Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gertrúda Rennerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/558/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233811
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233811.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :
POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca v žalobe podanej 02.10.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 125 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu ako náhradu účelne vynaložených
nákladovnasprávuavymáhaniepohľadávkyvobdobíktorézbytočneuplynulomedzidoručenímžiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70 eur správa pohľadávky, 40 eur
udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne spracovávanie textov a urgencií,
publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky ),
a sumy 330 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). V žalobe uviedol, že ako oprávnený
subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi
G. Š., ktorá vznikla nesplnením jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 4211254. Exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 4655/2010. Rozhodnutie exekučného súdu po uplynutí zákonnej 15
dňovejlehotejepodľažalobcunesprávnypostupavrozporesozákonom.Reálneuplatneniezákladného
práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v
zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody,
keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akéhotitulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému
súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady
podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie.
K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred
01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto
nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na
rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež
nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané
tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné
uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie
nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy,
preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím
neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uznesením Krajského súdu Nitra z 19.10.2012 č. k. 8NcC/134/2012 - 13 bola právna vec prikázaná na
ďalšie konanie na Okresný súd Levice.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnil
žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj žalobca, ktorý žiadal pojednávanie odročiť a rozhodnúť
o prerušení konania.
Návrh na prerušenie konania podal žalobca elektronickým podaním 25.09.2015, ktoré nie je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a v zákonnej lehote žalobca podanie nedoplnil riadnym písomným
návrhom v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. Na podania, ktoré neboli v lehote tri dni doplnené sa neprihliada.
Pod pojmom „ podania vo veci samej „ je treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom
konania, čiže v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.
Súd sa oboznámil s podstatným obsahom súdneho spisu, s podstatným obsahom žaloby, uznesením
( čl. 13 ), písomným vyjadrením žalovaného z 14.02.2014 ( čl. 27 ), a so spisom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 17Er/413/10 a zistil tento skutkový stav :Na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. 17Er/413/10 viedlo exekučné konanie na návrh oprávneného
Pohotovosť s. r. o. proti povinnému G. Š. na vymoženie 449, 45 eur s prísl. Exekučným titulom je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 13.01.2010 sp. zn. SR 21798/09, právoplatný
08.02.2010, vykonateľný 11.02.2010. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému 449, 45 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne od 27.06.2009 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd 07.06.2010.
Okresný súd Nitra vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5403 071096* súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému 14.06.2010.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Nitra v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá spočíva podľa žalobcu
v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Dokazovaním súd zistil, že Exekútor podal v predmetnej exekučnej veci k súdu žiadosť o udelenie
poverenia dňa 07.06.2010 a súd o nej rozhodol 14.06.2010 tak, že vydal poverenie číslo 5403 071096*
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Záhradnícka 62 Bratislava. Exekučný
súd rozhodol v lehote ani nie 15 dní a nie je preto zrejmé, z akého právneho titulu a právneho dôvodusi žalobcu uplatňuje od žalovaného náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Exekučné konanie
možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 Exekučného poriadku ), teda exekučné konanie pred
súdom začína podaním návrhu, v danom prípade podaním žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi
na vykonanie exekúcie. Exekútor k súdu podal žiadosť 07.06.2010 a súd o nej rozhodol 14.06.2010 tak,
že poveril exekútora vykonaním exekúcie. O žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote, preto s poukazom na uvedené súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko mu doposiaľ preukázateľné trovy konania nevznikli, súd mu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 30.09.2015
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.