Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/247/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713200087.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským, v právnej veci

navrhovateľa: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. XXXX/XX, právne zastúpený: R.. K.. Y. Y., advokát,
so sídlom T., Š.. Y. X, proti odporcovi: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., O. XXa, W. L. C., právne
zastúpený: R.. X. Š., advokátka, so sídlom L. W. U., Š. W. X , o zaplatenie 5 050,00 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1 732,32 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 3.1.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 4.1.2013 domáhala sa voči

žalovanému vydania rozsudku, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 5 050 eur spolu s
nasledovným úrokom z omeškania
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.01.2011 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.02.2011 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.03.2011 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.04.2011 do zaplatenia,
9,25 % zo sumy 202,- € od 01.05.2011 do zaplatenia,

9,25 % zo sumy 202,- € od 01.06.2011 do zaplatenia,
9,25 % zo sumy 202,- € od 01.07.2011 do zaplatenia,
9,50 % zo sumy 202,- € od 01.08.2011 do zaplatenia,
9,50 % zo sumy 202,- € od 01.09.2011 do zaplatenia,
9,50 % zo sumy 202,- € od 01.10.2011 do zaplatenia,
9,50 % zo sumy 202,- € od 01.11.2011 do zaplatenia,
9,25 % zo sumy 202,- € od 01.12.2011 do zaplatenia,

9,00 % zo sumy 202,- € od 01.01.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.02.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.03.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.04.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.05.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.06.2012 do zaplatenia,
9,00 % zo sumy 202,- € od 01.07.2012 do zaplatenia,

8,75 % zo sumy 202,- € od 01.08.2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 202,- € od 01.09.2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 202,- € od 01.10.2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 202,- € od 01.11.2012 do zaplatenia,8,75 % zo sumy 202,- € od 01.12.2012 do zaplatenia,
8,75 % zo sumy 202,- € od 01.01.2013 do zaplatenia,
ako aj uhradiť trovy konania.

Žalobu zdôvodnila tým, že žalovanej poskytla pôžičky, a to
- dňa 30.11.2010 vo výške 6 000 eur, poukázanej z bankového účtu žalobkyne vedenej v L. L., a. s.,
pobočka Q., na účet žalovanej v L. C. W.;
- dňa 9.12.2010 pôžičku vo výške 150 eur, poukázanej z bankového účtu žalobkyne vedenej v L. L., a.

s. , pobočka Q. na účet odporkyne v L. C. W.
- dňa 13.12.2010 pôžičku vo výške 90 eur, poukázanej z bankového účtu žalobkyne vedenej v L. L. a.
s., pobočka Q. na účet odporkyne v L. C. W.
Celková suma týchto pôžičiek bola vo výške 6 240 eur a tieto finančné prostriedky boli poskytnuté v
rozmedzí od 30.11.2010 do 13.12.2010, všetky z účtu žalobkyne na účet žalovanej v Spolkovej republike
Nemecko.

Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že finančné prostriedky vo výške 6 240 eur ako pôžičku poskytla
žalovanej na jej žiadosť, ktorú zdôvodnila tým, že s manželom majú dlhy a potrebujú niečo rýchlo splatiť.
Žalovaná jej tiež uviedla, že sa snažila finančné prostriedky získať formou úveru z banky, avšak úver
jej nebol poskytnutý.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemala dôvod žalovanej nedôverovať, pretože v tom čas žila ako s

partnerom s jej bratom K. I., s ktorým má dieťa, a to maloletého L. I., nar. XX.XX.XXXX.
Splatnosť pôžičiek bola dohodnutá po vzájomnej dohode žalobkyne a žalovanej tak, že žalovaná
bude celú sumu prenechanú pôžičkami vo výške 6 240 eur splácať pravidelnými mesačnými po sebe
nasledujúcimi splátkami, až do úplného splatenia celkovej sumy prenechaných pôžičiek, t. j. 6240 eur vo
výške pravidelnej mesačnej splátky 202 eur, okrem poslednej mesačnej splátky, ktorá bola dohodnutá

na sumu vo výške 180 eur, pričom splatnosť každej mesačnej splátky bola dohodnutá do posledného
dňa daného kalendárneho mesiaca s tým, že prvá mesačná splátka mala byť uhradená do 31.12.2010.
Ako dôkaz svojich tvrdení predložila súdu listinné dôkazy, a to fotokópie prevodného príkazu na úhradu
zoL.L.zodňa30.11.2010,fotokópieprevodnéhopríkazunaúhraduzoL.L.zodňa9.12.2010afotokópiu
prevodného príkazu na úhradu zo L. L. zo dňa 13.12.2010.

Tiež predložila ako listinný dôkaz uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, ČVS: ORP-871/OEK-
PD-2011 zo dňa 30.11.2011, z ktorého je zrejmé, že 31.10.2011 podala na Obvodné oddelenie PZ v
Handlovej trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie z prečinu podvodu. Z tohto uznesenia teda
vyplýva, že tento podnet bol odmietnutý v podstate s tým zdôvodnením, že môže ísť o občianskoprávny
vzťah.

Okresný súd v Poprade platobným rozkazom č.k. 13Ro/5/2013-43 zo dňa 19.7.2013 uložil žalovanej
povinnosť v lehote 15 dní zaplatiť žalobkyni sumu 5 050 eur s príslušným úrokom z omeškania z
jednotlivých súm, ako aj zaviazal žalovanú k úhrade trov právneho zastúpenia a zaplatenia súdneho
poplatku.
Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má adresu v cudzine platobný rozkaz podľa

ustanovenia § 172 OSP zrušil.
Žalovaná sa k podanému návrhu vo forme vyjadrenia pred začiatkom pojednávania podaním zo dňa
7.3.2014 doručeným súdu dňa 12.3.2014 vyjadrila tak, že žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť
a zaviazať žalobkyňu k úhrade trov konania. V tomto vyjadrení uviedla, že v čase, keď skutočne boli
z účtu žalobkyne na jej účet zaslané finančné prostriedky žila žalobkyňa spolu s partnerom K. I. a ich

synom L. v jej domácnosti v Nemecku.
Žalovaná uviedla, že K. I. je jej bratom, a preto v priebehu roku 2010, 2011, teda od 19.8.2010 do mája
2011 im umožnila v Nemecku bývať. V Nemecku žije so svojím manželom, nemajú žiadne finančné
problémy, ba práve naopak, finančné problémy v tom období mala žalobkyňa. Kým žili v tom období
žalobkyňaajejpartnerK.I.asdieťaťomvNemecku,boloimposkytovanéubytovanie,stravaapomáhalo

sa im aj finančne. Žalovaná uviedla , že peniaze, ktoré boli skutočne poslané na jej účet neboli pôžičkou
pre ňu a jej manžela, ale boli to peniaze určené na krytie ich potrieb a výdavkov v Nemecku a tieto
peniaze im odovzdala a oni ich použili pre svoje potreby.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Z. Q.,

manžela žalovanej, svedka Y. K. I., otca dieťaťa žalobkyne, svedkyne H. S., matky žalobkyne, svedkyne
R. I., matky žalovanej, prečítaním listinných dôkazov, a to prevodných príkazov zo dňa 30.11.2010,
zo dňa 9.12.2010 a zo dňa 13.12.2010, uznesenia OR PZ v Prievidzi ČVS ORP-871/OEK -PD-2011
zo dňa 30.10.2011, vyjadrenia odporkyne k podanému návrhu zo dňa 7.3.2014, návrhu na zvereniemaloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného pre maloleté dieťa vo veci 13P/473/2011
Okresného súdu v Prievidzi, písomného potvrdenia vydaného svedkom I. žalovanej zo dňa 3.12.2010,
potvrdením peňažných ústavov o finančnom stave na účtoch žalovanej, výpisov zo spoločného účtu

žalovanej a jej manžela, vyjadrenia svedka I. K. zo dňa 16.2.2012 k číslu 13P/473/2011 Okresného súdu
v Prievidzi, vyjadrenia žalobkyne ku konaniu vedeného na Okresnom súde v Prievidzi zo dňa 2.2.2012,
dohody o užívaní izby v byte, bytových a nebytových priestoroch zo dňa 1.9.2010, zmluvy o prevode
časti obchodného podielu uzavretej medzi svedkom, K. I. a R. F. zo dňa 6.12.2010, potvrdením L. zo dňa
20.5.2014,potvrdenímU.zodňa29.4.2014aprečítanímostatnýchlistinnýchdôkazovazistilnasledujúci

skutkový stav.
Zvykonanýchdôkazovbolobezpochybnostípreukázané,žežalobkyňabolapartnerkoubratažalovanej,
K. I., s ktorou má maloleté dieťa.
Ich partnerský vzťah bol spočiatku korektný. K. I. vykonával podnikateľskú činnosť a je zrejmé, že
žalovaná mu v tejto činnosti pomáhala. Neskôr sa K. I. dostal v súvislosti s podnikaním do finančných
problémovatietosaokreminéhosnažilriešiťajtýmspôsobom,žeodišlispoluajsdieťaťomdoNemecka

v úmysle nájsť si tam prácu. Žalovaná spolu s manželom, Z. Q. umožnili im bývať v ich byte v období
roku 2010 až 2011. V období od augusta 2010 do mája 2011 tam žili niekoľko mesiacov. Koncom roku
2010 bola žalobkyňa niekoľko týždňov na Slovensku kvôli očkovaniu dieťaťa.
Bolo tiež bez pochybností preukázané, že dňa 30.11.2010 bola poukázaná na účet žalovanej suma
6000 eur, dňa 9.12.2010 suma 150 eur a dňa 13.12.2010 suma 90 eur. Tieto finančné prostriedky boli

poukázané prevodom na účet žalovanej v Nemecku z účtu vedeným v L. L. na Slovensku, ktorého
majiteľom bola žalobkyňa.
Vyššie citované skutočnosti sú zrejmé z výpovedí účastníkov konania, teda žalobkyne a žalovanej, z
výpovede svedka I., a z výpovede manžela žalovanej Z. Q..
To, že partner žalobkyne mal v inkriminovanom čase finančné problémy v súvislosti s podnikaním je

zrejmé z pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 1T/12/2013, z ktorého
je zrejmé, že svedok K. I. bol uznaným vinným z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1, 2 Trestného zákona v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti v období rokov 2009 až
máj 2010, t. z. v čase, keď so žalobkyňou spolu žili.
Tiež je bez pochybností zrejmé, že po realizácii finančných prevodov, ktoré sú predmetom tohto konania,

došlo medzi žalobkyňou a bratom žalovanej k vzájomným nezhodám, prestali žiť ako partneri a došlo k
súdnym sporom ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do výchovy a určenia výživného.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov, a to návrhu žalobkyne podaného na Okresný
súd v Prievidzi dňa 23.9.2011, vedený pod sp. zn. 13P/473/2011 zo dňa 23.9.2011.
Z tohto návrhu je zrejmé, že žalobkyňa podaním zo dňa 23.9.2011 podala na Okresný súd v Prievidzi

proti povinnému K. I. návrh na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného pre maloleté dieťa.
V tomto návrhu okrem iného uvádza, že v čase, keď žila s bratom žalovanej tento podnikal. 6.12.2010
firmu predal a od tej doby bol bez finančných prostriedkov a živili ich jej rodičia. V tomto návrhu tiež
uviedla, že nezhody medzi nimi vznikli z dôvodu, že nebol schopný finančne zabezpečiť rodinu a živila
ich jeho sestra, teda žalovaná, u ktorej v Nemecku bývali a potom sa vrátila na Slovensko.

Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2014 navrhovateľka uviedla, že žalovaná je sestrou jej bývalého
druha a otca jej syna, L. I.. S týmto začala žiť v januári 2009 a do novembra 2009 žili v Spišskej Novej
Vsi. V auguste 2010 spolu odišli do Nemecka k žalovanej a jej manželovi. Žili spolu s nimi v rodinnom
dome. Od augusta do novembra 2010 boli v Nemecku v novembri 2010 sa vrátila na Slovensko. Koncom
decembra 2010 sa opätovne vrátila do Nemecka, kde žili až do apríla 2011. Uviedla, že v Nemecku žili z

jej úspor a jej druh pracoval. Tvrdila, že v októbri 2010 ju požiadala žalovaná o finančnú pomoc s tým, že
potrebuje 6000 eur, pretože má nejaké veci, ktoré potrebuje zaplatiť. Vycestovala preto na Slovensko a
požiadala svojich rodičov, či by nebolo možné jej poskytnúť pôžičku. Potom zo svojho účtu v Handlovej
zo L. L. poslala finančné prostriedky na účet žalovanej. Dohodli sa na splátkach po 202 eur mesačne
bez úrokov. Prvú splátku nezaplatila s tvrdením, že hľadá si prácu. Peniaze nevracala s tým, že nemá

prácu, a preto dňa 30.11.2011 podala na obvodnom oddelení trestné oznámenie.
Uviedla, že presne nevie na čo potrebovala žalovaná finančné prostriedky, avšak tvrdila, že má finančné
problémy, že má problémy s exekútorom a z toho dôvodu jej finančné prostriedky požičala.
Žalovaná na pojednávaniach zotrvala na svojich tvrdeniach, že síce finančné prostriedky vo výške 6
000 eur, 150 eur a 90 eur jej boli poukázané na účet žalobkyňou zo Slovenska, avšak nešlo o žiadnu

pôžičku, ale išlo o finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa a jej druh potrebovali na krytie svojich potrieb v
Nemecku. Uviedla, že v Nemecku žije od roku 2002 až doposiaľ spolu s manželom majú jedno dieťa a
počas celej existencie nikdy nemali finančné problémy. Pokiaľ sa týka bežných výdavkov, tieto splácali
a pokiaľ boli niekedy finančné problémy, nikdy neboli také, žeby si museli požičať. Manžel je riadnezamestnaný, pracuje v oceliarskom priemysle, má riadny mesačný príjem. Pokiaľ sa týka sumy 6000 eur
je pravdou, že táto jej bola poukázaná na účet, avšak po prevzatí peňazí ich potom odovzdala bratovi,
teda partnerovi žalobkyne. Pokiaľ sa týka ďalších súm išlo o vrátenie peňazí, nie o pôžičku.

Svedok Z. Q., manžel žalovanej uviedol, že žalovaná je jeho manželka, spolu žijú 11 rokov v Nemecku.
Uviedol, že je zamestnaný, pracuje v oceliarskom priemysle, má pravidelný mesačný príjem, jeho príjem
je dostatočný na to, aby mohol s rodinou riadne existovať a finančné problémy jeho rodina nikdy nemala.
Žalovaná je tiež zamestnaná, či však bola zamestnaná v roku 2010, 2011 si nepamätá. Potvrdil tú
skutočnosť,ževobdobírokov2010-2011žalobkyňaspolusosvojímdruhom,tedabratomjehomanželky

žili u nich v Nemecku, avšak nepracovali. Snažili sa vybudovať si novú existenciu, hľadali si prácu, avšak
nie veľmi aktívne. Neposkytoval im zvlášť finančné prostriedky, niekedy poskytol na benzín partnerovi
žalobkyne, avšak len príležitostne. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom sporu,
nevedel sa presne k okolnostiam vyjadriť, avšak potvrdil tú skutočnosť, že žalobkyňa tvrdí, že jej požičala
peniaze, avšak to nie je podľa jeho tvrdenia pravdou. On osobne vie len o sume 6 000 eur, tieto peniaze
prevzala z banky jeho manželka, avšak tieto finančné prostriedky patrili K. I..

Pokiaľ sa týka výpovede ďalších svedkov, a to svedka K. I., ako aj svedkyne H. S., matky žalobkyne
a svedkyne R. I., matky žalovanej z týchto výpovedí je zrejmé to, čo nie je medzi účastníkmi konania
sporné a to, že z účtu zo Slovenska boli na účet žalovanej v Nemecku zaslané sumy 6 000 eur, 150 eur
a 90 eur. Z týchto výpovedí je tiež zrejmé, že žalobkyňa spolu s partnerom K. I. žili v Spišskej Novej
Vsi, kde K. I. podnikal, že podnikanie nebolo úspešné, a že neskôr žili v Nemecku a v súčasnosti už nie

sú v partnerskom vzťahu a teda ich vzťah nie je dobrý.
Pokiaľ sa týka toho, či poskytnuté finančné prostriedky predstavujú pôžičku alebo nie, títo svedkovia
vypovedali rozdielne.
Svedok K. I. uviedol, že od augusta 2010 do mája 2011 žili spolu s dieťaťom a žalobkyňou u jeho sestry v
Nemecku. Dôvodom, prečo odišli ku sestre do Nemecka bolo to, že firma, ktorej bol majiteľom sa dostala

do finančných problémov, a preto sa rozhodli odísť do Nemecka s tým, že si tam nájdu prácu a zarobia
peniaze. Počas obdobia, keď boli v Nemecku, nepodarilo sa mu nájsť zamestnanie, a to ani jemu, ani
žalobkyni. Živila ich sestra spolu so švagrom. Vie o tom, že na účet jeho sestry poslala žalobkyňa sumu
6 000 eur, keď peniaze došli do Nemecka odišiel so sestrou do banky, tá ich vybrala a odovzdala mu ich.
Tieto finančné prostriedky použil pri odpredaji firmy. Keď mu sestra odovzdala sumu 6 000 eur, podpísal

jej doklad, v ktorom uviedli, že prevzal od sestry 6 000 eur, ktoré poslala na jej účet jeho družka a ako
účel je tam uvedené - pre spoločné potreby.
Po vykonaní vyššie citovaných dôkazov, ako aj vykonaní listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že
úlohou súdu je vyhodnotenie dôkazov a vyriešenie predmetu sporu spočívajúceho v tom, či bolo alebo
nebolo preukázané, že v konkrétnom prípade pokiaľ sa týka zaslaných peňazí ide o pôžičku, ako to tvrdí

navrhovateľka alebo ide o zaslanie finančných prostriedkov pre jej partnera I., ako to tvrdí odporkyňa.
Je nesporné, že pri vyriešení tejto základnej otázky, či teda išlo alebo nešlo o pôžičku, súd vykonal
dôkazy, ktoré jednak svedčia v prospech navrhovateľa a jednak dôkazy, ktoré tvrdenie žalobkyne
spochybňujú.
V prospech žalobkyne svedčí tá skutočnosť, že je nesporné, že v kritickom čase skutočne poukázala zo

svojho účtu v Slovenskej republike na účet žalovanej vedenej v Nemecku žalované sumy.
Toto je zrejmé z listinných dôkazov, a to pripojených prevodných príkazov.
Je tiež nesporné, že žalobkyňa podala podnet na trestné stíhanie, ktorým sa domáha, aby voči žalovanej
bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu s tvrdením, že žalovaná od nej finančné prostriedky
vylákalaatietojejvdohodnutomčasenevrátila.Navrhovateľkatvrdila,žedôvodomvylákaniafinančných

prostriedkov bola skutočnosť, že žalovaná sa mala vyjadriť, že mala s manželom dlhy a potrebovali
niečo rýchlo splatiť.
V prospech žalovanej svedčia dôkazy, a to výpoveď svedka I., ktorý uviedol, že finančné prostriedky boli
zaslané jeho sestre, teda žalovanej, ktorá mu ich neskôr odovzdala, o čom žalovaná predložila listinný
dôkaz, a to potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 3.12.2010 . V prospech žalovanej tiež

svedčia listinné dôkazy, a to návrh žalobkyne na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie
výživného pre maloleté dieťa, v ktorom tvrdí, že živila ich v Nemecku žalovaná.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobkyne, že dôvodom týchto pôžičiek bola zlá situácia žalovanej a jej
rodiny, lebo mali mať dlhy, táto skutočnosť nebola preukázaná. Z výpovedí, a to manžela žalovanej
aj z ostatných listinných dôkazov, a to z výpisov z účtov nemeckých bánk, potvrdeniami organizácie

L., potvrdeniami U., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nebolo preukázané, aby žalovaná spolu s
manželom boli v exekučnom konaní, nebolo preukázané, aby splácali pôžičky, jednoducho nebolo
preukázané, aby mali dlhy alebo trpeli finančnou núdzou. Manžel žalovanej je riadne zamestnaný, ako
aj žalovaná, pričom ich príjem je príjem nadštandardný.Na druhej strane bolo preukázané bez pochybností, že žalobkyňa ešte v čase, keď žili v partnerskom
vzťahu s I. mali finančné problémy, práve kvôli nim odišli k sestre do Nemecka, žili u nich dlhší čas a
hľadali si prácu.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci konania.
Zákonvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,ktorávyplývazústavnéhoprincípunezávislosti
súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných

dôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútornéhopresvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako súd má hodnotiť dôkazy z
hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy. Takéto hodnotenie dôkazov
úvahou súdu však neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Vyhodnotenie dôkazov má vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V prejedávanej veci súd vykonal všetky účastníkmi konania navrhované dôkazy. Je potrebné znovu
podotknúť, že dôkazy navrhované a vykonané žalobkyňou svedčia v jej prospech, resp. v prospech jej
tvrdenia, avšak dôkazy navrhované a vykonané žalovanou svedčia v prospech jej tvrdenia. Súdu potom

nezostávalo nič iné, len v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení rozhodnúť vlastnou úvahou
pri logickom vyhodnotení dôkazov o tom, či tvrdenie žalobkyne odôvodňuje rozhodnúť v jej prospech
alebo odôvodňuje žalobu zamietnuť.
Je pri tom potrebné mať na zreteli aj povinnosť dôkazného bremena, v zmysle ktorého platí zásada, že
každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, inak povedané, účastník musí

preukázať to, čo tvrdí. Len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom slova zmysle, aby poukázané
finančné prostriedky na účet žalovanej boli pôžičkou a už vôbec nie pôžičkou z toho dôvodu, že
žalovaná a jej rodina mali problémy finančného rázu, že museli niečo splácať a podobne. Práve naopak
je nesporné z celého vykonaného dokazovania, že v kritickom čase mali finančné problémy práve

žalobkyňa aj so svojím druhom, že tieto finančné problémy sa snažili riešiť rôznym spôsobom. Že odišli k
žalovanej do Nemecka práve z toho dôvodu, aby si tam našli prácu, aby si riešili svoje finančné problémy
a je tiež nesporné, že žalovaná im poskytla ubytovanie, teda vyšla im v ústrety a nechala ich po dlhší
čas v Nemecku bývať v rodinnom dome.
Súd považuje za nelogické, aby v podstate jedna rodina, hoci nie manželia, teda žalobkyňa

spolu s druhom vo finančnej tiesni, ktorá bola nesporná, pomáhala pôžičkou druhej rodine finančne
zabezpečenej, riadne zamestnanej, bez dlhov, exekúcii a pod. Súd má teda za to, že nebolo preukázané,
že poskytnutie finančných prostriedkov bolo pôžičkou, a preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vo veci bola úspešná žalovaná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalobcovi
ako účastníkovi, ktorý mal úspech v konaní náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 732, 32

eur, ktoré súd vyčíslil v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov, pričom základom pre výpočet bola výška žalovaného plnenia. Za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške 180, 93 eur, ktorý súd priznal za
šesť úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd

- prevzatie a príprava veci, podanie vyjadrenia k žalobe, a účasť na pojednávaní dňa 24. 4.
2014 a 30. 5. 2014(dvonásobnej výške, nakoľko pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) a 30. 6. 2014,
spolu odmena 1 266, 51 eur a k tomu prináležiaca DPH vo výške 253, 30 eur. Ďalej súd
priznal i režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 56, 28 eur (7 x 8, 04 eur) + 20 % DPH, vo
výške 11, 26 eur. K tomu ešte prináleží žalobcovi náhrada cestovných výdavkov vo výške 48, 49 eur s

DPH za cestu Spišská Nová Ves - Poprad a späť uskutočnenú jeho právnym zástupcom jeho vlastným
motorovým vozidlom za účelom účasti na pojednávaniach konaných v predmetnej veci, a náhradu
za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za čas strávený cestou na pojednávanie a späť vpredmetnej veci vo výške 96, 48 eur s DPH (6 polhodín á 13,40 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia
sú vo výške 1 732, 32 eur.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon vyjadrenia zo dňa 2. 6. 2014, nakoľko
považuje tento úkon za neúčelný a to jednak so zreteľom časové súvislosti predchádzajúce úkonu
t.j. pojednávania, ktoré bolo zo dňa 30. 5. 2014 a jednak so zreteľom na to, že to pojednávanie, kde
účastníci a ich právni zástupcovia majú priestor na vyjadrenia sa k skutkovým a právnym skutočnostiam
konania a kde existuje aj priestor na prípadné k výsledkom dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.