Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219892
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113219892.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu:Mgr.VladimírVanko,Lazovná38,97401BanskáBystrica,správcakonkurznejpodstatyúpadcu
SCRAPMET s.r.o. „v konkurze", so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802 492,
zast. poverenou osobou Mgr. Peter Zemko, Radava 448, proti žalovanému: AOS Real s.r.o., so sídlom
Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 091 599, právne zast. Mgr. Miroslava Kováčiková,
Robotnícka 10, Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 695,94 Eur na účet právnej zástupkyne
žalovaného, vedený vo N., B..K.., pobočka Banská Bystrica, č. účtu: XXX XXX XXX/XXXX, v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa22.07.2013domáhalurčenianeúčinnostiprávneho
úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 16. 11. 2011, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným, a v zmysle ktorej
prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, nachádzajúcich sa na katastrálnom území
Štiavnička, obec Štiavnička, okres Ružomberok, evidovaných Správou katastra Ružomberok na liste
vlastníctva Č.. XXX ako po

a) pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 546 m2,
b) pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2 948 m2,
c) pozemok, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 194 m2,
d) pozemok, parcela registra „L. s parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

o výmere 4 557m2,
e) stavba (dielne a garáže) so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku s parcelným číslom XXX,
a evidovaných správou katastra Ružomberok na liste vlastníctva Č.. XXX ako:
f) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 629 m2,
g) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 pozemku, parcela registra „. s parcelným číslom XXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2.

Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol príslušnou Správou katastra Ružomberok povolený dňa
23. 11. 2011 pod číslom konania V 2126/2011. Žalobca ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 13. 06. 2012 č. k. 2K 23/2012, bolo začaté konkurzné konania voči spoločnostiSCRPAMET s.r.o. so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, ktoré uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012 dňom 22. 08. 2012. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 16. 08. 2012, č. k. 2K 23/2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcu

bola ustanovená JUDr. Zdenka Majerová Tökölyová, so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012 dňa 22. 08. 2012. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 28. 11. 2012 bola ustanovená správkyňa z funkcie odvolaná, pričom súd ustanovil
za nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Vladimíra Vanka, ktoré uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 234/20102, ktorý bol vydaný dňa 04. 12. 2012.

V zmysle § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005, v platnom znení, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Žalobca v súlade s týmto ustanovením podal odporovaciu žalobu voči učinenému úkonu úpadcu zo dňa

16. 11. 2011, ktorým bolo uzavretie vyššie citovanej kúpnej zmluvy, a to v súlade s ustanovením § 58
ods. 1 Zákona o konkurze, keďže mal za to, že uvedeným úkonom dlžník poskytol alebo zaviazal sa
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena plnenia, ktoré na jeho základe
získal alebo mal získať. Žalobca poukázal, že úpadca previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k
vyššie citovaným nehnuteľnostiam na žalovaného za dojednanú kúpnu cenu vo výške 150 139,50 Eur

bezDPHatútokúpnucenubolžalovanýpovinnýzaplatiťúpadcovinajneskôrdo6mesiacovoduzavretia
kúpnej zmluvy. V zmysle článku III. bod. 2 kúpnej zmluvy vyplývalo, že úpadca previedol vlastnícke
právo k stavbe uvedenej pod písmenom e) za kúpnu cenu vo výške 20 000,- Eur. Pri určení obvyklej
ceny plnenia v ustanovení § 58 ods. 1 Zákona o konkurze, správca poukazoval v žalobe na znalecký
posudok č. 252/2010 vyhotovený znalcom P.. Š. S., K. K. Z. L. XX, C. C., dňa 15. 11. 2010, z ktorého

na strane 14 vyplýva, že hodnota prevádzanej stavby je až suma 128 295,70 Eur. Žalobca poukázal, že
od času vyhotovenia znaleckého posudku do dňa uzavretia kúpnej ceny medzi úpadcom a žalovaným,
nedošlo v danej lokalite k takej zmene pomerov na trhu nehnuteľností, ktoré by znížili cenu prevádzanej
stavby ocenenú v znaleckom posudku týmto znalcom. Z uvedeného vyplýva, že úpadca previedol na
žalovaného kúpnou zmluvou vlastnícke právo k stavbe za kúpnu cenu, ktorá je oproti obvyklej hodnote

tejto stavby nižšia o sumu vo výške 108 295,70 Eur.

Z článku II bod. 1 kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci touto zmluvou prevádza vlastnícke právo a
kupujúci nadobúda výlučné vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam popísaným v článku I tejto
kúpnej zmluvy, t.j. pozemky a stavbu vrátane jej príslušenstva a kupujúci sa zaväzuje zaň zaplatiť

predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje, že súčasťou nehnuteľností,
ku ktorým úpadca previedol vlastnícke právo na žalovaného sú aj spevnené plochy panelové, ocenené
znaleckým posudkom P.. Š. S. v sume 16 198,57 Eur, vodovodná prípojka ocenená znaleckým
posudkom tohto znalca na sumu 1 344,70 Eur ako i kanalizácia splašková ocenená znaleckým
posudkom na sumu 1 598,56 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že všetky vonkajšie úpravy, ktoré tvoria

súčasťnehnuteľností,kuktorýmúpadcapreviedolvlastníckeprávonažalovanéhomajúcelkovúhodnotu
vo výške 19 141,84 Eur. Keďže medzi úpadcom a žalovaným nebola v kúpnej zmluve dojednaná žiadna
kúpna cena za vonkajšie úpravy, ktoré tvoria súčasť nehnuteľností, úpadca previedol na žalovaného
kúpnouzmluvouvlastníckeprávokvonkajšímúpravámbezakéhokoľvekprotiplnenia.Nazákladevyššie
uvedeného mal teda žalobca za to, že úpadca previedol kúpnou zmluvou na žalovaného vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu, ktorá je oproti obvyklej kúpnej cene za nehnuteľnosti nižšia o
sumu 127 437,54 Eur, z toho kúpna cena za stavbu je oproti obvyklej cene nižšia o sumu 108 295,70
Eur a kúpna cena za vonkajšie úpravy nebola vôbec dojednaná a jej obvyklá cena je vo výške 19 141,84
Eur. Ďalej v spojitosti s ustanovením § 58 ods. 2 Zákona o konkurze poukázal, že tento právny úkon
úpadca učinil počas úpadku, nakoľko úpadca v čase uzavretia kúpnej zmluvy neplnil viac ako 30 dní

po lehote splatnosti peňažné záväzky, t.j. bol platobne neschopný. Jednalo sa o nasledovné peňažné
záväzky voči veriteľom, a to:
a)HydraulikaPetrášs.r.o.,sosídlomPodhradí78,76326Luhačovice,Českárepublika,IČO:28340833
- pohľadávka vo výške 4 950,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 26. 09. 2012, právny dôvod: oprava rotavátoru vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100151 zo dňa 26. 08.

2011 na sumu 4 950,- Eur, splatná 09. 09. 2011,
- pohľadávka vo výške 1 905,- Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 26. 09. 2012, právny dôvod: dodanie hydraulického válca vyúčtovaná faktúrou č. FVU1100144 zo
dňa 26. 08. 2011 na sumu 1 905,- Eur , splatná dňa 09. 09. 2011,deň zistenia pohľadávok: 04. 10. 2012

b) Enviromentálny fond, so sídlom Bukureštská 4, 813 26 Bratislava, IČO: 30 796 491

- pohľadávka vo výške 1 000,- Eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 12. 09. 2012, právny dôvod:
uložená pokuta za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch rozhodnutím zo dňa 17.
05. 2011 vykonateľným dňa 07. 07. 2011
deň zistenia pohľadávky: 21. 09. 2012

c) KOVOD, a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957
- pohľadávka vo výške 25 819,73 Eur uplatnená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 02. 10. 2012, právny dôvod: dodanie železného šrotu vyúčtované faktúrou č. 1010100030 zo dňa
15. 12. 2010 na sumu 686 356,43 Eur (z ktorej neuhradená suma je vo výške 25 819,73 Eur), splatná
dňa 29. 12. 2010
deň zistenia pohľadávky: 03. 10. 2012

d) M 8 Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 44 768 176
- pohľadávka vo výške 157 150,- Eur uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 01. 10. 2012, právny
dôvod: dodanie železného šrotu vyúčtované faktúrou č. 201001 zo dňa 31. 03. 2010 na sumu 820 000,-
Eur a príslušenstvo, splatná dňa 29. 06. 2010

deň zistenia pohľadávky: 03. 10. 2012.

Zo zoznamu pohľadávok vyhotoveného v konkurznom konaní úpadcu vyplynulo, že celková zistená
suma pohľadávok veriteľov úpadcu je viac ako 1,5 milióna Eur, pričom trhová hodnota úpadcovho
majetku uvedeného v spise majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 30 000,- Eur. Potom ukrátenie

uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spočíva v tom, že hodnota majetku úpadcu sa
uskutočnením právneho úkonu spočívajúceho v uzatvorení kúpnej zmluvy úpadcom zmenšila, a to o
sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou cenou nehnuteľností a kúpnou cenou za nehnuteľností
dojednané v kúpnej zmluve zo dňa 16. 11. 2012, ktorá je nižšia o sumu 127 437,54 Eur. V prípade, že
by úpadca bol naďalej vlastníkom týchto nehnuteľností, ich predajom by sa dosiahlo vyššie uspokojenie

prihlásených pohľadávok veriteľov.

Žalobca ďalej poukazoval, že v súlade s ustanovením § 58 ods. 3 Zákona o konkurze, kúpna zmluva ako
právny úkon úpadcu bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, keďže kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 16. 11. 2011 a konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté s účinkami ku

dňu 20. 06. 2012. Takisto lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu úpadcu je zachovaná
i v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 2 Zákona o konkurze. V prípade úspešnosti tejto žaloby ďalej
požadoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o konkurze, vydanie peňažnej náhrady vo výške
127 437,54 Eur, ktorá spočívala v rozdiele medzi obvyklou cenou stavby a vonkajších úprav a kúpnou
cenou za stavbu a vonkajšej úpravy dojednanou v kúpnej zmluve.

K žalobnému návrhu žalobca pripojil uznesenia tunajšieho súdu, ktorým bolo začaté konkurzne konanie
voči SCRPAMET s.r.o., Banská Bystrica, uznesenie o vyhlásení konkurzu ako i uznesenie o ustanovení
nového správcu konkurznej podstaty, kúpnu zmluvu zo dňa 16. 11. 2011, znalecký posudok č. 252/2010
zo dňa 15. 11. 2010, zoznam pohľadávok ako i prihlášky pohľadávok vyššie uvedených veriteľov.

K žalobnému návrhu sa vyjadril žalovaný v tom smere, že považuje žalobu za nedôvodnú, keďže
nepreukázal ani všeobecné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ustanovené Zákonom o
konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení, a to v zmysle ustanovení § 57 ako i 58 citovaného zákona,
pričom o existencií všetkých predpokladov je v tomto konaní dôkazné bremeno na žalobcovi.

S poukazom na ustanovenie § 121 O.s.p. ako i z predložených uznesení žalobcom vydaných tunajším
súdom pod č. k. 2K 23/2012, súd zistil, že konkurzné konanie voči spoločnosti SCRAPMET s.r.o.,
BanskáBystricabolozačatédňom22.08.2012,kedybolouvedenéuzneseniezverejnenévObchodnom
vestníku č. 162/2012, ku dňu 22. 08. 2012 bol na úpadcu vyhlásený konkurz, kedy opäť uvedené

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2012, pričom od vyhlásenia konkurzu v zmysle
uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 28. 11. 2012, bola z funkcie správcu úpadcu odvolaná JUDr. Zdenka
Majerová Tökölyová a ustanovený nový správca úpadcu Mgr. Vladimír Vanko. V súlade s ustanovením
§ 40 ods. 2 Zákona 7/2005 Z. z. v spojitosti s § 34 ods. 1 citovaného zákona prešlo oprávnenie úpadcunakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich
sa tohto majetku vyhlásením konkurzu na správcu, pričom tento koná v mene a na účet úpadcu. Z
tohto dôvodu súd odvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie odporovacej žaloby voči právnemu

úkonu úpadcu, ktorým bola kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 16. 11. 2011. Z
predloženej kúpnej zmluvy tunajší súd zistil, že v zmysle článku I/ bola spoločnosť SCRPAMET s.r.o.,
Banská Bystrica výlučným vlastníkom nehnuteľností tu špecifikovaných, ktoré v súlade s článkom II.
tejto zmluvy previedol úpadca na žalovaného ako kupujúceho s povinnosťou zaplatiť predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu podľa článku III. tejto zmluvy, a to vo výške 174 447,50 Eur/s DPH/. Z predloženej

kúpnej zmluvy žalobcom súd zistil, že predmetom kúpy boli nielen pozemky, ale aj stavba so súpisným
číslom 187, ktorú úpadca previedol v zmysle tejto kúpnej zmluvy na žalovaného za kúpnu cenu 20
000,- Eur. Žalobca v konaní tvrdil, že uvedená stavba nebola prevedená na žalovaného za obvyklú
cenu plnenia v danom čase, z ktorého dôvodu poukázal na znalecký posudok č. 252/2010 vyhotovený
znalcom P.. Š. S., K. K.F. Z. L. XX, C. C. zo dňa 15. 11. 2010, z ktorého na strane 14 pri rekapitulácií
všeobecnej hodnoty vyplýva, že hodnota prevádzanej stavby činí sumu podľa znaleckého posudku

128 295,70 Eur. Zároveň tvrdil, že od dňa vyhotovenia tohto znaleckého posudku, do dňa uzavretia
kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, nedošlo v danej lokalite k takej zmene pomerov na trhu
nehnuteľností, ktoré by znížili cenu prevádzanej stavby ocenenej v znaleckom posudku. V súlade s
ustanovením § 58 ods. 1 Zákona o konkurze, mal žalobca za to, že uvedená stavba bola prevedená
úpadcom na žalovaného predmetnou kúpnou zmluvou za kúpnu cenu, ktorá je oproti obvyklej hodnote

tejto stavby nižšia o sumu 108 295,70 Eur.
Ďalej žalobca poukázal, že súčasťou nehnuteľností, ku ktorým úpadca previedol vlastnícke právo
na žalovaného, boli aj spevnené plochy panelové, vodovodná prípojka ako i kanalizácia splašková,
ktoré majú celkovú hodnotu podľa znaleckého posudku P.. Š. S. v sume 19 141,84 Eur, pričom
kúpnou zmluvou uzavretou medzi úpadcom a žalovaným dňa 16. 11. 2011 bolo prevedená vlastnícke

právo k vonkajším úpravám bez akéhokoľvek protiplnenia. Potom kúpna cena, za ktorú úpadca
previedol predmetné nehnuteľnosti so stavbou a príslušenstvom bola nižšia oproti obvyklej cene v
sume 127 437,54 Eur. Žalovaný bol v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy oprávnený vstúpiť do užívania
nehnuteľností popísaných v článku I/ kúpnej zmluvy v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva v
prospech kupujúceho, pričom platnosť nadobudla zmluva v deň podpisu všetkými zmluvnými účastníkmi

a účinnou dňom právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Správou
katastraRužomberok.Žalobcaďalejtvrdil,žeuvedenýprávnyúkonbolučinenýúpadcomvčase,keďbol
platobne neschopný, t.j. bol v úpadku, na dôkaz čoho súdu predložil zoznam pohľadávok z účtovníctva
úpadcu vyhotoveného v konkurznom konaní na dôkaz toho, že úpadca neplnil viac ako 30 dní po lehote
splatnosti peňažné záväzky voči veriteľom. Jednalo sa o veriteľov Hydraulika Petráš s.r.o., so sídlom

v Luhačoviciach, Česká republika, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 4 950,- Eur z titulu
opravy rotavátoru vyúčtovanej faktúrou č. FVU1100151 zo dňa 26. 08. 2011 v sume 4 950,- Eur splatnou
09. 09. 2011, ako i pohľadávku vo výške 1 905,- Eur z titulu dodania hydraulického valca vyúčtovanú
faktúrou č. FVU1100144 zo dňa 26. 08. 2011 v sume 1 905,- Eur splatnou 09. 09. 2011, ktoré si uplatnil
súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 26. 09. 2012, ďalej sa jednalo o veriteľa

Enviromentálny fond, so sídlom Bukureštská 4, Bratislava, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške
1 000,- Eur za uloženú pokutu za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch v zmysle
rozhodnutia zo dňa 17. 05. 2011 vykonateľným dňa 07. 07. 2011, uplatnený prihláškou zo dňa 12. 09.
2012, pohľadávka veriteľa KOVOD, a.s., Banská Bystrica, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške
25 819,73 Eur uplatnenú súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 02. 10. 2012 z titulu

dodania železného šrotu, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 1010100030 zo dňa 15. 12. 2010 v sume
686 356,43 Eur, z ktorej úpadca neuhradil sumu 25 819,73 Eur, splatnou dňa 29. 12. 2010, pohľadávka
veriteľa M 8 Slovakia, spol. s r.o., Bratislava, ktorý mal voči úpadcovi pohľadávku vo výške 157 150,- Eur,
uplatnenú prihláškou z 01. 10. 20102, z titulu dodania železného šrotu vyúčtovaným faktúrou č. 201001
zo dňa 31. 03. 2010 na sumu 820 000,- Eur a príslušenstvom, ktorá bola splatná dňa 29. 06. 2010.

Ďalej žalobca poukázal, že zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že celková suma pohľadávok veriteľov
úpadcu je viac ako 1,5 milióna Eur, pričom trhová hodnota úpadcovho majetku uvedeného v súpise
majetku nie je podľa názoru správcu viac ako 30 000,- Eur. Tvrdil, že hodnota majetku úpadcu sa
uskutočnením predmetného právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí kúpnej zmluvy úpadcom zmenšil,
a to o sumu 127 437,54 Eur, ktorú žiadal následne vydať ako peňažnú náhradu do všeobecnej podstaty

úpadcu.

Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz, a to výpisy z účtu, na základe ktorých bola uhradená kúpna cena
medzi úpadcom a žalovaným, a to zo dňa 23. 11. 2011 v sume 79 447,50 Eur dňa 25. 11. 2012 v sume84 000,- Eur a dňa 28. 11. 2011 v sume 11 000,- Eur. K predloženému listinnému dôkazu zo strany
žalobcu, žalovaný poukázal, že ten bol vyhotovený jeden rok pred vykonaním napadnutého právneho
úkonu, a teda nie je relevantný na preukázanie aktuálnosti protiplnenia, ktoré malo byť poskytnuté za

predmetné nehnuteľnosti v tom čase, a takisto nebol urobený ani pre účel uzatvorenia kúpnej zmluvy,
ale pre účely reštrukturalizačného konania, kedy cena nehnuteľností mohla byť rôznymi koeficientmi
a okolnosťami ovplyvnená. Takisto pozemky prevádzané predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 16. 11.
2011, boli prevádzané za vyššiu kúpnu cenu, než stanovil znalecký posudok, čo žalobca nezohľadnil pri
podávaní žaloby týkajúcej sa odporovateľnosti právneho úkonu ako i povinnosti ju uhradiť do konkurznej

podstaty úpadcu. Žalovaný naopak založil do súdneho spisu listinné dôkazy, a to kúpne zmluvy, na
základe ktorých úpadca nadobudol od svojich právnych predchodcov vlastnícke právo k predmetným
pozemkom a stavbe, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 16. 11.
2011, ktoré boli uzavreté v roku 2009 a 2011 a kúpna cena v nich uvedená bola obdobná, než v kúpnej
cene medzi úpadcom a žalovaným. Týmto dôkazom preukazoval, aká bola reálne trhová cena v čase,
keď bol právny úkon zo strany úpadcu voči žalovanému učinený. Jednalo sa o kúpnu zmluvu medzi

predávajúcim Mgr. Michal Kovalčík - KOVIK, Košice a úpadcom zo dňa 31. 08. 2009 a kúpnu zmluvu
medzi spoločnosťou KOVAD, a.s., Banská Bystrica a úpadcom zo dňa 07. 03. 2011.

Ďalej súdu predložil súvahu majetku úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, z ktorej tunajší súd zistil, že vlastné
imanie spoločnosti úpadcu k 30. 11. 2011 bolo vo výške 2 102 610,- Eur. K súvahe pripojil i zoznam

záväzkov ku dňu 30. 11. 2011, kde sú záväzky na riadku 107 (3 858 194,- Eur) ako i zoznam pohľadávok
úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, uvedené v riadku 47 (4 246 763,- Eur), ďalej zoznam materiálu, ktorý je v
súvahe uvedený na riadku 32 (56 656,- Eur) a zoznam tovaru, alebo tzv. inventúrne zostatky k tomuto
dátumu uvedené v riadku 36 (671 983,- Eur). Do súdneho spisu založil aj sumár hmotného majetku
úpadcu, a to položkovitý a jednak zoznam, v ktorom je jednotlivý majetok vymenovaný konkrétne,

pričom následne doložil na svoje tvrdenia i listy vlastníctva rozhodnutia Správy katastra, ktorými úpadca
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré následne odpredal, avšak tieto v čase účinnosti
napadnutého právneho úkonu stále vlastnil. Jednalo sa o nehnuteľnosti v katastrálnom území Malý Krtíš,
a to parcela E. „. Č.. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2, parcela E. „. Č.. XXX/
X, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 279 m2, parcela E. „. Č.. XXX/X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere 665 m2, ako i stavba so súpisným číslom 31 - zasadačka, postavená na parcele E.
Č.. XXX. K uvedeným nehnuteľnostiam sa viažu výpisy LV predložené žalovaným Č.. XXX katastrálne
územie Malý Krtíš zo dňa 23. 07. 2009 ako i rozhodnutia Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 24. 11.
2011, V 1603/2011. Uvedenými listinnými dôkazmi žalovaný preukazoval, že vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam nadobudol dňa 23. 07. 2009 a neskôr, tieto následne previedol dňa 24. 11. 2011, a teda

ku dňu povolenia vkladu vlastníctva, v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným zo
dňa16.11.2011,ktorébolopovolenédňom23.11.2011,boleštevýlučnýmvlastníkomvyššiecitovaných
nehnuteľností. Takisto v katastrálnom území Brezno bol vlastníkom nehnuteľností, a to parcela E. „. Č..
XXX/X, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 583 m2, parcela E. „. Č.. XXX/X, a to zastavané
plochy a nádvoria o výmere 10 078 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere

42 404 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 177 m2, parcela E.
„. Č.. XXX/XX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 284 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, a to
zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 388 m2, parcela E. „. Č.. XXX/X, a to ostatné plochy o výmere
1 070 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2, parcela E. „. Č..
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 052 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 1 400 m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 462
m2, parcela E. „. Č.. XXX/XX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 618 m2 a parcela E. „. Č..
XXX/XX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 646 m2, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva
Č.. XXXXX, katastrálne územie Brezno zo dňa 28. 07. 2009 a výpis z listu vlastníctva Č.. XXXXX -
čiastočný, katastrálne územie Brezno zo dňa 28. 07. 2009, výpis F. Č.. XXXXX - čiastočný, katastrálne

územie Brezno zo dňa 28. 07. 2009, výpis z F. Č.. XXXXX - čiastočný, katastrálne územie Brezno zo
dňa 28. 07. 2009, výpis z F. Č.. XXXXX - čiastočný, katastrálne územie Brezno zo dňa 28. 07. 2009,
ako i rozhodnutie Správy katastra Brezno zo dňa 28. 11. 2011 a V 2024/2011. I k týmto nehnuteľnostiam
nadobudol vlastnícke právo dňa 24. 07. 2009 a neskôr a až dňa 28. 11. 2011 previedol vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam, avšak dňa 23. 11. 2011 bol úpadca ešte ich výlučným vlastníkom. Aj

v katastrálnom území Nitra bol vlastníkom parcely E. „. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 489 m2, o čom svedčí výpis z F. Č.. XXXX katastrálne územie Nitra zo dňa 04. 09. 2009, ako
i rozhodnutie Správy katastra Nitra zo dňa 29. 11. 2011, V 7092/2011. Z uvedených dokladov vyplýva,
že dňa 04. 09. 2009 a neskôr nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a a až dňa 29. 11. 2011previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretí subjekt, t.j. 23. 11. 2011 bol úpadca ich vlastníkom.
Vlastníkom nehnuteľností bol i v katastrálnom území Lučenec, parcela E. „. Č.. XXXX/X, a to zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1 053 m2, parcela E. „. Č.. XXXX/X, a to zastavané plochy a nádvoria o

výmere 404 m2, parcela E. L. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 910 m2, parcela E. „.
Č.. XXXX/X, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, parcela E. „. Č.. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2 131 m2, stavba so súpisným číslom XXXX - autoservis, postavaná na
parcele E. Č.. XXXX/X, ako i stavba so súpisným číslom XXXX - lakovňa, karos.hala, postavená na
parcele E. Č.. XXXX/X. K nim žalovaný pripojil výpis F. XXXX, katastrálne územie Lučenec zo dňa 21.

07. 2009, ako i rozhodnutie správy katastra Lučenec zo dňa 02. 12. 2011, V 2442/2011.

Uvedenými listinnými dôkazmi žalovaný chcel poukázať na tú skutočnosť, že i v prípade dojednania
nižšej kúpnej ceny za nehnuteľnosti než uvádza žalobca v znaleckom posudku neznamená automaticky,
že takáto kúpna cena je nižšia než je skutočná trhová cena v čase a mieste vykonania právneho úkonu.
Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, poukázala na komentár
o konkurze od JUDr. Ďuricu z roku 2012, z ktorého vyplýva, že odporovateľnosť predpokladá, že
právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho
právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec,
alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné

úspešne sa domáhať jeho odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na
uspokojenie pohľadávky, alebo týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa. Listinnými dôkazmi vyššie citovanými takisto sa žalovaný snažil preukázať tú skutočnosť, že
aj po vykonaní napadnutého právneho úkonu, spoločnosť úpadcu vlastnila taký majetok, z ktorého bol
schopný uspokojiť konkurzných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, a

ktoré vznikli pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu.
Opätovne poukázala na publikáciu Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únií od JUDr. Ďuricu,
v ktorom autor konštatuje na strane 317, „aj keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácií ako predpoklad
odporovateľnosti ustanovuje ukrátenie prihlásenej pohľadávky, opäť je potrené dovolať sa logického
výkladu, podľa ktorého nie je možné ukrátiť uspokojenie pohľadávky, ktorá vôbec nevznikla“. Z tohto

žalovaný dôvodil, že možno zobrať do úvahy len tie pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzného
konania, a ktoré vznikli pred dňom účinnosti napadnutého právneho úkonu, t.j. len pohľadávky uvedené
v žalobnom návrhu pod písmenom a), b), c), d), ktoré sú pohľadávkami veriteľov, ktorí prihlásili svoju
pohľadávku do konkurzného konania a spĺňajú aj tú podmienku, že vznikli pred vykonaním napadnutého
právneho úkonu. Tieto tvoria hodnotu cca 190 000,- Eur, pričom majetok žalovaného v čase vykonania

úkonu bol vyšší než pohľadávky týchto veriteľov.

Z rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica o vyrubení rozdielu dane č. 9600403/5/1766245/2012/
Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil tento orgán úpadcovi rozdiel dane v sume 811 798,64 Eur na dani z
pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel dane bol splatný do 15 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Ako listinný dôkaz na svoje tvrdenia v konaní žalobca označil a predložil aj záznam rozpravy zo
schvaľovacej schôdze dlžníka KOVOD RECYCLING, s.r.o., v reštrukturalizácií, Banská Bystrica zo dňa
15. 07. 2010, obsahujúci vyjadrenie konateľa úpadcu týkajúce sa pošredovanej frakcie. Inventúrne

zostatky úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, súvahu úpadcu zostavenú ku dňu 30. 12. 2011, poznámky
individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2011, mesačnú závierku úpadcu za mesiac
november 2011, mesačnú závierku úpadcu za mesiac december 2012, výkaz ziskov a strát úpadcu k
22. 08. 2012, výkaz ziskov a strát úpadcu k 31. 12. 2012.

Žalovaný predložil súdu dopyt žalovaného Finančnej správe Slovenskej republiky zo dňa 07. 05. 2014,
odpoveď Finančnej správy na dopyt odporcu, daňové priznanie úpadcu k DPH za zdaňovacie obdobie
november 2011, rozpisy dodávok pošredovanej frakcie a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 25CoKR 2/2014, ako i rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 61Cbi 12/2013 zo dňa
10. 09. 2014, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 64Cbi 9/2013 zo dňa 15. 12. 2014 a

na žiadosť žalovaného súd vykonal i svedecké výpovede svedkýň B. E., P.. Q. F..

Žalobca poukázal na skutočnosť, že pohľadávky 4 veriteľov, ktoré boli uvedené v návrhu boli uvedené
príkladmo, pričom žalobca ako dôkaz predložil tiež zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva, že veriteľDaňový úrad Banská Bystrica si prihláškou do konkurzného konania úpadcu prihlásil pohľadávku až
vo výške 1 033 658,20 Eur, pričom právnym dôvodom časti tejto pohľadávky vo výške 811 517,51 Eur
je neuhradená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Uvedená pohľadávka

vznikla daňovou povinnosťou úpadcu pri vykonávaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, na základe
ktorej úpadca pri podávaní daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011 uviedol vlastnú daňovú povinnosť len vo výške 51 853,56 Eur, pričom správna daňová
povinnosť zistená správcom dane pri daňovej kontrole úpadcu bola vo výške 863 652,20 Eur. Tento
rozdiel vznikol tak, že úpadca vyhotovil účtovný doklad, a to faktúru s dňom dodania 11. 11. 2011,

v ktorej uviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 51 853,56 Eur, avšak správca dane vyhodnotil túto
daňovú povinnosť ako nesprávnu a Rozhodnutím o vyrubením rozdielu dane zo dňa 16. 07. 2012 vyrubil
úpadcovisprávnuvýškudane.Žalobcamalzato,žedňa11.11.2011vzniklaúpadcovidaňovápovinnosť
vo výške 863 652,20 Eur a nie vo výške 51 853,56 Eur. Potom hodnota prihlásených pohľadávok
konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti kúpnej zmluvy je vo výške 1 002 342,24 Eur, nakoľko
k hodnote pohľadávok 4 veriteľov uvedených v návrhu je potrebné pripočítať hodnotu pohľadávky

veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica, týkajúcu sa vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2011, ktorá taktiež vznikla pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalobca mal
pretozato,žejesplnenýpredpokladodporovateľnostiprávnehoúkonu,keďžepreukázalvznikviacerých
pohľadávok veriteľov pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu v čase uzavretia kúpnej
zmluvy nebol rozdiel medzi majetkom a záväzkami úpadcu vo výške 2 102 610,- Eur ako je uvedené v

riadku 67 súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, keďže zo súvahy úpadcu ku dňu 31. 12. 2011 v riadku
67 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu je záporné, a to vo výške - 1 432 973,- Eur. Hodnota vlastného
imania úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nemohla teda objektívne dosahovať sumu 2 102 610,- Eur, nakoľko
za jeden mesiac nie je objektívne možné s prihliadnutím na predmet podnikania úpadcu a hodnotu
jeho majetku, zmena hodnoty majetku vo výške 3 526 583,- Eur. Žalobca poukazuje aj na poznámky

individuálnej účtovnej závierky úpadcu zostavenej ku dňu 31. 12. 2011, a to na časť E, z ktorých je
zrejmé, že úpadca k 31. 12. 2011 nedokázal uspokojovať svoje záväzky, pričom išlo o obdobie, ktoré je
iba jeden mesiac po zostavení súvahy, ktorú predložil žalovaný, taktiež je zrejmé, že úpadca už prestal
vykonávať ekonomickú činnosť. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca tovar v
celkovej hodnote 671 983,- Eur podľa riadku 36 danej súvahy. Naproti tomu iba o jeden mesiac neskôr

evidoval v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 tovar iba v celkovej hodnote 48 674,- Eur. Uvedený rozdiel
vznikol tak, že k tomuto tovaru bola vytvorená opravná položka vo výške 612 375,- Eur, a tento tovar
v skutočnosti nebol majetkom úpadcu, ktorý by bolo možné odplatne previesť na tretiu osobu a zo
získaného plnenia uspokojiť veriteľov úpadcu, ale išlo o tovar, ktorý nie je možné speňažiť.
Ďalej poukázal, že zo sumy 671 983,- Eur tvorí pošredová frakcia sumu vo výške 610 371,- Eur, pričom

táto frakcia je odpadom, ktorý nie je možné v súčasnosti využiť, respektíve speňažiť, a preto predstavuje
pasívum úpadcu. Skutočná hodnota tovaru úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 bola iba vo výške 59 608,- a
teda rozdiel v hodnote tejto časti majetku úpadcu je 612 375,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota
tovaru uvedená v súvahe úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nebola reálna a trhová, ale bola iba účtovnou
položkou, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav majetku úpadcu. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11.

2011 evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v celkovej výške 835 476,-
Eur podľa riadku 14 danej súvahy. V tejto sme bola zahrnutá aj hodnota hnuteľných vecí, ktoré neboli
vo vlastníctve úpadcu, ale boli do majetku úpadcu zahrnuté z dôvodu ich finančného leasingu. Úpadca
evidoval 4 hnuteľné veci v celkovej hodnote 793 236,37 Eur, ktoré neboli v jeho vlastníctve a nebolo
možné ich speňažiť, keďže išlo o hnuteľné veci, o ktorých účtoval úpadca ako o majetku iba z dôvodu ich

finančného leasingu. Toto tvrdenie preukazuje aj súvaha úpadcu zostavená ku dňu 31. 12. 2011, v ktorej
evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí iba v celkovej hodnote 94 427,- Eur.
Rozdiel vznikol tak, že dňa 31. 12. 2011 uzavrel úpadca dve zmluvy o zámene účastníkov leasingovej
zmluvy, na základe ktorých úpadca bezodplatne postúpil práva z leasingových zmlúv na tretiu osobu.
Skutočná hodnota samostatných hnuteľných veci a súborov hnuteľných vecí úpadcu ku dňu 30. 11.

2011 tak bola iba v hodnote 42 239,63 Eur. Na základe uvedeného, rozdiel medzi hodnotou tovaru a
samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30.
11. 2011 a skutočnou trhovou hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných
vecí je vo výške 1 405 611,37 Eur. Podľa súvahy ku dňu 30. 11. 2011 evidoval úpadca záväzky v celkovej
hodnote 4 549 681 Eur, podľa riadku 88 danej súvahy. Z uvedených záväzkov tvorili daňové záväzky a

dotácie celkovú výšku 13 180,- Eur podľa riadku 115 danej súvahy. Naproti tomu v súvahe ku dňu 31.
12. 2011, evidoval úpadca daňové záväzky a dotácie už v celkovej hodnote 1 048 281,- Eur. Uvedený
rozdiel vznikol tak, že úpadca v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 nezohľadnil svoj záväzok vo výške 811517,51 Eur. Rozdiel medzi hodnotou záväzkov evidovaných úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a
skutočnou hodnotou záväzkov ku dňu 30. 11. 2011 je tak vo výške 811 517,51 Eur.
Na základe predložených tvrdení a dôkazov žalobcu je potom možné konštatovať, že skutočná hodnota

majetku úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 6 652 291,- Eur, ale vo výške najviac 5 246
679,63 Eur, skutočná hodnota záväzkov úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 4 549 681,-
Eur, ale najmenej vo výške 5 361 198,51 Eur a vlastné imanie úpadcu bolo ku dňu 30. 11. 2011 vo
výške 2 102 610,- Eur, ale v zápornej hodnote vo výške - 114 518,88 Eur. Úpadca v čase uzavretia
kúpnej zmluvy už fakticky prestal vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom za takých okolností bolo jeho

povinnosťou podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, čo však neuskutočnil. Potom
podľa tvrdenia žalobcu je dostatočne preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nepostačoval
majetok úpadcu na úhradu jeho všetkých záväzkov, a preto nie je možné ani prihliadať na rozhodnutia
KrajskéhosúduBanskáBystricaaKrajskéhosúduŽilina,predloženéžalovanýmvtomtokonaní.Popiera
i tvrdenia žalovaného, keď tvrdí, že právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať v prípade, ak
hodnota zostávajúceho dlžníkovho majetku postačuje na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, čo podľa

žalobcu nemá oporu v zákone, ale je rozhodujúce, že veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla pred
uskutočneným odporovateľným právnym úkonom, nebol nikdy dlžníkom uspokojený a právnym úkonom
úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky. V prípade pravdivosti tvrdenia
žalovaného o tom, že úpadca evidoval po uzavretí kúpnej zmluvy majetok vyššej hodnoty ako všetky
jeho záväzky, nemohlo by dôjsť k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov, ktorých žalobca uviedol v žalobe,

nakoľko z jeho majetku mohli a mali byť ich pohľadávky uspokojené. Žalobca ďalej trvá aj na svojom
tvrdení o predloženom dôkaze (znalecký posudok), ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, pričom cenu určenú v tomto znaleckom posudku považuje za reálnu a
trhovú. Toto odôvodňoval aj tým, že kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k pozemkov podľa kúpnej
zmluvy bola takmer totožná, ako cena týchto pozemkov uvedená v znaleckom posudku. Naproti tomu

nie je možné akceptovať kúpnu cenu za prevod vlastníckeho práva k stavbe, ktorá bola dojednaná 6
násobne nižšie ako je cena určená v znaleckom posudku a taktiež nie je možné akceptovať skutočnosť,
že kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k vonkajším úpravám nebola vôbec dojednaná. Z tohto
dôvodu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Vo vyjadrení žalovaného doručené súdu dňa 25. 06. 2014 zaujal žalovaný stanovisko, že úpadca ako
mesačný platca DPH podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 dňa 27.
12. 2011 elektronickou formou v súlade s ustanovením § 78 ods. 2 Zákona o DPH (dňa 25. 12. 2011
bol deň pracovného pokoja, pričom prvý nasledujúci pracovný deň pripadol na deň 27. 12. 2011). V
zmysle § 2 písm. e) Daňového poriadku, podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie vznikla

správcovi dane daňová pohľadávka na dani z pridanej hodnoty. Úpadca zaplatil DPH v zákonnej lehote
v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o DPH. V prípade, že ak by sa úpadca dostal do omeškania
so zaplatením dane, daňovému úradu by vznikol po lehote splatnosti dane daňový nedoplatok. Tak ako
už žalovaný uvádzal, Daňový úrad Banská Bystrica po vykonaní daňovej kontroly určil rozhodnutím
zo dňa 16. 07. 2012 správnu výšku DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 a dorubil úpadcovi

rozdiel dane, a to vo výške 811 798,64 Eur. Keďže úpadca v lehote splatnosti rozhodnutia zo dňa
16. 07. 2012 nedoplatil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, Daňový úrad Banská
Bystrica si prihláškou prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu pohľadávku,
ktorá predstavuje daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811
517,51 Eur. V zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku, daňovým nedoplatkom je dlžná suma po lehote

splatnosti dane, t.j. v tomto prípade po 27. 12. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu účinnosti žalobou
napadnutej kúpnej zmluvy, t. j. ku dňu 23. 11. 2011, Daňovému úradu ešte nevznikla daňová pohľadávka
ani daňový nedoplatok voči úpadcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. V tomto smere
poukázal na dopyt na Finančnú správu SR zo dňa 07. 05. 2014, ktorá v odpovedi uviedla, že podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť platiteľa,

vzniká správcovi dane pohľadávka na dani z pridanej hodnoty a trvá až do vzniku daňového nedoplatku.
Nedoplatok je v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma dane, po lehote
splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že až podaním daňového priznania vznikla Daňovému úradu Banská
Bystrica daňová pohľadávka k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 voči úpadcovi a dňa 28. 12.
2011 sa z nej stal daňový nedoplatok. Dňa 23. 11. 2011, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, konkurzný veriteľ Daňový
úrad Banská Bystrica nemal voči úpadcovi daňovú pohľadávku na DPH, neevidoval voči úpadcovi ani
daňový nedoplatok. Z týchto skutočností potom odôvodnil záver, že hodnota prihlásených pohľadávok
konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy, bol len vo výške 190824,73 Eur, pričom pohľadávka Daňového úradu Banská Bystrica na DPH za zdaňovacie obdobie
november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011, teda dňa 23. 11. 2011 ešte neexistovala. Žalovaný takisto
zotrval na svojom stanovisku o správnosti údajov uvedených v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 vo výške

vlastného imania úpadcu ku uvedenému dňu, pričom poukázal, že daňové priznanie a súvaha k 31. 12.
2011 boli vypracované až v júni 2012, kedy bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu nebude pokračovať vo
svojej podnikateľskej činnosti, a preto kritéria pre vypracovanie tejto súvahy by boli omnoho prísnejšie,
než pri vypracovaní súvahy k 30. 11. 2011, ktorá bola vypracovaná v dvanástom mesiaci za predpokladu
pokračovania v podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu boli v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 vytvorené

niektoré opravné položky, na ktoré poukázal žalobca. Bola vytvorená opravná položka vo výške 100%
nominálnej hodnoty na pohľadávky z obchodného styku úpadcu viac ako 365 dní po lehote splatnosti, na
pohľadávky voči zamestnancom a na pohľadávku z ručenia v sume 5 394 643,- Eur, pretože existovalo
riziko ich neuspokojenia a ich hodnota sa nepremietla do majetku spoločnosti ako jeho aktívum v súvahe
úpadcu vypracovanej k 31. 12. 2011, ale táto skutočnosť spôsobila zníženie hodnoty vlastného imania
úpadcu k 31. 12. 2011 v porovnaní so súvahou k 30. 11. 2011. Tieto pohľadávky však existovali a boli

vymožiteľné.
Ďalej bola opravná položka vytvorená pri tovare pošredová frakcia, pričom v čase vypracovania súvahy
k 31. 12. 2011 bola už zohľadnená skutočnosť, že účtovná jednotka nebude ďalej pokračovať vo svojej
činnosti, t. j. nedokáže túto frakciu spracovať a vyťažiť z nej drahé kovy. V prípade pokračovania
podnikateľskej činnosti by úpadca pošredovú frakciu spracoval a vyťažil z nej farebné kovy, ktoré majú

určitú hodnotu. Takýmto spôsobom úpadca spracovával a odpredával pre účely spracovania pošredovú
frakciuajvminulosti.Vyjadreniažalobcuktejtootázkepovažovalzanepodloženéavytrhnutézkontextu,
keďže sa týkalo inej obchodnej spoločnosti a ani nebolo preukázané, či uvedená spoločnosť spracúvala
rovnaký alebo iný odpad.
Ďalej žalovaný poukázal, že predmety leasingu sa účtujú na základe leasingovej zmluvy, a to do majetku

spoločnosti, ktorá si ho prenajíma (úpadca), keďže jej prináša ekonomické úžitky, a táto rozhoduje o jej
využití a leasingová spoločnosť pohľadávku účtuje voči nájomcovi na zaplatenie záväzkov z leasingovej
zmluvy. Z tohto dôvodu úpadca na jednej strane účtoval v aktívach majetok (predmet leasingu) a na
druhej strane účtoval v záväzkoch záväzok zaplatiť predmet leasingu, leasingové splátky a ostatné
záväzky na peňažné plnenie z leasingovej zmluvy. Z toho je zrejmé, že účtovanie o predmetoch leasingu

nijako neobjektívne a nereálne nezvýšilo hodnotu aktív úpadcu, pretože úpadca síce na jednej strane
účtoval hodnotu o predmetoch leasingu na strane aktív, ale zároveň účtoval hodnotu o svojich záväzkoch
z leasingových zmlúv na strane pasív. Žalobca preto nesprávne odpočítal hodnotu predmetov leasingu
evidovaných v majetku úpadcu v sume 793 236,37 Eur z aktív úpadcu, avšak neodpočítal záväzky
úpadcu z leasingových zmlúv na strane pasív úpadcu. K námietke žalobcu, že úpadca v súvahe ku

dňu 30. 11. 2011 neúčtoval na strane záväzkov o svojom daňovom záväzku k DPH za zdaňovacie
obdobie november 2011 vo výške 811 517,51 Eur žalovaný uviedol, že úpadca tento daňový záväzok
účtoval až v súvahe k 31. 12. 2011 z dôvodu, že daňová kontrola prebehla u úpadcu až v roku 2012
a úpadca účtoval o svojom daňovom záväzku k súvahe k 31. 12. 2011 až na základe výsledkov tejto
daňovej kontroly, ktorý určila, že úpadca nesprávne uviedol výšku dane k DPH na faktúre vystavenej v

novembri 2011. V prípade odpočítania dorubenej daňovej povinnosti vo výške 811 517,51 Eur z hodnoty
vlastného imania úpadcu ku dňu 30. 11. 2011, vlastné imanie úpadcu by predstavovalo sumu 1 291
092,49 Eur, ktorá suma by postačovala na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktoré pohľadávky voči
úpadcovi existovali ku dňu 23. 11. 2011 vo výške 190 824,73 Eur. Preto mal za to, že súvaha úpadcu
k 30. 11. 2011 bola vypracovaná v súlade so skutočným stavom, je pravdivá a odzrkadľuje skutočný

stav majetku a vlastného imania úpadcu ako účtovnej jednotky. Z nej vyplýva, že úpadca mal dostatok
iného majetku postačujúce na uspokojenie veriteľov, ktorý si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, a
ktoré pohľadávky existovali v čase účinnosti kúpnej zmluvy. Preto nie je splnená základná hmotnoprávna
podmienka odporovania právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, a
teda nejedná sa o právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého

z veriteľov dlžníka. Na podporu svojich tvrdení ďalej pripojil žalovaný i ďalšie rozhodnutia už vyššie
citované, a to rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25CoKR 2/2014, z ktorého vyplýva,
že zmenšenie hodnoty majetku musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, avšak ak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých

týchto skutočností je na správcovi.
ĎalejpredložilirozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica61Cbi12/2013,vktoromtunajšísúdzamietol
žalobu, nakoľko mal preukázané, že existoval dostatok iného majetku, okrem toho, ktorý bol predmetom
napadnutej kúpnej zmluvy, a ktorý bol spôsobilý uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov splatnéku dňu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu neboli splnené
podmienky odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Na vyjadrenie právneho záveru v obdobnej veci
predložil i rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 64Cbi 9/2013 zo dňa 05. 12. 2014, ktoré však nie

je zatiaľ právoplatne skončené.

Tunajší súd na návrh žalovaného vypočul v konaní i svedkyne, a to B. E., bývalú konateľku úpadcu,
ktorá ukončila funkciu konateľstva po vyhlásení konkurzu, ktorá uviedla, že okrem papierovej podoby
sa viedlo účtovníctvo i v elektronickej podobe, o ktoré vedenie správca nemal záujem. Potvrdila súdu,

že účtovná závierka za mesiac december 2011 sa vypracovala až v júni 2012, z dôvodu vykonávania
dražby na nehnuteľnosť úpadcu a z dôvodu vykonania kontroly daňovým úradom na podnet úpadcu.
Na základe prevedenej kontroly potom Daňový úrad dovyrubil DPH z dražby nehnuteľnosti vo forme
rozhodnutia. Súdu ďalej potvrdila, že v roku 2012, t.j. v prvej polovici polroka 2012 bola utlmená činnosť
fungovania spoločnosti žalobcu, pričom v júni respektíve v júli 2012 bola vypracovávaná mesačná
súvaha za mesiac december 2011, kedy úpadca mal už vedomosť, že nebude pokračovať vo svojej

podnikateľskej činnosti. Potom audítor, ktorý vykonával audit ročnej závierky tejto spoločnosti dbal na to,
aby boli zohľadnené všetky riziká, a preto tam boli vytvorené i opravné položky také, ktoré by za bežného
chodu neboli tvorené. Súdu potvrdila, že za mesiac november vzniká daňovému úradu pohľadávka ku
dňu 25. 12. príslušného roka, preto pri dražbe uvedenej nehnuteľnosti v daňovom priznaní priznali DPH
z ceny uvedenej v znaleckom posudku, avšak daňový úrad až protokolom po ukončení daňovej kontroly

dovyrubil ďalšiu DPH, ktorú mal úpadca uhradiť. Po nahliadnutí do súvahy ku dňu 30. 11. 2011 potvrdila
jej správnosť, pričom potvrdila kladné imanie vo výške 2 102 610,- Eur. Pri pošredovej frakcií poukázala,
žeprivypracovávanísúvahyk31.12.2011,súvahaužzahŕňalariziko,žespoločnosťnebudepokračovať
v podnikateľskej činnosti a bola vytvorená opravná položka, ktorá predstavuje zaúčtovanie tohto rizika,
že sa pošredová frakcia nespracuje. Pokiaľ ide o leasingové zmluvy, predmet leasingu sa eviduje

v majetku nájomcu, vykonávajú sa z tohto majetku odpisy, pričom na druhej strane sa zaúčtovávajú
záväzky voči leasingovej spoločnosti v zmysle leasingovej zmluvy.

P.. Q. F. súdu uviedla, že vykonávala audit riadnej účtovnej závierky spoločnosti SCRAPMET, zostavenej
k 31. 12. 2011, ktorá bola zostavená niekedy v júni 2012. Svedkyňa potvrdila, že k tomuto dátumu

sa hodnotili všetky informácie k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pričom závery
posúdenia sa následne zverejňujú i v Obchodnom vestníku a audit sa ukladá s účtovnou závierkou do
Obchodného registra. Svedkyňa F. potvrdila súdu, že účtovná závierka k 31. 12. 2011 bola zostavená
za predpokladu, že účtovná jednotka nebude pokračovať vo svojej činnosti, a preto sa použili prísnejšie
metódy na posúdenie vlastného majetku účtovnej jednotky. Pokiaľ ide o pohľadávku daňového úradu

k dani z DPH z dražby nehnuteľnosti úpadcu, svedkyňa uviedla, že daňová povinnosť pri predaji
nehnuteľnosti vzniká dňom zápisu vlastníckeho práva do katastra. Ak je však odovzdaná nehnuteľnosť
vydražiteľovi pred dňom zápisu vlastníckeho práva, tak daňová povinnosť vzniká dňom odovzdania
tejto nehnuteľnosti na užívanie. Keďže daňová povinnosť vznikla v novembri 2011, táto bola uvedená
v daňovom priznaní za mesiac november 2011, ktorú bol povinný podať úpadca do 25. 12. 2011.

Až podaním daňového priznania vzniká daňovému úradu pohľadávka voči daňovému subjektu. Súdu
potvrdila, že v prípade leasingových zmlúv, predmet leasingu si účtuje do aktív majetku nájomca ,
pričom záväzok splácať leasingové splátky, prípadne ďalšie nároky v zmysle leasingovej zmluvy sa
zaúčtovávajúdopasívtohtosubjektu.Kvytvoreniuopravnýchpoložiekvsúvahek31.12.2011svedkyňa
uviedla, že tieto sa vytvárajú na pohľadávky rizikové a pohľadávky sporné, pri ktorých sa vedie spor o ich

uznanie. Opravná položka sa vytvára na riziko, že pohľadávka nebude zaplatená. Opravná položka sa
nevytvára na pohľadávky nevymožiteľné, nakoľko tieto sa hneď odpisujú. S vytvorením opravnej položky
sa zohľadňuje riziko, pričom neznamená, že uvedená pohľadávka by nebola dôvodná. Jedná sa len o
prechodné zníženie hodnoty, nie trvalé, pričom v prípade uhradenia tejto pohľadávky sa opravná položka
zruší. Svedkyňa ďalej potvrdila, že predmetom auditu neboli účtovné závierky zostavované subjektom k

poslednému dátumu toho, ktorého mesiaca, zaoberala sa len zaúčtovanými účtovnými dokladmi, ktoré
sa napočítajú do zostavenej účtovnej závierky k určitému dátumu, skúma účtovné operácie, či tieto
verne zobrazujú skutočnosť, a či vedenie spoločnosti správne posúdilo riziká, ktoré existujú na zníženie
hodnoty majetku, prípadne či záväzky nie sú nadhodnotené, respektíve podhodnotené. Súdu potvrdila,
že má vedomosť, že k 31. 12. 2011 vykázala spoločnosť úpadcu záporné vlastné imanie.

Keďže účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vo veci rozhodol.Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu

úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného

roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho

základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,

úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny

úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak
ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku

dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak
sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich
namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu,
voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v

dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012,
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2011,
platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej
lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové
priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane,
s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý

v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.Podľa § 78 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12.
2011, každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje
potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty

tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a
služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa
zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v zmysle
uznesenia OS BB č. k. 2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejnený v Obchodnom vestníku dňom 22.
08. 2013, a teda účinky vyhlásenia nastali dňom 23. 08. 2012. Takisto nebolo spornou skutočnosťou, že
správca úpadcu v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., je aktívne legitimovaným
odporovať právnemu úkonu. Ani jeden z účastníkov konania nenamietal nesplnenie zákonnej lehoty na
vydanie uvedenej žaloby.

Podanoužalobousažalobcadomáhalodporovateľnostiprávnehoúkonu,atokúpnejzmluvyuzatvorenej
medziúpadcomakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcimzodňa16.11.2011, atoztituluskutkovej
podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nie sú
splnené základné hmotnoprávne podmienky odporovania právneho úkonu, a to že právny úkon ukracuje

uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, a
ktoré boli do konkurzného konania prihlásené a v konkurznom konaní zistené.

Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, a to bez ohľadu na
naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti

je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať
uspokojenie prihlásenej pohľadávky, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať.
Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu len vtedy,
ak vznikla pred uskutočnením právneho úkonu dlžníka, alebo v čase od jeho vykonania do jeho
účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, keď v dôsledku napadnutého

právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné
pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu, ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do
konkurzného konania a boli v konkurznom konaní riadne zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov dochádza tiež v prípade, aj keď sa nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho
týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných

veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom riadne preukázaných,
pričom nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z
odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a
predpokladmi.

Žalobca v konaní označil 4 pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré vznikli pred odporovaným právnym
úkonom, ktoré boli v konkurznom konaní riadne prihlásené a v konkurznom konaní zistené, a tieto
predstavujú sumu 190 824,73 Eur, ktorých existenciu právny dôvod ,ako i výšku nerozporoval ani
žalovaný. Žalobca v konaní tvrdil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala aj
prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 811 517,51 Eur z titulu

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

Žalovaný v konaní tvrdil, že táto pohľadávka vznikla žalobcovi až dňom 27. 12. 2011, kedy bol úpadca
povinný podať daňové priznanie za príslušný kalendárny mesiac, t.j. november 2011. V súlade s
ustanovením § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z., nebolo sporné, že za zdaňovacie

obdobie, ktorým bol kalendárny mesiac november 2011 si úpadca splnil svoju povinnosť podať daňové
priznanie dňa 27. 12. 2011, t.j. 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Súd pritom poukazuje,
že keďže posledný deň lehoty pripadol na lehotu 25. 12. 2011, najbližší pracovný deň bol utorok 27.
12. 2011, keď úpadca priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 95 140,84 Eur. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že Daňový úrad Banská Bystrica svojim rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č.

9600403/5/1766245/2012/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel dane v sume 811 798,64
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorý rozdiel bol splatný do
15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže daňová povinnosť vzniká platiteľovi
dane z pridanej hodnoty podať daňové priznanie zo zákona a vzniká i povinnosť daňovú povinnosťzaplatiť, táto vzniká až po skončení zdaňovacieho obdobia, t.j. za mesiac november, vzniká daňová
povinnosť až 25. 12. 2011 (najneskôr 27. 12. 2011), súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že
ku dňu vzniku, respektíve účinnosti odporovateľného právneho úkonu existovala pohľadávka veriteľa

Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011,
z ktorého dôvodu súd považuje za právne irelevantné, či si túto povinnosť splnil úpadca v správnej
výške, respektíve Daňový úrad Banská Bystrica dovyrubil úpadcovi daňovú povinnosť k DPH v zmysle
svojho rozhodnutia. Táto daňová povinnosť úpadcu, a teda i pohľadávka daňového úradu vznikla až po
vykonaní odporovateľného právneho úkonu, ktorý bol vykonaný dňom 16. 11. 2011 s účinnosťou od 23.

11. 2011, a preto k tomuto dátumu pohľadávka veriteľa Daňového úradu Banská Bystrica z titulu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 neexistovala. Žalobca teda v konaní preukázal
len existenciu pohľadávok existujúcich v čase odporovaného úkonu riadne prihlásených do konkurzu a
v konkurze zistených len vo výške 190 824,73 Eur tak, ako ich špecifikoval v žalobnom návrhu.

Žalovaný sa v konaní ďalej bránil tým, že úpadca po účinnosti odporovaného právneho úkonu mal

dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali
ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu, pričom na dôkaz svojich tvrdení predložil súvahu
spoločnosti úvahu k 30. 11. 2011, z ktorej vyplývalo vlastné imanie úpadcu vo výške 2 102 610,- Eur
(rozdiel medzi majetkom úpadcu vo výške 6 652 291,- Eur a záväzkami vo výške 4 549 681,- Eur.
Žalobca namietal výšku vlastného imania ku dňu 30. 11. 2011, pričom vo svojich vyjadreniach uviedol,

že táto bola vo výške najviac 5 246 679,63 Eur a skutočná hodnota záväzkov najmenej vo výške 5 361
198,51 Eur, keďže k záväzkom úpadcu patril aj záväzok z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2011. Keďže tvrdenia žalobcu ohľadne záväzku úpadcu z titulu z dane z pridanej
hodnoty za november 2011 ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu neexistoval, ku ktorému
dátumu bola vyhotovená i účtovná súvaha za mesiac november a žalobca existenciu iných záväzkov

právne relevantným spôsobom do účinnosti odporovaného právneho úkonu nepreukázal, napriek tomu,
že na ňom je dôkazné bremeno tak, ako to je uvádzané v rozhodnutiach súdov predložených žalovaným,
dospel súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a aj výsluchmi svedkýň k tomu, že
údaje uvedené v súvahe za november 2011 sú správne a hodnota záväzkov úpadcu k 30. 11. 2011
zodpovedalahodnote4549681,-Eur.Keďževlastnéimanieúpadcuvovýške2102610,-Eurakorozdiel

aktív a pasív predstavoval dostatočný majetok na to, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu,
ktorí si pohľadávky riadne do konkurzného konania prihlásili a existovali v čase účinnosti právneho
úkonu, ktoré mal súd za preukázané vo výške 190 824,73 Eur, žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu
o tom, že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov predmetným právnym
úkonom, čo je i základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby. Súd preto žalobu zamietol.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie uvedenej žaloby bolo posúdenie majetkového stavu úpadcu
pred vykonaním napadnutého právneho úkonu a po jeho vykonaní. Žalobcom konštatovaná následná
majetková situácia úpadcu po vyhlásení konkurzu je vo vzťahu k určeniu, či sa jedná o odporovateľný
právny úkon irelevantná, nakoľko rozhodujúci je majetkový stav úpadcu v čase pred a po nadobudnutí
účinnosti napadnutého právneho úkonu. V konečnom dôsledku je teda podstatné i zistenie rozdielu

majetkového stavu úpadcu priamo vyvolaného napadnutým právnym úkonom. Keďže úpadca kúpnou
zmluvou zo dňa 16. 11. 2011 uzavretou so žalovaným previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
za sumu 20 000,- Eur, pričom podľa znaleckého posudku P.. Š. S. K. K. Z. L. XX, C. C. zo dňa 15.
11. 2010 bola kúpna cena za tieto nehnuteľnosti oproti obvyklej kúpnej cene nižšia o sumu 127 437,54
Eur (zahrnutá i suma za spevnené plochy panelové, vodovodnú prípojku a kanalizáciu splaškovú) i po

vykonaní tohto úkonu mal úpadca dostatočný majetok, vzhľadom na jeho výšku vlastného imania, pre
uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzného konania úpadcu,
a ktoré existovali do účinnosti napadnutého právneho úkonu úpadcu.

Takisto tunajší súd poukazuje i na vyjadrenie P.. F., ktorá vykonávala audit úpadcu za rok 20111,

ktorá potvrdila súdu záporné vlastné imanie k decembru 2011, a to z dôvodu, že mesačná závierka
za mesiac december 2011 sa vykonala až v júni, respektíve v júli 2012, kedy bolo podľa výsledkov
daňovej kontroly zrejmé, v súvislosti s dovyrubením daňovej povinnosti úpadcovi, že tento naďalej
nebude vykonávať podnikateľskú činnosť v roku 2012, a z ktorého dôvodu boli v mesačnej závierke
za mesiac december 2012 vykonané opravné položky, ktoré znížili aktíva úpadcu, ktoré by v prípade

pokračovania podnikateľskej činnosti neboli vytvorené. Ďalej takisto súd poukazuje, že pohľadávka
daňového úradu vo výške 811 517,51 Eur bola splatná až po rozhodnutí daňového úradu zo dňa 16.
07. 2012 v lehote 15 dní, a to za zdaňovacie obdobie november 2011 a úpadca disponoval i vzhľadom
k tejto skutočnosti dostatočným majetkom iným/viď žalovaným uvádzané nehnuteľnosti/, než ktorýtvoril predmet napadnutého právneho úkonu na to, aby boli uspokojení konkurzní veritelia, ktorých
pohľadávka vznikla do účinnosti napadnutého právneho úkonu.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania, a to v celkovej výške 695,94 Eur.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú za nasledovné úkony právnej služby v roku 2013:
1.prevzatieaprípravaprávnehozastúpeniavráteneprvejporadysklientom,odmenuvovýške60,08Eur
2.30.07.2013-písomnépodanienasúd-odvolanieprotiuzneseniuonariadenípredbežnéhoopatrenia,

odmenu vo výške 60,08 Eur
3. 16. 10. 2013- písomné podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie k žalobnému návrhu, odmenu vo
výške 60,08 Eur. Čo predstavuje celkom za rok 2013 sumu 180,24 Eur.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2013 je 60,08 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2013 vo výške 7,81 Eur.

Za úkony právnej služby v roku 2014:

4. 10. 02. 2014 - účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 61,85 Eur,
5. 11. 02. 2014 - ďalšia porada/rokovanie s klientom v trvaní od 08.00 hod. do 09.15 hod., odmenu vo
výške 61,85 Eur,
6. 13. 02. 2014- písomné podanie na súd vo veci samej, odmena vo výške 61,85 Eur,
7. 25. 06. 2014- písomné podania na súd vo veci samej, odmena vo výške 61,85 Eur,

8. 12. 11. 2014 - písomné podanie na súd vo veci samej, odmena vo výške 61,85 Eur,
9. 13. 11. 2014 - účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 61,85 Eur. Čo predstavuje celkom
za rok 2014 sumu 371,10 Eur.

Vzmysle§11ods.1písm.a)VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.,základnásadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2014 je 61,85 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 8,04 Eur.

Za úkony právnej služby v roku 2015:
10. 26. 01. 2015- účasť na pojednávaní na OS BB odmenu vo výške 64,54 Eur, čo predstavuje celkom
za rok 2015 odmenu 64,54 Eur.

Vzmysle§11ods.1písm.a)VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.,základnásadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2015 je 64,54 Eur.

V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., je výška režijného
paušálu za každý úkon právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 Eur.

Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú za 10 úkonov právnej služby vo výške 615,88 Eur, k tomu
režijný paušál vo výške 80,06 Eur (3 x 7,81 Eur + 6 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur), čo predstavuje spolu
695,94 Eur. Keďže trovy právneho zastúpenia žalovaného boli uplatnené v správnej výške v zmysle
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., tunajší súd ich priznal právnej zástupkyni
žalovaného v celom rozsahu. Súd pritom poukazuje, že pred podaním uvedenej odporovacej žaloby bolo

vedené i konanie 27Cbi 6/2013, ktorého predmetom bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zo strany úpadcu voči žalovanému AOS Real s.r.o., Banská Bystrica, v ktorom konaní žalovanému
vznikli trovy konania za písomné podanie na súd, - odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia, za ktoré súd priznal právnej zástupkyni žalovaného podľa § 13a ods. 1 písm. g) Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., odmenu vo výške 60,08 Eur a režijný paušál 7,81 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia vo vyhotovení dvojmo
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..