodnutých
podmienok zmluvou zo dňa 02.04.2013. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v tom zmysle, že k
skončeniu pracovného pomeru došlo na základe jednostranného prejavu vôle odporcu, ale na základe
objektívne určiteľnej skutočnosti a to ukončenia výkonu prác. Judikatúru českých súdov nie je možné

aplikovať na predmetnú vec vzhľadom na citovanú právnu úpravu. Z týchto dôvodov súd návrh v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1,2 O.s.p. Nakoľko
úspešný odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú súd mu

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.